19. schôdza

Ďakujem. No, pán poslanec Poliačik má mnohé veci načítané, aj pani poslankyňa Vaľová návrh zákona čítala, čo len potvrdzuje, že nestačí vždy len mať načítané.
V zásade ešte by som možno ku kolegovi Hlinovi, ešte tu máme v pléne aj mnohých riaditeľov nemocníc, ktorí by možno tiež stáli za zmienku. Pretože obete obchodovania s drogami, aj obete tých malých dílerov často končia v našich nemocniciach.
Ten problém je tento. My ideme znižovať sadzbu pri tej právnej kvalifikácii, na tom sa zhodneme asi aj s predkladateľom, ktorá sa v 90 percentách prípadov aplikuje na dílerov. To je proste fakt. A tých 10 % spotrebiteľov, ktorí majú vyššiu dávku, je riešených cez dohodovacie konanie alebo mimoriadnym zníženým trestom odňatia slobody. Ak by, ak by tu bol záver, že treba zvýšiť 10-dňovú alebo jednorazovú dávku z 10-násobku na 12-násobok, tak to zvýšte, dajme tomu. Ale znižovať trestnú sadzbu pri tom ustanovení Trestného zákona, ktorý sa z absolútnej väčšiny prípadov týkal len a len dílerov, považujem za veľmi nerozumné. A keď tu niekto hovorí o jednom alebo dvoch jointoch a o deťoch, tak to proste možno čítal, možno aj načítal, ale tomu asi úplne nerozumie.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem dámou. Pani Vaľová, ja som, priznám sa, že ja som to myslel, že ťažko skúšané Humenné, že preto, že, že ste poslankyňa zároveň.
Ja si myslím, že keby mali Humenné primátora nejakého, kto nie je poslancom, kto by si spomenul na nejaké Humenné, čiže z tohto pohľadu som to myslel. Ja som fakt nehodnotil vašu primátorskú prácu, ani si ju nedovolím, lebo ju nepoznám. Takže ak sa vás to prípadne dotklo, tak beriem späť. A takto som to myslel.
Ja sa nechcem pomerovať, kto má koľko naskúšané. V tomto sa priznám, že nemám naskúšané. Čiže ja do tohto zápasu pomeriavania skúšania ani nechcem ísť. Načítané mám veľa, možno viac ako vy a čítam niečo, čo je dôležité. Nečítam hlúposti, lebo potom častokrát vás nechajú lietať takého neukotveného. Niekedy je lepšie čítať niečo, čo má niekde kotvu a to by sme mohli inokedy a na dlhšie.
K pánovi Sulíkovi ak môžem povedať, ja netrpím nejakým panickým strachom, že prídem o nejaký nápad. Veď keď tu sú ľudia, ktorých napadne niečo raz za rok, tak tí možno trpia, ja s tým nemám najmenší problém. Kľudne aplikujte, robte. Ja sa budem tomu tešiť, tak jak sa teším, keď v parlamente je život, tak jak sa teším, keď v parlamente sa diskutuje, tak jak sa teším, keď sa v parlamente konfrontujeme. A nie to, ak to robíme, že sa ignorujeme. Lebo to, fakt na mňa to pôsobí hrozným spôsobom a bránim sa tomu. Naozaj sa tomu dlhodobo bránim i keď to vyhodnocujete, že aký som ja nekolegiálny a že čo chcem. Chcem urobiť zadosť parlamentu a parlament je miesto, kde sa má diskutovať. Žiaľ, tu to nerobíme.
Kľudne použite, nemám s tým najmenší, najmenší problém.
Ďakujem, všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, takže už neviem ani ktorá v poradí, ale zdá sa, že záverom, posledná v poradí, ale ešte stále máte možnosť vy, pán spravodajca, vystúpiť.
Chcela by som sa aj ja vyjadriť opäť k Trestnému zákonu, ktorý sme tu mali rozobratý zo všetkých možných strán. Ja sama identifikujem štyri väčšie problémy, ktoré dosť v skratke prejdem.
Na úvod opäť spomeniem, že som sa pred časom stretla s pánom ministrom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pani podpredsedníčka, dámy a páni, poprosím vás. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
... a témou našich rozhovorov boli pripomienky aj k vládnym návrhom a zároveň už tá nešťastná smernica, ku ktorej sa vlastne vraciam pri každom zákone pána ministra spravodlivosti.
Chcem v prvom rade povedať, že všetky poznámky a pripomienky, ktoré máme, nevznikli len tak, alebo že sme si povedali, že by sme to mohli takto poriešiť, ale dostali sme pripomienky a podnety od občanov, ale hlavne odborníkov, ktorí sa témam, o ktorých budem hovoriť, intenzívne venujú. Usilujú sa určite o spravodlivé a aspoň relatívne uspokojivé riešenie. Veď vieme, že nikdy sa všetko nedá postrehnúť, ale sme tu preto, aby sme možno to, čo je navrhnuté, mali šancu aj vylepšiť.
