18. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem oceniť prezidentskú kanceláriu a rozhodnutie pána prezidenta zákon o poľovníctve, resp. jeho novelu, vrátiť na opätovné prerokovanie do pléna Národnej rady.
Keby som bol domýšľavý, čo radšej nebudem, ale mohol by som v takomto prípade tvrdiť spolu s pánom poslancom Martinom Feckom, že jeden z dôvodov, prečo pán prezident sa rozhodol takto učiniť so schváleným návrhom zákona, je aj fakt, že sme ho písomne vyzvali, aby tento zákon nepodpísal. Dôvodom bola skutočnosť, že sme predložili 33 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých viac ako minimum, alebo teda menej ako minimum veľmi málo v tomto pléne prešlo a boli to pripomienky tie menej dôležité. Niektoré z tých, ktoré nám neprešli, však sú zas totožné s tými, ktoré si pán prezident vybral za dôvod svojho vrátenia tohto zákona sem do pléna.
Nepôjdem úplne do podrobností, ale 2 z týchto dôvodov, alebo z konkrétnych výhrad pána prezidenta, by som pomenoval, sú to tie, ktoré nám vytvárajú to prekrytie našich pozmeňujúcich návrhov, ktoré neprešli, a nesúhlasného stanoviska pána prezidenta. Sme toho názoru, že jeho rozhodnutie bolo správne a jedná sa o tieto dva dôvody.
V prvom prípade ide o schválenie toho rozhodnutia, ktoré hovorí o poľovnom hospodárovi, ktorý by mal byť lesným úradom vždy, za každých okolností odvolaný, pokiaľ sa tam rozhodne užívateľ poľovného revíru. Zdalo sa nám, a zdá sa nám stále, že je to dosť nenáležité voči orgánu štátnej správy na tomto úseku poľovníctva, aby bez toho, aby mal možnosť uplatniť svoju suverénnu kompetenciu, bol povinný poslúchnuť rozhodnutie poľovného združenia a takpovediac na základe jeho diktátu odvolať poľovného hospodára, v ktorom stále vidíme istú záruku zákonnosti a správneho počínania si poľovníkov v poľovnom revíri.
Aj keď možno táto veta, ktorú som teraz povedal, nie je úplne presná a dnes má štát aj iné nástroje na to, aby vedel ovplyvniť dodržiavanie zákonnosti v poľovnom združení, predsi len dodnes poľovný hospodár požíva vysokú autoritu a bolo by veľmi nesprávne, ak práve s tým, že túto autoritu použije a bude ju uplatňovať z toho pohľadu, že chce, aby teda boli veci dodržiavané tak, ako sa má, a niektorým členom združenia sa to nepáči, aby bola možnosť týmto členom združenia ponúknutá taká, že no tak sa dohodnime, predložíme návrh a lesný úrad chceš-nechceš, odvoláš.
Preto tá pripomienka, ktorá je založená v rozhodnutí pána prezidenta, teda pri zdôvodnení jeho vrátenia, že by tam mal byť dôvetok, ktorý hovorí, áno, ale iba v tom prípade, ak sa jedná o ukončenie pracovného vzťahu medzi užívateľom poľovného revíra a týmto hospodárom.
Takže zdá sa mi, že vecne to pán prezident uchopil úplne správne, a preto som rád, že môžme konštatovať, že naše pozmeňujúce návrhy, ktoré tu neboli schválené, a výhrady pána prezidenta v tejto veci sú totožné, a preto sa teda prihováram za to, aby tento právny názor prezidentskej kancelárie bol akceptovaný.
Máme tu ešte jeden zákon - zákon -, ešte jeden bod v tomto zákone, ktorý tiež zakladá právo povedať, že sa tu pozmeňujúci návrh poslancov Fecka a Mičovského prekrývajú s rozhodnutím prezidentskej kancelárie alebo konkrétne pána prezidenta. Jedná sa o otázku, ktorá je možnože zaujímavejšia z pohľadu takej poľovníckej praxe, a je to otázka tá, či na spoločných poľovačkách je možné uplatniť aj rozhodnutie poľovného hospodára, ktorý môže podľa nami, zatiaľ, alebo teda týmto plénom schváleného zákona rozhodnúť o tom, že je na spoločných poľovačkách možné loviť aj netrofejovú raticovú zver. Toto rozhodnutie ja osobne považujem za krajne nezlučiteľné s tradíciami slovenského poľovníctva, s etikou slovenského poľovníctva. A osvojujem si aj to, čo nás s pánom poslancom Feckom nenapadlo, keď sme písali svoje pozmeňujúce návrhy, ale pána prezidenta to napadlo, že jedná sa tu aj o isté znemožnenie kvalitného posúdenia selektívneho výberu u lovenej zveri.
