19. schôdza

Vážený pán minister spravodlivosti v zastúpení, neodpovedali ste mi na moju jednoduchú otázku. Preto vám ju položím ešte raz pomaly.
Súhlasíte s tým, aby aj ostatní občania, podľa vzoru premiéra Roberta Fica, odmietali preberať doporučené súdne zásielky? A ponúknem vám aj tri možnosti:
a) Nie, nesúhlasím s tým, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietali preberať doporučené súdne zásielky.
b) Áno, súhlasím, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietli preberať doporučené súdne zásielky.
c) Neviem, ja som iba minister spravodlivosti a na takéto ťažké otázky neviem odpovedať.

Tak ja by som odpovedal otázkou, teda možnosťou d):
Nie som ani minister spravodlivosti, čiže vám neviem na toto odpovedať, ale môžem vám opäť prečítať odpoveď, ale to asi neočakávate. Ale ak chcete, ja vám ju prečítam znovu. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem. Ďalšiu otázku v poradí tretiu položil pán poslanec Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie:
"Na výrok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu z 30. 4. 2013 o väznení expremiérky Tymošenkovej reagovali spoločným vyhlásením podpredsedníčky Európskej komisie Ashtonová a komisára Füleho. Vyzvali ukrajinskú vládu o prehodnotenie jej situácie. Füle uviedol, že Európska únia od Ukrajiny očakáva implementáciu výroku v najbližších týždňoch. Výrok Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdil týmto jej status ako politického väzňa. Aj Ministerstvo zahraničných vecí USA a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvali Ukrajinu za prepustenie Tymošenkovej. Nakoľko už tretíkrát sa mi nepodarilo presadiť do programu NR SR uznesenie o znepokojení nad situáciou expremiérky, žiadam vás o zaujatie stanoviska k tejto kauze a o stave nášho dialógu s Ukrajinou." Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr uviesť niekoľko základných informácií o prípade Júlie Tymošenkovej pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Sťažnosť Júlie Tymošenkovej bola predložená do Štrasburgu 10. augusta 2011 a vzhľadom na jej závažnosť a citlivosť bola posudzovaná prioritne. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva bol vydaný 30. apríla 2013. Európsky súd pre ľudské práva v ňom jednomyseľne konštatoval, že väzba Júlie Tymošenkovej bola svojvoľná a nezákonná. Už samotný fakt, že väzba bola nariadená na dobu neurčitú, je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd.
Súd ďalej dôvodil, že pozbavenie slobody Júlie Tymošenkovej nemalo za cieľ jej predvedenie pred súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ale boli na to iné dôvody.
Na tomto mieste by som rád poznamenal, že samotný Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku výslovne neuvádza, že Júlia Tymošenková bola zadržiavaná z politických dôvodov. Chcel by som ešte dodať, že rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, nakoľko do troch mesiacov má možnosť ktorákoľvek strana sporu požiadať o predloženie prípadu veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva. Avšak bez ohľadu na to, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť, plne sa stotožňujú s vyhlásením vysokej predstaviteľky Európskej únie Catherine Ashtonovej a komisára Štefana Füleho, ktorým vyzývajú ukrajinské autority, aby znovu posúdili postavenie Júlie Tymošenkovej, ktorá zostáva vo väzení, napriek tomu, že jej proces nevykazoval známky spravodlivosti, transparentnosti a nezávislosti. Je potrebné doplniť, že viditeľný pokrok v riešení prípadov selektívneho súdnictva sprevádzaný systémovými zmenami v ukrajinskej justícii, je jednou z podmienok pre podpis asociačnej dohody Európskej únie s Ukrajinou, spolu s implementáciou odporúčaní volebnej pozorovateľskej misie OBSE a s realizáciou kľúčových reforiem v zmysle asociačnej agendy.
Tlmočíme našim ukrajinským partnerom, že Európska únia je založená na hodnotách a princípoch a ich dodržiavaní vrátane dodržiavania zásad právneho štátu. Zdôrazňujeme tiež, že systémové reformy na Ukrajine je potrebné robiť nielen kvôli bližšej integrácii s Európskou úniou, ale predovšetkým s ohľadom na celkový rozvoj štátu a rast prosperity jeho občanov. V záujme Slovenska je, aby Ukrajina bola stabilnou, predvídateľnou, prosperujúcou a proeurópsky orientovanou krajinou. Preto podporujeme ekonomickú integráciu a politické pridružovanie Ukrajiny k Európskej únii, ktoré bude založené na rešpektovaní hodnôt a princípov Únie. Slovensko uvedený postoj presadzuje aj na pôde Európskej únie i na medzinárodných fórach a v súvislosti s Ukrajinou patrí medzi najaktívnejšie z členských krajín Európskej únie.
Koncom januára sa v Bruseli z mojej iniciatívy uskutočnilo takzvané stretnutie priateľov Ukrajiny za účasti celého radu ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie, ako aj komisára Štefana Füleho. V konštruktívnej atmosfére sa mohli európski partneri nielen zoznámiť s vtedy novým ukrajinským ministrom zahraničných vecí Leonidom Kožarom, ale najmä prediskutovať vzájomné očakávania na nasledujúce obdobie. Ako susedná krajina chceme aj naďalej pokračovať v prehlbovaní bilaterálnych vzťahov a politického dialógu s Ukrajinou.
Politický dialóg je intenzívny. Prezidenti Slovenska a Ukrajiny sa stretli koncom februára, pričom prezident Janukovyč potvrdil svoju účasť na samite prezidentov krajín strednej Európy, ktorý sa bude konať 12. - 13. júna tohto roku v Bratislave a vyjadril záujem o bilaterálne stretnutie s pánom prezidentom Gašparovičom počas samitu. Sám sa často stretávam s ministrom Kožarom, najbližšie to bude budúci týždeň v Bruseli. Som tiež presvedčený, že sa nám podarí nájsť termín na jeho skorú oficiálnu návštevu v Slovenskej republike, na ktorom intenzívne pracujeme.
V tomto roku sú tiež plánované návštevy pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a pána premiéra na Ukrajine. Verím tiež, že parlamentný dialóg s Ukrajinou, ktorý považujem za veľmi dôležitý, bude rovnako rozvíjať svoj potenciál.
Ďakujem vám za pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v trvaní dvoch minút. Áno, pán poslanec, poprosím, zapnite pána poslanca, chce využiť svoje právo dať doplňujúcu otázku.

