18. schôdza

Pán poslanec Kvasnička.

Vážený pán predseda, chcel by som reagovať tiež na vystúpenie Jána Figeľa. Pre mňa bolo zaujímavé konfrontovať si vystúpenie s neverbálnymi prejavmi pána ministra Boreca. Neskrýval afekty a emócie a istú krehkosť. Bežal mi taký film pred očami.
Pán minister, považujem vás za slušného človeka a fundovaného právneho experta. Priznám sa, nezávidím vám. Nechcel by som byť v koži človeka, ktorý si verejne láme chrbticu. Potrebujete to? Povedzte, potrebujete to? Dokážete sa potom pozrieť sám sebe do očí?
A ďakujem Jánovi Figeľovi, že vám zrkadlo nastavil týmto spôsobom.
Ďakujem.

Pán podpredseda, reakcia.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj za viaceré, skôr súhlasné poznámky.
A pánovi Martvoňovi. Pat na Ústavnom súde je rétorika vášho predsedu. Je veľmi účinná. Pre mnohých novinárov stačí, že Fico povedal, že je pat, treba ho riešiť. Pat je výraz zo šachu a má svoje vyjadrenie a precízne popísanie. Na Ústavnom súde, pri Ústavnom súde v konaní, ktoré je sledované celou spoločnosťou, a dokonca aj medzinárodne, boli vylúčené kvôli námietkam dve osoby z trinástich. Toto má byť pat? Ak toto uznáte za pat, tak vaša logika, vaše konanie, dnešné hlasovanie, ktoré už je zrejme dohodnuté, povedie k matu. Z patu idete do matu pre ústavnosť na Slovensku. (Potlesk.)