Pripomienky a diskusia k navrhovanej novele Trestného zákona boli tiež témou môjho stretnutia s pánom ministrom. Zamerala som sa pritom na dve otázky a to: v novele sa navrhuje doplnenie tzv. osobitného motívu spáchania trestného činu v § 140 písm. f) o slová "z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu". S týmto sme sa celkom nevedeli uspokojiť, tak ako naši mnohí kolegovia. Už kolega Pollák predkladal pozmeňujúci návrh, ktorý sa snažil ako osobitný motív uviesť jednu všeobecnejšiu skupinu, že ten osobitný motív by bol zameraný všeobecne na každú sociálnu skupinu.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý k tomuto bodu novely dávame, zasa má za úlohu alebo chce taxatívnejšie alebo presnejšie vymedziť osobitný motív. Znenie, ktoré navrhuje ministerstvo, je podľa nášho názoru nesystémové, pretože reflektuje iba požiadavku jedinej sociálnej skupiny, a pritom neberie do úvahy uznané a všeobecne platné definície, ktoré vyzdvihujú, že obeťou násilia z nenávisti je osoba, ktorá bola napadnutá pre svoju nezameniteľnú osobnú charakteristiku, napríklad farba pleti, národnosť, viera, sexuálna orientácia, príslušnosť ku kultúre. Obeť násilia z nenávisti môže byť príslušník minority aj majority, akokoľvek predstavitelia menšín prevažujú. Obeť násilia z nenávisti je vo väčšine prípadov útočníkovi neznáma. Predstavuje pre neho iba symbol zástupcu práve tejto sociálnej skupiny. A trestná činnosť z nenávisti je trestná činnosť, ktorej hlavným motívom je predsudok k niektorej skupine osôb.
Pripúšťam, že môže byť problém taxatívne vymenovať v zákone všetky skupiny, ktoré by mohli takúto nenávisť a z nej prameniacu trestnú činnosť vyvolávať. Zároveň sa však nazdávam, že všetky trestné činy z nenávisti sú rovnako závažné a nemožno prikladať dôležitosť iba niektorým dôvodom - v tomto prípade teda iba nenávisti pre sexuálnu orientáciu - a takto obmedziť možnosť stíhania a zviditeľňovania iných trestných činov z nenávisti.
Ministerstvo spravodlivosti pre znenie vládneho návrhu argumentuje Radou Európy a Koncepciou boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014, schválenej uznesením vlády v roku 2011. Obidva argumenty však považujem za nesprávne, pretože prvý paradox vyplýva z toho, že vládny návrh sa údajne opiera o dokument Rady Európy, ale popritom viem, že dokument Rady Európy pre nás nie je žiadnym záväzným dokumentom, má odporúčací charakter, ale mnohé iné dokumenty alebo dohovory, ktoré by mali u nás platiť, sú ignorované. Pritom sa uvádza správa agentúry FRA. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v niekoľkých prípadoch, že krajiny musia jasne uvádzať motiváciu rasistických trestných činov alebo trestných činov spáchaných pre náboženské presvedčenie obete. Prehliadnutím motivácie na základe predsudkov, ktorá stojí za trestným činom, predstavuje porušenie čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
A druhý paradox je, že samotná Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2011 až ´14 doslova uvádza: "O trestnom čine z nenávisti možno teda hovoriť vtedy, ak je spáchaný trestný čin namierený voči jednotlivcovi alebo jeho majetku z dôvodu jeho veku, farby pleti, pohlavia, rasy, národnosti, vierovyznania, sexuálnej orientácie alebo telesného postihnutia a podobne."
Pojem trestný čin z nenávisti je pojmom novým a svojím širokým znením sa snaží pokryť rôzne trestné činy, ktoré doteraz neboli zakotvené v trestných zákonoch európskych štátov. Ide o trestné činy, ktoré sú motivované nenávisťou k druhému človeku alebo skupine osôb.
Doteraz boli známe a časté dôvody útokov iná farba pleti, príslušnosť k inej národnostnej menšine alebo etnickej skupine či k inému vierovyznaniu, s rozvojom spoločnosti však pribúdajú aj nové dôvody nenávisti u ľudí neschopných prijať iný názor. Medzi ne patrí napríklad aj odlišné politické vnímanie, pohlavie, vek, sexuálna orientácia a iné. Teda ako motívy násilia z nenávisti popri sexuálnej orientácii napríklad práve aj vierovyznanie, čo pán minister a pracovníci ministerstva spravodlivosti kategoricky odmietali ako návrhy neodborné a nekompetentné. (Ruch v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pani podpredsedníčka, prepáčte. Dámy a páni, ja vás poprosím, ak nemáte záujem o rozpravu, radšej odíďte zo sály. Prepáčte, pani podpredsedníčka.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pritom konkrétne znenie, zadanie koncepcie boja proti extrémizmu je nasledovné: pripraviť návrh novely Trestného zákona, čo sa deje, zameraný na prísnejší postih páchateľov trestných činov extrémizmu, doplnenie skutkových podstát trestných činov o trestné činy z nenávisti pre rozdielnosť pohlavia, príslušnosti k odlišnej kultúrnej a sociálnej skupine. Aj to je dôvod, pre ktorý som sa rozhodla so svojimi kolegami podať pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005. Teraz by som si ho dovolila predniesť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v bode 22 v § 140 písm. f) znie:
"f) z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, a to z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery alebo náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, manželského stavu a rodinného stavu, príslušnosti k národnosti, národnostnej menšine alebo etnickej skupine, majetku, rodu, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, genetických vlastností alebo iného postavenia, alebo".
Odôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh vychádza z presvedčenia, že osobitný motív podľa § 140 písm. f) Trestného zákona by mal zahŕňať všetky trestné činy motivované nenávisťou či predsudkami k určitej sociálnej skupine. Každá je charakterizovaná určitými znakmi, ktoré sú v platnej právnej úprave vymenované napríklad v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, antidiskriminačný zákon, a v čl. 21 Charty základných práv Európskej únie, Únie. V súčasnosti platné ustanovenie, ako aj navrhované doplnenie § 140 písm. f) Trestného zákona je podľa nášho názoru nesystémovým riešením, nakoľko neobsahuje všetky možné dôvody nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, len národnostnú, etnickú alebo rasovú nenávisť, nenávisť z dôvodu farby pleti a podľa vládneho návrhu zákona aj nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Existujú však viaceré dôvody takejto nenávisti. Napríklad nenávisť k sociálnej skupine charakterizovanej politickým či iným zmýšľaním, náboženským vyznaním, pôvodom, zdravotným postihnutím, majetkom, rodom, vekom, sociálnym postavením alebo iným postavením. Preto navrhujeme úpravu osobitného motívu nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine s taxatívnym vymenovaním dôvodov vychádzajúcich z vyššie uvedených predpisov.
Toľko k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý podávame. Viem, že je podaných viac pozmeňujúcich návrhov práve k tomuto bodu 22. A pán minister aj keď nám celkom jasne naznačil, že v tejto chvíli nie je veľká vôľa, ale čo ma zarazilo, tak dôvod prečo nie je veľká vôľa zaoberať sa zmenou tohto novelizačného bodu, je to iba z politických dôvodov, nenastala spoločenská objednávka. Takže spoločenská objednávka je na diskriminovanie a vytiahnutie iba jednej skupiny trestných činov s osobitným motívom, čo je pre mňa nepochopiteľné. Takže toto bola prvá kapitola, alebo prvý problém, ktorý som identifikovala v Trestnom zákone.
Teraz sa dostávam k problému, ktorý vnímam ako obzvlášť bolestný a týka sa vlastne hlavného dôvodu zmeny alebo novelizácie Trestného zákona a týka sa transpozície dvoch smerníc, ktoré boli skutočne hlavným dôvodom na vznik novely. V prvom rade musím opakovať, že je už viac ako zjavné, že novelizácia platných zákonov, v tomto prípade Trestného zákona, nie je dostatočným nástrojom na odstraňovanie alebo aspoň zmiernenie následkov násilných trestných činov takých hrôzostrašných, ako je obchodovanie s ľudskými bytosťami a zneužívanie detí. Aj keď má úmysel, tým, že neprebehla dostatočná transpozícia smerníc, tak sa to nepodarilo.
Veľmi ma mrzí, že predkladateľ novely neakceptoval ani pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré práve poukazovali na to, že viaceré ustanovenia predloženej novely nespĺňajú požiadavku transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady. Sama som tiež pánovi ministrovi predostrela námietky, ktoré pochádzajú od odborníkov, ktorí dlhodobo s danou problematikou pracujú. Vo svojom profesionálnom živote sa stretli so stovkami zneužívaných detí, ktoré prišli o svoje detstvo. Títo odborníci odhadujú počet týraných a zneužívaných detí na Slovensku až na 24-tisíc, čo je hrozivé číslo. Nie sú zriedkavé prípady, že detské obete týrania a zneužívania prídu za nepredstaviteľne strašných okolností dokonca o život. Potom sa plnia stránky novín a všetci zalamujeme rukami, hľadáme vinníkov, hneváme sa, že všetko sa medializuje, ale teraz sme mali možnosť predísť konaniu, ako to myslíme, ukázať, ako to skutočne myslíme s pomocou aj v tejto oblasti.
Európske smernice nás vyzývajú k tomu, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá má poznatky alebo dôvodné podozrenie, že sa páchajú trestné činy súvisiace so sexuálnym zneužívaním, vykorisťovaním, detskou pornografiou a tak ďalej, tieto skutočnosti oznámila príslušným orgánom a tiež, aby pravidlá zachovávania dôvernosti a tak ďalej neznemožňovali osobám vykonávajúcim určité povolanie oznámiť príslušným orgánom, že dieťa je obeťou niektorého z trestných činov uvedených v čl. 3 až 7. Vaša nová novela toto ignoruje a pán minister hovorí, že zvyšovanie trestných sadzieb nie je cestou k zamedzeniu takejto činnosti, s tým sa však že vieme všetci stotožniť. Problém je totiž v tom, že trestnosť neoznámenia takýchto skutkov je u nás definovaná trestnou sadzbou nad 10 rokov, ale pri týraní detí je trestná sadzba 3 až 8 rokov. Smernice, smernica Európskeho parlamentu a Rady však neuvádza nijaké obmedzenia trestnými sadzbami. Takže myslela som si, že túto anomáliu, ktorá by mohla pomôcť možno pár prípadom, sme mohli odstrániť, ale už nebol dostatočný priestor, možno ani celkom ochota alebo možnože v následných krokoch.
