19. schôdza

Veľmi krátko, ďakujem. Len taká možno odpoveď pánovi poslancovi Mikloškovi. Cena alebo stanovenie ceny je vždy veľmi ťažké a pri takýchto službách, pretože sčasti to nie je len nákup hardwerov jednotlivým lekárom, lekárňam, prípadne nemocniciam, ale hlavne služieb IT, je vždycky tá cena, sa naozaj veľmi ťažko tvorí. V každom prípade sme túto cenu, sa nám podarilo znížiť z 230 na 130 miliónov eur, čo si myslím, že je obrovská úspora. Tá cena vznikla z auditov, opakovaných auditov, o ktoré žiadalo vtedajšie ministerstvo financií nezávislých audítorov. Takže ja si myslím, že tá cena je taká, aká je, a myslím si, že aj tento, aj pani ministerka tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v dnešnom zdravotníckom bloku zákonov vystúpil, samozrejme, aj k tomuto vládnemu návrhu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, veľmi jednoducho ho budem volať e-health, lebo všetci ho voláme e-health, ale v slovenčine to znie tak košato a široko. Skrátka budem hovoriť o e-healthe, o téme, ktorá je veľkou témou slovenského zdravotníctva. Tento zákon a potom poslanecký návrh zákona poslanca Rašiho, v ktorom, ktorý sa dotýka zákona o zdravotnej starostlivosti, ale reálne sa dotýka zmeny medzinárodnej klasifikácie chorôb, sú pomerne dôležité, skôr, skoro by som povedal kľúčové zákony, ktoré sa dotýkajú dvoch veľmi významných pilierov slovenského zdravotníctva, o ktorých hovoria všetky vlády minimálne od roku 2002, a to elektronického zdravotníctva - e-healthu a spravodlivého systému odmeňovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, teda systému platba za diagnózu - DRG.
Chcem hneď na úvod povedať, že niečo tieto dva projekty slovenského zdravotníctva spája. A to, pri všetkej úcte k pani ministerke, laxnosť Ministerstva zdravotníctva v prístupe k obom týmto veľkým projektom. Jeden aj druhý majú podobný termín zavedenia do praxe. Január 2016. Rozumiete, vláda, ktorá prišla 2012 k moci, si za termín spustenia dvoch veľmi dôležitých pilierov slovenského zdravotníctva vytýči január 2016, teda možno dva mesiace pred parlamentnými voľbami. Svedčí to naozaj o tom, že vláda Slovenskej republiky, vláda Roberta Fica neprikladá týmto projektov zďaleka takú vážnosť, ako vám možno niektorí budú predstierať, keď o tom budú rozprávať predstavitelia strany SMER, aké je to dôležité. Naozaj hneď na úvod chcem povedať pani ministerka zrejme nebude pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona, ktorý predkladá poslanec Raši, tak aby som zas nehovoril za jej chrbtom, naozaj veľmi úprimne to chcem povedať aj v prípade e-healthu, aj v prípade DRG. Termín 1. 1. 2016 považujem za laxné odsúvanie reálneho riešenia problémov slovenského zdravotníctva. Myslím si, že keby Ministerstvo zdravotníctva venovalo menej energií vytváraniu jednej zdravotnej poisťovne a viac energií by venovalo zavádzaniu DRG a e-healthu, urobilo by omnoho viac dobrej roboty pre slovenské zdravotníctvo, pre slovenských pacientov, ale aj pre slovenských lekárov a zdravotníkov.
