19. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k tomuto zákonu, ktorý je na prvý pohľad bežnou rutinnou aplikáciou smernice Európskej únie, a to bolo vidieť aj na úvodnom slove pani ministerky, kedy vlastne sa hlavnú časť predstavovania tohto zákona venovala práve aplikácii smernice Európskej únie. Smernica je právnym nástrojom, ktorý, ktoré upravujú právo a povinnosti migrujúcich osôb zúčastňujúcich sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týka sa to všetkých nás, ktorí cestujeme do ďalekého alebo blízkeho zahraničia, čiže táto novela je naozaj, alebo teda táto smernica, aplikácia je naozaj veľmi potrebná. Podľa smernice, veľmi krátko spomeniem, majú pacienti právo na bezpečné a kvalitné ošetrenie v rámci celej Európskej únie a na zodpovedajúcu úhradu nákladov, to znamená v prípade, že od aplikácie tej smernice sa vám alebo nám niečo stane v nejakom zahraničí, tak túto úhradu nákladov máme zabezpečenú. S pacientmi, ktorí cestujú do iného členského štátu, sa bude zaobchádzať rovnako ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje pacientovi - a to je dôležité - bez predchádzajúceho súhlasu danej poisťovne na Slovensku. Doteraz, keď ste chceli sa dať nejak vyšetriť, povedzme v Českej republike, museli ste požiadať našu Všeobecnú alebo akúkoľvek inú zdravotnú poisťovňu, aby vám to povolila, teraz to už nie je nutné, a preto si myslím, je to krok, dobrý krok pre pacientov. Takisto aj lekársky predpis iného členského štátu bude uznaný v štáte poistenia pacienta.
Problém je ale v ústavnej zdravotnej starostlivosti a poviem prečo. Krajiny Európskej únie majú stanovenú lehotu, dokedy musia byť pacienti na čakacích listinách. V každej krajine je to iné, na minulej schôdzi tu padol opozičný návrh, ja som bol spravodajca, poslanca Novotného, aby maximálna čakacia doba bola na Slovensku 12 mesiacov. Poslanci vládneho SMER-u tento návrh neschválili a myslím si, že to je dosť veľký problém, pretože ak by pacient čakal viac, mohol by požiadať o operáciu napr. v Českej republike a naša zdravotná poisťovňa by túto operáciu musela preplatiť. V tomto zákone, ktorý ale dnes predkladá pani ministerka, žiadna konkrétna doba nie je a je tam len vágny termín primeraná lehota. A táto primeraná lehota ale nie je definovaná, to znamená, tá čakacia doba môže byť kľudne aj tri roky alebo päť rokov, alebo desať rokov. Slovenskí pacienti tak znova budú druhoradými občanmi Európskej únie, pretože ministerstvo zdravotníctva si takto vysvetľuje implementáciu smernice.
Do tohto zákona ale sa dostal pozmeňovací návrh, čo je zvykom asi v takých závažných zákonoch, ktoré potrebujú verejnú diskusiu, že sa dostávajú pozmeňovacími návrhmi nielen v zdravotníctve, ako sme boli toho svedkami v poslednej dobe, a tento pozmeňovací návrh hovorí o posledných etapách zvyšovaní platov lekárov. Nechcem tu polemizovať o tom, či si zdravotníci, lekári zaslúžia vyššie platy, alebo nie, nesporne áno. Nielen lekári, ale aj sestry a iní zdravotníci, pracovníci. Nespochybňujem to absolútne. Problém je ale ten, že nemocnice alebo zdravotnícke zariadenia nebudú mať na tieto zvýšenia platov dostatok zdrojov od zdravotných poisťovní a budú sa rýchlejšie zadlžovať. Je tu niekoľko riaditeľov v tejto snemovni nemocníc štátnych a vedia, že aj keď sú z vládneho SMER-u, vedia, že toto je veľký problém. Problém je, že nemocnice sa aj dnes zadlžujú dosť vysokým tempom a ich dlh bol na konci roka 2012 213 mil. eur, napriek tomu, že sme ich v roku 2011 oddlžili sumou 300 mil. eur. A to, čo je dosť častým argumentom ministerstva zdravotníctva, je, že sa tempo dlhu, alebo že tempo dlhu rastie menej. No ale treba povedať korektne aj to b, prečo rastie menej. Ministerstvo hovorí o tom, že dlh v štátnych nemocniciach v roku 2012 medziročne narástol o 72 mil. eur, kým v roku 2011 to bolo až 160 mil. eur. Dnes zohľadňujeme finančnú stabilizáciu a oddlženie.
Nie je toto porovnanie korektné, pretože medziročný nárast zdrojov sa v tomto prípade nezohľadňuje. Podľa Štatistického úradu, nie sú to moje výmysly ani žiadne opozičné výpočty, bol medziročný nárast výdavkov zdravotných poisťovní v roku 2011, čiže zdravotné poisťovne dali do nemocníc v roku 2011 o 3,5 mil. eur viac a v roku 2012 to bolo až o 103,6 mil. eur viac vďaka rôznym dopadom, rôznym mechanizmom. Korektne by sme mali teraz povedať, že pri medziročnom zvýšení príjmov nemocníc v roku 2012 o 103,6 mil. eur je dlh vo výške 72 mil. eur prekvapivo vysoký. Ale ja tu teraz nechcem hovoriť, že exminister mal taký dlh a teraz ministerka mala taký dlh. My lekári a ľudia, ktorí pracujú v zdravotníctve, vedia, že ten dlh je problém. Ale problém nie je to, že v bývalej vláde bol jeden dlh a teraz je ten dlh nejaký. Toto číslo sa až nápadne zhoduje, keď si pozriete zadlženosť ročnú nemocníc v minulom období a keď si ju pozriete zadlženosť v tomto období, tak vychádza nám číslo okolo 170 mil. eur. My jednoducho vieme, že tie nemocnice dostávajú od tých 170 mil. eur zhruba peňazí menej. Ja teraz nehovorím, že je vinná ministerka zdravotníctva, že ich tam nemá. Slovensko ako také nemá tieto peniaze, alebo je veľmi ťažké ich získať. Ale keď hovoríme o tom, že nemocnice dnes potrebujú sumu zhruba okolo 170 mil. eur, aby sa dostali na, ako hovoria ekonómovia, pozitívnu nulu, a keď vieme, že ročne budú teraz navýšenia platov lekárov stáť v roku 2014 20 mil. eur, v roku 2015 36 mil. eur a v roku 2016 38 mil. eur, tak sa len pýtam, odkiaľ riaditelia nemocníc, aj za vládny SMER, zoberú peniaze. Odkiaľ zoberú peniaze na zvýšenie platov iba lekárov, teraz nehovorím o sestrách.
