18. schôdza

Pán kolega Figeľ, tie otázky, tie boli ako britva a najmä tá jedna, ktorú ste vyslovili, že načo je nám taký súd, ktorý je poplatný alebo poslušný vláde.
Pán minister Borec, mne táto otázka pripomenula otázku Čingiza Ajtmatova, možno si to pamätáte, toho ruského spisovateľa, ktorý položil raz takú otázku, že: "Načo je nám taká cesta, ktorá nevedie do chrámu?" Pán minister Borec, ja si myslím, že týmto návrhom zákona ste prekročili váš rubikon. Rubikon nezávislého, nestranného experta a odborníka. Ešte by ste mohli vo vašom vystúpení na záver povedať, kedy ste vstúpili do SMER-u, pán minister?

Ďakujem pekne. Pán kolega Figeľ, ja by som rád doplnil ešte siedmu otázku na pána ministra.
Pán minister, vy ste minulý týždeň tvrdili, že tento návrh bude prerokovávaný v riadnom legislatívnom konaní. Povedzte nám, čo sa za ten týždeň udialo? Čo sa stalo za ten týždeň, že dnes tu sedíte a predkladáte návrh v skrátenom legislatívnom konaní? Lebo v odôvodnení, ktoré ste čítali alebo ktoré je napísané, o tom nie je ani čiarka. Ako máme brať vážne vaše slová, keď sa z týždňa na týždeň takýmto spôsobom menia a sami si z vlastných slov robíte dobrý deň?

Pán kolega Figeľ, ďakujem za jasne formulované otázky na ministra spravodlivosti.
Chcem len k tomu doplniť, pán minister, keď ste boli menovaný do funkcie ministra spravodlivosti, tak sme, široká verejnosť, odborná verejnosť počítala s tým, že budete zárukou toho, že presne takéto návrhy zákona nebudú prichádzať do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Pán minister, ak máte ešte kúsok profesionálnej cti, tak odpovedajte na tie otázky, ale odpovedať sa na nich asi pravdepodobne nedá. A keď máte kúsok profesionálnej cti ešte, tak buďte chlap a položte funkciu ministra spravodlivosti a nechoďte do Národnej rady s takýmito návrhmi!
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Figeľ, ja sa vám trošku čudujem ako odborníkovi, že ste práve vystúpili práve s takýmto príhovorom. Vec je taká, že na jednej strane kritizujete, že vláda nerieši patovú situáciu, čo je na Generálnej prokuratúre a, samozrejme, na Ústavnom súde, na druhej strane, keď vláda prichádza s riešením, podotýkam, riešením núdzovej a patovej situácie na Ústavnom súde, tak teraz nás z niečoho obviňujete.
Ja si vám dám do pozornosti jednu vec, ako ste vy vyriešili, teda Radičovej vláda ako riešila problém v rámci STV a Slovenského rozhlasu. Bol problém, že bola zlá ekonomická situácia, a namiesto toho, aby vláda riešila, pani Radičovej, tú zlú ekonomickú situáciu v STV a v Slovenskom rozhlase, tak riešili ste to skráteným legislatívnym konaním, výsledkom ktorého bolo zlúčenie STV a SRo a dokonca odvolanie riaditeľa STV Nižňanského a dosadenie, následné dosadenie pani Zemkovej.
Čiže vy na jednej strane to, keď ste vo vláde, riešite to, dá sa povedať, radikálnym spôsobom, naša vláda a, samozrejme, pán minister Borec hľadajú riešenia, ale ktoré nie sú radikálne, hľadajú riešenia, aby sa odstránila patová situácia, aby ten ďalší proces rozhodovania o Ústavnom súde mohol pokračovať a potom aj proces voľby generálneho prokurátora. Len vy namiesto toho, aby ste sa snažili tomu pomôcť, tak nás kritizujete, že pán minister tu prichádza s nejakými riešeniami a la Mečiar. No, riešenie a la Mečiar bolo to, čo ste vy previedli pri zlúčení STV a SRo za Radičovej vlády, teda myslím celá koalícia, lebo neboli ste tam iba vy, pán Figeľ.
