19. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Fronc, ja som rád, že v úvode ste zvolili apel, ktorý sa síce netýka problematiky školstva, na poslancov ohľadom slušného správania. Myslím si, že od vás to je náležité, pretože v mojich očiach ste človek korektný, slušný, ktorý tak aj vystupuje. Bodaj by vaše slová padli na úrodnú pôdu! Čo sa týka korektnosti, videl som veľa diskusných relácií, kde ste diskutovali s pánom ministrom, a naozaj tá diskusia je vecná, korektná, tak ako aj dnešné vystúpenie.
Zaujalo ma aj to, že ako kresťanský demokrat ste povedali aj to, že nie všetko do roku 1989 bolo, bolo zlé. A na vás si to teda cením dvojnásobne, že ste sa to nebáli povedať.
Čo sa týka toho, čo už hovoril aj pán kolega Blanár, ja tak isto sa nebojím toho, že samosprávne kraje, ktorých je osem, budú rozhodovať, budú mať väčšie kompetencie. Možno ten pohľad mám aj preto, že som poslancom vyššieho územného celku v Nitrianskom samosprávnom kraji, takže v tomto sa nezhodneme. A tak isto si nemyslím, že pán minister málo bojuje vo vláde s ministrom financií o financie, pretože on nie je typ človeka, ktorý bude na verejnosti búchať po stole. Myslím si, že v tom máte mnoho spoločného. Ale naozaj nechajme ho, dajme mu priestor. A bojovať o peniaze nedokáže len ten, ktorý, ktorý sa tak navonok tvári a ktorý robí niečo pre médiá. Ale naozaj veľmi oceňujem vaše vystúpenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Fronc, v podstate ja budem reagovať na niektoré oblasti, ktoré ste otvorili, nakoľko ste otvorili veľa oblasti.
Začnem tým akčným plánom. No, v podstate ten akčný plán, alebo v úvodzovkách akčný plán, čo vám akože chýba, no ten sa dá urobiť až vtedy, keď budú zozbierané nejaké podnety a reakcie na správu o stave školstva. Myslím si, že ministerstvo aj preto vyhotovilo tú správu školstva a dalo ju na verejné pripomienkové konanie a diskusiu kvôli tomu, aby mohlo mať spätnú väzbu. Čiže je to, dá sa povedať, materiál, s ktorým nielen tento pán minister, a myslím si, že aj tí ďalší ministri v budúcnosti môžu potom pracovať a vytvárať na základe aj tohto akčné plány.
Čo sa týka direktívneho riadenia. No, je to asi iba váš pocit, lebo aj za vás existovalo direktívne riadenie v niektorých typoch škôl, boli to cirkevné stredné školy a kňazské semináre, čiže skúste aj tam na to trošku pozrieť, že aký spôsob riadenia tam prebieha.
Čo sa týka toho, že ste kritizovali, že, alebo teda ste toho názoru, že treba dávať peniaze hlavne na počet žiakov. No, to je váš štýl ministrovania, lebo o vás to bolo všeobecne známe, že vy ste išli koncepciou dávania peňazí na počet žiakov. No pán minister školstva terajší ide úplne iným spôsobom. Je potrebné, on prihliada na to, že potrebujeme brať do úvahy aj špecifiká regiónu. Je rozdiel financovať školu na Orave, kde treba osem rokov, teda osem mesiacov v roku kúriť, a iné je v Bratislave, kde stačí štyri mesiace. Je rozdiel, kde sú ťažko dostupné regióny a je málo študentov, lebo v ťažkom regióne povedzme pod Tatrami nežije toľko obyvateľov ako povedzme v Trnave. Čiže ja plne súhlasím s tou koncepciou, ako to nastavuje pán minister, že nie je dobré dávať peniaze iba na hlavu, na počet žiakov, ale prihliadať aj na iné špecifiká,aj práve cez tú samosprávu. A myslím si, že je dobré, že pán minister Čaplovič chce nastaviť a sústrediť sa skôr na kvalitu, nie na kvantitu aj v počte škôl ako takých a samot... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem dotknúť len tej časti, kde ste spomínali základné školstvo, kde by mohlo dochádzať v základných školách ku kombinácii z rodín neprispôsobivých občanov s vašimi, našimi detičkami v jednej triede. Ja si myslím, že ak nebudeme podporovať to, že keď aj z neprispôsobivých rodín, aj s našimi deckami, keď nebudú chodiť do takýchto tried a do takýchto škôl, že nikdy nepríde k integrácii. Tak tu ja si myslím, že by sme mali podporovať v základných školách to, aby slabší ťahali, alebo slabších ťahali tí, čo sú lepšie na tom. Jedine vtedy sa niekde posunieme. Takže ja si myslím, že tak ako to robíme aj v mojej rodnej obci, že podporujeme, aby do základnej školy v týchto triedach boli spoločne, a sú vidieť výsledky, že tie dedičky sa dostanú aj niekde na strednú školu, že si spravia aj maturitu. A sú možnosti, aby mohli ďalej študovať a spraviť si aj vysokú možno.