A teraz k samotnému návrhu zákona. Hneď na úvod úplne filozoficky chcem povedať - s kolegom pánom poslancom Hlinom sa asi nezhodneme -, že e-health podporujem. Elektronické zdravotníctvo je potrebné. A čím skôr ho budeme mať, tým to bude lepšie, aj keď si uvedomujem, že zrejme musíme ešte prekonať nejaké detské choroby. Viete, prečo ho potrebujeme? Kvôli zmene slovenského zdravotníctva na moderné zdravotníctvo, e-health by mal minimálne priniesť viac bezpečnosti v celom systéme slovenského zdravotníctva, viac bezpečnosti pre pacientov, ale aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Mal by viesť k zvýšeniu efektivity slovenského zdravotníctva a aj mal by zmeniť slovenské zdravotníctvo, ktoré je prolekársky orientované. Ja to môžem povedať, ja som lekár. Šéfujú lekári v slovenskom zdravotníctve, je prolekársky orientované toto zdravotníctvo. Mal by ho zmeniť na propacientske. Pacient je ten, ktorý čerpá zdravotnú starostlivosť. Pani ministerka o ňom dneska už pekne hovorila, budem aj ja. Je ten, ktorý si má vyberať služby, je ten, ktorý má mať informácie, a je ten, ktorý má dostať službu, čo najkvalitnejšiu, čo najskôr. Všetky tieto tri ukazovatele - bezpečnosť, efektivita a propacientska orientácia - by mali byť prínosom dobre zavedeného systému elektronického zdravotníctva.
Prečo hovorím o bezpečnosti? To, že v rámci e-healthu, elektronického zdravotníctva, bude vedená komplexná zdravotná dokumentácia, to, že bude vedený pacientsky sumár, to, že bude fungovať elektronické predpisovanie liekov, ale aj kontrola preskripcie týchto liekov. To, že bude lekár vedieť pozrieť naozaj reálne v aktuálnom čase zdravotný stav pacienta, to, čo píšu iní kolegovia lekári, aké lieky pacient dostal, aké sú prípadné kontraindikácie, nežiadúce účinky, interakcie medzi liekmi, zvýši bezpečnosť v celom systéme. A znova zopakujem, nielen pre pacientov, pre nich v prvom rade, ale aj pre lekára. Lebo mnohokrát ste v situácií, že máte veľmi nepresné informácie, ktoré vám pacient povie. On má nejaký lístoček alebo ani ten nie. Nemá so sebou zdravotnú dokumentáciu a popíše vám, že berie také žlté tabletky. To je informácia, ktorú máte. A už ani nehovorím, o tom, že vám ho donesú na jednotku intenzívnej starostlivosti a ani sa s ním neporozprávate. Čiže liečite tak, ako predpokladáte podľa fyzikálneho vyšetrenia a zobrazovacích metód, poskytujete zdravotnú starostlivosť. Toto zvýši, e-health zvýši bezpečnosť v systéme, zvýši aj efektivitu, šetrenie vzácnych zdrojov, ktoré máme v zdravotníctve na zdravotnú starostlivosť, obmedzením duplicitných výkonov či duplicitného predpisovania liekov. Každý správny Slovák má doma krabicu plnú liekov, keď ju ešte nemá, časom si ju nazbiera, lebo ako navštevuje z jednotlivých zdravotníckych, jednotlivé zdravotnícke zariadenia, jednotlivých lekárov, tak každý mu s láskou predpíše nejaký recept. Slovenská republika patrí medzi krajiny, kde je veľmi obľúbené predpisovanie receptov. Pamätám sa na porovnania ešte spred desiatich rokov, možno už nie sú až tak aktuálne, že v Nemecku každá druhá návšteva končí predpisom receptu. Na Slovensku každá návšteva končí predpisom jedného až dvoch receptov. Čiže my naozaj ľúbime predpisovať a pacienti ľúbia užívať lieky, aj keď ich nepotrebujú. A tieto predpisy sa mnohokrát dupľujú a tí pacienti mnohokrát užívajú lieky, ktoré ani reálne nepotrebujú. Ale ten lekár nie je vždy ten vinný, on mnohokrát nemá o tom ani presné informácie, čo užíva pacient, ktorý ho o tom nevie informovať. A ako som už spomínal, e-health by mal viesť k tomu, aby zdravotníctvo bolo viac propacienstke, to znamená, že aby boli rýchlejšie a pružnejšie služby. Lebo jednoducho, či sa nám to lekárom niekedy páči alebo nie, zdravotná starostlivosť je z etického hľadiska poslaním, ale z technického hľadiska službou. Túto službu si platia pacienti. Takže naším cieľom by bolo, malo byť poskytovať kvalitné, pružné a dobré služby čím skôr pacientovi.
