19. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. apríla 2013 č. 437 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 214. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 134. Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1969 (CLC PROTOKOL, 1992) a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1969, a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady, tlač 409a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo dňa, z dňa 14. mája 2013 č. 155. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 17. apríla 2013 č. 438 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 215. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 135. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami, 1971 (FUND PROT 1992) a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami z roku 1971 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu, tlač 410a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 14. mája 2013 č. 156. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. apríla 2013 č. 439 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 216. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 136. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami v znení z roku 1992 (FUND PROT 2003) a vyhlásením Slovenskej republiky k FUND PROT 2003 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami v znení z roku 1992 s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2006/246/ES z 2. marca 2004, ktoré splnomocňuje členské štáty v záujme Európskeho spoločenstva podpísať alebo ratifikovať protokol z roku 2003 k Medzinárodnému dohovoru z roku 1992 o zriadení medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami alebo k nemu pristúpiť a ktoré splnomocňuje v záujme Európskeho spoločenstva Rakúsko a Luxembursko, aby pristúpili k zásadným dokumentom v znení rozhodnutia Rady 2004/664/ES z 24. septembra 2004, ktoré splnomocňuje členské štáty, aby v záujme spoločenstva podpísali, ratifikovali alebo pristúpili k FUND PROTOKOLU 2003 a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonom.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady, tlač 411a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo dňa 14. mája 2013 č. 157. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť z dôvodného materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Tento návrh predkladá vláda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má potom prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na zmeny v politickom a hospodárskom usporiadaní Európy a na rozvoj ekonomických vzťahov medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou je potrebné vytvoriť právny rámec pre vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy. Srbská republika má pre slovenských cestných dopravcov význam z pohľadu hospodárskej spolupráce. Na základe predkladanej zmluvy budú mať slovenskí dopravcovia právo vykonávať bilaterálnu a tranzitnú nákladnú dopravu bez akýchkoľvek povolení príslušných orgánov Srbskej republiky.
Zmluva upravuje aj vykonávanie pravidelnej osobnej a kyvadlovej dopravy. Vláda schválila tento návrh na uzavretie zmluvy uznesením č. 471 z dňa 6. júla 2011, na základe ktorého bola zmluva podpísaná v Bratislave dňa 22. januára 2013. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ide o prezidentskú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave (tlač 455).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. apríla 2013 č. 436 pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 213. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 7. mája 2013 a prijal uznesenie č. 141. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 14. mája 2013 č. 162. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu, aby som informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Cieľom návrhu zákona je implementovať v prvom rade smernicu Parlamentu a Rady pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte. Prebratím smernice sa zabezpečí dodatočné posilnenie doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi pôsobiacimi v rôznych sektoroch finančného trhu, ktoré tvoria súčasť finančných konglomerátov. Okrem implementácie uvedenej smernice navrhuje sa aj úprava v oblasti ochrany spotrebiteľa v nadväznosti na transformáciu bánk a pobočky zahraničných bánk. Pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorý už prešiel v gestorskom výbore, sa berie späť predtým navrhovaný zákaz vykonávania osobitných hypotekárnych obchodov pobočkami zahraničných bánk, s čím súhlasila v rámci konzultácie Európska komisia, a výbormi bol prijatý substantívny návrh, ktorý pochádza z dielne Národnej banky Slovenska a ktorý sa viac sústreďuje v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Ďalšou významnou úpravou zákona o bankách, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení je, že sa bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom spotrebiteľských úverov zakazuje žiadať od spotrebiteľov poplatky a odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo úverového účtu, ktorého zriadenie, respektíve vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tu chcem pripomenúť, že takisto vo výbore na základe dohody boli podporené návrhy, návrhy, ktoré smerovali takisto k zákazu takýchto poplatkov pri vedení účtu, tzv. Fondu na podporu vzdelávania, bývalého pôžičkového fondu. Taktiež sa stanovuje, že bezplatné úplné alebo čiastočné predčasné splatenie hypotekárneho úveru sa vzťahuje aj na úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak počas predchádzajúceho roku nedošlo k jej zmene.