Nechcem tu robiť žiadne školenie, napokon som poľovník len pasívny, ale viete si predstaviť, že na tej spoločnej poľovačke, kde sa teda loví čierna zver, teda diviačia a škodná, že existuje potom aj táto raticová zver, ktorá doteraz mala jednoducho právo sa zjaviť a nikto na ňu nesmel vystreliť. Ona prebehne a poľovník podľa tohto návrhu má možnosť v tých niekoľkých sekundách vypáliť na raticovú netrofejovú zver. No nemá času, aby posúdili jej zdravotný stav, jej kvalitu, jej vek, a preto ozaj rozhodnutie pána prezidenta a jeho vecné zdôvodnenie v tejto veci, kde hovorí o tom, že aj po stránke možnosti selektívneho výberu je tu pomerne ťažko zvážiť všetky okolnosti, považujem za správne.
A opäť by som teda apeloval na to, že rozhodnutie pána prezidenta je založené na poznaní reálneho stavu a ja osobne by som bol veľmi rád, keby sme to akceptovali.
Nevraviac o tých súvislostiach, ktoré sú spojené s etikou. Zrejme tu môžu zaznieť otázky, ktoré boli údajne dôvodom takto navrhovanej novelizácie v tomto paragrafe, myslím, 58 a to sú vysoké škody zverou, ktoré treba riešiť teda tým, že sa zvýši právo poľovníkov pri spoločných poľovačkách vykonávať aj odstrel netrofejovej raticovej zveri. Je to zo zásady chybné rozhodnutie podľa môjho názoru, pretože ak tu máme vysoké stavy zveri, verte tomu, že to nie je kvôli tomu, že poľovníci nemajú právo loviť túto zver na spoločných poľovačkách. Dobre vieme, že poľovníci chodia do lesa radi. A že tu je možno nie otázka, že to nestíhajú uloviť, ale otázka tá, že niektorí, a verte, že to neni môj názor, je to názor renomovaných poľovných odborníkov, niektorí noví majitelia poľovných revírov, užívatelia, a takpovediac dosť takých tých výsadnejších užívateľov, veľmi neradi lovia a začínajú sa tešiť z toho, že majú prezverené revíry, že majú možnosť sa blysnúť, ukázať, pozvať, zavolať, vždy je tam dostatok zveri a vôbec ich netrápia škody, ktoré táto zver spôsobuje na poľnohospodárskych a lesných kultúrach.
Verte tomu, že toto je jedna z pravých príčin vysokých škôd, že nie neschopnosť zvýšiť palebnú silu slovenských poľovníkov, ktorú chceme riešiť na spoločných poľovačkách, ale neochota nových poľovníckych nabobov loviť tak, ako by kázali páni chovu a lovu, a nové kmeňové stavy zveri, ktoré sa teda, reálne stavy zveri, ktoré sa zvyšujú, to je jedna z dôležitých príčin nárastu škôd. Takže aj to vysvetlenie, že prečo sa dostáva do slovenskej poľovníckej zákonnej praxe práve takéto ustanovenie, je možné oponovať, nie je to otázkou spoločných poľovačiek, ale je to otázkou neochoty nových užívateľov revírov, ktorí sa tešia z prezverených revírov.
Dovoľte, aby som však poukázal na tieto súvislosti, čo sa týka vrátených pripomienok, resp. vráteného zákona a pripomienok pána prezidenta takým komparatívnym spôsobom, pretože sa domnievam, že každé rozhodnutie má svoju váhu, a veľmi za dôležité považujem porovnanie argumentov pána prezidenta s inými ustanoveniami v novom zákone, ktorý bol teda v novele zákona, ktorý bol v tomto pléne schválený. A to konkrétne sa chcem dotknúť § 13a, ktorý bol takisto predmetom našich pripomienok a ktoré považujem za veľmi dôležité zdôrazniť, že sa tu už nebavíme o nejakej otázke rýdzo poľovníckej, ale bavíme sa tu aj o otázke vysoko ekonomickej, ktorá je dôležitá z pohľadu práve nielen výkonu poľovného práva, ale z pohľadu efektívneho hospodárenia v Slovenskej republike.