Ďakujem, pán minister, za skutočne kvalifikovanú odpoveď a povedal by som, aj otvorenú, úprimnú a aj odvážnu, keď ste takto postavili na stanovisko pani Ashtonovej a pána komisára Füleho. Nie je to bežné, ani v parlamente rozšírené, tento názor, ktorý ste vy teraz povedali. Viem, že sa diplomacia robí potichu, aj takéto veci sa dajú omnoho jednoduchšie v kľude v kabinetoch dojednať, ako tuná vo verejnosti.
No mne sa v tomto smere moc nedarilo, ja som to už tretíkrát sem dal a už moji kolegovia vykrikujú, keď sa k tomu s tým prihlásim, že mal by som začať s tým, že Kartágo musí byť zničené, a teda nerád to tu takto pripomínam.
Pán komisár Füle pripomenul aj to Ukrajine, že toto je z jedných aj plnení kritérií z mnohých na podpis asociačnej dohody. Čiže Ukrajina by si mala toho byť vedomá a proste premiérov súdiť. Isteže mnohí robia aj chyby, ale týmto spôsobom a ešte mu pridávať ďalšie, sa mi zdá, nie je to celkom férové. Čiže nejde o žiadnu politiku, ale ide o ľudskoprávny problém. Ja onedlho navštívim s delegáciou spisovateľov Ukrajinu, a preto som chcel počuť vaše stanovisko predtým, a ja som priateľ Ukrajiny a vždy budem, takže v tomto smere nerobím to z nejakej zloby, ale z toho, aby sa ľudské práva dodržiavali aj tam. Ďakujem pekne.
To je skôr komentár, ako otázka, no.

Dobre. Takže chcete niečo dodať, pán minister?

Jednu vetu, ak môžem, pani predsedajúca.

Nech sa páči.

Máte pravdu, pán poslanec, my sme priatelia Ukrajiny a priatelia by si mali hovoriť veci na rovinu. A takto chápeme našu úlohu. Myslím si, že je jeden priestor, na ktorom operuje diplomacia, zahraničná politika a iný priestor je priestor parlamentnej diplomacie a ja len chcem podporiť vás všetkých, aby ste ho využívali. Nám to pomáha. Ďakujem pekne, skončil som.