Cieľom novelizácie ďalšieho zákona, ktorý je otvorený k predmetnej novele k zákonu č. 291/2002 o Štátnej pokladnici, cieľom tejto novely je zapojiť do systému Štátnej pokladnice celé rozpočty zostávajúcich piatich samosprávnych krajov, čo je z istého pohľadu histórie Štátnej pokladnice revolučný a historický krok. Ide o Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Žilinský a Prešovský kraj, ktoré v súčasnosti majú svoje účty vedené v komerčných bankách. Samosprávne kraje sa takto stanú povinnými klientmi Štátnej pokladnice vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v ich zriaďovateľských pôsobnostiach, čo, samozrejme, pomáha aj lepšej prehľadnosti a disciplíne z hľadiska správy verejných zdrojov. Pomáha to, priznávam, aj pri obsluhe štátneho dlhu a na strane samosprávy vieme, sme presvedčení o tom, že tento prístup pomôže naozaj dostať na vyššiu úroveň aj výkazníctvo a účtovníctvo vyšších územných celkov.
Návrh tohto zákona bol 13. marca tohto roku prerokovaný v tejto Národnej rade v prvom čítaní. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 405), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 488 z 13. marca 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 159 zo dňa 9. mája 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 206 zo dňa 7. mája 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 143 zo dňa 7. mája 2013).
A po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť (výbor pre sociálne veci uznesením č. 51 zo dňa 9. mája 2013).
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 a 14 až 40 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. V bode spoločnej správy č. 13 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o bankách vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 165 z 13. mája 2013.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, pán minister osobitne vo väzbe k tomuto zákonu, k tejto novele prezentuje pomerne ťažkú výzvu pre mňa, ako vystúpiť, pretože mal by som ho hrešiť a mal by som ho chváliť a mne je pomerne ťažké sa rozhodnúť ako na to. Pretože ak pôjdeme späť trošku do histórie, je to, alebo nedávnej histórie posledného zhruba trištvrte roka, tak na jeseň táto Národná rada hlasmi SMER-u odmietla novelu, ktorú sme s pani kolegyňou Žitňanskou predložili, ktorá by zakazovala vyberanie poplatkov za úverové účty, s argumentom, že ministerstvo financií pripraví komplexnejšie riešenie. Potom ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o bankách, v ktorej ale táto problematika chýbala, ale keď sme to pripomienkovali v pripomienkovom konaní, tak to tam bolo doplnené. Ale bolo to doplnené vo forme, ktorá mala určité diery, ktoré keď sme pripomienkovali, tak to tam ešte vtedy doplnené nebolo, ale po prvom čítaní, keď sme to opäť pripomienkovali, tak pán minister bol otvorený rokovaniam a spoločne s ministerstvom sme pripravili riešenia. Ako už bolo spomenuté, jedno z tých riešení sa týka Fondu na podporu vzdelávania, teda bývalého Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, kde vlastne podľa tej pôvodnej verzie by tento fond ako takmer jediná finančná inštitúcia mohol ďalej vyberať poplatky za úverové účty. Pozmeňovacím návrhom, ktorý sme s kolegom Poliačikom a s kolegom Mikušom predložili vo výboroch, sa to mení a tento návrh bol predložený v spolupráci a po dohode s ministerstvom financií. A takisto druhá diera, ktorá tam bola v tom návrhu, ju o chvíľočku budem riešiť pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám a ktorý tiež bol pripravený v spolupráci s ministerstvom financií.
To znamená, že preto som spomenul, že je veľmi ťažké, lebo na jednej strane by sme mali hrešiť ministra za to, že pristúpil k riešeniu problému pod určitým tlakom a pod určitým tlakom bolo treba tlačiť na to, aby to riešenie bolo dotiahnuté. Na druhej strane je treba veľmi oceniť racionálnu povahu diskusie a to, že nakoniec k tomu riešeniu dochádza asi v troch etapách, ale dochádza, čo musím povedať, že zase nie je ani natoľko štandardné a typické, aby sa to dalo, by som povedal, jednou vetou zhodiť zo stola. Takže v tejto dileme - či hrešiť, alebo chváliť - nakoniec myslím si, že asi budem musieť ministra akokoľvek nechtiac pochváliť za to, že preukázal síce postupný, ale zatiaľ teda extrémne racionálny prístup a prístup, ktorý je v záujme klientov finančných subjektov. Takže z tohto, tohto hľadiska chcem to oceniť a poďakovať.
