19. schôdza

Pán poslanec Mikloško.

Ja teraz tiež som chcel začať vtipom, ale všetci začínajú, tak vtipom budem končiť. Samozrejme, tých 165 pozmeňovacích návrhov - napriek k veľkej sympatii k tomuto zákonu - je troška veľa a možná, že by bolo múdre, naozaj sa troška vrátiť k tomu a vylepšiť to a dať niečo iné, už vylepšené. Druhá poznámka k pánovi Hlinovi, že, samozrejme, Amerika, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, všetci to dávno majú, dávno to majú. No, Taliani sú trocha zmätkári, to je pravda, ale tiež tam to elektronizovali všeličo, takže v tomto smere skutočne v Európe to je. Chcem ešte ubezpečiť to, že naozaj existujú dneska čítačky na tlačený text, na písaný text, dokonca cez televíznu kameru automatické rozpoznanie hovorených slov, izolovaných, plynulej reči. Čiže dneska doplniť tie kartičky nejakými starými údajmi není až taký problém. To sa dá rýchlo.
No a teraz ten vtip, teda až dovolíte, že viete, že za socializmu už tiež existoval eHealth? Vtedy vychovávali tzv. ľudových lekárov, no. A raz k takému ľudovému lekárovi prišiel jeden pacient a ten ho rýchlo vyšetril a napísal recept, že kmčmmnrvllpč. Keď nikto nevedel, čo to je, tak on povedal to znamená toto, že: "Kúpte mu čiernu masť, má na r a tri bodky vred. Ľudový lekár, práci česť."
Takže to bol prvý recept na eHealth v Československu. (Smiech v sále.)

S reakciou pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. K pánovi kolegovi Mikloškovi. To je presne to, čo my tu máme tendenciu si to tak zjednodušovať alebo si to tak vysvetliť po svojom, že už to dávno majú. No majú. Čo majú? Možno majú, monitor majú v ambulancii, ale viete, že čo majú? To je to, že rozsah toho, že čo majú, a toto poďme definovať, že určite majú monitor, však už aj my máme monitor v ambulancii, možno majú aj niečo viac. Čiže to, pán kolega, že to verím, že niečo majú, ale hovoríme o rozsahu a my ideme do vysokého rozsahu a teším sa, že pán Novotný spolu so mnou je zvedavý na odpoveď, že či bude poskytnutá ľuďom, ktorí nechcú mať svoj chorobopis na internete, zdravotná starostlivosť. Tomu sa mimoriadne teším, že aj on, jeho to zaujíma.
A posledná poznámka k pánovi Kvasničkovi - a nechcem to zakríknuť - ja som to myslel, že nerozumiem, nieže nerozumiem, a teda v zásade nerozumiem a možno je to tak dobré, nerozumiem, lebo mám tú, chvalabohu, tú česť alebo tú, to, že tam nechodievam, ale počúvam sem-tam, že jaké hrúzy tam sú, hej. Čiže a nechcem to zakríknuť, aby som to nepokazil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalší prihlásený rečník do rozpravy ústne pán poslanec Igor Hraško. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja tiež nie som v zdravotníckom výbore a mnohí by povedali, že možno sa ani nerozumiem zdravotníctvu. Na vojne som bol u zdravoťákov, takže niečo z tejto oblasti viem, ale tuná som skôr ako pacient a ako občan Slovenskej republiky. Preto ma v tejto súvislosti napadlo zopár otázok, na ktoré by som teda rád počul odpoveď, už som ich tuná raz podal pani ministerke a budem sa teda pýtať znovu.
Pani ministerka, teda dúfam, že ako pacient budem môcť aj potom využiť nejakým spôsobom tie služby, ktoré budú v rámci eHealthu poskytované, alebo teda, keď ten systém bude zavedený. Nerád by som totižto bol, že ak schválime zákon, že sa na tom len niekto nabalí a nakoniec to ani nebude fungovať. Hej, to je v podstate riziko, ktoré tuná v dneska v bežnom biznise funguje. Niekto niečo sľúbi, niečo sa pripraví a zrazu to nefunguje, ale peniaze už odišli a potom ich ťažko dostaneme späť. Ja si predstavím alebo teda predstavujem to, že dneska schvaľujeme zákon, kde na konci bude to, že ja budem vlastníkom svojej zdravotnej dokumentácie, ale nemusím mať nejak ku nej veľký prístup, pretože aj tak väčšina ľudí sa do toho nerozumie, ale do nej bude mať prístup lekár, ktorého si ja vyberiem, alebo lekár, ktorého navštívim, alebo lekár, s ktorým budem navštívený, lebo ja momentálne môžem byť už povedzme v kóme, a nebudem to ja, ktorý bude navštevovať lekára, ale tá sanitka, ktorá ma k tomu dovezie.
A tuná potom ďalšia taká otázka, že kto bude môcť nakladať s mojou elektronickou kartou, ktorá bude povedzme tým vstupným, vstupnou bránou do toho systému, že ja chcem mať teda tú zdravotnú starostlivosť alebo chcem, aby o mňa bolo v tomto ohľade postarané. Takže to sú také triviálne veci, ale myslím si, že sa to bude musieť riešiť nejakým spôsobom, pretože skutočne od toho závisia vlastne aj tie prístupové veci, ktoré tam v tom zákone možno ešte nie sú zapracované. Takže ja potrebujem od vás vedieť, teda že ako to celé bude fungovať, a položil som vám aj otázku, že teda kedy nejaký termín, teda, že kedy to už bude skutočne fungovať, pretože, ak už sa o tom hovorí už dlhé roky, to už by bolo dobré, aby už bolo dobré, aby sme vedeli aj teda nejaký konkrétny termín, pretože ak sa takáto zákazka zadá nejakej firme, to tiež trvá trošku naprogramovať. Robil som tiež v takej spoločnosti, ktorá programovala istý informačný systém, takže nie je to zo dňa na deň, ale keď sa do toho oprú programátori, dá sa to. No a, samozrejme, aj koľko to bude stáť, aby sa to zbytočne potom nenavyšovalo, že ešte treba tuná toto a ešte tam treba doplniť toto a ešte treba prepojenie na toto a ešte treba, aby do toho vstupoval aj tento, a ten ma iný informačný systém, takže skutočne povedať, že koľko to bude stáť, aby sme potom zbytočne nedávali peniaze nejak navyše z rozpočtu. Ja v tomto zákone vlastne chcem byť ako pacient, ktorý si bude platiť zdravotné poistenie a budem chcieť ísť k lekárovi. Ako to mne ako pacientovi v podstate v budúcnosti zlepší život? Lebo lekár, tomu to je jedno, ako sa mu zlepší, už dneska to hádžu do počítača. V podstate mňa to ani nezaujíma, pretože on je za to platený, ale ja chcem vedieť, ako to mne ako pacientovi v budúcnosti zlepší, zlepší život. Pretože hovoríme tuná o zvyšovaní platov lekárov, o zvyšovaní platov sestričiek, hovoríme tuná o oddlžovaní nemocníc, hovoríme tuná o znižovaní výdavkov na zdravotnú starostlivosť, o znižovaní výdavkov v nemocniciach, ale ja som stále ako ten pacient, čakám v tej čakárni, nič sa nedeje, stojím tam pred tou nemocnicou ako pacient, čakám a nikto nič. Potom prídem, potom sa na mňa niekto pozrie, predpíše mi nejaký liek, ale nepovie mi, čo mi je, a ja odchádzam preč. Čiže ja tam zostávam ako taký bočný výhonok toho niečoho, a pritom ja som tam ako klient, ja som tam ako pacient a ja chcem vedieť, čo mi je, a chcem vedieť, čo mi na to môže byť poskytnuté. Ak mi toto, tento eHealth alebo teda tá elektronická zdravotná služba umožní zlepšiť tieto veci, tak to bude super, ale skutočne potrebujeme vedieť, akým spôsobom to bude fungovať pre toho pacienta, v ktorých ohľadoch mu to zlepší veci, samozrejme, ako to bude môcť využiť.
Takže zaujíma ma v tomto ohľade aj to vlastníctvo, teda či vlastníkom tej zdravotníckej dokumentácie budem ja, alebo to bude ten lekár, ktorého si ja zvolím ako toho svojho ošetrujúceho, lebo už poznáme prípady, že sa stalo, že lekár zomrel, a zrazu majiteľom zdravotnej dokumentácie je nejaká ambulancia a ľudia sa nevedeli dostať k zdravotným kartám, k zdravotnej dokumentácii. Takže skutočne, či to budem ja, alebo to bude ten lekár, alebo to bude štát, alebo to bude tá firma, ktorá bude spravovať ten informačný systém... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán kolega, je 17.00 hodina, buď dokončite krátko, alebo prerušíme potom. Nech sa páči.