Prečo radšej peniaze, o ktorých sa neoficiálne hovorí, že stovky miliónov eur pôjdu na vyplatenie akcionárov zdravotných poisťovní, hovorí sa o sume okolo 500 mil. eur, ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka radšej neinvestuje do týchto nemocníc, keď vieme, že 170 mil. zhruba je ten dlh, aby sme sa dostali na nulu. Prečo neinvestuje radšej tieto peniaze na lepšie nemocnice, na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov a prečo tieto peniaze radšej chce dať akcionárom súkromných zdravotných poisťovní? Ministerstvo zdravotníctva a pani ministerka by sa mala starať získať peniaze pre nemocnice, pre lekárov, pre sestry, a nie pre akcionárov zdravotných poisťovní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. To boli rečníci prihlásení písomne. Nie sú žiadne faktické.
Teraz otváram alebo sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Je to tomu tak, dvaja páni poslanci, Viliam Novotný a Alojz Hlina.
Takže nech sa páči, Viliam Novotný.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ktorí ste teda vydržali až do tejto pokročilej hodiny. Naozaj začnem veľmi pomaly, lebo moje vystúpenie nie je krátke, lebo tento návrh zákona si naozaj zaslúži, aby sme už v prvom čítaní analyzovali jednotlivé jeho časti. Navrhovateľka, pani ministerka, ho, samozrejme, uviedla tak, ako o ňom hovorí všeobecná dôvodová správa, ale súvislosti, ktoré vyplývajú z tohto návrhu zákona, si naozaj zaslúžia hlbšiu diskusiu a možno aj analýzu. A ja sa budem tešiť aj na odbornú diskusiu na výbore pre zdravotníctvo, tu naozaj je o čom hovoriť v tomto návrhu zákona.
Možno by som predsa začal hovoriť o téme, pre ktorú je vlastne táto novela zákona o zdravotnom poistení pripravená, a to je vlastne transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24 ER z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Prichádza téma, ktorá je nová v slovenskej legislatíve a mali by sme ju trošku prežuť aj v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože môže mať dôsledky, ktoré ani navrhovateľ v tejto chvíli možno nevie celkom presne odhadnúť v doložke vplyvov. Nevieme celkom odhadnúť, ako začne fungovať správanie sa pacientov pri možnosti čerpať zdravotnú starostlivosť - či už ambulantnú, alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť - v ostatných krajinách Európskej únie. Možno tento rok to bude veľmi opatrné, alebo v priebehu budúceho roka sa to bude rozbiehať len veľmi opatrne, pretože ľudia budú zisťovať, aké majú vlastne možnosti, či vôbec je to pre nich dobré alebo nie, ale ako to bude vyzerať o dva roky, o tri roky, to v tejto chvíli je veľmi ťažké odhadnúť.
Preto by som, aj vo svojom vystúpení budem chcieť o tom hovoriť, rád upozornil na riziká, ktoré len taká trošku bezduchá alebo nie celkom domyslená transpozícia smernice môže priniesť pre slovenské zdravotníctvo. Tento návrh zákona teda v prvom rade upravuje úhradu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v zmysle už spomínanej európskej legislatívy. Táto smernica umožní poistencovi, pacientovi, občanovi Slovenskej republiky využiť už spomínané poskytnutie zdravotnej starostlivosti v ktoromkoľvek členskom štáte. A keď mám byť veľmi jednoduchý, tak existujú vlastne tri alternatívy, ako to môže prebehnúť, veľmi to zjednoduším.
Tá prvá alternatíva je, že sa náš občan rozhodne čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v niektorej z krajín Európskej únie. To prvé, čo treba povedať, je, že na to nebude potrebovať súhlas svojej zdravotnej poisťovne. Veľmi dôležitý moment, sa občan Bratislavy rozhodne čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť vo Viedni, tak ju proste bude čerpať, nepotrebuje na to súhlas svojej zdravotnej poisťovne. Faktom ale je, že v prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti si ju najprv zaplatí občan, poistenec, v tomto prípade pacient, a tak požiada zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov. Zdravotná poisťovňa je povinná preplatiť tieto náklady vo výške úhrady na území Slovenskej republiky, ak sú splnené dve podmienky. Musí ísť o liečbu, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia na Slovensku, čiže jednu podmienku, pardon, v tomto prípade, čiže musí ísť o liečbu, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, teda o liečbu, ktorá je uvedená v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia. Rád by som ale predsa len podčiarkol, lebo keď budem hovoriť o finančných dopadoch, je to dôležité, že zdravotná poisťovňa je povinná preplatiť tieto náklady do výšky takej, ako by stála táto zdravotná starostlivosť v cene obvyklej na Slovensku.
Druhá alternatíva je ústavná zdravotná starostlivosť, o ktorej budem hovoriť možno trochu viacej, lebo je to komplikovanejší moment a tu sú dve alternatívy. Tou prvou je, že ide o takú ústavnú zdravotnú starostlivosť, kde sú poskytnuté výkony uvedené vo vykonávacom predpise. V takom prípade bude potrebovať poistenec na to, aby túto zdravotnú starostlivosť mohol čerpať v inej členskej krajine Európskej únie, súhlas zdravotnej poisťovne, čiže to je veľmi dôležité, to, čo je uvedené vo vykonávacom predpise, na to bude potrebný súhlas zdravotnej poisťovne a v tomto prípade teda musia byť splnené ďalšie dve pravidlá alebo povinnosti, ochorenie musí byť zahrnuté v rozsahu uhrádzanom na základe verejného zdravotného poistenia a ochorenie musí byť indikované lekárom. (Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, tú druhú alternatívu.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
A ďalšie alternatívy vám poviem až zajtra ráno.
Ďakujem pekne.

Chcem všetkým poďakovať. Aj vám, pani ministerka, za doterajšie rokovanie. Budeme pokračovať ráno týmto bodom a nasledujúcimi.
Pekný večer všetkým. Vďaka.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Dobré ráno. Pani poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Ján Mičovský.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 478.
Prosím pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň prosím aj pani spravodajkyňu pani poslankyňu Emíliu Müllerovú. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Alojz Hlina, ktorému odovzdávam slovo. (Reakcia z pléna.)