A dovoľte mi predniesť ešte teda posledný pozmeňujúci návrh, ktorý doklepne túto spoluprácu. Týka sa toho, že tak ako vláda predložila návrh, on síce zakazuje vyberať poplatky za úverové účty, ale je formulovaný tak, že, povedal by som, v slušnej krajine je formulovaný dobre, ako je jasné, čo ten zákon chce, a je jasné, čo chce dosiahnuť, a slušné finančné inštitúcie by ho asi dodržiavali. Ale na finančnom trhu sa nepohybujú len slušné finančné inštitúcie, osobitne teda v oblasti úverov. Okrem bánk máme aj nebankové subjekty, aj medzi bankami sa nájdu rôzne subjekty a tá formulácia dnes ako je, umožňuje, by som povedal, takým, ktorí majú mimoriadne agresívny výklad práva a skôr taký bezprávny výklad práva, ale to sme si už tiež v tejto krajine museli zvyknúť, ešte predsa len urobiť jednu kľučku, ktorou by sa pokúšali ďalej takéto poplatky vyberať. Tak sme sa s pánom ministrom, s jeho kolegami dohodli, že predložíme formuláciu, ktorá to tak jasne povie, že táto kľučka bude zatvorená. Taká poistka má tú výhodu, že ak by ju nikto nechcel použiť, tak neprináša žiadny dodatočný náklad, nič nezhoršuje, nemení a ak náhodou nejaký subjekt zvažoval, že by cez túto kľučku ešte klientov týral, tak tento návrh mu to znemožní.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňovací návrh, ktorý zabezpečuje to, že naozaj ten zákaz vyberania poplatkov za úverové účty bude po 9. júni realitou, ktorá minimálne pri dodržiavaní zákona bude bez výnimky. Je to pozmeňujúci návrh teda k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a doplňujú sa tri články.
K čl. I sa v doterajšom bode 18, čo je § 37 ods. 21, sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa".
V bode 2 v doterajšom bode 65 sa v odseku 4 (§ 122s ods. 4) za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu".
K čl. II bod 1. V doterajšom bode 1 (§ 7 ods. 5) sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osoby nepodnikateľa".
Bod 2. V doterajšom bode 2 (§ 13j) sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu".
K čl. X bod 1. V doterajšom bode 2 (§ 9 ods. 10) sa za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa".
Bod 2. V doterajšom bode 9 sa v odseku 1 (§ 25b ods. 1) za slovo "účtu" vkladajú slová "alebo zrušenie účtu".
Tento návrh naozaj docieli to, že nebudú môcť, že na to, aby mohli po 9. júni účtovať finančné inštitúcie poplatok za vedenie úverového účtu za tzv. nadštandardné služby, čo im tento zákon umožňuje, budú musieť získať písomný súhlas klienta a to vrátane klientov existujúcich úverových zmlúv. To znamená, nebude môcť žiadna banka predstierať, že takú službu poskytuje a že sa vlastne na tom s klientom už dohodla v minulosti, alebo teda finančná inštitúcia.
Dovolím si vás teda požiadať, kolegovia zo všetkých strán politického spektra, o podporu tohto návrhu a dúfam, že naozaj schválenie tohto zákona bude jednou z toho menšieho počtu príležitostí v tomto parlamente, kde budeme hlasovať naozaj naprieč stranami. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som predniesol, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady, mňa a pána poslanca Hlinu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách, tlač 405.
Najskôr prednesiem ten návrh a potom ho odôvodním.
Prvý bod pozmeňovacieho návrhu. V čl. X sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. § 9 ods. 1 sa na konci dopĺňa vetami, ktoré znejú: "Ak ide o spotrebiteľský úver, kde celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú rovné alebo vyššie než dvanásťnásobok sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu a spotrebiteľom je osoba staršia než 65 rokov veku, podpis spotrebiteľa na zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť úradne osvedčený; náklady na úradné osvedčenie znáša veriteľ a nesmie ich preniesť na spotrebiteľa. Osoba, ktorá vykoná úradné osvedčenie podľa predchádzajúcej vety, je povinná poučiť spotrebiteľa o celkovej výške spotrebiteľského úveru a o následkoch riadneho a včasného nesplácania spotrebiteľského úveru a vykonať o poučení úradný záznam. Zakazuje sa uzatvoriť viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi jedným veriteľom a jedným spotrebiteľom v období 14 dní, s cieľom vyhnúť sa zákazu podľa tretej vety; všetky takto uzavreté zmluvy sú neplatné.","
K tomu poznámka pod čiarou k odkazu 17a, ktorá znie: "§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Druhý bod pozmeňovacieho návrhu. Za čl. X sa vkladá nový čl. XI, ktorý znie:
"Čl. XI. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 1/2012 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z. a nálezu Ústavného súdu č. 14/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 41 ods. 2 písm. c) sa na konci dopĺňa bodkočiarka a slová "to neplatí, ak je povinnou osobou spotrebiteľ a ide o záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere"."