Čo by teda e-health mal obsahovať? Ako by to elektronické zdravotníctvo malo vyzerať? Mal by obsahovať užitočné služby s reálny prínosom a návratnosťou, ako je elektronická zdravotná karta a ako je elektronická lieková knižka. Mal by obsahovať aj služby s pridanou hodnotou. Hovorím o tom, čo obsahuje aj tento návrh zákona, ako je pacientsky sumár či informácia o spomínaných liekových interakciách, či napríklad aj prístup z pohodlia internetu či mobilu, internetu v mobile do tohto systému. Nato, aby bol e-health úspešný - a teraz už idem skôr k boľačkám celého systému - sa vyžaduje, aby zavádzanie tohto systému malo pevný harmonogram a pevnú cenu. To je veľmi dôležité. No a idem hneď po poradí.
Pevný harmonogram. Pamätám sa, keď som prišiel do Národnej rady v 2002., na výbore pre zdravotníctvo najväčšou témou možno v prvom roku, skôr ako prišla reforma zdravotníctva, bolo, ako veľmi a kedy potrebujeme zaviesť ten e-health. Potrebujeme e-health zaviesť, budeme mať informácie, budeme mať presné dáta, budeme mať prehľad, ušetríme na duplicitných vyšetreniach. Je rok 2013, a keby som si vybral to, čo som vtedy hovoril, kľudne to tu prečítam, je to úplne to isté. Čiže vymenili sa medzitým Dzurindova vláda, Ficova vláda, Radičovej vlády, zase Ficova vláda, takže ako nedá sa to celkom politicky teraz dať do súvsťažnosti, že kto je vinný a kto je nevinný, kto to brzdí a kto to zrýchľuje. Ide to neuveriteľne pomaly. Harmonogram sa neustále mení, mení sa neustále aj cena. Počul som ten argument, ktorý povedal dnes už aj poslanec Uhliarik, že, samozrejme, argument zo strany SMER-u bude ten, že veď e-health sa tak celkom dobre rozbiehal, ale predchádzajúca zlá pravicová vláda ho zastavila, keď prehodnocovala jeho cenu, a nechala ho celého prehodnotiť, no len, dámy a páni, chcem podotknúť, že to, čo chcela pôvodne vláda Roberta Fica za 230 mil. eur, to bude nakoniec zavádzať za 130 mil. eur vďaka predchádzajúcemu vedeniu ministerstva financií - Ivanovi Miklošovi a ministerstva zdravotníctva - Ivanovi Uhliarikovi. To zas ako, pardon, toto treba poznamenať, že toto spomalenie malo zmyslel. Faktom ale je, že ide to pomaly a napriek tomu, že peniaze na rozhodujúcu časť zavedenia elektronického zdravotníctva reálne máme. Pomohlo tomu druhé programovacie obdobie v rokoch 2016 - 2013 Európskej únie, kde máme reálne zdroje z týchto eurofondov, ktoré môžme čerpať na zavádzanie systému elektronického zdravotníctva.