Aha, prepáčte, áno, pokračujeme v prerušenej rozprave pána poslanca Novotného. Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 478.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, dobré ráno prajem. Dámy a páni, včera som naozaj len začal úvodom k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení, ktorý považujem za pomerne dôležitý a zaujímavý zákon, ktorý si zaslúži pozornosť v tejto snemovni, a verím, že bude podrobený aj pomerne veľkej diskusii vo výbore pre zdravotníctvo, lebo je to určité nóvum, ktoré prichádza do slovenskej legislatívy, ktoré treba možno podčiarknuť a nad ktorým sa treba trošku zamyslieť. Európska únia priniesla nielen voľný pohyb pracovných síl, nielen voľný pohyb kapitálu, nielen príchod investícií, nielen eurofondy, ale aj slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti upravuje úhradu tejto zdravotnej starostlivosti v členských krajinách Európskej únie a v krajinách, s ktorými je Európska únia asociovaná v zmysle európskej legislatívy. Čiže jednoducho po slovensky povedané, aby som nehovoril tým nezrozumiteľným jazykom, to bude znamenať, že poistenec slovenskej zdravotnej poisťovne, slovenský pacient, občan Slovenskej republiky, môže čerpať zdravotnú starostlivosť v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie. Tak ako je transponovaná táto smernica do našej legislatívy, tak ako ju včera predložila pani ministerka, v podstate prináša 3 alternatívy, ako sa táto zdravotná starostlivosť dá čerpať. Veľmi jednoducho ich poviem, lebo väčšinou sa vás potom ľudia opýtajú, že no ako vlastne sa to čerpá. Takže ja to teraz popíšem po slovensky, ako sa to vlastne čerpá.
To znamená, že ak občan Slovenskej republiky chce čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v ktorejkoľvek členskej krajiny Európskej únii, môže tak urobiť - pozor - bez súhlasu svojej zdravotnej poisťovni. Čiže sadne do auta a odíde na ambulanciu do susednej alebo inej krajiny. Nepotrebuje na to súhlas zdravotnej poisťovni. Je tu jedno špecifikum, že ambulantnú zdravotnú starostlivosť si pacient zaplatí v hotovosti v krajine, v ktorej ju čerpá. Čiže najprv zaplatí pacient cash, znovu nejaké nóvum, ktoré nepoznáme zatiaľ v slovenskom zdravotníctve, ale keď sa vráti na Slovensko, táto zdravotná starostlivosť mu bude preplatená vo výške, koľko by stála alebo v akej prepláca zdravotná poisťovňa túto zdravotnú starostlivosť slovenským poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je tu jedna podmienka. Musí ísť o takú liečbu poskytnutú na ambulancii v zahraničí, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia aj na Slovensku. Čiže, samozrejme, zákon o rozsahu určuje rozsah verejnej, rozsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe verejného zdravotného poistenia. Čiže to bola ambulantná zdravotná starostlivosť.
Druhou verziou je čerpanie ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda zdravotnej starostlivosti v nemocnici, a to výkonov, ktoré sú uvedené vo vykonávacom predpise, ktorý je súčasťou alebo bude súčasťou tohto zákona. Čiže ak chce náš občan čerpať v ktorejkoľvek krajine Európskej únie zdravotnú starostlivosť nemocničnú, ktorá je uvedená vo vykonávacom predpise tohto zákona, bude na to potrebovať predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovni. Čiže tu je jedna zmena. Tu bude potrebovať súhlas zdravotnej poisťovni, ktorá túto zdravotnú starostlivosť preplatí danému poskytovateľovi, čiže už cash neprichádza do úvahy na úvod, avšak znovu len vo výške ako prepláca daný typ zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou bude drahšia v niektorých krajinách Európskej únie a ten rozdiel bude znášať poistenec alebo pacient. Podmienkou je, že musí ísť o ochorenie zahrnuté v rozsahu uhrádzanom na základe verejného zdravotného poistenia a musí to byť ochorenie indikované lekárom.
A tretia alternatíva je, že čerpá nemocničnú zdravotnú starostlivosť v členskej krajine, ktorá nie je uvedená vo vykonávacom predpise. Tu zmluvu nebude potrebovať, súhlas svojej zdravotnej poisťovne, iba tie dve podmienky musia byť splnené, že musí byť toto ochorenie zahrnuté v rozsahu uhrádzanom na základe verejného zdravotného poistenia na Slovensku a musí byť indikované lekárom.
Považoval som za dôležité to možno veľmi jednoducho zopakovať preto, aby sme vedeli, o čom vlastne hovoríme, lebo niekedy mám taký pocit, že používame veľa pekných viet a fráz, ale tak ako po slovensky jednoducho povedané, že aké sú 3 možnosti, je niekedy dobré počuť. A povedal som to aj preto, aby boli viac zrozumiteľné riziká, ktoré z toho vyplývajú. Chcem hneď na úvod povedať, že som veľmi proeurópsky orientovaný politik, som rád, že sme v Európskej únii, teším sa, že je voľný pohyb aj pacientov, teším sa, že pacienti si budú môcť vybrať. Určite by to malo pomôcť zvyšovaniu kvality a konkurencieschopnosti slovenského zdravotníctva. Čiže súhlasím s transpozíciou tejto smernice, ale na druhej strane, keď ju len slepo stransformujeme a nebudeme uvažovať o tom, čo ešte treba upraviť v slovenskej legislatíve tak, aby sme chránili všetkých pacientov na Slovensku, ale aby sme chránili aj našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a naše zdravotné poisťovne, kde máme, dámy a páni, všetci naše peniaze, tak sa môže stať, že táto smernica, ktorú určite Európska komisia a Európska rada vymyslela ako niečo veľmi pozitívne, a Európsky parlament takéto niečo veľmi pozitívne pre občanov Európskej únii, môže mať veľmi negatívny dopad na niektoré segmenty alebo na niektorých ľudí na Slovensku.
O čom hovorím. Zdravotné poisťovne na Slovensku uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tieto uzatvárajú na nejaké obdobie. Obvykle na jeden rok. A v týchto zmluvách si dohodnú objem zdravotnej starostlivosti aj rozsah zdravotnej starostlivosti, aj výšku platieb za túto zdravotnú starostlivosť. Čiže existuje zmluva so zdravotnou poisťovňou, nemocnicou XY, ambulanciou XY, kde je napísané, že toľko zdravotných výkonov v takejto cene vám budeme preplácať v priebehu tohto roka. A väčšinou raz za štvrťrok sa to trošku upravuje smerom hore, väčšinou smerom hore, niekedy aj smerom dole. Takto funguje systém nákupu zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Transpozícia smernice môže spôsobiť, že výkony, na ktoré nie je potrebný predchádzajúci súhlas, preto som to vymenoval na úvod, čiže ambulantná zdravotná starostlivosť a tie výkony v nemocniciach, ktoré nie sú vo vykonávacom predpise, na ne nebude potrebný súhlas zdravotnej poisťovne. To znamená, pacient sa zoberie a pôjde ich čerpať do Viedne. Prípadne, keď je z juhu východoslovenského regiónu, tak do nemocnice v Sátoraljaújhely, lebo je bližšie ako nemocnica v Trebišove. Bude tam čerpať zdravotnú starostlivosť. Žiaden súhlas nepotrebuje. A táto zdravotná starostlivosť bude v podstate poskytovateľovi v tejto inej členskej krajine preplatená takmer ihneď. Z čoho bude zaplatená? No, samozrejme, z peňazí verejného zdravotného poistenia, ktoré máme v našich zdravotných poisťovniach z našich daní.