Nemali by sme sa radšej zamýšľať nad tým, ako to urobiť, a nie prečo sa to nedá? Tak ako to okrem iného vyžaduje aj politické usmernenie Rady Európy pre integrované národné stratégie na ochranu detí pred násilím a predovšetkým, ako by nám to malo diktovať naše svedomie. Pokusy dosiahnuť v Trestnom zákone, ktoré by mohli aspoň čiastočne napomôcť obetiam násilia, zneužívania a kriminality v ich zložitom postavení, ma opätovne presvedčili o tom, že je to síce dôležitá cesta, ale nemôže byť izolovaná. Zmena Trestného zákona by skôr mala nadväzovať na zásadnejšie zmeny systému. V súčasnosti je totiž o systéme ťažko hovoriť, keďže každý rezort má svoje predstavy a rovnako si aj napĺňa tie predstavy po svojom. Napĺňa si svoje predstavy, vytvára si svoje pravidlá a svoje postupy. Namiesto toho, aby sa vzájomne informovali, vzájomne spolupracovali, niekedy dochádza k protichodným riešeniam až k rivalite. A konkrétne v Trestnom zákone? Ako to vychádza z terajšieho stavu, benevolencia vtedy, keď sa ešte dá predísť tragédii detí. Toto bol teda taký malý exkurz v druhej oblasti, ktorú považujem za veľmi dôležitú a teda nedoriešenú alebo nie celkom dostatočne riešenú.
Na druhej strane tu vnímame ďalší problém, a to je neuveriteľná prísnosť voči zdravotníckym profesiám, ako ju predstavuje bezprecedentný pozmeňovací návrh, ktorý prešiel vo výbore. Mám pocit, že dochádza k nerovnakému metru, na jednej strane to, čo môžeme, to, čo máme, to, čo nám určuje Európsky parlament alebo Rada, to si nezoberieme, ale kriminalizovať zdravotníckych pracovníkov, ktorí zachraňujú naše životy pod rúškom toho, aby sa nediali veci, ktoré sme tu mali v roku 2011, sa mi zdá naozaj ako nerovnaké nastavenie pravidiel. Z jednej strane pritvrdzujeme pri zdravotných pracovníkoch, na druhej strane zbytočne nechávame plynúť čas zlepšenia na iných miestach, to sa týka hlavne, hlavne detí.
Nesúhlasím s takýmito zmenami, nesúhlas s takýmito zmenami vyjadrili takmer všetky odborové organizácie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku a podporu slovenským zdravotníkom vyjadrili aj mnohé európske zdravotnícke organizácie vrátane najväčšej organizácie lekárskych odborárov v Európe v liste premiérovi, predsedovi parlamentu a ministerke zdravotníctva. Myslím, že takisto o tejto téme sme tu už dnes dosť počuli. Federácia nesúhlasí s tým, aby sa vyhlasoval stav núdze v niektorých z členských štátov Únie v čase mieru. Stav núdze nemôže byť dôvodom pre určité opatrenia uložené iba pre zdravotníckych pracovníkov, ale mal by sa týkať všetkých bez ohľadu na profesiu, uvádza sa v liste. Pevne verím, že tieto postoje zavážia, zavážia aj pri hlasovaní vládnych poslancov o bodoch spoločnej správy.
A na záver posledná oblasť, ktorej sa dotknem, je drogová problematika, ktorej sa veľmi špeciálne nevenujem, ale ako matka sa určite hlásim k tomu, že nemám chuť, aby sa potulovali drobní díleri s tým, že majú pri sebe, ja neviem 10 dávok. Vieme všetci o tom, že ja neviem pol roka sa viedlo nejaké konanie, získali sa dôkazy o tom, že sa tak deje, ale z istých dôvodov, pretože bude väčšia benevolencia alebo budú jemnejšie nastavené pravidlá, sa po trištvrte roku vyšetrovania vrátia títo malí díleri, ktorí sa možno vydávajú naozaj len za drobných užívateľov, späť. Toto by nebola dobrá správa pre mňa ako matku a určite verím, že ani pre nikoho z nás tuná v pléne.
Veľmi zaujímavá bola prezentácia poslanca Hlinu. Naozaj, až vtedy som si uvedomila, možnože tým, že to tak často opakoval, možnože sa to stane takou mantrou tuná v parlamente a začnú to používať viacerí poslanci, ale naozaj z toho mi zostalo, že by sme si mali poriadne prečítať ten zákon a nie tak, ako pani kolegyňa povedala, že každý si ho môže prečítať a vyložiť ináč. Myslím si, že to by bolo dosť scestné. Práveže sme tu na to, aby boli stanovené, toto mi aj pán minister na stretnutí hovoril, že všetko musí byť taxatívne presne stanovené, aby bolo jasno, kto, alebo aby, (Reakcia ministra.) áno, za čo zodpovedá. Ďakujem, pán minister.
Na záver teda poviem, registrujem štyri veľké, dôležité oblasti v tomto zákone, ktoré sú buď nie celkom vhodne spracované, dokonca by som povedala zle spracované, až nebezpečne spracované. Preto určite nedokážem podporiť novelu v takomto stave, na druhej strane prijímam také povzbudenie pána ministra, že témy, o ktorých sme hovorili, nehodí do koša, ale bude s nimi ďalej pracovať, bude uvažovať, akým spôsobom by sa dalo možno naozaj zlepšiť, zlepšiť nerovnaký meter, ktorý vidím v jednotlivých ustanoveniach zákona.