Jedine takýmto spôsobom sa môžme posunúť.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Skúsim veľmi stručne.
Pán kolega Martvoň, to je ústavný princíp. Ja hovorím o financovaní, že nositeľ je žiak. Nemusí to byť presne to isté. A inak v tom modeli, ktorý funguje, kúrenie je zohľadnené, vás ubezpečujem, že je to tam. Čo sa týka toho, že pán minister to dal na rokovanie. Ja som to povedal, druhý rok vlády je neskoro. To sa už nestihnú mnohé veci urobiť.
Pán kolega Kéry, ďakujem za ocenenie. A čo sa týka tých financií, zatiaľ nie sú. Ak budú, ak sa to podarí pánovi ministrovi, ja to ocením.
Kolega Blanár, ja vám chcem povedať, že v roku 2006 bolo najvyššie navýšenie peňazí, 4,2 mld., a ten boj bol pre mňa neuveriteľne krutý, musím povedať. A druhá poznámka, trošku nepatričná z vašej strany, keď poviem, že v roku 2006 som bol jeden z tých, ktorí podporovali, aby sme išli spolu do vlády. To len tak, by the way, aj so všetkými následkami, ktoré to potom malo.
Ale ku kolegovi Petrákovi dve veci. Čo sa týka tej zmeny. Viete, to ocenili aj následne. Žiadne direktívne sankcie, nič iné nebolo, ale korupcia najviac klesla práve vďaka tomu financovaniu, pretože žiak bol nositeľom peňazí. A to, že to dnes aj prináša problémy, ja to priznávam. Preto hovoril som aj o istých zmenách, ktoré som navrhoval. Tie, sa zhodnime, že treba urobiť. Ja len za jedno horujem, a to, čo som povedal, že musíme rešpektovať ústavný princíp, že nositeľom peňazí musí byť žiak. A modely, úpravy sú tam určite možné a možné je aj hľadať isté dohody a kompromisy. Ja nie som za vojny, to som povedal.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, taký jeden vtip, že "nie som slepý, ale odvážny". No veľmi ťažko sa mi vystupuje. Jeden minister predo mnou, druhý vedľa mňa, ktorí túto problematiku lepšie poznajú, určite, ako ja, ale dovoľte mi pár vecí, ktoré by som chcel povedať.
Samozrejme, páčila sa mi posledná, keď nastúpili pedagógovia pred Národnú radu, bojovali o 200 mil. eur, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva školstva. Vieme o tom. Hodnotíme správu, ktorú podal pán minister. Keď sme sedeli ako tri, ako opozičné strany s učiteľmi a s ich predstaviteľmi, tak sme sa zamerali na tri veci. Hovorili sme o tom, že správa, nedá sa povedať, že je zlá celá správa. Preto sme ju rozdelili na tri časti. Sú tam veci, s ktorými, samozrejme, vieme súhlasiť. Sú tam veci, ktoré vieme akceptovať, ak sa o niečo doplnia, upravia. A sú tam veci, ktoré, s ktorými ako nemôžme súhlasiť, preto samozrejme, ktoré by sme tu chceli povedať.
Každý dobre vie, že, a treba povedať, že 20 rokov takáto správa tu nebola. Existuje, je, niečo zmapovala, niečo nám hovorí a z toho by sme sa mali odraziť. Samozrejme sú veci, s ktorými nemôžme súhlasiť, aj som ich viackrát už tu otvoril a hovoril o tom. Je to ten priemer žiakov, aby mohli študovať ďalej na strednej škole. S tým nemôžme nejakým spôsobom súhlasiť. Preto som to hovoril, existujú školy, ktoré sú výberové pre športovcov, hovoril som o umelcoch. Nie sú dobrí matematikári, ale týmto by sme im možno brali možnosť postúpiť ďalej na ďalšie štúdium.