Tieto peniaze do účinnosti tejto novely plynuli našim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dnes ale budú plynúť našim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale aj všetkým ostatným v Európskej únii, kde si pacient vyberie poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Keďže hospodárime na Slovensku s uzatvoreným koncom, to znamená, že my vopred vieme a predpokladáme s presnosťou na desiatky miliónov eur, koľko peňazí budeme mať na zdravotnú starostlivosť tento rok. Čo to znamená? Čím viac budú čerpať v zahraničí, tým menej peňazí na zdravotnú starostlivosť pôjde do našich nemocníc a ambulancií. Toto riziko si, prosím, treba uvedomiť. Nevieme mu zabrániť, nemôžeme neschváliť transpozíciu smernice, ale musíme o tom vedieť a musíme prijímať iné legislatívne opatrenia na to, aby sme posilnili pozíciu našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Čo urobí zdravotná poisťovňa, čo myslíte, keď prvý-druhý rok začne takto fungovať a nebude celkom ešte presne vedieť, kde pôjdu slovenskí pacienti čerpať zdravotnú starostlivosť? O tom som hovoril včera večer. My nevieme teraz celkom presne odhadnúť správanie sa slovenských pacientov. No zrejme v Brezne a Žiline sa tak až rútiť nebudú a v Banskej Bystrici do zahraničia, ale znovu zopakujem konkrétny prípad, že v slovenskej tokajskej oblasti, mám tam chalupu, poznám to tam veľmi dobre, už sa chodia všetci kúpať do Maďarska, lebo je to bližšie, už sa chodia všetci najesť do Maďarska, lebo je to bližšie, všetci chodia nakupovať do Sátoraljaújhely do Tesca, pretože Tesco v Sátoraljaújhely je vo vzdialenosti 5 minút autom, Tesco v Trebišove vo vzdialenosti 30 minút autom, čiže riešenie je jednoduché, ceny sú v Maďarsku dokonca už trošku nižšie, keď je dobrý kurz, a teraz do toho ešte príde dobrá nemocnica v Sátoraljaújhely. Úplne za rohom. Máte na výber cestovať z Viničiek alebo Slovenského Nového Mesta 30 minút do Kráľovského Chlmca, 30 minút do Trebišova alebo 1 minútu konkrétne zo Slovenského Nového Mesta do nemocnice v Sátoraljaújhely. A keď ešte existuje aj hrozba, že niekde v Rakúsku, ak Bratislavčania pôjdu do Rakúska, bude tá zdravotná starostlivosť určite drahšia ako na Slovensku, a ten rozdiel, keďže naša poisťovňa prepláca iba do výšky úhrady, akú dáva na Slovensku poskytovateľom, bude znášať pacient, tak v Maďarsku podľa môjho názoru môže tá zdravotná starostlivosť byť rovnaká, prípadne ešte možno aj lacnejšia ako na Slovensku. Čiže úplne žiaden problém nebude. Nepotrebuje súhlas, prejde hranice, čerpá zdravotnú starostlivosť.
No len čo na to nemocnica v Kráľovskom Chlmci a Trebišove? Ako sa zachová zdravotná poisťovňa, keď nebude celkom vedieť, že či tento celý objem peňazí je pre našich poskytovateľov a koľko si má nechať rezervy pre bez súhlasu čerpanú zdravotnú starostlivosť? Čo urobí zdravotná poisťovňa, dámy a páni? Rozmýšľajte. Bude uzatvárať nižšie zmluvy s našimi poskytovateľmi, bude ich škrtiť, bude sa báť navyšovať, lebo bude vedieť, že jej musia zostať peniaze na to, čo nevie odhadnúť. Koľko príde požiadaviek na zaplatenie budúci mesiac? Jak to naplánuje? Samozrejme, o rok, o dva možno budeme vedieť, že zbytočne hovorím o tomto riziku, že zďaleka to nie je také dramatické, budem o tom hovoriť v závere, kde sú tie dopady vyčíslené, ale nie sú malé, dámy a páni. Nie sú malé, ani to, čo odhadlo ministerstvo zdravotníctva. To zas korektne poviem, že robili nejaký kvalifikovaný odhad, veď bez toho by nemohli predložiť návrh zákona, to je samozrejmé. Ale musím upozorniť na toto riziko, ktoré sa týka poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hrozí im ešte konzervatívnejší postoj zo strany zdravotných poisťovní, ešte väčšia pravdepodobnosť škrtenia finančných zdrojov pre slovenských poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
No a čo pacienti? Veľmi dobrá otázka. Lebo znovu, keď sa na zákon pozriete tak rýchlo, tak poviete, super, nie? Môžeme chodiť kdekoľvek. A toto je krásne, toto je jeden dobrý zákon. Áno, môžeme čerpať zdravotnú starostlivosť v dvoch prípadoch bez súhlasu, v jednom prípade so súhlasom našej zdravotnej poisťovne kdekoľvek. To je síce fajn, ale vo väčšine členských krajín, možno s výnimkou Poľska a Maďarska a Bulharska, ale tam, nepredpokladám, že budú chodiť Slováci po zdravotnú starostlivosť, iba keď tak na dovolenke, je tá zdravotná starostlivosť drahšia ako u nás na Slovensku. To znamená, že keďže naša poisťovňa uhradí iba do výšky úhrady ako na Slovensku, ten rozdiel bude znášať pacient. To znamená, kto si bude môcť dovoliť chodiť na ambulanciu do Viedne? Čerpať zdravotnú starostlivosť v AKH vo Viedni? Kto si to bude vedieť dovoliť? No solventnejší ľudia. No iste solventnejší ľudia. Čo to ale reálne znamená? Solventnejší si budú môcť vybrať zdravotnú starostlivosť v inej členskej krajine. Možno menej budú čakať, možno bude kvalitnejšia, ten tlak bude obrovský. Kto videl nemocnice vo Viedni a v Bratislave, myslím, že nemusím už zbytočne dlho rozprávať o tom, že kde to trošku lepšie vyzerá, takže keď mám peniaze, si budem môcť dovoliť, odídem, ale zároveň zoberiem aj časť zdrojov z nášho verejného zdravotného poistenia.
No a ten chudobnejší, ktorý si ten rozdiel nebude vedieť zaplatiť, bude čerpať zdravotnú starostlivosť tu v situácii, ale že nemocnice budú škrtené a budú podliehať konzervatívnejšiemu prístupu zo strany zdravotných poisťovní. Lebo čo to znamená v praxi, aby som už toľko nekrasorečnil a hovoril po slovensky? Že chudobnejší sa nedostanú k tej zdravotnej starostlivosti, ale budú chodiť stále na Slovensko, ktoré, ktorého nemocnica a ambulancie budú mať menej peňazí, ergo bude dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť.