Toľko z mojej strany.

Vážený pán predseda, chcel by som reagovať tiež na vystúpenie Jána Figeľa. Pre mňa bolo zaujímavé konfrontovať si vystúpenie s neverbálnymi prejavmi pána ministra Boreca. Neskrýval afekty a emócie a istú krehkosť. Bežal mi taký film pred očami.
Pán minister, považujem vás za slušného človeka a fundovaného právneho experta. Priznám sa, nezávidím vám. Nechcel by som byť v koži človeka, ktorý si verejne láme chrbticu. Potrebujete to? Povedzte, potrebujete to? Dokážete sa potom pozrieť sám sebe do očí?
A ďakujem Jánovi Figeľovi, že vám zrkadlo nastavil týmto spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj za viaceré, skôr súhlasné poznámky.
A pánovi Martvoňovi. Pat na Ústavnom súde je rétorika vášho predsedu. Je veľmi účinná. Pre mnohých novinárov stačí, že Fico povedal, že je pat, treba ho riešiť. Pat je výraz zo šachu a má svoje vyjadrenie a precízne popísanie. Na Ústavnom súde, pri Ústavnom súde v konaní, ktoré je sledované celou spoločnosťou, a dokonca aj medzinárodne, boli vylúčené kvôli námietkam dve osoby z trinástich. Toto má byť pat? Ak toto uznáte za pat, tak vaša logika, vaše konanie, dnešné hlasovanie, ktoré už je zrejme dohodnuté, povedie k matu. Z patu idete do matu pre ústavnosť na Slovensku. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená snemovňa, keď som ako malý chlapec chodil so širšou liptovskomikulášskou rodinou na tradičné výlety do Žiarskej doliny a kládol sa oheň, občas bolo aj po daždi a vtedy som prvýkrát počul pekné slovenské príslovie, mienené vtedy ovšem ako technický popis situácie: "Popri suchom aj mokrô zhorí." Pri pohľade na program dnešnej schôdze ma napadá toto príslovie. Popri neborákoch historikoch z nádejného ústavu v Ríme, ktorí sa zrejme svojej inštitúcie tak ľahko nedočkajú, a poľovníkoch a iných sa strkalo aj mokrô do programu. Strkalo sa napriek vyhláseniam premiéra, ale o jeho vyhláseniach týkajúcich sa druhého piliera a iných vecí sa už občania Slovenska v nedávnom čase presvedčili. Slovo premiéra nie je hodno príliš veľa.
Teraz tu stojíme pri zákone, ktorý sa má prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní. Môj ctený priateľ a bývalý parlamentný kolega Ondro Dostál sa vyznačoval tým, že v minulej koalícii veľmi často nehlasoval za skrátené legislatívne konania, pretože nebýval presvedčený o ich odôvodnenosti, aj keď ich predkladala jeho koalícia. Pravda je, že neexistuje takmer flagrantnejší príklad neprimeraného použitia skráteného legislatívneho konania. Ešte aj keď kolega Martvoň hovoril o zlučovaní televízie a rozhlasu, tak treba povedať, že ekonomické výtečníctvo riaditeľa Nižňanského bolo také, že zrejme každý deň, ktorý bol vo funkcii, ohrozoval ekonomiku ním riadenej inštitúcie. Neviem si predstaviť, čo zdôvodňuje toto skrátené legislatívne konanie.
Keď zalistujem vo svojej brožovanej pamäti, tak si spomínam na deň krátko pred 7. februárom 2011, keď predseda opozičného SMER-u Robert Fico vystúpil s dramatickým apelom, ktorý priniesli nosné televízie, o tom, že o niekoľko dní začne v republike katastrofálny stav absencie generálneho prokurátora. Bol to apel, ktorý bol na pokraji zúfania zo stavu, ktorý mladej slovenskej demokracii hrozí.