Teraz dostávame ďalšie e-maily, ktoré nie sú dobré. Sami dobre viete, že opakovanie písomných maturít bude možné len v septembri, vlastne v marci budúceho roka. Čo budú robiť tí študenti do tej doby? Toto... (Hlas predkladateľa.) Je pozmeňovák, už sa to pohlo. Pretože nebolo to dobré rozhodnutie, asi ho treba (Hlas predkladateľa.), akým spôsobom... Tak samozrejme, len teraz to má dopady. Ja nehovorím, že to bola vaša chyba, ale má to teraz svoje dopady.
Čo očakávajú rodičia? No, rodičia očakávajú to, keď platia dane, tak ich deti nech sa učia v dobrých školách, s dobrými pedagógmi, čo si myslím, že je najdôležitejšie. A samozrejme, tu je ten problém, k čomu to vedie. Aj to som naznačil, že vedie to k tomu, že napríklad, keď to decko chce mať priemer tých 2,0. Tak čo spraví rodič? No pôjde za učiteľom, povie mu, že moje dieťa, prosím vás, po výuke ho začnite doučovať. Zaplatí mu za to, bude lepšie. Vedie to ku korupcii, musím povedať, pretože to decko, ktoré bude ten učiteľ doučovať, tak určite už prihliadne ako na to, jakú známku dostane. Nie je to dobré. A kto nemá peniaze, očakáva, aby sa to dieťa v škole naučilo to, čo má, aby mohlo postúpiť, ten to mať nebude.
Preto mi dovoľte, rodičia samozrejme cez rôzne svoje príplatky, príspevky, aj materiálne, aj finančné, práve z toho dôvodu očakávajú, aby tá škola bola taká, aby tie naše deti, alebo naše vnúčatá už pomaličky, aby sme mali garanciu, že sa niekde dostanú.
V správe sa uvádza, ministerstvo postupne uvoľní trh s učebnicami a ponechať výber učebníc na školy s dôrazom na efektívne využívanie pridelených finančných prostriedkov. Súhlasíme, avšak prihliadnime na špecifické predmety, špecifiká národnostných škôl. Toto ja musím tu zobrať, pretože národnostné školstvo sa týka nás, samozrejme, my sme strana, ktorá ich zastupuje. A aj tam boli pozitívne ohlasy, čo sme dostali od pána ministra, že otvoril trh aj učebniciam zo zahraničia, ktoré môžu mať, si myslím, môžu mať pozitívny dopad hlavne na odborné učilištia, veci, ktoré u nás chýbajú. A samozrejme, to je tiež dobrá vec.
Nesúhlasíme v plnom rozsahu, odmietame spájanie škôl na jazykovo zmiešaných územiach, ktoré by mali podľa pána ministra priniesť kladné efekty v oblasti spolužitia občanov. Spolužitie občanov je dobré. Keď v politike nerobíme nejaké veľké výstrely do neba, tak absolútne sa nič nedeje. Spolunažívanie občanov je na dobrej úrovni. My sa len obávame jednej veci. Nebránime sa tomu, samozrejme, na zmiešaných územiach, ako som hovoril s pánom ministrom, je, kde napríklad je maďarská škola základná, malá maloškôlka, už je opodstatnené, aby tam vznikla aj slovenská škola. Nebránime sa tomu, ale musím povedať dôrazne, bránime sa tomu, aby sa rušili na základe toho tie školy, ktoré sú v jazyku národnostných menšín. Myslím si, že o tom sme hovorili tiež.
Odborníci samozrejme, vypočuli sme, že potvrdili, že počet škôl na Slovensku by sa mal upraviť. Súhlasíme s tým. Vieme, že niektoré školy sú zbytočné, niektoré chýbajú. Asi v tomto smere by sme mali pokračovať ďalej.
A na záver mi dovoľte ešte v krátkosti. My sme dali pozmeňovací návrh na centrá voľného času. Myslíme si to, že nefungujú dobre. Nefungujú tie centrá voľného času a chcel by som vás poprosiť, aby ste akceptovali tú našu, ten náš pozmeňovák v tom smere, aby sme uvažovali. Ja súhlasím s tým, že sa to zneužívalo s tými počtami. Ale teraz sa to, myslím si, nedotiahlo do konca.
Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tento pozmeňovák potom podporili.