Ja už v podstate som na konci, len prichádza práve to hlasovanie a všetci sa sem narojili a neberú ohľad na to, že tu niekto rozpráva. Tak by som poprosil, ste sa mali vyrozprávať vonku a nie teraz to ťahať sem dovnútra. Ďakujem.
Takže skutočne ide o to, kto bude majiteľom tej zdravotnej dokumentácie, či to budem ja, či to bude lekár, či to bude štát, alebo to bude tá firma, ktorá bude spravovať ten elektronický systém a ktorá v konečnom dôsledku môže istým spôsobom tie údaje aj zneužiť.
Takže, pani ministerka, ešte raz by som len zopakoval, aby ste mi potom vedeli reagovať. Takže čo konkrétne to prinesie mne ako pacientovi, kedy to bude nasadené, čo sa zlepší a koľko to bude stáť? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána Hraška je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Jozef Viskupič.

Ďakujem, pán predsedajúci. Mňa by v tom duchu, čo sa pýta Igor, a zaujímal jeden fakt, na ktorý tu upozornil jeden z rečníkov, myslím, že to bol pán poslanec Novotný, a to je 165 pozmeňujúcich návrhov od vládnych poslancov. Myslím si, že e-health a vôbec elektronizácia štátnej správy a vôbec celej, celého verejného priestora je skutočne dobrým procesom, ale čo umožňujú pozmeňovacie návrhy, ktoré nemohli byť v rámci štandardnej legislatívnej procedúry pripomienkované, ale mohli byť možno aj, a chcem veriť tomu, že to tak nebolo pod rôznymi lobistickými záujmami, pretláčané a pretlačené do predkladaného návrhu zákona, mne osobne minimálne spôsobuje to, že som veľmi opatrný, čo 165 pozmeňujúcich návrhov robí pri jednom - a podľa mňa, podľa mňa ambíciou jeho by malo byť kvalitným návrhom zákona - vôbec robí.
Takže ak sa dostanem k odpovedi, k tomu, či náhodou lobisti nepretlačili 165 lobistických záujmov do návrhu zákona, budem rád, ak sa toto dozviem. Ďakujem.