Od 7. februára roku 2011 uplynul 7. február roku 2012 a potom aj 7. február roku 2013. Pravda je, že medzitým sa toho mnoho odohralo. Medzitým sa udiali veci, na ktoré môže byť málokto hrdý. Neviem, čo si myslí poslanec Janiš o svojej veľkolepej kádrovej nominácii. Neviem, čo si myslia tí, ktorí dokázali hlasovať ako koaliční poslanci za Dobroslava Trnku po všetkom, čo bolo už vtedy známe. To, že za Dobroslava Trnku hlasoval SMER ako jeden muž, je len symptomatické. Táto kauza už dnes zrejme nie je o Dobroslavovi Trnkovi, ale je o zachovaní ducha Dobroslava Trnku na Generálnej prokuratúre.
V spore, ktorý tento zákon, tento štandardný, normálny zákon má riešiť, vystupujú dvaja členovia akademickej obce Univerzity Komenského, ktorej členom som dlhé desaťročia i ja. Vystupujú tam dokonca dvaja docenti jednej Právnickej fakulty. Jeden ako prvý občan štátu a druhý ako ten, ktorý namieta, že boli porušené jeho práva.
Keď Jozef Čentéš namietol porušenie svojich práv, tak namietol okrem iného osobu doktora práv Petra Brňáka. Peter Brňák bol, i keď akademickým gradusom nižší ako doc. Ján Cuper, presne vzaté, právnym expertom HZDS. Je mi cťou, že som s mojimi priateľmi Jánom Langošom, Petrom Zajacom a ďalšími spôsobil spolu s mnohými ďalšími kolegami, že v roku ´98 mal Peter Brňák, ako človek ovplyvňujúci právny stav Slovenska, dočasne utrum. Peter Brňák sa potom stal ústavným sudcom. Ale my, ktorí netrpíme úplnou amnéziou, vieme, čo bola "noc dlhých nožov", a vieme, že okrem právneho experta Petra Brňáka a permanentného faktického poznámkara doc. Jána Cupera tej noci predsedal ten ďalší docent do partie, doc. Gašparovič.
A dodnes duch tejto noci straší, aj keď toto je odpoludnie a nie je to noc, ale ten duch plní túto miestnosť. Ide sa udiať niečo, o čom nám hovorí naša historická pamäť, že na jednom konci tohto sporu stojí človek, ktorý predsedal vylúčeniu Gauliedra, ktorý sa nepochybne v predklone stotožnil s amnestiami Vladimíra Mečiara, človek, ktorý verne slúžil a ktorý slúži verne i teraz.
Keď sa opätovne moji kolegovia pokúšali zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré boli morálnym suterénom, dozvedeli sa opakovane od docenta práva, a to je už tretí v tejto kauze, Roberta Fica, že rušenie amnestií je právny suterén. No, vydať teraz, dnes, v skrátenom konaní lex Gašparovič je minimálne taký právny suterén, ako zrušiť amnestie na evidentné politické zločiny, ktoré morálne tento štát poznačili a ktorých konečným výhonkom je i stav súdnictva, v ktorom sa spoluobčanom svojej republiky smeje občan Talapka v načierno postavenej stavbe na zabratom pozemku.
Je pravda, že pán minister spravodlivosti hovorí, že predseda Najvyššieho súdu ukľudnil situáciu. No, najkľudnejšie v súdnictve bolo zrejme vtedy, keď v Nemecku vládol sudca Volksgerichtu Roland Freisler. To bol teda kľud a ticho po pešine. Ale duch, ktorý zasialo v právnictve HZDS, časť osôb a obsadení som už vymenoval, sa výrazne podieľa na stave fungovania súdov a súdnictva.