A samozrejme, súhlasíme s tým, čo sme hovorili aj s pánom ministrom, že na národnostných školách výuka slovenského jazyka by mala prebiehať tak ako výuka cudzieho jazyka. To by pomohlo tým deťom určite rýchlejšie sa etablovať v slovenskom jazyku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená snemovňa, rád by som povedal hneď na úvod, že každý, kto sa dáva do zápasu o väčšiu nádej na múdrosť občanov, to nemá ľahké. Dá sa priam povedať, že ten, kto chce pomôcť, ak ona vôbec pomoc potrebuje, Pallas Athéne, ako bohyne múdrosti, si môže s Richardom Müllerom zaspievať: "Nebude to ľahké, drahá."
A pravda je, že i zápas o zlepšenie stavu školstva do dôsledkov dovedený by mal tomu, kto sa na ten zápas dá a dovedie ho do konca, garantovať takmer zmenu identity, zmenu adresy, možno ešte aj plastickú operáciu tváre. Pretože je veľmi veľa tých, ktorí vyvíjajú tlak, každý vo svojom záujme, je veľmi veľa motívov, a nie je to vôbec jednoduché.
V tomto zmysle je prvá správa o stave školstva výsledok výnimočne chvályhodného spoločného postupu tejto snemovne pri jej zadávaní. A samozrejme i to môžme vysvetľovať zištne tým, že pred bránami parlamentu stál štrajk pedagógov. Ale, chvalabohu, diskusná platforma je tu a každý môže k veci diskutovať. Presne, ako povedal môj nekonfliktný a konciliantný ctený kolega Fronc, existujú ale i pri konciliantnej diskusii témy, kde sa proste nedá neisť na barikády.
Je všeobecne známe, že s pánom ministrom ozaj nie som na nože, aj keď to niekedy sťažuje moju pozíciu, ale zotrvám na tom i teraz.
Druhá vec je, že keď človek vystupuje v tomto poradí a pred ním vystupovali mnohí, ktorí o veci vedia a povedali svoje, nedá sa vylúčiť, že sa človek tu i tam neopakuje. Opakovať sa ale bude tam, keď ide o vec, ktorú považuje za veľmi dôležitú alebo principiálnu. Hovorím v mene a stále ešte hovorím v mene klubu SaS, lebo ak rušenie klubu neošetruje zákon, a ten zákon možno prijmete, pretože na to máte dosť hlasov, tak až potom sa bude dať hovoriť o zániku klubu SaS, ale to len tak na margo, čo sa týka úcty k zákonom.
Chcem povedať, že v záverečných slovách kolegu Fronca sa tu hovorilo o normatíve na žiaka. Samozrejme, že je veľký rozdiel, či vykurujem školu v Oravskej Lesnej alebo v Hurbanove. Samozrejme, že je to tak. Ale pravda je, a to je veľmi dôležité, že o škole pri všetkom uznaní "negatívnych" výberových momentov, ako sú, že si idem "kúpiť" vzdelanie v zmysle vysvedčenia, že chcem ísť cestou menšieho odporu, a tak radšej zaplatím, lebo tí mi za tie peniaze dajú, ale zďaleka nielen v súkromnej základnej či strednej škole, ale veru aj na vysokej škole na Slovensku, papier. Takže to by som neobmedzoval zďaleka len na nižšie stupne školstva.
Tak v zásade predsa vždy fungovalo, že sa o kvalite školy hlasuje, minimálne v kruhoch uvedomelých rodičov, nohami. Teda viem si celkom logicky zdôvodniť, prečo je v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto záujem o Mudroňovu. Prečo je záujem o Škarniclovu. Prečo v mojej generácii, keď som ja mal 18 a bolo to teda skoro polstoročie dozadu, všetci rodičia vedeli, prečo je dobrá Novohradská. A prečo možno nebola tak celkom svetoborná Makarenkova. Proste vedelo sa to už vtedy a hlasovalo sa nohami. Preto i normatív na triedu je problém. To je ako normatív na budovu nemocnice: podľa kubíkov obstavaného priestoru, podľa výšky komínov alebo podľa čoho? Nie je hádam lepšie normatív na pacienta a výkony na ňom urobené? Myslím si, že to je správna cesta. A samozrejme, i tam sa deje hlasovanie nohami. Málokto chce ísť do nemocnice na operáciu kĺbu, kde tie operácie urobia tri za mesiac. Oveľa radšej pôjde každý na kliniku, kde tie operácie robia štyri denne. Takže normatív na žiaka s primeranými korektúrami je lepší ako iná alternatíva.