A tu zas musím povedať, a to od pravicového zlého politika, "zlého", ako sme niekedy vykresľovaní socialistickým SMER-om, je neočakávaný zvrat v mojom vystúpení, že toto není solidarita vo verejnom zdravotnom poistení. Lebo vo verejnom zdravotnom poistení všetci rovnako platíme, jeden viac, jeden menej, podľa toho, aký máme príjem. Kto nevie zaplatiť, zaplatí zaňho štát, ale mali by sme všetci rovnako čerpať. Všetci máme rovnaký nárok na zdravotnú starostlivosť, v rovnakom štandarde, o čom mnohokrát hovorím v tomto pléne, že to tak na Slovensku, žiaľ, stále nie je, ale malo by byť. Ale tento zákon môže túto diskrimináciu ešte zvýšiť. Treba na to upozorniť, je to riziko.
V ďalšej časti by som sa chcel venovať tej z troch možností, o ktorých som hovoril, kedy je potrebný súhlas na čerpanie zdravotnej starostlivosti od zdravotnej poisťovne. To znamená, že daný výkon je uvedený vo vykonávacom predpise k predmetnému návrhu zákona. Takže správna otázka je, opýta sa vás na to ktorýkoľvek občan, že kedy mi tá zdravotná poisťovňa ten súhlas dá? Aby som vedel, lebo ja by som predsa len išiel radšej do Brna a nechcem byť operovaný ja neviem kde na Slovensku, niekde na Považí v nemocnici, rád to ja by som si to Brno vybavil, len kedy mi tá zdravotná poisťovňa ten súhlas dá? A tam ma naozaj zaujímal tento bod aj z pohľadu toho, že sme na minulej schôdzi veľa diskutovali o čakaní pacientov a o dĺžke čakacích lehôt, takže v zákone nám zostáva veľmi gumové ustanovenie, že poistenec má nárok na súhlas poisťovne s liečbou v zahraničí, ak mu nie je na Slovensku poskytnuteľná v primeranej lehote. Bodka. Koľko je primeraná lehota? Týždeň? Rok? Tri týždne? No v primeranej lehote. Neuveriteľne gumové ustanovenie. Neuveriteľne šalamúnske riešenie a veľmi nebezpečné riešenie a budem o tom za chvíľu hovoriť.
Znovu by som chcel dať do pozornosti poslaneckú novelu zákona o zdravotných poisťovniach 581/2004 Z. z., ktorú sme na ostatnej schôdzi prerokovali v prvom čítaní, predkladal som ju, kde som sa snažil riešiť problém čakania na zdravotnú starostlivosť. Chvíľu odbočím, ale hneď som späť. Hneď vám poviem, prečo o tom hovorím. Čakanie na zdravotnú starostlivosť začína byť na Slovensku problém. Od roku 2012 sa počet čakajúcich zvyšuje. A teraz je úplne jedno, či je to 6-tisíc, ako hovorí Všeobecná zdravotná, 8-tisíc, ako hovorí inokedy Všeobecná zdravotná, 14-tisíc alebo 16-tisíc, čo hovorí úrad pre dohľad, je to úplne jedno v tejto chvíli, koľko ich je. Je ich viac. Pribúdajú. Čaká sa dlhšie. To je fakt.
Prieskum, ktorý bol urobený v lete minulého roku, verím, že bude urobený aj v lete tohto roku, ukázal, že v prípade niektorých operácií, napríklad bedrových kĺbov konkrétne v bratislavských nemocniciach, nie sú výnimkou prípady, že pacient čaká 3-4 roky. To je už primeraná lehota, či nie? Preto sa pýtam, kedy je primeraná? Napriek tomu, že zákon hovorí o tom, že zdravotná starostlivosť by mala byť poskytnutá do 12 mesiacov. A keď nie je, tak musia byť odložené zdroje na túto zdravotnú starostlivosť v rezervnom fonde. Faktom ale je, že riešené na Slovensku to nemáme optimálne. Keby sme schválili maximálnu čakaciu lehotu, keby sme schválili to, čo som navrhoval, jasné a kontrolovateľné pravidlá na čakanie na zdravotnú starostlivosť, vedeli by sme hovoriť o tom, čo je to primeraná lehota. V tej chvíli by sme vedeli povedať, tak ako som navrhoval vo svojom návrhu zákona, že zdravotná poisťovňa na Slovensku má povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov od zaradenia do čakacieho zoznamu. To je primeraná lehota. Veľa sa vám to zdá? Dajte šesť. Budeme mať problém. Môžete dať aj 18 mesiacov, keď pani ministerka povie, že nemôžme sa tak rýchlo ponáhľať v tejto chvíli. Neviem, to je číslo, o tom treba diskutovať na základe kvalifikovaných odhadov, ale ja navrhujem 12 mesiacov, lebo toľko je aj dnes napísané teoreticky v zákone, že by to malo byť 12 mesiacov. Čiže zdravotná starostlivosť, ktorá je odkladná, teda nie je akútna, nemusí byť poskytnutá do 24 hodín, na túto sa vedie čakací zoznam a dĺžka čakania je 12 mesiacov. Navrhoval som, aby do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa bola povinná vyriešiť tohto pacienta na Slovensku. Pozor, znovu hovorím o Slovensku. Tento zákon totižto bol komentovaný zo strany ministerstva zdravotníctva, že ja chcem vyhnať peniaze zo Slovenska cudzím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Nie, nie, dámy a páni, tento zákon, takto keď bude schválený, bude vyháňať peniaze cudzím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v iných členských krajinách.
Práve naopak, moje ustanovenie hovorí, že zdravotná poisťovňa a poskytovatelia sa majú snažiť a urobiť všetko pre to, aby do 12 mesiacov vyriešili pacienta na Slovensku. A až vo chvíli, keď do 12 mesiacov nevedia vyriešiť, ide smernica, môže mu byť poskytnutá zdravotná starostlivosť, on si môže vybrať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie, ale ja som navrhoval, že poisťovňa musí mať trest a trest je ten, že v tom prípade zaplatí tomuto pacientovi túto zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu. Dobre, znovu som ochotný diskutovať, nech to nie je v celom rozsahu, len do výšky úhrady ako na Slovensku. Len niečím musíme motivovať tú poisťovňu a chrániť slovenských poskytovateľov, rozumiete? Lebo keď im poviete, tej poisťovni, že zaplatí furt rovnako, či ten pacient bude čakať 6 mesiacov alebo 3 roky, tak aký je motív pre poisťovňu? Pre poisťovňu je motív, že do 12 mesiacov to vie urobiť za X peňazí, ale po 12 mesiacoch za X plus 4 peňazí. V tej chvíli vie, že musí byť motivovaná riešiť pacienta na Slovensku, a je to dôležité pre našich poskytovateľov, lebo peniaze zostávajú prioritne na Slovensku. Ja prídem znovu s touto novelou zákona. Najprv pozmeňovacím návrhom do tohto návrhu zákona v druhom čítaní, to avizujem, pretože o tom potrebujeme diskutovať, dámy a páni. Ja znovu som, chcem podčiarknuť, že som veľký eurooptimista a priateľ Európskej únie, ale som aj priateľ slovenských nemocníc a ambulancií. A nemôžem súhlasiť len s tým, že sa budeme tváriť, že liberalizujeme, a veď nech si tí pacienti idú. Chudobnejší zostanú, bohatší si odídu, zoberú zdroje zo Slovenska a chudobnejší budú dlhšie čakať. Fajn, však nevadí. Možno sa to stratí. Nesúhlasím s tým. Chráňme trošku našich poskytovateľov a 12 mesiacov je odpoveď na to, čo je napísané v zákone. Zákon hovorí, že v primeranej lehote. Ja len hovorím - v 12 mesiacoch. Dovtedy musíte vyriešiť pacienta na Slovensku.