A teraz prichádza vláda a prináša lex Gašparovič. Pred niekoľkými mesiacmi tu boli prerokované lex Raši a lex Ftáčnik, alebo ako iní kolegovia hovoria, lex Budaj. Zglajchšaltovali sme vtedy hlavné mesto Slovenskej republiky v duchu regulácie a la ZMOS na Hornú Maríkovú, nič proti Hornej Maríkovej. Prosím, minimálne opora bola tá, že keď to majú v Hornej Maríkovej, prečo by to nemali mať i v Bratislave. Aká je opora pre tento návrh zákona, je mi záhada.
To, čo tu hovorím, nie je právna analýza. Ako som si všimol zoznam rečníkov, všetci z nich sú právnici a tú právnu analýzu podajú. Ale nepochybne je na prvý pohľad zrejmé, že ak namieta Jozef Čentéš to, čo sa deje, tak namieta, a ono je to v tom zákone v prechodnom ustanovení uvedené, že sa tam kategoricky uvádza, že sa jedná o zmenu pravidiel hry v 32. minúte prvého polčasu, že sa teda, keďže prestalo fungovať chladenie na zimnom štadióne, hrá od druhej tretiny vodné pólo.
Ja nie som ako lekár odborník na retroaktivitu a obrancovia tohto návrhu, akokoľvek je na tenkých nohách, budú tvrdiť, že to je to riešenie patovej situácie. A to je to riešenie, aby sa vec pohla. Ale nezamyslíme sa nad tým, ako prvý spomedzi občanov Slovenska svojimi námietkami umožnil túto cestu a ako sa týmto spôsobom vracia dlh vernému. Pretože prvý občan tohto štátu je akoby člen strany SMER a strana SMER sa o svojho akoby člena vzorne stará. Hovie jeho spupnosti, hovie, a opäť i pre občana lekára, ako som ja, neuveriteľnému zdôvodneniu, prečo nemôže byť Jozef Čentéš vymenovaný, hovie tomu, že hoci sa prezident republiky už siedmy rok podieľa na nomináciách a výbere tých, ktorí sú na Ústavnom súde, že sa mu ich zrejme v rámci kolobehu nepodarilo vymeniť všetkých k obrazu svojmu.
Áno, záväzky majú platiť. Pravda je, že - a teraz nejde len o to, či môže prezident v zápase používať akékoľvek hmaty, či si môže s barlou výroku Ústavného súdu dovoľovať hocičo, ale to, čo je v stanovisku Jozefa Čentéša, že je v právnom štáte neprípustné, aby akákoľvek legislatívna zmena zasahovala do právoplatného skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu a akokoľvek menila alebo rušila jeho účinky, je podľa mňa zrejmé aj dermatológovi.
A ak v zmysle doktríny nevyhnutnosti - od dneska už som poučený, že je to Bangalórska doktrína, znie to tak vzdialenou vôňou Indie -, Bangalórskej doktríny, je uprednostnenie spravodlivosti pred jej nenaplnením, je pri možnosti výberu medzi právoplatne vylúčeným sudcom a sudcom, ktorý nebol právoplatne vylúčený, nepochybne primerané uprednostnenie namietnutého, avšak nevylúčeného sudcu. Tento návrh zákona toto ruší. Tento návrh zákona v rámci tej šachovej terminológie nieže rieši pat, tento návrh zákona kope do stolčeka so šachovnicou, tento návrh zákona rozsýpa figúrky po miestnosti.
Je celkom zrejmé, a niet sa čo diviť občanovi Čentéšovi, že ak parlament prijme tento zákon, tak sa tu nepochybne nájde dosť ľudí, ktorí podajú sťažnosť. Ale to, že on sa nie bez nádeje na úspech obráti s týmto konaním na Európsky súd pre ľudské práva, je celkom očakávateľné.