Opakovanou témou je, a pre mňa v živote dosť dôležitou, je i ústavná rovnosť. Vždy hovorím, že medzi mnou a mojím vzácnym priateľom Martinom Poliačikom je vo vzťahu k dekriminalizácii marihuany jeden zásadný rozdiel. Domnievam sa, že osobné vlastníctvo a nedílerstvo marihuany je rovnakým trestným činom, ako je osobné vlastníctvo ploskačky výčapného rumu vo vrecku vetrovky. Jednoducho nemám rád nijaké závislosti. Ale nemôžem ako ústavnú rovnosť akceptovať fakt, že jedna vedie k záznamu v trestnom registri a druhá vôbec k ničomu.
Podobne je to i u ústavnej rovnosti s financovaním škôl. Ak sa katolícki či luteránski rodičia rozhodnú, že pre ich deti na základe ich slobodnej voľby je tou najlepšou školou cirkevná škola ich vierovyznania, tak musíme mať neustále ako správcovia peňazí daňových poplatníkov na vedomí, že rovnako katolícki, rovnako luteránski a rovnako i tí rodičia, ktorí chcú mať dietko v súkromnej škole, nech už pohnútka je akákoľvek, platili rovnako dane. Ako hovoril kolega, veľmi veľa z našich daní ide na školstvo, ale vonkoncom nijaký rodič, z hľadiska ústavnej rovnosti, nemá mať dieťa, na ktorého vzdelávanie mu z tých jeho daní dáme apriórne menej ako inému. Pre mňa je to ako s tými "materiálmi" závislosti. Je to otázka ústavnej rovnosti, prečo nemajú byť deti v rôznych školách za to, že sa naučia abecedu a kráť a zlomky a o Ľudovítovi Štúrovi, financované inak. Aká je to ústavná rovnosť ich rodičov?
Pokiaľ ide o niektoré ďalšie veci, ktoré sú v tomto zákone konfliktné, musím povedať, že jednou z nich je to, že demokratizácia školstva znamenala pre mňa veľmi dôležitú vec. V školských radách, v nejakej som chvíľku sedel, kedysi ako rodič, a teraz, keď dietky vyrástli, tak v nich sedím ako vicestarosta mestskej časti, musím povedať, že v nich stretávam a stretával som, angažovaných rodičov. Nie každý rodič je z povahy veci ochotný angažovať sa, hoci vo veci vlastných detí a ich vzdelania, hoci by som to považoval za to najlepšie a najdôležitejšie angažovanie sa. Ale musím povedať, že moja skúsenosť s týmito radami bola taká, že vonkoncom neboli hračkou v rukách rodičov zmanipulovaných kýmkoľvek. Naopak, boli tam rodičia s vlastnými názormi, ktoré ale ak chceli presadiť, museli presvedčiť aj úplne iné zložky tej školskej rady.
A preto sa nedomnievam, že odňatie právomocí rodičom, ktorí v zásade, aspoň tí, čo som ja poznal, pracovali pre dobro veci, je dobré rozhodnutie. Všeobecne mám zlý pocit, že rodičom v našom štáte, mnohým, hoci nie všetkým, primálo záleží na tom, aké vzdelanie dostáva ich dieťa. Vytýkal by som im mnohým primalú angažovanosť. A ak ešte neuznám angažovanosť tých, ktorí pre dobrú vec, pretože keď rodič niečo vybojúva, nikdy to nevybojuje pre jedno svoje  dieťa z 25-tich, ani pre svoje jedno dieťa v 500-žiackej škole, vybojúva to pre vec. A považujem za veľmi zlý krok, ak sa túto štruktúru budeme snažiť degradovať pod často vyslovene nepravdivými zdôvodneniami o manipulácii a o matematických pomeroch v zložení tejto štruktúry. Naopak, myslím si, že cesta, keď sa rozhodovanie o vážnych veciach odohráva v, by som tak povedal, v svojvoľnom politickom milieu, dokonca len rozhodnutím jednej jedinej osoby, je horšou cestou. Ja si neviem predstaviť, že by školské rady vybrali pre svoje deti na Mudroňovej či na Škarniclovej zlého riaditeľa z akýchsi nejasných príčin. Neviem si predstaviť seba ako rodiča, aby som vyberal, vedome zmanipulovaný, pre svoje dieťa niekoho iného, ako si myslím, že je najlepší. To je nedôvera v týchto rodičov, nedôvera presne v tú časť rodičovstva, ktorá je vlastne na pomoci zlepšovaniu školstva.