To, že 13a bola len čiastočne uznaná za nespôsobilú byť v tomto zákone, to je paragraf, ktorý vytvára tú medzeru medzi nadpolovičným a dvojtretinovým vlastníctvom štátnych pozemkov poľovných revírov, táto medzera je strašne nebezpečná. Ja chcem upozorniť na to, že len práve z hľadiska jedného jediného podniku, a to sú Lesy Slovenskej republiky, sa vytvára možnosť, a tie čísla mám napočítané relatívne presne, aby štát, Lesy Slovenskej republiky, teda všetci občania Slovenskej republiky, pre ktorých tento podnik je povinný hospodáriť s najvyššou hospodárnosťou, nezískali za 10-ročné obdobie, na ktoré sa robia nájomné zmluvy poľovných revírov, 13 mil. aj nejaké drobné eur, vyše 13 mil., a aby získali 880-tisíc eur. To znamená, 13a tým, že neprešla, pripravuje občanov tejto republiky v tomto jednom jedinom bode o vyše 12 mil. eur za obdobie 10-ročnej platnosti zmlúv.
Nuž komu vyhovuje, prosím pekne, takýto pohľad? Určite tým, čo majú na starosti a na mysli správne hospodárenie v tomto štáte, tým vyhovovať takáto absencia nemôže. Vyhovuje asi tým, ktorí sú zvyknutí mať zo štátu zdroj svojich neopravených príjmov. Lebo takýto príjem, o ktorý prichádza štát a ktorý vlastne získava na nezaplatených prenájmoch, je jeden z tých poľovníkov, ktorých som spomínal pri tých škodách zveri, je veru príjem, ktorý by občania Slovenskej republiky prostredníctvom svojho podniku Lesy Slovenskej republiky, a to hovorím iba o tomto jednom dôležitom podniku, mali mať k dispozícii, nemal by odchádzať spôsobom.
A ja si nemôžem odpustiť poznámku na obdobie regulárnej vlády SMER-u v roku 2006 až 2010, keď som sa neraz vás niektorých poslancov spýtal, že tá hrôza, ktorá sa pri revíroch vtedy v tomto období udiala, že prečo vlastne dopúšťate? A viete, aká bývala odpoveď? Máš pravdu, je to nie dobré, ale HZDS, to je ich oblasť, my sa do toho nechceme starieť. Nuž dobre, už to asi ťažko napraví niekto. To maslo na hlave ostalo pánovi Mečiarovi a jeho poradcovi, ktorý tak úspešne radil, ako rozpraskať štátny majetok.
Ale ja sa spytujem: A v tomto období, kolegovia zo SMER-u, komu ostane maslo na hlave? A ja, samozrejme, som si vedomý toho, že táto záležitosť je bolestivá. Ale ozaj aj dneska som sa na to spytoval pani riaditeľky odboru prezidentskej kancelárie, že prečo takýto návrh nebol posúdený z pohľadu potrebných opatrení, ktoré by pomohli tejto krajine získať peniaze tam, kde sa získať dajú. Však to je, to je, táto niť sa odvíja stále z nedostatku peňazí pri každej našej diskusii, prečo bol opomenutý?
A tu chcem zdôrazniť práve to porovnanie, že na jednej strane sme si osvojili niektorí pripomienky pána prezidenta a súhlasíme s nimi, ale sú to pripomienky, keď budeme úprimní, na ktorých nestojí ani poľovnícky zákon, ani hospodárenie tejto krajiny. Ale na druhej strane pripomienky, ktoré reálne predstavujú milióny eur, to sme si voľáko osvojiť zabudli.
A, viete, nemôžem si odpustiť spoza tejto tribúny pripomenúť slová pána ministra Jahnátka, ktoré tu odzneli 22. marca v tomto roku, keď sme na túto nebezpečnú dieru upozornili a pán minister povedal veľmi ľudsky, a ja som ho mal vtedy česť pochváliť a urobil som to veľmi úprimne, keď povedal: Hop, stala sa chyba, máte pravdu. Ak to dokážete urobiť pozmeňovacím návrhom, ja už nemám tú možnosť, tak garantujem, možno slovíčko garantujem tam nepadlo, ale povedal, že teda nemá problém vecne súhlasiť s takouto požiadavkou. Uplynuli štyri dni, 26. sme hlasovali, ako keby pán minister nepovedal nič.