Myslím si, že profesionálna česť ministra spravodlivosti, a uňho slovo profesia hádam v živote znamenalo viac ako hrbenie sa pred mocnými, by nemala byť takto pošramotená. A aj keď chápem, že niekde sedí, v nejakom súručenstve funguje, nemal by sa stať tou biblickou trstinou vo vetre sa klátiacou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. K Petrovi Osuskému, brilantná analýza i pozadia celého, celej tej deformácie justície, jednu vec, ktorá ma zaujala a vyvolala takú asociáciu, keď spomínal, že tá miera nespravodlivosti alebo toho znásilňovania práva je zrejmá aj dermatológovi. Viem, že myslel na svoju, na svoju profesiu pôvodnú, medicínsku. Asi by som išiel ďalej, a on bol zdržanlivý, že, áno, to, čo sa teraz pri návrhu tohto zákona deje, zákona, ktorý správne nazval lex Gašparovič, ja by som sa, milý kolega, nebál nazvať legislatívnym svrabom. Myslím, že tá dermatologická terminológia by bola namieste.
Ďakujem.

Pán poslanec, prekvapuje ma to vaše vystúpenie, ale človeka nemôže prekvapiť nič, pokiaľ, keď sa, ja nemám nič proti Dr. Čentéšovi, ale už ste asi zabudli, že toto je všetko, čo dneska tu predvádzame, predvádzame preto, že ste neboli schopní zvoliť generálneho prokurátora.
Za druhé, že bolo predbežné opatrenie Ústavného súdu, poponáhľali ste sa, predtým ako vyšlo v Zbierke zákona, a volili ste pána Dr. Čentéša. Všetky ďalšie náväzné veci sú veci, ktoré nie sú podstatné.
Keď hovoríme o demokracii, tak pomenujme veľmi správne. Ústavný súd pred voľbou pána Čentéša dal predbežné opatrenie. Nechcem hovoriť o tom, či poslanci porušili, alebo neporušili. To je rozhodnutie každého poslanca, ako volil.
Takže by som vás poprosil, to, čo sme traumatizovali spoločnosť predtým, znova sa ju snažíme traumatizovať. Tak v prvom rade ste tú spoločnosť traumatizovali vy na pravej strane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Osuský, no, ako dobré politické vystúpenie, len neponúkli ste žiadne riešenie danej situácie. Aj vy, aj váš predrečník, alebo teda váš predchádzajúci kolega z opozície pán podpredseda Figeľ, prišli ste s kritikou, čo, samozrejme, je vaše právo. Ale ani vy, pán Osuský, ani pán Figeľ ste neprišli s riešeniami.
Situácia je taká momentálne, aká je, na tom Ústavnom súde. Tu vláda Roberta Fica spolu s pánom ministrom prichádzajú s nejakým riešením, aby sa tam nejako konalo. Však kvôli všetkému tomu, že sa niečo nekoná alebo že sa nič nedeje, ste chceli odvolávať prezidenta Slovenskej republiky, robili ste tu tie divadlá. Čiže jednoducho ako teraz, keď vláda chce riešiť danú situáciu, aby sa to pohlo ďalej, však my sme dokonca ani nevolili nového generálneho prokurátora, čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu, tak keď sa to má pohnúť ďalej, tak je tu iba kritika?
Tak skúsme dnešnú schôdzu využiť na to, aby ste ponúkli aj nejaké riešenia ako ďalej. Však máte možnosť, tak je tu pán minister, tak poďme diskutovať odborne, že či to riešenie, alebo oné riešenie je dobré.
Ako to, že prichádzame so skráteným legislatívnym konaním, no vzhľadom na to, že tu je ohrozenie nejakých základných práv a slobôd, čo môže hroziť a čo by ste nám zasa vyčítali vo vzťahu k pánovi doc. Čentéšovi, tak to vláda chce riešiť. Tak poďme to riešiť, poďme o tom diskutovať, preto je tu aj tá mimoriadna schôdza, tak z tohto dôvodu tiež apelujem na vás, poďme konštruktívne do tejto debaty.