Samozrejme, a teraz nejde o to, či až last but not least, ale jedným z dôvodov, ktorý sa vytýka tejto správe, je, že v nej nie sú natvrdo napísané peniaze v každoročnom rozpočte. Áno, keď hovoríme, čo chceme docieliť, nie je hádam hriešnou túžba, aby sme vedeli, koľko si každý rok odložíme, aby sme si na konci kúpili auto alebo niečo, alebo mali na vzdelanie "iks" percent HDP. Lebo samozrejme, ak to naplánujem do roku 2020, tak tu správne zaznelo, že prezieravý manažér to môže urobiť, lebo má víziu. Problém je politika. Ak som rodinný šéf bankového domu Rothschild, tak, samozrejme, je to môj rodinný podnik a môžem si to naplánovať ešte aj pre pravnukov, lebo je to v mojich rukách. Možno aj Steve Jobs mohol plánovať, pokiaľ to bolo v jeho rukách. Ale politik, ktorého osud je vrtkavý a jeho ďalšia pozícia je nejasná, by nemal dávať sľuby na sekeru, ktoré prípadne ako Pontský Pilát, umyjúc si ruky po voľbách, nebude musieť plniť.
Chcem poprosiť, pán podpredseda, že by som nerád zdržoval. V tom zmysle preruším svoje vystúpenie a budem pokračovať potom.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia. K prerokovávanému vládnemu návrhu zákona predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý, prosím, znie:
1. V čl. III, 14. bode sa označenie odkazov 55e až 55r a poznámok pod čiarou k nim nahrádza označením 55ja až 55jm a súčasne sa veta "Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8." nahrádza vetou "Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.".
2. V čl. III, 16. bode sa v úvodnej vete slová "písm. h)" nahrádzajú slovami "písm. l)" a súčasne sa upraví označenie písm. h) na písm. l). V nadväznosti na uvedené sa v 5. bode v § 63 b) ods. 1 písm. d) slová "písm. h)" nahrádzajú slovami "písm. l)" a v 21. bode sa v § 82 ods. 5 písm. b) slová "písm. h)" nahrádzajú slovami "písm. l)."
3. V čl. III, 23. bode sa slová "§ 102l" nahrádzajú slovami "§102m" a slová "§ 102m" sa nahrádzajú slovami "§ 102n".
Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré nadväzujú na schválený zákon o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 408, ktorý v čl. III novelizoval zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ďakujem. Pán predseda, to nie sú legislatívno-technické pripomienky. To je pomerne rozsiahla zmena, pretože asi sa vám dostali mnohé ustanovenia do rozporu pri schvaľovaní tohto skvelého návrhu zákona. Takže jediný možný postup, keď to chcete znovu opraviť, je ísť do druhého čítania. A nebudeme, predpokladám, hlasovať o tom, čo teraz pani poslankyňa porozprávala, ani nemáme to písomne rozdané. Čiže jediný podľa mňa postup podľa rokovacieho poriadku, do druhého čítania, tridsať poslancov, asi to zoženiete. Ale v treťom čítaní robiť takéto rozsiahle zmeny pod rúškom, že sú to len legislatívno-technické, to je potom všetko legislatívno-technické. To potom už nie. Ak to takto raz začne, ak to bude mať začiatok, tak to nebude mať koniec. (Potlesk.)

Pán predseda, ďakujem za slovo. No, nevieme posúdiť, či sú to len legislatívno-technické zmeny. Možno, že to zmení obsah. Ale takto to posúdiť? Môžte krútiť hlavou, pani poslankyňa, ale problém je v tom, že my to takto posúdiť nemôžme. To znamená, že ja navrhujem, aby sme o tomto teraz nehlasovali. Musíme sa pozrieť, či to mení obsah. Ak to mení obsah, tak to nie sú potom legislatívno-technické zmeny. (Potlesk v sále.)

Pán predseda, pripomínam, že sme v treťom čítaní, a pripomínam, že ste opakovane pána poslanca Hlinu vrátili s podobnými a omnoho jednoduchšími návrhmi. Upozornili ste ho, že sme v treťom čítaní, kde je možné robiť iba úpravu, teda opravu legislatívnych chýb, a, pardon, gramatických chýb. Ja teraz neviem, ako mám hlasovať, neviem, čo je v tom návrhu. Nemám ho ani na stole, ani nikde inde. A nemôžem sa relevantne vyjadriť k tomu, či je to správne alebo nesprávne. Nemôžem o tom hlasovať.
Preto navrhujem, aby sme tento návrh stiahli, a opätovne prerokovali v druhom čítaní, keď už.