A končím, samozrejme, smernicou Európskej únie, ktorú máme nutnosť implementovať do roku 2015 a budem sa skutočne tešiť, že nám príde pozvanie na spoluprácu, na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá bude uvažovať o tom, akým spôsobom sa smernica bude implementovať. Ono je to téma obete trestných činov, je možnože zanedbateľná téma, ale pripomeniem, máme vytvorený veľmi dobrý právny ochranný systém pre páchateľov. S nimi sa, mám pocit, nakladá niekedy možno lepšie ako s tými obeťami. Je mi to ľúto, že to takto musím povedať, ale takto to tie obete pociťujú. Obeťou sa môže stať každý jeden z nás. Nevieme, čo sa nám, ak sa nám to doteraz nestalo, môže sa nám to stať už dnes večer, môže sa nám to stať zajtra. Ročne je okolo stotisíc násilných trestných činov. Hovorí sa, že okrem toho človeka, ktorý je priamo postihnutý, je zároveň postihnutý, sú zároveň postihnutí s tým jedným človekom ďalší traja členovia rodiny alebo blízki. To znamená, že máme armádu štyristotisíc ľudí, pre ktorých nie je vytvorený systém pomoci. Takže opäť sa prihováram, aby ministerstvo venovalo dostatočnú pozornosť práve aj implementácii tejto smernice.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dnes od rána od deviatej sme mali pomerne rozsiahlu debatu, myslím si, že niektorí vystúpili aj viackrát. Samozrejme, ja som vďačný za všetky, naozaj všetky pripomienky, návrhy, prípadne aj názory, ktoré mali ratio. Samozrejme, nie všetky také boli a tie, ktoré také neboli, tým sa venovať nebudem, pretože ja mám vo zvyku hovoriť k veciam stručne a jasne. Takže takto budem postupovať aj teraz.
Čo sa týka jednotlivých bodov, ktoré tento návrh zákona rieši, začal by som možno tým, čo bolo spomenuté teraz naposledy pani podpredsedníčkou, to je ochrana obetí násilných trestných činov. Ja netvrdím, že je to úplne dokonalé, ale na druhej stane to, čo bolo možné urobiť a čo bolo v kapacite ministerstva v rámci aproximácie, respektíve transpozície jednotlivých smerníc, sme urobili. A ja si myslím, že to bolo pomerne dobré, s tým, že do budúcnosti chceme riešiť otázku ochrany obetí násilných trestných činov komplexne v rámci novej smernice, ktorá bolo prijatá Európskym parlamentom v novembri minulého roka.
K ďalšej téme, ktorá je, ktorá bola témou dnešného rokovania, je otázka osobitného motívu, čo je v podstate konkrétne § 140 Trestného zákona, ktorý trestný čin, alebo akýkoľvek trestný čin, ktorý je nejakým spôsobom postihovaný, tak za okolností, ktoré sú spomínané v osobitnom motíve, ak naplnia tie podmienky, ktoré sú tam spomenuté, tak sú prísnejšie trestané. Ak teda je ten osobitný motív splnený. Ja som zachytil aj tú myšlienku, že takzvaná Agentúra pre základné práva alebo FRA podporuje celú sadu osobitných motívov, ako by mali byť riešené. Musím povedať, že osobne som sa stretol pred niekoľkými mesiacmi s riaditeľom tejto agentúry pánom Mortenom Kjaerumom a ten veľmi vysoko vyzdvihoval práve tento návrh, tak ako je momentálne zahrnutý v tejto novele. Takže, a vyslovil veľkú podporu tomuto návrhu. Takže, myslím si, že je to dostatočne jasné, čo sa týka, čo sa týka tejto agentúry FRA.
Samozrejme, boli tu aj ďalšie pripomienky, ale myslím si, že toto je to najpodstatnejšie, čo sa týka osobitného motívu.
Čo sa týka sociálnych skupín, nedá sa použiť tento výraz v Trestnom zákone v takejto podobe. Môžeme sa zamyslieť nad tým, akým iným spôsobom, konkrétnejšie budeme vedieť zadefinovať konkrétne skupiny, ktoré máme na mysli. Ale určite všeobecne výraz sociálne skupiny nie je použiteľný. Lebo to môže byť skupina troch vyznávačov skupiny Beatles a nikto nemôže povedať, že to tak nemôže byť. Čiže tam ide o to, že treba sa pozrieť podrobnejšie na túto tému.