Veľa počujem a aj v tejto snemovni často počujem vyjadrenia neprajníkov e-healthu alebo ľudí, ktorí nechcú e-health, že to bude veľa stáť, či to má zmysel? Či nemáme iné problémy v slovenskom zdravotníctve? Chcem na úvod povedať, že financovanie celého projektu je viaczdrojové. Ten prvý zdroj som už pomenoval, sú to peniaze z Operačného programu Zdravotníctvo z druhého plánovacieho obdobia 2000, programovacieho obdobia, pardon, 2006 - 2013. Samozrejme, idú do toho finančné prostriedky aj zo štátneho rozpočtu a ďalšie zdroje. To je o chvíľu jeden z dôvodov, pre ktorý bude trošku napádať predloženú, predložený návrh zákon, pretože mám pocit, že ministerstvo zdravotníctva naváľalo povinnosti na plecia zdravotných poisťovní, čo sa týka financovania zavádzania e-healthu. Ale Ministerstvo zdravotníctva sa tvári, že ako keby sa to tak veľmi štátneho rozpočtu až nedotýkalo. Budem hovoriť o veľmi konkrétnych veciach. Čo je trošku problém, lebo keď hovoríme o tom, že cezhraničná zdravotná starostlivosť nás bude niečo stáť, keď hovoríme o tom, že zvyšovanie miezd v roku 2014, od roku 2014 nás bude niečo stáť, tak aj zavádzanie e-healthu nás bude niečo stáť. Začína v polroku tohto kalendárneho roku. To znamená v strede rozpočtového obdobia, bez toho, aby na to mali pripravené zdroje zdravotné poisťovne, ale od budúceho roku to bude znamenať už peknú položku, ktorú budú musieť zdravotné poisťovne do toho systému dať bez toho, aby mohli čerpať jeho benefity. Čo je veľmi dôležité. Čiže investujú do budúcnosti, fajn, len peniaze, viete, investovať do budúcnosti určené na zdravotnú starostlivosť, respektíve ušetriť v prevádzke tých zdravotných poisťovní, čiže znovu len na úkor nejakých služieb, ktoré poskytujú verejnosti a pacientom a poskytovateľom, je teda dosť odvážne zo strany ministerstva zdravotníctva. Faktom ale je, že tento projekt, keď je dobre urobený, je návratný. Podľa štúdie ekonomických dopadov financovanej Európskou komisiou z roku 2006 je návratnosť 4 roky na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, to znamená, že ročné náklady sa rovná ročný prínosom a 5 rokov je už predpokladaná doba na dosiahnutie kumulatívnej návratnosti, čiže kvázi ten systém donesie viac benefitov, než koľko do neho treba investovať.
No a teraz k samotnému návrhu zákona. Tak ako je nevrhnutý, prináša množstvo praktických problémov a nejasností. Prvým problémom je elektronický preukaz poistenca. Tento tak, ako je to navrhnuté, neobsahuje žiadne informácie pre offline použitie, ani len pacientsky sumár, čip nie je nosičom informácií. Ja som sa na to pána štátneho tajomníka opakovane pýtal na výbore pre zdravotníctve, aby mi to bolo úplne jasné, preto je teda otázna jeho využiteľnosť a s tým spojená finančná náročnosť výroby a distribúcie týchto preukazov s čipom, ktoré budú mať pacienti. Elektronické zdravotníctvo má zhromažďovať podľa návrhu, vládneho návrhu aj informácie o úhradách na zdravotnú starostlivosť, napriek tomu, že eHealth, samotné elektronické zdravotníctvo ich vôbec nepotrebuje. O niečom inom je elektronické zdravotníctvo, nie o zhromažďovaní týchto údajov. A dokonca má tieto údaje už, ako som spomínal, zhromažďovať 3 roky pred spustením. Tento údaj sa však nebude poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sprístupňovať, takže potom je naozaj namieste otázka, že načo ich ideme zhromažďovať tieto údaje. Podľa môjho názoru nepraktické má byť aj využívanie čítačiek kariet v domácnosti, to neviem, či keď ste sa začítali až tak do toho návrhu zákona, majú tam byť také čítačky za 7 euro, ktoré budú slúžiť na prečítanie tej čipovej karty, toho preukazu, ktoré by sa podľa vypracovaných dopadov, ktoré by si mali podľa vypracovaných dopadov obstarať poistenci a tá predpokladaná cena tej čítačky je 7 euro. Čiže znovu hovorím, že je to niečo, čo by si zaslúžilo možno širšiu analýzu a diskusiu, že načo, ako, prečo, či naozaj to si budú kupovať tí ľudia, alebo nebudú za 7 euro. Je tu aj ďalšia možnosť prístupu k uvedeným informáciám, prostredníctvom integrovaných obslužných systém, systémov, ktorá teda sa plánujú vybudovať, čo zas teraz budem súhlasiť chvíľku s pánom poslancom Hlinom, čo zas vzhľadom k veľmi dôverným informáciám, ktoré elektronická kartička alebo tá čipová kartička bude obsahovať, je trošku problém, aby to boli nejaké verejné obslužné miesta. Nie je riešený napríklad prístup k údajom o využívaní čipových preukazov zo strany zástupcov osôb, napr. rodičov detí, údaje z elektronických zdravotných knižiek a ostatné údaje obsiahnuté v elektronickom zdravotníctve nebudú môcť zdravotné poisťovne použiť na revíznu činnosť, čo zase na druhej strane znovu potom znižuje z pohľadu zdravotných poisťovní zmysel toho celého projektu alebo využiteľnosť toho celého projektu, ten benefit pre zdravotné poisťovne, keď už do toho majú informovať. No a čo je zaujímavé, čomu ja rozumiem hlavne v prechodnom období, ale treba to povedať, že veľmi nám za to lekári a sestry ďakovať nebudú, lebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci musia naďalej viesť doterajšiu zdravotnú dokumentáciu, dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poučenia a informované súhlasy duplicitne aj papierovej podobe. To znamená, že napíšete to v počítači a ešte raz to budete viesť v zdravotnej dokumentácii. Tak keď si to ešte viete vytlačiť, je to celkom dobré. Ale táto dvojitá zdravotná dokumentácia bude chvíľku existovať a možno veľmi dlho v slovenskom zdravotníctve.