To, čo hodnotím pozitívne v tomto návrhu zákona, aby som sa trošku posúval ďalej v obsahu predloženej novely zákona, je, že poskytovateľ - mením tému -, že poskytovateľ je povinný vystaviť príjmový doklad na akúkoľvek prijatú platbu, nielen za zdravotnú starostlivosť, ale aj za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Chcem sa poďakovať pani ministerke, že je to v návrhu zákona. Zďaleka neriešime problém s doplatkami a poplatkami v slovenskom zdravotníctve, to len ako aby som hneď na úvod povedal. Ale ako ten prvý krok, je to veľmi správny krok, pretože niekedy mám pocit, že sa tu hráme na slepú babu. Viete, my hovoríme, súčasná opozícia, v minulosti koalícia, aby som nehovoril, že SDKÚ - DS, lebo to hovoria aj iné politické strany, že povedzme na Slovensku jasne, za čo sa platí a čo máte hradené z verejného zdravotného poistenia. Na to väčšinou naši kolegovia zo SMER-u odpovedajú, však všetko je bezplatné, za nič platiť netreba, občas sem-tam nejaký minister zo SMER-u aj vyzve, že za nič neplaťte občania, keď od vás pýtajú nejaké peniaze, nič nedávajte, všetko máte hradené z verejného zdravotného poistenia. Čiže hráme sa tu trošku na takúto slepú babu, lebo SMER hovorí, že opozícia, ona by to spoplatňovala a my to máme bezplatné, my zas hovoríme, že pacienti platia aj dnes, len to urobme oficiálne, aby sme vedeli, koľko a kde platia, a tak sme hrali takýto pingpong, ktorý nie je úprimný, pretože úprimné je povedať, že spoluúčasť v hotovosti v slovenskom zdravotníctve v percente celkového objemu peňazí minutého na zdravotníctvo, je jedno z najvyšších v krajinách v Európskej únii. A ešte ani nevieme, aké vysoké je, keďže mnoho z toho prebieha tak bez pokladničného alebo príjmového bločku. Poviem to tak veľmi jednoducho, aby som veľa nerozprával o tom. Odhady hovoria, že tá spoluúčasť je až 20 %. Respektíve sa blíži k tomuto číslu. To znamená, že 4 eurá do zdravotníctva idú z verejného zdravotného poistenia, 1 euro sú doplatky a poplatky pacientov. To, čo prináša táto novela a čo ešte raz kladne hodnotím, je, že mali by sme mať detailný na cent presný prehľad o tom, koľko naši pacienti doplácajú, aby sme potom vedeli napríklad hovoriť o tom, koľko sú primerané ceny v jednotlivých ambulanciách. Dnes sa totižto pacienti na to sťažujú možno najviac. Prvá sťažnosť určite, keď stretnete pacienta, bude na doplatky na lieky a druhá sťažnosť začne s tým, že nevie, za čo platí, zase doplácal. "Lebo bol som u pani doktorky na poliklinike vo dverách č. 4, tam odo mňa pýtala za podanie infúzie 3 eurá, potom som bol o tri dvere ďalej a tam odo mňa pýtali 10 eur a moja známa bola na inej poliklinike a tam jej to urobili zadarmo. Prečo?" sa vás opýta v klube dôchodcov dôchodca. A ja odpoviem: "Neviem, máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť." Nech je v tom poriadok, dámy a páni, aby sme vedeli, za čo majú doplácať slovenskí pacienti, koľko doplácajú, a potom sa poďme rozprávať o tom, či je to primerané či neprimerané, koľko, ako by to malo byť upravené, kde to treba do legislatívy dať, ale tento krok, ktorý je v návrhu zákona, považujem za správny a prvý na tejto ceste. To, čo by som znovu chcel pozitívne ohodnotiť a pochváliť, je, že sa navrhuje touto vládnou novelou zákona, aby sa minimálny vymeriavací základ nevzťahoval na poistencov, ktorí svojimi príjmami prekročili 15-násobok životného minima a prestali byť poistencami štátu. Ono je to veľmi správne, myslím si, že ministerstvo zdravotníctva si záhy uvedomilo chybu, ktorá sa stala určite nedopatrením v novele zákona o zdravotnom poistení, ktorá bola schvaľovaná v tomto pléne pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, keď sa pamätáte, kde sa upravovali vymeriavacie základy, kde sa vlúdila aj táto chybička, pán poslanec Mihál na ňu upozorňoval a hovoril o tom, to len chcem podčiarknuť, lebo naozaj v súčasnosti sme v situácii, že ak nezamestnaný, žena na materskej alebo dôchodca zarobia na dohodách viac ako cirka 3-tisíc eur ročne, čiže niekde nad 3-tisíc eur ročne na dohodách, pritom majú stále len dávku zo sociálneho poistenia, ale na dohodách zarobia, musia si spätne platiť odvody vo výške najmenej 14 % z minimálnej mzdy, čo môže byť väčšie, väčšia suma, než je ich reálny zárobok na týchto dohodách, čiže iste uznáte, že nikto nemal taký zámer, ale stalo sa to a je dobré, že sa to podarilo opraviť. Hodnotím to pozitívne.
A na záver mi dovoľte, aby som ešte diskutoval o téme, ktorú začal pán poslanec Uhliarik včera, a nemôžme ju vynechať pri diskusii o zákone 580, a to je tretia etapa zvyšovania platov lekárov.
Na úvod chcem povedať, že je čestné od vlády Slovenskej republiky, že memorandum, ktoré podpísala vláda Slovenskej republiky a Lekársky odborový zväz za vlády Ivety Radičovej, čiže za predchádzajúcej vlády, sa súčasná vláda napriek situácii, ktorá nie je jednoduchá, snaží dodržať. To chcem hneď na úvod povedať. Podľa tohto memoranda, ktoré je podpísané medzi vládou a medzi Lekárskym odborovým zväzom, naozaj tretia etapa zvyšovania miezd by mala byť vo výške 1,25-násobok priemernej mesačnej mzdy pre lekára bez atestácie a 2,30-násobok priemernej mesačnej mzdy pre lekára s atestáciou. Čiže od 1. januára budúceho roku, od 1. januára 2014 sme svedkami tretej etapy zvyšovania platov lekárov.