Otázka dílerov drog, respektíve novelizácie, ktorá sa týka drogovej trestnej činnosti. Zaznelo tu naozaj veľa rôznych názorov a myslím si, že najdôležitejšie treba asi v tomto povedať toľko, že ide o hraničné prípady, ktoré my tu riešime. Teda to, čo povedal aj poslanec Lipšic. Ide o tých desať percent z tých sto, ktoré majú problém. Ono desať percent možno sa vám zdá nič, ale je to naozaj množstvo mladých ľudí, ktorí sú dotknutí veľmi, veľmi tvrdo práve tým, že ak im nájdu dve-tri cigarety s marihuanou, tak jednoducho prekročia limit, ktorý je stanovený zákonom, ktorý hovorí jasne. Kto má pri sebe viac drogy, ktorá predstavuje viac ako desaťnásobok priemernej bežnej dávky, tak jednoducho musí byť odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne. A tam nejde o to, že by to bol díler. A predpokladám, že nikto v tejto sále nie je ochotný povedať, že ak má niekto pre vlastnú potrebu, pre vlastnú potrebu drogu v množstve, ktoré presahuje mierne túto dávku, že je to díler. To snáď nikto nepovie a myslím si, že nikto takýto názor nemôže mať. Ale zákon, tak ako je nastavený dnes, jednoducho takúto osobu, takéhoto spotrebiteľa ako dílera klasifikuje a nie je možné z toho vyskočiť. Jednoducho, takto je nastavený zákon. Tam je tá fikcia, že kto má jednorazovú dávku, teda viac ako desaťnásobok jednorazovej dávky, je díler. Čiže my chceme, samozrejme, pri posudzovaní každého osobitného prípadu, aby súd mohol takýmto ľuďom umožniť nápravu nie v base, minimálne s trestom odňatia slobody na štyri roky, ale aby mal možnosť pod kuratelou orgánov, ktoré sú na to určené, to znamená probačných a mediačných úradníkov, aby mal možnosť nápravy a aby si uvedomil, akým spôsobom tento trest bude naňho pôsobiť v rodinnom kruhu a jednoducho s pomocou aj odborných organizácií a neziskových organizácií, ktoré toto majú na starosti. Čiže ide naozaj o hraničné prípady. A v prípade skutočných dílerov drog zákon naďalej bude umožňovať ukladanie veľmi prísnych trestov.
A myslím si, že to, čo povedal tuná poslanec Lipšic, lebo tvrdil, že nastavil tendenciu nedávať do väzenia spotrebiteľov a, naopak, užívateľov tvrdo trestať, my zachovávame. My na tom nič nemeníme. Tá filozofia zostáva úplne zachovaná. Len riešime to, aby tí, ktorí do basy jednoducho nepatria, aby tam nešli. To je v skratke všetko, čo sa tohto týka. Myslím si, že filozoficky je to úplne jasné a úplne bez emócií chcem povedať, že pán Lipšic tu viackrát spomínal, či už v prvom, alebo aj v tomto čítaní príklad herca pána Cinkotu. No ja opakujem, že to nie je dobrý príklad. Pretože on povedal, že pokiaľ by nešlo o recidívu, tak že by kľudne mohol byť pustený na slobodu. No nemohol, pretože uňho išlo o vyše 230-násobok jednorazovej dávky. A tým pádom nie je možné, aby takáto osoba bola prepustená do režimu podmienečného trestu odňatia slobody. Takže naozaj treba pomenúvavať veci a povedať si všetko tak, ako to je v realite.
Dnes nebolo alebo aspoň nemal som možnosť počuť nikoho, kto predkladal novelu môjho zákona vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom vo všeobecnosti, ale napriek tomu všetkému si myslím, že je veľmi dôležité, aby som aj ja povedal svoj názor, aj keď nie som predkladateľ, ale je to zákon, ktorý patrí môjmu ministerstvu. A na začiatku chcem povedať, že lekárov a zdravotníckych pracovníkov si mimoriadne vážim, pretože vykonávajú naozaj náročnú a ťažkú prácu. A každý z nás vrátane aj ich kedykoľvek sa môže stať, stal sa, alebo aj bol pacientom. Myslím si, že ani nikto nechce, aby zdravotnícki pracovníci boli trestaní za to, že vyjadria svoj názor, za to, že jednoducho vyjadria svoju nespokojnosť alebo že budú chcieť bojovať za svoje práva.
Ale, je tu jedno veľké ale. A to nikto nepovedal, že tak ako každý má právo na štrajk s výnimkou profesií, ktoré, samozrejme, sú vyňaté z tohto, či sú to sudcovia, prokurátori, hasiči a tak ďalej, lebo aj také profesie sú. Tak nie je možné, aby použil ktokoľvek prostriedky, ktorými by ohrozil život alebo zdravie iných ľudí. A to je jedno, kto to je. Či to je hasič, či to je pracovník elektrární, alebo ktokoľvek. A taktiež nikto nepovedal, lebo všetci tu hovorili dnes o tom, ako proste, že to je bič na zdravotníckych pracovníkov a že zdravotnícki pracovníci.