Ďalší problém je, čo so starou zdravotnou dokumentáciou. Veď 70-ročný pacient sa vám nezjaví 1. 1. 2016 s prázdnym listom papiera, on má nejaké predchorobie, on má nejakú históriu liečby, ktorá je v papierovej forme zdravotnej dokumentácie. Ako sa tá dostane do elektronickej formy? Bude ju prepisovať lekár? Všeobecný lekár pre dospelých s 2 800 kartami ich po večeroch prepíše, tieto karty do systému? Takže naozaj tých problémov tu je viac, o ktorých je záhodné diskutovať a vedieť, pretože sa s nimi budeme boriť. Budeme sa s nimi boriť. A viete, prečo viem, že sa s nimi budeme boriť? Tak úplne pokojne to hovorím. Spoločná správa. Viete koľko je tu pozmeňovacích návrhov? 165! Keď by som bol zlý, tak poviem, že je to šlendriansky pripravený vládny návrh zákona. Nemôže byť 165, ktoré podávali vládni poslanci, pozmeňovacích návrhov. Poslanci SMER-u ich opravovali, zákon. To znamená, sme v bublajúcom hrnci, ešte nevieme celkom, či to bude halászlé alebo gulášová polievka. Treba nám e-health, ja nie som proti nemu. Len vám chcem povedať, že zrejme sa s týmto tu budeme ešte veľmi veľa zaoberať a rozprávať o tomto systéme. Ale znovu chcem len povedať, že keby ministerstvo zdravotníctva venovalo možno viacej energie systému platba za diagnózu a elektronickému zdravotníctvu miesto vytvárania jednej zdravotnej poisťovne, tak možno by sme nemusel mať tak nedôsledne pripravený návrh zákona, do ktorého treba 165 pozmeňovacích návrhov, aby ako-tak nejak bol schválený s tými všetkými výhradami a otáznikmi, ktoré tu stále hovorím.
K financovaniu e-healthu už len veľmi krátko, veď viete si to prečítať koniec koncov v doložke, ale faktom je, že od polovice roku 2013 začnú zdravotné poisťovne platiť za zavádzanie e-healthu, ktorý bude fungovať od 1. januára 2016. Týmto zákonom, ktorý dnes, dnes alebo, myslím, že dnes schváli táto snemovňa, začnú skrátka platiť zdravotné poisťovne. Tento rok to nemajú ani rozpočtované niekde vo výške 12,5 mil. eur, 13 mil. eur. Budúci rok to už bude 25 mil. eur, ktoré musia zaplatiť za zavádzanie systému e-health. Rád by som na to upozornil a podčiarkol to. Ďalej v roku 2015 bez toho, aby mali navýšené zdroje na prevádzku - to percento sa nebude meniť alebo teda nepredpokladám, že sa bude - sa počíta s tým, že vymenia preukazy poistencov, všetky preukazy poistencov. Odhad na výmenu týchto preukazov je niekde medzi 30 až 75 miliónmi eur. Ďalší náklad pre zdravotné poisťovne. Prosím, dajte si to do súvisu aj s tým, čo sme tu ráno hovorili, že cezhraničná starostlivosť a zvyšovanie platov. A to všetko oni majú nejak tak vykryť, vyriešiť, lebo asi bude lepší výber poistného alebo proste neviem čo. Ale naozaj musíme hovoriť o týchto reálnych veciach, pretože toto môže znovu celý proces spomaľovať a vyrábať ďalšie problémy v celom procese zdravotnej starostlivosti. Problémom je aj to, že preukazy, keď už budú teda vydané preukazy, ktorý, ktorý vlastne bude obsahovať ten čip a bude zároveň zdravotným preukazom alebo európskym zdravotným preukazom, sa nebude dať prečipovať. To znamená, že keď budete meniť zdravotnú poisťovňu, bude treba vlastne urobiť nový čip. V prípade, že budete prechádzať z jednej do druhej, čo je ďalší náklad, ktorý treba, samozrejme, zobrať do úvahy.