Ja viem, minister je minister a poslanci sú poslanci. Tu neexistuje nejaká súvislosť, len viete, ja to nehovorím ako kritiku, lebo ani ako svoju polievku si tu neprihrievam, ani za nás, za vládu nerozprávam, že tu chceme bombardovať. Len je to obrovská chyba, keď dokážeme takúto zjavnú chybu nechať v zákone napriek tomu, že je tu toľko možností, toľko čítaní, dokonca ešte aj pán prezident nám ponúkol ďalšiu šancu, aby sme sa k tomu vrátili, a táto záležitosť ostala mimo.
Takže to by som zakončil len s takým apelom možno, nie som ja hovorca Lesov Slovenskej republiky ani, verte tomu, že nie som človek, ktorý by tam chodieval, naopak, ja som sa s nimi zrejme rozišiel dosť navždy, ale ja mám rád ten podnik, v ktorom som 30 rokov strávil, a tak trocha chcem vyjadriť ľútosť nad tým, do akej situácie vháňate takpovediac svojho generálneho riaditeľa pána Határa v tomto podniku a svojho pána ministra, pána Jahnátka, tým, že túto dieru ste tam ponechali. Viete, ako ju využijú tí, ktorí sú, žiaľbohu, nielen nad nami, ale aj nad vami? A nemám na mysli najvyšších, ale mám na mysli ľudí, ktorí dokážu veľmi účelne vplývať na to, čo sa má udiať.
Nuž vyrážate tomuto podniku aj svojmu pánovi ministrovi možno účinnú zbraň na to, aby sa vedeli obrániť voči požiadavkám tých, ktorí budú teraz tvrdiť, však vám nič nebráni, aká verejná súťaž, veď to môžte jednoducho prisúdiť na základe toho, že vám tento paragraf to umožňuje. Pretože to som možno zabudol zdôrazniť, hrali sme sa - hrali -, hovorili sme o veciach, ktoré súvisia s verejnou súťažou, ktorá v tej časti medzi nadpolovičným a dvojtretinovým vlastníctvom pozemkov je rozhodujúca, a to je, pokiaľ viem, len v tom jednom lesnom podniku, ktorý tak často rád spomínam, takmer 50 revírov a vyše 80-tisíc hektárov. Bežná prax je dnes, mocní si to vybavia za euro za hektár a rok, ale tržná cena je niekde okolo 13-násobok, 13 euro za hektár a rok.
Nuž máme právo po tom všetkom, čo tu sme aj počuli o obhajobe zákona o verejnom obstarávaní, takéto niečo nevidieť? Naozaj venujme sa podstate. A prepáčte, že som využil túto možnosť nato, aby som to pripomenul. Osobne mi je to veľmi ľúto a pokúsim sa túto vec, ak to teda bude v súlade s možnosťami, verím, že áno, napraviť aj tým, že veľmi rýchlo ponúknem spolu so svojimi kolegami z klubu OĽaNO riešenie. A veľmi vás prosím, a to chcem aj zdôrazniť v tejto súvislosti, o podporu toho riešenia. Nie o podporu akéhosi politikárčenia, ale o podporu riešenia, ktoré v tomto jednom konkrétnom prípade dokáže Slovensku zachrániť 13 mil. eur za desaťročné obdobie, to je obdobie, na ktoré sa robia poľovné zmluvy na prenájom poľovných revírov.
Dopredu vás prosím o podporu tohto zámeru, pretože si myslím, že je to zámer, ktorý nemôže nás rozdeľovať, ale spájať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som len chcela pre budúcnosť upozorniť na § 90 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, kde v odseku 1 sa píše: "Ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom prerokovania sú iba pripomienky prezidenta republiky."
Mali sme na výbore dostatok priestoru na to, aby sme si tieto veci ujasnili, preto by som pre budúcnosť prosila, aby sa dodržiaval rokovací poriadok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si to zhrnul úplne. A ja len na koniec chcem povedať, tak ako si povedal v závere vystúpenia, nech nám ide o vec, nech nám nejde o politikárčenie, nech nám ide o vec, ktorú aj vy deklarujete, že viete sa dohodnúť, viete prijať konštruktívne nápady opozície, ktoré by tu boli, tak nech nám ide o vec a budem veľmi rád. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Pani poslankyňa Košútová, som si vedomý toho, poznám 90-ku a jej odstavec 1. Práve preto som zdôraznil, že výhrady pána prezidenta chcem komparatívne porovnať práve s inými odsekmi, ktoré považujem za dôležitejšie. Možno to není právne čisté, ale naozaj som sa rozhodol toto porovnanie urobiť, lebo si myslím, že sú veci vážne a vážnejšie. Výhrady pána prezidenta boli vážne a to, čo som rozprával, bolo vážnejšie.