Ja neviem, či ste mali možnosť čítať ten zákon, respektíve tie nové paragrafy 290a a 290b. Ale tu nie je povedané, že lekár, zdravotnícky pracovník a tak ďalej. Tu je povedané niečo iné. Tu je povedané, kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť a tak ďalej na ochranu života a zdravia, vážení. Tak to je trošku iné. A ja si myslím, že to je veľmi dôležité, a nemyslím si, že v tejto sále by bol ktokoľvek ochotný povedať, že nech sa páči. Štrajkujte, keď umrú občania alebo ochorejú alebo stane sa niečo so zdravím týchto ľudí, že to je v poriadku. Ako ja si to neviem predstaviť a taktiež tuná pán poslanec Novotný spomínal, že toto sa riešilo v čase krízy, keď nastala tá kríza v roku 2011 rozhovormi a tak ďalej. No ja mám informáciu, ktorá myslím si, že potvrdená. Potvrdil mi ju aj pán poslanec Uhliarik, že tento návrh zákona nie je novinka. Tento návrh zákona bol pripravený. Pretože takisto aj predchádzajúca vláda si uvedomovala svoju zodpovednosť, že štát musí chrániť životy a zdravie, a pokiaľ prostriedky, ktoré použije ktokoľvek vrátane lekárov, ktoré môžu viesť k poškodeniu zdravia alebo nebodaj následky na živote, musí byť potrestaný. To jednoducho nejde takto. To je zodpovednosť, ktorú máme všetci a štát zvlášť. Aby zabezpečil, že životy a zdravie nebudú poškodené alebo že nepríde k ich úmrtiu.
Sloboda, vážení kolegovia a kolegyne, siaha, nie je všeobecná, nie je bezbrehá. Sloboda každého siaha len potiaľ, pokiaľ narušuje slobodu niekoho iného alebo jeho práva. Toto si treba uvedomiť. Sloboda nie je bezbrehá. Sloboda má svoje hranice a pravidlá. A z toho dôvodu si myslím, že pokiaľ niekto nevykoná svoju povinnosť tak, ako má, musí za ňu niesť následky. To je všeobecné pravidlo, ktoré platí všade. Tento zákon, respektíve táto novela Trestného zákona a poriadku len túto skutočnosť zakotvuje a nie je predmetom zastrašovania. Je predmetom uvedomenia si zodpovednosti za životy a zdravie občanov. Tu sa nehovorí o tom, že je tu zakázané štrajkovať, že je tu zakázané vyjadrovať svoj názor. Tak to tu dneska bolo prezentované. Ja som mal pocit, že o tomto paragrafe alebo dvoch paragrafoch sa vôbec nehovorí, že sa hovorí úplne o niečom inom. Čiže toľko v skratke k tomuto.
A čo sa týka ďalšej, lebo, samozrejme, čo sa týka tých ďalších vecí, k tomu asi naozaj by sa mal vyjadriť niekto iný. Ale čo sa týka rozšírenia podmienok bezúhonnosti, tak naozaj tam po rokovaní na výbore zdravotníckom konkrétne som dal pokyn na spracovanie upravenia týchto podmienok tak, aby spĺňali všeobecné štandardy podmienok bezúhonnosti pre aj iné profesie. Takže v tomto prípade si myslím, že neprišlo k žiadnemu ohrozeniu ani k nejakej diskriminácii. To určite nie.
Takže by som vás chcel veľmi pekne požiadať, ak zvážite aj moje slová, aby ste podporili návrh Trestného zákona tak, ako je predložený a zároveň ako som v úvodnom slove uviedol. To znamená, že som žiadal schváliť jednotlivé body zo spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne. Takže pokračujeme v maratóne. Dúfam, že vás neunavím veľmi, ale predkladám vám vládny návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutiach a opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie. Návrh zákona upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri odovzdávaní výkonu, rozhodnutiach a opatreniach dohľadu medzi členskými štátmi Európskej únie. Návrh zákona na jednej strane definuje podmienky odovzdania výkonu dohľadu nad dotknutou osobou počas trestného stíhania do iného členského štátu vrátane právomocí tuzemského súdu prijímať vo veci následné rozhodnutia a na druhej strane stanovuje postup slovenských súdov pri uznaní a výkone dohľadu v Slovenskej republike spolu s možnými dôvodmi odmietnutia takéhoto postupu. Návrh zákona tiež obsahuje ustanovenia o informačnej povinnosti zúčastnených justičných orgánov, vymedzuje prípady vzájomnej konzultácie a výmeny informácií a definuje pre justičné orgány jazykový režim, spôsob styku a zasielania relevantných písomností vrátane štandardných formulárov využívaných pri postupe podľa tohto zákona. Vzťah návrhu zákona k ustanoveniam trestného poriadku týkajúcich sa nahradenia väzby je upravený v poslednej novele tohto právneho predpisu, ktorá bola súbežne s týmto návrhom predložená do legislatívneho procesu.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj právom Európskej únie. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu nutnosti zabezpečiť preklady určených písomností do úradného jazyka vykonávacieho štátu, ktorých úhrada však bude realizovaná v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutej kapitoly pre príslušný rok. Návrh zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy a rovnako ani vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie či informatizáciu spoločnosti. Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 20. februára tohto roku. Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu dňa 14. mája tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu predkladanej právnej úpravy. Zároveň sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 3 a odporúčam ich, s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňovacích návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam vám informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii, tlač 402, vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 508 z 19. marca 2013 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, ako aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých troch spoločne, s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 odsek 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru č. 229 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, poslanci. Môj posledný bod dnešného programu je materiál, ktorý predkladám dnes na rokovanie, a to je materiál, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej záverečného protokolu.
