18. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky: za klub SaS pán poslanec Osuský, za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Žitňanská, za klub KDH, teraz sa ospravedlňujem, pán poslanec Hudacký? Á, Hrušovský, pardon. Za klub OĽaNO pán poslanec Kadúc a za klub MOST - HÍD pán poslanec Gál. Ešte mám potom písomnú prihlášku aj od pána poslanca Matoviča.
Ešte pán, prepáčte, pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady požiadal o slovo. Ešte predtým pán poslanec Brocka. Nie? Omyl? Pardon.
Takže nech sa páči, pán podpredseda.

Vážený pán predseda, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, toto tu už dávno nebolo. Takýto návrh zákona spojený so skráteným legislatívnym konaním je návratom do minulosti, ktorú, sme mysleli, že už Slovensko nebude vyťahovať. Skôr naopak, bude na ňu pamätať a postupovať zodpovedne, transparentne, legitímne a legálne tak, aby politika neintervenovala do živých súdnych konaní, nech by bol akýkoľvek záujem alebo ctený dôvod, ale naopak. V podstate sa tu využíva tzv. doktrína na indoktrináciu situácie proti zmyslu zodpovednosti. Pretože veľa otáznikov je pri vládnom návrhu, ktorý sme dostali na prerokovanie aj s tým všetkým, čo premiér realizoval. Uistenia, že to nepôjde zrýchlene. Uistenia o tom, že o tom treba vážne rokovať a hľadať riešenie.
Mám niekoľko otázok, ktoré možno pán minister môže zodpovedať, bude vedieť, alebo je len súčasťou tejto dohody, keď má predložiť to, s čím možno ani on vnútorne nie je stotožnený, pretože to nemá ani právne aspekty zohľadnené, tobôž etické.
Prvá otázka. Pán minister, ctení kolegovia zo SMER-u, z akého dôvodu sa vaša vláda odhodláva obyčajným zákonom vstúpiť do konania Ústavného súdu? Z akého dôvodu? A na prospech koho a čoho? Ide o snahu pomôcť súdnej moci prekonať prekážky pri politicky významnom rozhodovaní? Alebo - alebo - pod rúškom pomoci sa vláda snaží, aby sťažnosť Dr. Jozefa Čentéša prerokoval a rozhodol znovu, resp. konkrétne prvý senát zložený zo sudkyne Mochnáčovej a už dvoch vylúčených sudcov Brňáka a Ľalíka? Nielen, nielen podľa právnych expertov obyčajný zákon by nemal stačiť na to, aby odňal účinky rozhodnutia druhého senátu, ktorým títo sudcovia už boli vylúčení. Pripomínam, že nedávno v Maďarsku pri odnímaní účinkov rozhodnutí Ústavného súdu bola použitá novela ústavy a zároveň to vzbudilo obrovský odpor, a nielen vo verejnosti, aj v medzinárodnom prostredí.
Druhá otázka. Navrhovaná doktrína nevyhnutnosti sa má uplatniť kvôli tomu, aby sa presadila spravodlivosť. Pre koho spravodlivosť? V čí prospech? Prezident je totiž povinný zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov Slovenskej republiky. Jozef Čentéš ako právoplatne zvolený kandidát na post generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa domáha prístupu k verejnej funkcii. Bol do nej zvolený ako kandidát. Môže sa hlava štátu v tomto kontexte domáhať spravodlivosti? Spravodlivosti? Asi nie! Spor totiž nie je o osobe Ivana Gašparoviča, spor tu je o tom, ako koná najvyšší ústavný činiteľ, ako vykonáva svoje kompetencie. A aj, a nielen preto, rozhodovanie o námietkach hlavy štátu nemá aspekty spravodlivosti. A preto by ich bolo treba ignorovať, doslova i právnicky. A u kandidáta Jozefa Čentéša ide len o preskúmanie, či mal, alebo nemal byť vymenovaný do funkcie. I tu ťažko hovoriť o akejsi spravodlivosti, aj keď ku nej má Jozef Čentéš určite bližšie než prezident republiky.
Som naďalej presvedčený, že aj premiér, ktorý je prvý podpísaný pod týmto návrhom, aj hlava štátu Ivan Gašparovič konajú v zhode aj v tomto, a nielen v tomto, prípade.
A existuje aj formálna námietka voči uplatneniu doktríny naliehavosti, pretože táto doktrína sa uplatňuje vtedy, ak sú všetci sudcovia vylúčení. Koľkože to bolo sudcov vylúčených? Dvaja. Dvaja z trinástich. Čo to tu hráte, pán minister? Čo vám píšu?