Takže, dobre, rešpektujem, ale myslím si, že spôsob, akým chcem zaujať stanovisko k výhradám pána prezidenta, je možné si zvoliť aj tak, že budem porovnávať veci, ktoré boli vyslovené s tými, ktoré možno neboli priamo namietané. Takže asi tak.
Ďakujem pekne.

Vyjadrím sa teda k niektorým pripomienkam, ktoré tu odzneli z úst pána Mičovského.
Pán Mičovský, my v tomto pléne parlamentu, tak ako to ty zvykneš nazývať, v tej sieni ústavnosti a práva sme už viac ako po roku zvyknutí na tie tvoje emotívne vystúpenia, ktoré je treba hodnotiť mnohokrát, že majú svoje racionálne jadro, ale zároveň sme pripravení, resp. už zvyknutí aj na to, že veľmi často povieš A, a nepovieš B napriek tomu, že k tým odborným otázkam, ku ktorým sa chceš vyjadrovať, odzneli úplne relevantné odpovede už v rámci rokovania výboru.
Dneska na výbore sme si mnohé veci úplne jednoznačne povedali a myslím si, že to tvoje vystúpenie bolo vlastne len zopakovaním toho, čo si naznačil na výbore. Mal si, si myslím, po tej odbornej stránke, si dovolím tvrdiť, že pravdepodobne z hľadiska tejto oblasti tie naše vedomosti, resp. to naše poznanie sa asi ťažko dá porovnávať, to iste uznáš aj sám, mal si zodpovedané všetky otázky úplne relevantne vrátane pani riaditeľky odboru Dreninovej, ktorá ti vysvetlila, ako to vlastne s tou 13a, ktorá, tento problém by sme tu, páni a dámy, nemali riešiť. Ale nejdem sa k tomu vracať, ak si načal, tak zodpoviem, ak ma teda pani predsedajúca nezastaví, pretože porušujem tým pádom, že budem reagovať na tvoje podnety aj ja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie. To je správne, vy, pán spravodajca, sa vyjadrujete k rozprave, takže nech sa páči.

Lebocký, Tibor, poslanec NR SR
Ale chcem ťa upozorniť na jednu vec. Pani Dr. Dreninová dneska § 13a úplne zrozumiteľne vysvetlila vo väzbe na § 5 - postup zhromaždenia vlastníkov a ostatné väzby. To je prvá vec.
Druhá vec, čo sa týka § 13a, ty si spracoval síce s pánom poslancom Feckom pozmeňujúci návrh, ale si uviedol, ten bol vecne nesprávny od začiatku, pretože si uviedol len zmenu názvu a zmenu 13a. Ale tým pádom 13b sa odvoláva na 13a a boli by sme bývali klesli zo 66,6 % alebo 60,6 % na 50 % aj v prípade vyhradených poľovných revírov, čo je absolútne nezlučiteľné s ústavnosťou. Čiže otvorene si treba povedať, že chyba sa stala aj vo formulácii samotného pozmeňujúceho návrhu.
Prosím ťa, o akých 16 mil. hovoríš? Však v konečnom dôsledku § 13a nie je o povinnosti prenajať štátne lesné pozemky, je o možnosti prenajať tieto štátne lesné pozemky. A akých 13 mil.?! Však keď sa štátny podnik Lesy Slovenskej republiky nerozhodne prenajať tie pozemky, ale bude ich užívať vo vlastnej réžii, tak predsa bude mať aj náklady, a nemalé náklady. Náklady na starostlivosť o zver, náklady na veterinárnu starostlivosť, náklady na réžiu pri správe a riadení tohto poľovného revíru. Tak čo si to tu napočítal, akých 13 mil.?!
Čiže ešte raz opakujem, som pripravený, a nielen ja, ale aj ostatní kolegovia z výboru, na túto tému debatovať, ale nesmieš to podávať, alebo nemal by si, prepáč, nemal by si to podávať takto úplne jednoznačne a jednostranne zamerané, pretože poľovníctvo a poľovné revíry, to nie je o ziskoch. Poľovný revír nie je vec, ktorý by podliehal verejnému obstarávaniu alebo verejnému ponukovému konaniu.