Musím hneď povedať a veľa sme o tom diskutovali v 2011., keď sme čelili výpovediam lekárov, potom núdzovému stavu, potom veľmi dramatickému schvaľovaniu noviel zákonov, ktoré predkladal výbor pre zdravotníctvo, ktorému som v tom čase mal tú česť predsedať. Tu v pléne, ktorí ste tu boli, sa pamätáte, že bola to veľmi, veľmi hektická, náročná doba, a aj vtedy, aj teraz treba hovoriť nielen o tom, že zvýšia sa platy, to je pozitívne, ale aj o tom, koľko to bude stáť a odkiaľ tie peniaze prídu. Tento zákon, tak ako je napísaný, nebude lacný špás, dámy a páni. Čítam z doložky vplyvov: "Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny, predovšetkým z dôvodu nárastu výdavkov zdravotných poisťovní na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v iných členských štátoch EÚ," čiže prvý dôvod je, že bude nás zrejme zdravotná starostlivosť stáť viac a bude tlak na viac peňazí, druhý - v dôsledku nárastu výdavkov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej kompetencii štátu, vyšších územných celkov a obcí z titulu nárastu minimálneho mzdového nároku lekárov. Platy narastú, nemocnice, keďže ide o lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach, budú musieť zvýšiť platy svojim lekárom, svojim zamestnancom, budú potrebovať zrejme viac peňazí, ako majú dnes, lebo málo nemocníc máme, ktoré majú takú rezervu, že vedia ľahko zvýšiť platy. Riaditelia, ktorí tu sedia, by o tom vedeli asi dlhšie rozprávať a omnoho, omnoho podrobnejšie ako ja.
Keď sa pozriete na reálne čísla v doložke vplyvov, lebo treba si ich naozaj pozrieť, sú veľmi zaujímavé, ministerstvo zdravotníctva urobilo nejaký kvalifikovaný odhad a odhaduje to tak, že v roku 2013 nás tento zákon - a zatiaľ to bude len úhrada cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, lebo platy prídu až v 2014 - bude stáť, zaokrúhlim, aby som nehovoril veľa čísel, okolo 10 mil. eur. V roku 2014 nás tento zákon už bude stáť plus 80 mil. eur, v roku 2015 plus 100 mil. eur a v roku 2016 plus 103 mil. eur. Z toho, rozmenené na drobné, nás bude cezhraničná zdravotná starostlivosť stáť v roku 2013 plus 10 mil. eur, v roku 2014 plus 60 mil. eur, v roku 2015 62 a v roku 2016 65 mil. eur plus. Viac, ako by sme míňali, keby tento zákon nebol z verejného zdravotného poistenia. Platy lekárov, táto tretia etapa navyšovania nás bude v roku 2014 stáť 20 mil. eur, v roku 2015 36 mil. eur a v roku 2016 38 mil. eur, zaokrúhlil som na milióny, aby som toľko nehovoril.
Áno, však všetko niečo stojí, tomu ja rozumiem, len nemôžem súhlasiť a chcem ostro protestovať proti tomu, aby sa ministerstvo zdravotníctva, a teraz už budem veľmi kritický v závere, aby sa ministerstvo zdravotníctva k tomu postavilo tak, aby sa vláda Slovenskej republiky k tomu postavila tak, že citujem z doložky vplyvov: "tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet." Dámy a páni, nebudú. Nebudú! Sto miliónov eur, ak si niekto myslí, že v roku 2015 bude lepší výber poistného o 100 mil. eur, akože okrem toho, že medziročne väčšinou trošku narastú zdroje zdravotných poisťovní, čo kryje normálne infláciu na Slovensku a vyššie nároky na zdravotnú starostlivosť a rastúce ceny u poskytovateľov, že zrazu nám to ešte narastie o 100 mil., s čím len tak mirnix dirnix vykryjeme zdravotnú starostlivosť, že budeme mať v budúcom roku, škoda, že som o tom nehovoril včera, keď tu bol pán minister Kažimír, len tak zrazu z ničoho nič o 80 mil. eur viac zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení, ktorým vykryjeme tretiu etapu zvyšovania platov lekárov a vykryjeme cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, že si nikto nič nevšimne, tak nebudeme mať, dámy a páni. Neočakávam prelomový pokles nezamestnanosti na Slovensku. Včera som dobre počúval pána ministra Kažimíra, ani on ju neočakáva, že by teraz akože sme klesli zo 16 % na 4 v miere, v evidovanej miere nezamestnanosti, v najhoršom na 8. Neočakáva, skôr naopak, bude viac poistencov štátu, za ktorých bude musieť štát platiť poistné, lenže štát platí menej v priemere, ako je priemerný výber poistného od ekonomicky aktívnych, ekonomicky aktívni nebudú mať také vysoké príjmy a nebudú im tak narastať, aby o toľko viac vybrali zdravotné poisťovne. Teda čo sa bude diať? Chcete zvýšiť ešte odvody na 16 %? Alebo vymeriavacie základy? Ja neviem, neviem, ale keď sa toho chce vláda zbaviť vetou, že veď to si vykryjú z vlastných zdrojov, tak, dámy a páni, je to nezodpovedné, chcem vám to povedať hneď v prvom čítaní, pretože je čas rozprávať o tom do druhého čítania, ako to treba riešiť a z čoho to treba riešiť. Ja sa budem pýtať pána ministra financií, či tomu verí, čo schválila vláda. Lebo to nie je pravda. Pamätáte sa, v 2011., keď sme schvaľovali zvyšovanie platov lekárov prvú, druhú etapu od roku 2012? Keď sme schvaľovali zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier? Dámy a páni zo SMER-u, kričali ste na nás, že na to nebudú peniaze, pán poslanec Raši tu nie je. Pán poslanec Raši žiadal ministra financií Mikloša, aby nechal 50 mil. eur rezervu v štátnom rozpočte a my sme ju aj nechali, tú 50-miliónovú eurovú rezervu, ktorú použila vláda Róberta Fica v lete minulého roku napriek tomu, že nakoniec platy sestier nešli hore. Tak keby som bol zlý, tak sa opýtam, že kde sú tie peniaze? Mimochodom, pamätáte sa na liekovú reformu? Keď sme počítali, minister Uhliarik donekonečna spresňoval a prepočítal a argumentoval s tým, koľko by sa malo ušetriť na generickej preskripcii, koľko by sa malo ušetriť na tom, že ideme na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii? Napriek tomu došlo k situácii, že keď sme išli urobiť prieskum, a odhadovali to zdravotné poisťovne, vychádzalo im, naozaj že ušetríme toľko miliónov na