Z členov Ústavného súdu nebola, zostáva nevylúčená Dr. Mochnáčová a mnohí sú namietaní. Pripomínam, prezident republiky nielen menuje, ale aj vyberá z dvojice navrhovaných jedného do funkcie Ústavného sudcu. Tento prezident namieta väčšinu trinásťčlenného pléna Ústavného súdu. To je ťažko hodné slušného komentára.
Tretia otázka. Môže mať takýto zákon retroaktívne účinky? Niektorí právnici pripúšťajú, že zákon upravujúci postup Ústavného súdu by mohol mať aj také účinky. Ale tu otázka znie trochu inak. Môže v takejto citlivej záležitosti, v ktorej sa navrhuje aj odňatie účinkov rozhodnutiu druhého senátu o vylúčení sudcov, byť prijatý zákon so spätným pôsobením? Odkedy obyčajné zákony rušia účinky právoplatných rozhodnutí Ústavného súdu? Ak chýba odpoveď, páni z vládnej väčšiny, tak sa zvyklo hovoriť: "Na Slovensku je to tak." Ak už nie sú argumenty, tak treba pridať rozhodnutie väčšiny.
Štvrtá otázka. Pre vládu jednej strany a sériu protiústavných rozhodnutí prvej vlády Roberta Fica je príznačné, že v materiáli vlády, ak si ho prelistujete, sa nespomína jasné stanovisko Ústavného súdu. Nie jeho predsedníčky, ktorá navrhla použitie doktríny, ale bez akéhokoľvek vysvetlenia. Chýba zásadný jasný postoj inštitúcie, ktorej sa návrh dotýka. A nieže len je to návrh, je to hrubý zásah do jeho chodu, do jeho organizácie. Opäť je to vážny problém. Pretože to diskvalifikuje serióznosť prístupu vlády. Prečo? Prečo? Komu to prospeje? Koná azda vláda po tichej dohode s predsedníčkou Ústavného súdu? Veľkým prekvapením by to nebolo. Veľkým prekvapením, pán minister, by to nebolo.
Piata otázka. Ak je to tak a tak sa stane, lebo väčšina, potom vzniká tá finálna, definitívna otázka: Načo je občanom Slovenskej republiky taký súd, ktorý sa podkladá politickej moci? Načo je taký súd, ktorý sa podkladá politickej moci, výkonnej moci reprezentovanej vládnou väčšinou aj na úrovni exekutívy, aj na úrovni parlamentu? Prečo Ústavný súd rezignoval na svoju úlohu ochrancu ústavnosti a čaká a čaká na zásah do jeho výsadných kompetencií výkonnou a zákonodarnou mocou? Načo je Slovenskej republike ústavný orgán, ktorý nie je schopný, možno ochotný, možno dostatočne statočný plniť svoje úlohy? Aj keď má ohromnú moc, Ústavný súd má ohromnú moc a možnosti. Spomeňme si na výklad ústavy, ktorým fakticky zmenil charakter štátu Ústavný súd.
Ctené dámy, vážení páni, všetky tieto otázky a námietky sú oprávnené. Ak predseda SMER-u spolu so svojou väčšinou pretlačí bezohľadne túto legislatívu aj cez parlament, potvrdí tým svoju neúctu k ústavným pravidlám a k právnemu štátu. V tomto prípade pôjde o znásilnenie princípov právneho štátu. Možno silné slová, ale sme v takejto situácii.
A veľmi pripomínam poznámku kolegu, ktorá súvisí so zajtrajším výročím vstupu Slovenska do Európskej únie a s včerajším výročím jedného zneužitia štátnej moci na Slovensku. Lebo inak sa vstup vládnej a zákonodarnej moci do prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom nedá ani nazvať, ako znásilnenie princípov právneho štátu.
KDH ešte stále očakáva riadny a ústavne zodpovedný výkon ústavných kompetencií Ústavného súdu. Ústavných kompetencií Ústavného súdu. Na hrubé a opakované porušovanie ústavnosti si tu trúfali predtým viacerí, dovolím pripomenúť meno Vladimíra Mečiara, na základe, hovorím, rozhodnutí, potvrdení, postojov Ústavného súdu. Ale aj bývalý šéf tohto parlamentu, dnes prezident republiky Ivan Gašparovič. Rastie im v tejto nedemokratickej praxi usilovné následníctvo.
Takéto smerovanie, kolegyne a kolegovia, však skončí v slepej uličke. Takémuto smerovaniu Slovenska a zneužívaniu moci bude KDH oponovať. A pri obhajobe ústavnosti nebudeme sami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Faktické poznámky: páni poslanci Brocka, Abrhan, Zajac, Martvoň, Kvasnička. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Brocka.