Vieš, kedy by si mal 100-percentnú pravdu? Keby sme mali systém taký, aký je v Českej republike, že poľovný revír, hranica poľovného revíru by pozostávala výlučne z poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu. Vtedy áno, vtedy by sme mohli rozprávať zhruba tak, ako si to teraz naznačil. Lenže si zober, že v spoločnom revíri, v spoločnom poľovnom revíri sú vlastnícke podiely aj iných vlastníkov, nielen štátu. To znamená, o čom to rozprávame, že štátny podnik príde o 13 mil.?!
Tieto veci si musíme raz a navždy ujasniť a povedať. Toľko k § 13a.
Čo sa týka poľovníckeho hospodára. Sám som vysvetlil, vystúpil na výbore. Funkcia poľovníckeho hospodára je jednou z funkcií, ktoré sú podriadené 5-ročnému volebnému obdobiu v rámci poľovníckej samosprávy. Ak sa naozaj stane to, a s tým sa aj počíta, pretože, tak ako som uviedol, my máme vytvorenú personálnu databázu mladých vzdelaných ľudí, ktorí absolvovali skúšky špeciálnej odbornej spôsobilosti poľovníckych hospodárov. Ak sa stane to, že po 5-ročnom volebnom období, keď hovoríme, že 10-ročný je doba nájmu poľovného revíru, ukáže poľovný hospodár, ktorý či už z aspektu veku, z aspektu zlyhania nejakých iných a iných súvislostí nie je schopný, prečo by ho to tá samospráva, prečo by nemohla mať na jeho činnosť taký názor, že ho nahradí mladším alebo vzdelanejším? Prečo nie?
A v konečnom dôsledku to, čo navrhol pán prezident vo svojom riešení, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo vyslovene len na tých poľovníckych hospodárov, ktorí sú v pracovnoprávnom pomere, tak to rieši 3 %; 3 % poľovníckych hospodárov na celom Slovensku. Čiže B si zase nepovedal.
A čo sa týka, tým skončím, čo sa týka lovu netrofejovej raticovej zveri na spoločných poľovačkách, to som vysvetlil tiež. Chcem, aby vedeli o tom všetci poslanci, ktorí sedia tu dneska v pléne, že to nie je samoúčelné. To nejde o to, že poľovníci chcú za každú cenu nekontrolovateľne viac a bez selekcie strieľať.
Ale čo je dôležité, je to, že za posledných 10 rokov, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na Slovensku za posledných 10 rokov v rámci piatich druhov raticovej zveri, ktoré poškodzujú poľnohospodárske kultúry, poškodzujú lesné porasty, v rámci jelenej, diviačej, srnčej, muflonej a danielej zveri, lovíme na Slovensku každý rok o 5-tisíc kusov raticovej zveri viac ako rok predtým. To znamená, že za posledných 10 rokov sa ulovilo o 50-tisíc kusov viac, a napriek tomu nám vzrástli stavy o ďalších 65-tisíc. Ukazoval som rast a trendy vlastne stavu a vývoja populácie voľne žijúcej zveri.
Čo chceme? Chceme chrániť na jednej strane medveďov, aby sme mali neustále konflikty s nimi, pretože sú premnožené, a na druhej strane budeme zastávať, resp. budeme hájiť voľne žijúcu raticovú zver, aby ničila poľnohospodárske kultúry našim súkromne hospodáriacim roľníkom, aby ničila agropodnikateľom, aby sme mali zničené porasty v dôsledku škôd spôsobené zverou? Tak to asi nie! Musíme zvoliť nejaké opatrenia na to, aby sme zastavili tento nenormálny rast početnosti voľne žijúcej zveri na Slovensku. Takže preto.
Čiže nič nie je samoúčelné a nič nie je protietické. Pretože rovnako sa zamerali na redukciu stavu raticovej zveri aj v susedných krajinách, v Maďarsku napríklad, v Česku a podobne.
Čiže je to jeden problém, ktorý nás kvári a morí, a pokiaľ poľovníkom nedáme do rúk dosť nástrojov na to, aby mohli zasahovať do vývoja početnosti raticovej zveri, a tým znižovať škody spôsobené zverou, tak dovtedy, nehnevajte sa, ale ideme sami proti sebe.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)