Dňa 29. októbra 2012 bol na prvom spoločnom zasadnutí vlád Slovenskej a Českej republiky v Uherskom Hradišti podpísaný Protokol o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach a jej záverečného protokolu. Protokol vyjadruje nadštandardné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a dopĺňa platnú bilaterálnu zmluvu z pohľadu potrieb justičnej praxe a praktických skúseností s jej aplikáciou. Zároveň zohľadňuje niektoré nové inštitúty justičnej spolupráce v trestných veciach, vyplývajúce najmä z právnej úpravy Európskej únie. Rokovania na expertnej úrovni prebiehali od roku 2007 s cieľom uľahčenia vykonávania jednotlivých inštitútov justičnej spolupráce v trestných veciach a zosúladenia platnej bilaterálnej zmluvy so súčasným vývojom a potrebami justičnej praxe v oboch štátoch tejto oblasti. Zmeny dohodnuté v protokole sa týkajú oblasti náhrad nákladov spojených s poskytovaním právnej pomoci, styku justičných orgánov pri odovzdaní a odovzdávaní a prevzatí trestného stíhania, ako aj úpravy jazykového režimu pri odovzdaní alebo prevzatí dohľadu nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými. Do protokolu sú zahrnuté viaceré moderné inštitúty právnej pomoci, ako výsluch prostredníctvom videokonferencie, cezhraničné sledovanie, kontrolovaná dodávka, použitie agenta, predstieraný podvod a spoločné vyšetrovacie tímy.
Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím protokolu uznesením č. 573 zo dňa 17. októbra 2012. Protokol je prezidentskou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Súhlas Národnej rady Slovenskej republiky pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyžaduje článok 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa trestného poriadku bude mať protokol prednosť pred zákonom.
Ďakujem za podporu a taktiež za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992 a jej Záverečného protokolu v ústavnoprávnom výbore. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 416 z 11. marca 2013 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor na svojej 34. schôdzi návrh na vyslovenie súhlasu prerokoval a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade s uvedeným protokolom vysloviť súhlas. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 231 zo 14. mája 2013.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som v krátkosti uviedol novelu zákona o rodine, ktorá sa dotýka úrokov z omeškaného výživného. V podstate nebudem hovoriť to odôvodnenie, prečo a načo sme to predložili s kolegyňami, teda s kolegyňou a kolegami. Hovoril som to naposledy, sústredím sa na dve také veci. Jedna vec je, že chcem v krátkosti poukázať na krátky historický exkurz vývoja toho, nakoľko dostal som množstvo pozitívnych ohlasov e-mailami, dokonca z Českej republiky, že nám túto úpravu, pokiaľ prejde teda, budú závidieť. Zároveň chcem ale poukázať, že je to tvrdá práca viacerých ľudí od roku 2005, ktorí na tento problém ako taký poukazovali a ktorý teda máme právo, práve možnosť teraz na tomto mieste riešiť.
Začnem tým, že v roku 2005 prvýkrát pani E. K., nakoľko nie je tam jej meno zverejnené, uplatnila na súde v Košiciach úroky z omeškaného výživného, nakoľko jej manžel neplatil výživné za dva roky. Výsledok tohto súdneho konania sa dostavil až v roku 2008 pod judikátom číslo 40/3C/309/2005-172 z 2008, kde tieto úroky z omeškaného výživného boli súdom zamietnuté s poukazom na to, že nejde o klasický záväzkový vzťah, ale že ide o vzťah, ktorý vzniká na základe zákona o rodine, a pokiaľ zákon o rodine neobsahuje ustanovenia o úrokoch z omeškaného, tak že nemôže teda uplatňovať. V októbri 2010, medzitým teda sa rozprúdila na túto tému diskusia, v októbri 2010 vyšli prvé blogy a diskusie na túto tému, napríklad na porade.sk a na iných webových portáloch. V októbri 2011 pani Mazurková prvýkrát zverejnila blog na jednom denníku, kde sa, ktorý sa práve tejto téme venoval. V novembri 2011 pani Martincová a následne za jej spolupráce pán Dostál v novembri 2011 predložili návrh zákona, ktorý súvisel aj s hromadnou pripomienkou v začiatku roka 2012, ktorý ale už nestihol prejsť v tomto parlamente.
V lete 2012 malý chlapec na Detskej univerzite, ktorú usporiadavala Univerzita Komenského, sa obrátil s otázkou, že prečo sa neplatia úroky z omeškaného výživného, na ministra vnútra, podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, ktorý v podstate reagoval v tom zmysle, že je to problém, ktorý určite budeme riešiť. Následne po upozornení tohto malého chlapca sme my predkladatelia - kolega Brixi, kolega Duchoň a kolegynka Vitteková spolu so mnou - predložili návrh zákona, ktorý v apríli 2013 vláda Slovenskej republiky schválila a zároveň týmto sme dovŕšili ten proces, ktorý dospel až tu do dnešného dňa, že my poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia chceme pomôcť práveže ľuďom, ktorí to potrebujú, s týmto návrhom zákona, ktorý je pre ľudí, kvôli ľuďom a podnet prišiel od ľudí.
Toľko teda v krátkosti, dovoľte mi, aby sme, som sa teda v mene predkladateľov uchádzal o podporu tohto nášho návrhu novely zákona o rodine. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 536 z 26. marca 2013 pridelila predmetný návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Uvedený návrh zákona odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor, ako aj výbor pre sociálne veci. Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých piatich pozmeňujúcich návrhoch spoločne, s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru číslo 230 zo 14. mája 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.