Pán kolega Figeľ, tie otázky, tie boli ako britva a najmä tá jedna, ktorú ste vyslovili, že načo je nám taký súd, ktorý je poplatný alebo poslušný vláde.
Pán minister Borec, mne táto otázka pripomenula otázku Čingiza Ajtmatova, možno si to pamätáte, toho ruského spisovateľa, ktorý položil raz takú otázku, že: "Načo je nám taká cesta, ktorá nevedie do chrámu?" Pán minister Borec, ja si myslím, že týmto návrhom zákona ste prekročili váš rubikon. Rubikon nezávislého, nestranného experta a odborníka. Ešte by ste mohli vo vašom vystúpení na záver povedať, kedy ste vstúpili do SMER-u, pán minister?

Pán poslanec Abrhan.

Ďakujem pekne. Pán kolega Figeľ, ja by som rád doplnil ešte siedmu otázku na pána ministra.
Pán minister, vy ste minulý týždeň tvrdili, že tento návrh bude prerokovávaný v riadnom legislatívnom konaní. Povedzte nám, čo sa za ten týždeň udialo? Čo sa stalo za ten týždeň, že dnes tu sedíte a predkladáte návrh v skrátenom legislatívnom konaní? Lebo v odôvodnení, ktoré ste čítali alebo ktoré je napísané, o tom nie je ani čiarka. Ako máme brať vážne vaše slová, keď sa z týždňa na týždeň takýmto spôsobom menia a sami si z vlastných slov robíte dobrý deň?

Pán poslanec Zajac.

Pán kolega Figeľ, ďakujem za jasne formulované otázky na ministra spravodlivosti.
Chcem len k tomu doplniť, pán minister, keď ste boli menovaný do funkcie ministra spravodlivosti, tak sme, široká verejnosť, odborná verejnosť počítala s tým, že budete zárukou toho, že presne takéto návrhy zákona nebudú prichádzať do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Pán minister, ak máte ešte kúsok profesionálnej cti, tak odpovedajte na tie otázky, ale odpovedať sa na nich asi pravdepodobne nedá. A keď máte kúsok profesionálnej cti ešte, tak buďte chlap a položte funkciu ministra spravodlivosti a nechoďte do Národnej rady s takýmito návrhmi!
Ďakujem.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Figeľ, ja sa vám trošku čudujem ako odborníkovi, že ste práve vystúpili práve s takýmto príhovorom. Vec je taká, že na jednej strane kritizujete, že vláda nerieši patovú situáciu, čo je na Generálnej prokuratúre a, samozrejme, na Ústavnom súde, na druhej strane, keď vláda prichádza s riešením, podotýkam, riešením núdzovej a patovej situácie na Ústavnom súde, tak teraz nás z niečoho obviňujete.
Ja si vám dám do pozornosti jednu vec, ako ste vy vyriešili, teda Radičovej vláda ako riešila problém v rámci STV a Slovenského rozhlasu. Bol problém, že bola zlá ekonomická situácia, a namiesto toho, aby vláda riešila, pani Radičovej, tú zlú ekonomickú situáciu v STV a v Slovenskom rozhlase, tak riešili ste to skráteným legislatívnym konaním, výsledkom ktorého bolo zlúčenie STV a SRo a dokonca odvolanie riaditeľa STV Nižňanského a dosadenie, následné dosadenie pani Zemkovej.
Čiže vy na jednej strane to, keď ste vo vláde, riešite to, dá sa povedať, radikálnym spôsobom, naša vláda a, samozrejme, pán minister Borec hľadajú riešenia, ale ktoré nie sú radikálne, hľadajú riešenia, aby sa odstránila patová situácia, aby ten ďalší proces rozhodovania o Ústavnom súde mohol pokračovať a potom aj proces voľby generálneho prokurátora. Len vy namiesto toho, aby ste sa snažili tomu pomôcť, tak nás kritizujete, že pán minister tu prichádza s nejakými riešeniami a la Mečiar. No, riešenie a la Mečiar bolo to, čo ste vy previedli pri zlúčení STV a SRo za Radičovej vlády, teda myslím celá koalícia, lebo neboli ste tam iba vy, pán Figeľ.
Toľko z mojej strany.