Pán poslanec Osuský za poslanecký klub SaS.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, keď som ako malý chlapec chodil so širšou liptovskomikulášskou rodinou na tradičné výlety do Žiarskej doliny a kládol sa oheň, občas bolo aj po daždi a vtedy som prvýkrát počul pekné slovenské príslovie, mienené vtedy ovšem ako technický popis situácie: "Popri suchom aj mokrô zhorí." Pri pohľade na program dnešnej schôdze ma napadá toto príslovie. Popri neborákoch historikoch z nádejného ústavu v Ríme, ktorí sa zrejme svojej inštitúcie tak ľahko nedočkajú, a poľovníkoch a iných sa strkalo aj mokrô do programu. Strkalo sa napriek vyhláseniam premiéra, ale o jeho vyhláseniach týkajúcich sa druhého piliera a iných vecí sa už občania Slovenska v nedávnom čase presvedčili. Slovo premiéra nie je hodno príliš veľa.
Teraz tu stojíme pri zákone, ktorý sa má prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní. Môj ctený priateľ a bývalý parlamentný kolega Ondro Dostál sa vyznačoval tým, že v minulej koalícii veľmi často nehlasoval za skrátené legislatívne konania, pretože nebýval presvedčený o ich odôvodnenosti, aj keď ich predkladala jeho koalícia. Pravda je, že neexistuje takmer flagrantnejší príklad neprimeraného použitia skráteného legislatívneho konania. Ešte aj keď kolega Martvoň hovoril o zlučovaní televízie a rozhlasu, tak treba povedať, že ekonomické výtečníctvo riaditeľa Nižňanského bolo také, že zrejme každý deň, ktorý bol vo funkcii, ohrozoval ekonomiku ním riadenej inštitúcie. Neviem si predstaviť, čo zdôvodňuje toto skrátené legislatívne konanie.
Keď zalistujem vo svojej brožovanej pamäti, tak si spomínam na deň krátko pred 7. februárom 2011, keď predseda opozičného SMER-u Robert Fico vystúpil s dramatickým apelom, ktorý priniesli nosné televízie, o tom, že o niekoľko dní začne v republike katastrofálny stav absencie generálneho prokurátora. Bol to apel, ktorý bol na pokraji zúfania zo stavu, ktorý mladej slovenskej demokracii hrozí.
Od 7. februára roku 2011 uplynul 7. február roku 2012 a potom aj 7. február roku 2013. Pravda je, že medzitým sa toho mnoho odohralo. Medzitým sa udiali veci, na ktoré môže byť málokto hrdý. Neviem, čo si myslí poslanec Janiš o svojej veľkolepej kádrovej nominácii. Neviem, čo si myslia tí, ktorí dokázali hlasovať ako koaliční poslanci za Dobroslava Trnku po všetkom, čo bolo už vtedy známe. To, že za Dobroslava Trnku hlasoval SMER ako jeden muž, je len symptomatické. Táto kauza už dnes zrejme nie je o Dobroslavovi Trnkovi, ale je o zachovaní ducha Dobroslava Trnku na Generálnej prokuratúre.
V spore, ktorý tento zákon, tento štandardný, normálny zákon má riešiť, vystupujú dvaja členovia akademickej obce Univerzity Komenského, ktorej členom som dlhé desaťročia i ja. Vystupujú tam dokonca dvaja docenti jednej Právnickej fakulty. Jeden ako prvý občan štátu a druhý ako ten, ktorý namieta, že boli porušené jeho práva.
Keď Jozef Čentéš namietol porušenie svojich práv, tak namietol okrem iného osobu doktora práv Petra Brňáka. Peter Brňák bol, i keď akademickým gradusom nižší ako doc. Ján Cuper, presne vzaté, právnym expertom HZDS. Je mi cťou, že som s mojimi priateľmi Jánom Langošom, Petrom Zajacom a ďalšími spôsobil spolu s mnohými ďalšími kolegami, že v roku ´98 mal Peter Brňák, ako človek ovplyvňujúci právny stav Slovenska, dočasne utrum. Peter Brňák sa potom stal ústavným sudcom. Ale my, ktorí netrpíme úplnou amnéziou, vieme, čo bola "noc dlhých nožov", a vieme, že okrem právneho experta Petra Brňáka a permanentného faktického poznámkara doc. Jána Cupera tej noci predsedal ten ďalší docent do partie, doc. Gašparovič.
A dodnes duch tejto noci straší, aj keď toto je odpoludnie a nie je to noc, ale ten duch plní túto miestnosť. Ide sa udiať niečo, o čom nám hovorí naša historická pamäť, že na jednom konci tohto sporu stojí človek, ktorý predsedal vylúčeniu Gauliedra, ktorý sa nepochybne v predklone stotožnil s amnestiami Vladimíra Mečiara, človek, ktorý verne slúžil a ktorý slúži verne i teraz.
Keď sa opätovne moji kolegovia pokúšali zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré boli morálnym suterénom, dozvedeli sa opakovane od docenta práva, a to je už tretí v tejto kauze, Roberta Fica, že rušenie amnestií je právny suterén. No, vydať teraz, dnes, v skrátenom konaní lex Gašparovič je minimálne taký právny suterén, ako zrušiť amnestie na evidentné politické zločiny, ktoré morálne tento štát poznačili a ktorých konečným výhonkom je i stav súdnictva, v ktorom sa spoluobčanom svojej republiky smeje občan Talapka v načierno postavenej stavbe na zabratom pozemku.
Je pravda, že pán minister spravodlivosti hovorí, že predseda Najvyššieho súdu ukľudnil situáciu. No, najkľudnejšie v súdnictve bolo zrejme vtedy, keď v Nemecku vládol sudca Volksgerichtu Roland Freisler. To bol teda kľud a ticho po pešine. Ale duch, ktorý zasialo v právnictve HZDS, časť osôb a obsadení som už vymenoval, sa výrazne podieľa na stave fungovania súdov a súdnictva.
A teraz prichádza vláda a prináša lex Gašparovič. Pred niekoľkými mesiacmi tu boli prerokované lex Raši a lex Ftáčnik, alebo ako iní kolegovia hovoria, lex Budaj. Zglajchšaltovali sme vtedy hlavné mesto Slovenskej republiky v duchu regulácie a la ZMOS na Hornú Maríkovú, nič proti Hornej Maríkovej. Prosím, minimálne opora bola tá, že keď to majú v Hornej Maríkovej, prečo by to nemali mať i v Bratislave. Aká je opora pre tento návrh zákona, je mi záhada.
To, čo tu hovorím, nie je právna analýza. Ako som si všimol zoznam rečníkov, všetci z nich sú právnici a tú právnu analýzu podajú. Ale nepochybne je na prvý pohľad zrejmé, že ak namieta Jozef Čentéš to, čo sa deje, tak namieta, a ono je to v tom zákone v prechodnom ustanovení uvedené, že sa tam kategoricky uvádza, že sa jedná o zmenu pravidiel hry v 32. minúte prvého polčasu, že sa teda, keďže prestalo fungovať chladenie na zimnom štadióne, hrá od druhej tretiny vodné pólo.
Ja nie som ako lekár odborník na retroaktivitu a obrancovia tohto návrhu, akokoľvek je na tenkých nohách, budú tvrdiť, že to je to riešenie patovej situácie. A to je to riešenie, aby sa vec pohla. Ale nezamyslíme sa nad tým, ako prvý spomedzi občanov Slovenska svojimi námietkami umožnil túto cestu a ako sa týmto spôsobom vracia dlh vernému. Pretože prvý občan tohto štátu je akoby člen strany SMER a strana SMER sa o svojho akoby člena vzorne stará. Hovie jeho spupnosti, hovie, a opäť i pre občana lekára, ako som ja, neuveriteľnému zdôvodneniu, prečo nemôže byť Jozef Čentéš vymenovaný, hovie tomu, že hoci sa prezident republiky už siedmy rok podieľa na nomináciách a výbere tých, ktorí sú na Ústavnom súde, že sa mu ich zrejme v rámci kolobehu nepodarilo vymeniť všetkých k obrazu svojmu.
Áno, záväzky majú platiť. Pravda je, že - a teraz nejde len o to, či môže prezident v zápase používať akékoľvek hmaty, či si môže s barlou výroku Ústavného súdu dovoľovať hocičo, ale to, čo je v stanovisku Jozefa Čentéša, že je v právnom štáte neprípustné, aby akákoľvek legislatívna zmena zasahovala do právoplatného skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu a akokoľvek menila alebo rušila jeho účinky, je podľa mňa zrejmé aj dermatológovi.
A ak v zmysle doktríny nevyhnutnosti - od dneska už som poučený, že je to Bangalórska doktrína, znie to tak vzdialenou vôňou Indie -, Bangalórskej doktríny, je uprednostnenie spravodlivosti pred jej nenaplnením, je pri možnosti výberu medzi právoplatne vylúčeným sudcom a sudcom, ktorý nebol právoplatne vylúčený, nepochybne primerané uprednostnenie namietnutého, avšak nevylúčeného sudcu. Tento návrh zákona toto ruší. Tento návrh zákona v rámci tej šachovej terminológie nieže rieši pat, tento návrh zákona kope do stolčeka so šachovnicou, tento návrh zákona rozsýpa figúrky po miestnosti.
Je celkom zrejmé, a niet sa čo diviť občanovi Čentéšovi, že ak parlament prijme tento zákon, tak sa tu nepochybne nájde dosť ľudí, ktorí podajú sťažnosť. Ale to, že on sa nie bez nádeje na úspech obráti s týmto konaním na Európsky súd pre ľudské práva, je celkom očakávateľné.
Myslím si, že profesionálna česť ministra spravodlivosti, a uňho slovo profesia hádam v živote znamenalo viac ako hrbenie sa pred mocnými, by nemala byť takto pošramotená. A aj keď chápem, že niekde sedí, v nejakom súručenstve funguje, nemal by sa stať tou biblickou trstinou vo vetre sa klátiacou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky: páni Kvasnička, Muňko a Martvoň. Končím možnosť.
Nech sa páči, Marián Kvasnička.