Zhruba odhad je, že zavedením elektronickej preskripcie a objednávania vyšetrení by mali zdravotné poisťovne získať 50 mil. eur ročne. Čiže v tejto chvíli sa dá na to odpovedať, že fajn, no veď tu majú ten benefit, ktorý sa im vráti. Len znovu chcem podotknúť, že platiť začnú v polroku tohto roka a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, keďže ministerstvo zdravotníctva sa s elektronickým zdravotníctvom neponáhľa, lebo načo, máme čas, sa zapoja až 1. januára 2016. Čiže až v 2016. by eventuálne mal prísť nejaký benefit späť pre zdravotné poisťovne. A treba povedať, že v tej doložke mi chýba aj to, že dopady na podnikateľské prostredie počítajú iba s vydávaním preukazov a príspevkov na činnosť elektronického zdravotníctva, ale vôbec nie sú vyčíslené náklady na úpravu informačných systémov poisťovní, poskytovateľov, úradu pre dohľad, nutnosť mať informačné systémy s overením zhody, povinnosť zdravotných poisťovní byť certifikačnou autoritou.
Takže, dámy a páni, rád by som poprosil pani ministerku zdravotníctva, aby rezort venoval dostatočnú pozornosť zavádzaniu e-healthu, aby rezort venoval dostatočnú pozornosť DRG, aby prístup rezortu zdravotníctva k týmto dvom kľúčových a dôležitým pilierom slovenského zdravotníctva, ktoré môžu slovenské zdravotníctvo zmeniť na moderné, efektívne, pre pacientov orientované a hlavne spravodlivé, čo sa týka odmeňovania, neboli naplánované v roku 2016. Naozaj nepovažujem to za ambiciózny projekt, keď vláda v minulom roku si naplánuje splnenie týchto veľmi kľúčových projektov slovenského zdravotníctva na koniec svojho funkčného obdobia, poťažme keď nastanú nejaké aplikačné problémy, tak to nechajú na tú ďalšiu vládu, ktorá príde po voľbách v roku 2016.
A naozaj si myslím, že keby pani ministerka a ministerstvo zdravotníctva venovali menej energie nezmyselnej jednej zdravotnej poisťovni a túto energiu venovali radšej systému DRG a e-healthu, urobili by omnoho lepšie pre slovenské zdravotníctvo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja len na jednu parciálnu vec, na ktorú poslanec Novotný upozornil, tu pre to preskripčné obžerstvo v našich domácnostiach, a jak hovoril o tom, že v každej slušnej domácnosti je krabica liekov. S nostalgiou sa mi vybavil heroický osvietenský zápas Juraja Fándlyho z bernolákovských čias, ktorý okrem toho, že bol kňazom a videl do duší svojich farníkov, na svojej fare v Naháči zriadil Apatieku. Vo svojej knihe Piľní domajší, polní hospodár (pozn. red.: Piľní poľní aj domajší hospodár) krásne píše, že odporúča svojim rodákom štyri tabletky. Nemuseli mať celú krabicu.
Prvú - srdca dobrota, druhá - mysle veselosť, tretia - strídmosť v trove a trunku a štvrtá - lahodné tela pohybuvání. Toľko, toľko Fándly. Možno by sme a najmä slovenský lekári by sa mali vrátiť k tejto osvedčenej receptúre, aby nemusel platiť vtip, kde sa dvaja lekári nad pacientom bavia: "Tak čo, kolega, budeme ho liečiť, alebo ho necháme žiť?" Ďakujem.