Ostatné novelizačné články sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.
Odôvodnenie tohto pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu znie takto: Navrhujeme predmetnú úpravu s cieľom zvýšiť kvalitu právnej ochrany zraniteľných skupín spotrebiteľov. Tých skúseností je čoraz viacej, že práve ľudia v dôchodkovom veku sa často stávajú vďačným predmetom nepoctivých obchodných praktík a manipulácie, čo súvisí aj s ich vlastnou slabšou orientáciou v podmienkach ponúkaných úverových produktov. Keby som to mal v takej plastickej skratke vysvetliť, tak toho malého písma, od ktorého sa často odvíjajú obchodné podmienky, je čoraz viac a je čoraz menšie a finančná gramotnosť starších ľudí je do výraznej miery negatívne ovplyvnená faktom, že veľkú časť svojho života prežili v iných spoločenských a ekonomických aranžmánoch, čo len posilňuje ich zraniteľnosť vo vzťahu k zložitým úverovým podmienkam a k možnostiam manipulácie s nimi.
Túto kvalitu právnej ochrany podľa nášho názoru nie je vhodné riešiť na konci, keď celý ten proces prebehne, zásahom do už vzniknutých právnych vzťahov a v situácii, kedy už tieto prípady sú v exekučnom konaní. Naopak, myslíme si, že riešením je prevencia a riešením je minimalizovať predpoklady pre vznik situácií, kedy sa zraniteľné spotrebiteľské skupiny dostávajú do špirály a do situácií, ktoré sú pre nich neúnosné.
Navrhované riešenie predpokladá a navrhuje postup, ktorý zabezpečí plnohodnotnú informovanosť zraniteľných spotrebiteľov aj za účasti osoby podliehajúcej tej poučovacej povinnosti a vykonania úradného záznamu o nej, a ide teda o prevenciu pred vznikom neudržateľného finančného bremena na náklady veriteľa, ktoré nie sú nejakým spôsobom dramatické. Sme presvedčení, že toto je vec, ktorá môže pomôcť a pomôže tým, ktorí pomoc potrebujú. Chcem preto veľmi pekne poprosiť pána ministra financií, aby po prípadnej porade s kolegami túto zmenu podporili. Chcem pani podpredsedníčku Laššákovú poprosiť, aby pri tomto pozmeňovacom návrhu zdvihla palec hore, a aby ste aj, kolegovia zo SMER-u, tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, nedá mi, aby som sa aj ja krátko nevyjadrila k tomuto prednesenému zákonu o bankách v druhom čítaní, a to tak, podobne ako aj poslanec Beblavý, aj ja chcem oceniť racionálny prístup a snahu ministerstva financií v záujme o otázku riešenia všetkých nákladov a záťaží, ktoré so sebou prináša finančný trh a špeciálne práve spotrebiteľský trh. Je naozaj dobré, že tomuto ministerstvo aj v podobe zriadeného odboru na ochranu finančného spotrebiteľa venuje dostatočnú a náležitú pozornosť. Samozrejme, že takých výziev na to, ako precizovať legislatívu a nielen legislatívu, ale hlavne vykonateľnosť tohto finančného práva, takýchto výziev tu bude veľmi veľa a ja teda touto formou chcem vyzvať ministerstvo, ministra k ešte väčšej spolupráci na tom, aby to právo, finančné právo, ktoré v legislatíve je dostatočne a dobre nastavené, bolo čo najviac vykonateľné, pretože v tejto vykonateľnosti výrazne zaostávame za legislatívou.
Okrem toho chcem upozorniť ešte na ďalšiu výzvu a tá spočíva v potrebe posilnenia finančného dohľadu práve na poisťovacom trhu, pretože niekoľko desiatok, možno aj stoviek podnetov poškodených spotrebiteľov sa týka práve neplnenia zmluvných podmienok vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv. Takže práce na poli posilnenia práv ochrany finančného spotrebiteľa bude viac a ja verím, že rovnako ako v tomto prípade bude ministerstvo aj vy, pán minister, pružne a racionálne reagovať na naše výzvy.
Ďakujem pekne.