liekovej politike, že vieme nájsť toľko vnútorných zdrojov povedzme tým, že sa budú rušiť niektoré oddelenia alebo ambulancie, že neuzavrieme toľko zmlúv, napriek tomu tam vždy bola ešte nejaká vata, ktorú trebalo kryť z tej rezervy, ktorú sme nechali v štátnom rozpočte. A tu mi idete povedať len tak kľudne, že 80 mil. budúci rok si tak vykryjú zdravotné poisťovne zo svojho? Mimochodom, treba im zaplatiť ďalších 25 miliónov na e-health, o tom budem hovoriť pri inom zákone. Nevtipkujte, dámy a páni. To nie je zodpovedné! Viete, ako to dopadne? Ja vám poviem, ako to dopadne. Tak, že platy bude treba zvýšiť a čierny Peter zostane v nemocniciach. Tak to dopadne. Zdravotné poisťovne budú zalamovať plecami, trošku navýšia kozmeticky, možno štátnym viac, pani ministerka dá príkaz Všeobecnej, tak potom to bude musieť kopírovať Dôvera aj Union, možno štátnym viac, VÚC-karské na tom zostanú najhoršie, ako môžu, škoda, že tu nie je pán župan Blanár, ktorý vždy bojoval za rovnoprávnosť štátnych a VÚC-karských nemocníc, teraz ho to nejako nevzrušuje, malo by, pretože bude mať veľký problém v Dolnom Kubíne, veľký problém v Dolnom Kubíne vykryť platy, tam sú najradikálnejší, preto spomínam veľký problém, pretože jednoducho platy bude zo zákona treba zvýšiť, nemocnica pôjde do poisťovne, povie, že dajte nám tie peniaze, navýšte nám zmluvy a poisťovňa povie, nebláznite. A my nemáme ani viac zdrojov, my vám vieme trošku upraviť, samozrejme, každý rok trošku zvyšujú, máme trochu vyšší výber poistného, ale nemáme viac zdrojov a ešte máme tu cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ja neviem odhadnúť koľko a ja im verím, že nebudú vedieť urobiť finančný plán.
Takže, dámy a páni, tento zákon si zaslúži pozornosť tejto snemovne a zaslúži si odbornú, ale aj politickú diskusiu. Zaslúži si hlavne to, aby sme boli zodpovední. Zodpovední voči našim nemocniciam, voči našim ambulanciám a voči našim pacientom. Chcem hneď povedať, že ak bude zákon schválený tak, ako je teraz predložený, podľa môjho, myslím si, kvalifikovaného a opodstatneného názoru, dovolím si to povedať, budeme svedkami nekrytého zvyšovania platov lekárov v nemocniciach, čo povedie len k ďalšiemu zadlžovaniu našich nemocníc, budeme svedkami a môžme byť svedkami diskriminácie pacientov, ktorí si nebudú vedieť toľko doplácať za zdravotnú starostlivosť v zahraničí ako solventnejší pacienti, a paradoxne tým pádom práve títo diskriminovaní chudobnejší pacienti, aby som použil rétoriku bližšiu strane SMER, budú ešte dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť na Slovensku z dvoch dôvodov. Jednak preto, že poisťovne budú veľmi opatrné pri navyšovaní zmlúv, lebo nebudú vedieť odhadnúť cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a po druhé preto, lebo sa začnú rýchlejšie zadlžovať. Budú musieť dať vyššie platy. Bude im narastať dlh. Budú voliť medzi tým, čo majú robiť, ktorému dodávateľovi zaplatiť. Nebudú vedieť zaplatiť, bude sa spomaľovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Stále bude niečo v nemocniciach chýbať. Nechcem šíriť paniku a nechcem robiť ani hystériu, ale treba ten zákon riadne prežuť a uvedomiť si ho v súvislostiach a hlavne sa neklamať, pretože ak niekto chce povedať, že len tak z ničoho nič medziročne sa zjaví 80 mil. eur vo verejnom zdravotnom poistení, ktorými zdravotné poisťovne ľahulinko vyplatia cezhraničnú starostlivosť a tretiu etapu zvyšovania platov lekárov, tak vám chcem povedať, že to nie je pravda, čierny Peter zostane v rukách slovenských nemocníc, ktoré sa budú viac zadlžovať a v rukách chudobnejších pacientov, ktorí budú dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, myslím si, že veľmi pekne si poukázal na pozitíva a negatíva tohto návrhu zákona, a ja si myslím, že keď to v takomto podobe bude schválený, tak po druhom čítaní bude to veľká výzva pre vládu Slovenskej republiky, a preto aj dúfam aj ja, že v druhom, hoci si myslím, že ako v prvom čítaní to musíme podporiť, lebo je to krok dopredu, na druhej strane si myslím a dúfam, že vládna väčšina pomôže vylepšiť tento zákon, veď keď to neurobia, tak bude to dosť veľký prúser nielen pre celé Slovensko, ale aj pre nich. Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.

Ja rovnako chcem poslancovi Novotnému poďakovať za túto analýzu a poskytnutý prehľad k predkladanému zákonu. Zarazila ma taká skutočnosť, o ktorej ste hovorili, pán poslanec, a síce že slovenskí pacienti majú najvyššiu spoluúčasť na platbách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, to je dosť také vážne memento, nad ktorým by sme sa mali zamyslieť, a nedá mi, aby som pri tomto zákone a pri diskusii k nemu netlmočila aj požiadavky mnohých nespokojných občanov, pacientov, ktorí ma upozorňujú na to, na čo ste upozornili aj vy v svojom diskusnom príspevku, a síce je to naozaj netransparentnosť, neprehľadnosť a nejednotnosť stanovovaných poplatkov za poskytnuté zdravotné služby. Tento zákon sa primárne sústreďuje na sprehľadnenie a vytvorenie transparentného mechanizmu na výpočet nákladov za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v členských krajinách EÚ, ale my naozaj máme veľmi vážny problém s tým, aby sme takýto transparentný mechanizmus, kde by bolo jasne, pacientom jasné, za čo kedy doplácajú, a to už nehovorím, teda je jedno, či ide o doplatky za lieky alebo doplatky za ošetrenie, alebo dokonca aj za poplatky. Ide o poplatky za prednostné ošetrenie. Naozaj v tomto systéme je veľká neprehľadnosť a neviem nakoľko vzhľadom na tie podnety, ktoré zaznamenávam, aj keď sa tomuto nevenujem, neviem, nakoľko účinná a efektívna je v tomto smere kontrola. Zdravotníctvo na Slovensku má vážne problémy a myslím si, že je tomu potrebné venovať sústredenú pozornosť.