Ďakujem, pán predsedajúci. K Petrovi Osuskému, brilantná analýza i pozadia celého, celej tej deformácie justície, jednu vec, ktorá ma zaujala a vyvolala takú asociáciu, keď spomínal, že tá miera nespravodlivosti alebo toho znásilňovania práva je zrejmá aj dermatológovi. Viem, že myslel na svoju, na svoju profesiu pôvodnú, medicínsku. Asi by som išiel ďalej, a on bol zdržanlivý, že, áno, to, čo sa teraz pri návrhu tohto zákona deje, zákona, ktorý správne nazval lex Gašparovič, ja by som sa, milý kolega, nebál nazvať legislatívnym svrabom. Myslím, že tá dermatologická terminológia by bola namieste.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou Dušan Muňko.

Pán poslanec, prekvapuje ma to vaše vystúpenie, ale človeka nemôže prekvapiť nič, pokiaľ, keď sa, ja nemám nič proti Dr. Čentéšovi, ale už ste asi zabudli, že toto je všetko, čo dneska tu predvádzame, predvádzame preto, že ste neboli schopní zvoliť generálneho prokurátora.
Za druhé, že bolo predbežné opatrenie Ústavného súdu, poponáhľali ste sa, predtým ako vyšlo v Zbierke zákona, a volili ste pána Dr. Čentéša. Všetky ďalšie náväzné veci sú veci, ktoré nie sú podstatné.
Keď hovoríme o demokracii, tak pomenujme veľmi správne. Ústavný súd pred voľbou pána Čentéša dal predbežné opatrenie. Nechcem hovoriť o tom, či poslanci porušili, alebo neporušili. To je rozhodnutie každého poslanca, ako volil.
Takže by som vás poprosil, to, čo sme traumatizovali spoločnosť predtým, znova sa ju snažíme traumatizovať. Tak v prvom rade ste tú spoločnosť traumatizovali vy na pravej strane.
Ďakujem.