Bastrnák (pozn. red.: správne vyslovené ako „Baštrnák“), ale to nevadí. (Povedané so smiechom.)
Vážený pán poslanec, súhlasím s tebou, že je to jeden kľúčový zákon v zdravotníctve, možnože najdôležitejší alebo druhý najdôležitejší. A pekne si to popísal a pamätám na tie roky, keď sme spolu prišli do parlamentu a začali sme bojovať za e-health, čo nebolo až také ťažké, kvôli tomu, lebo s tým každý súhlasil, že je to potrebné. Horšie to bolo s DRG, lebo vtedy ani vtedajší minister nemal v tom jasno, či to bude podporovať, alebo nie. Ale v každom prípade, aj mňa mrzí to, že sa to ťahá, ťahá, ťahá. Veď písal sa rok 2002-3 a teraz je 2013, ešte stále len pripravujeme, hoci už je v nejakom štádiu. Ale vidíme, že ten koniec bude len v roku 2016, keď všetko dobre dopadne. A ja sa bojím toho, že možnože sa to zase ešte bude posúvať. Takže aj ja by som vyzýval vládu aj ministerstvo, aby urobili všetko pre to, aby čím skorej tieto zákony boli už aj v praxi. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka. Som tu po chvíli zas a..., lebo mohol som to na jedenkrát skúsiť, ale kolega Uhliarik sa stratil. (Povedané so smiechom.)
Čiže som bol prvý, ale ja som chcel aj ísť po vás, hej. A to chcem na úvod povedať, že oceňujem, konečne ináč oceňujem aj túto zdravotnícku diskusiu, že sú tu ľudia, ktorí tomu rozumejú, hej, a venujú sa tomu, naozaj pán Uhliarik a pán Novotný, sčasti pani Horváthová, že naozaj konečne, konečne to je parlament. Konečne sa z toho trošku teším, hej? Že to je proste, áno, je to vaša téma, ste tu, diskutujete, dopytujete sa. Som rád. Tie útrpné veci, ktoré tu, s ktorými sa boríme, toto je také povzbudenie aj pre mňa a ja len tak snažím sa zľahka niektoré veci kontrovať z toho môjho pohľadu na oblasť, ktorej, chvalabohu, nerozumiem, tak to poviem, hej. Ale nedalo mi po tých vašich vystúpeniach to doplniť, lebo presne viem, že to takto skončí. A tak ako hrubo manipuluje hrot meča, tak, pán kolega, nič v zlom, pán Novotný, že aj vy proste ste sa k tomu pristúpili. Čiže ja som proti e-healthu, ja presne viem, že teda tak nejak by to zjednodušene stálo, hej. Ja som v klube tmárov. Hej? Vážení, deklarujem oficiálne, nie som proti e-healthu. Nie som proti, aby aj v Medzilaborciach, ale aj inde, aj v malých dedinkách vedeli, ktoré nevedia po anglicky, proti elektronickému zdravotníctvu. Nie som. Naozaj nie som ani spiatočník, ani tmár, ani neviem čo. Len nechcem, aby sme dopadli, tak jak zvykneme dopadnúť. To nechcem. To neznamená, že som proti tomu. Inteligentné dopravné systémy, smernica hovorila, že máme vytvoriť niečo, čo zachráni človeka, keď bude, zhavaruje, a že to zavolá, zjednodušene povedané. Čo urobil z toho Počiatek? Predprípravu na mýto pre osobné autá. Je tendencia zlepšiť zdravotníctvo. Elektronizovať, sfunkčniť, zjednodušiť, zlacniť. Ale bojím sa, že my z toho niečo robíme, že znova á la Počiatek. A to nechcem. A ľuďom to dovysvetľujem a poviem, aby tomu rozumeli.
Sú v zásade dva parametre, je pacientsky sumár a je elektronická zdravotná knižka občana.
Vážení občania, aby ste vedeli. Pacientsky sumár, to je, keď pozeráte americké filmy a tam sú tí Rangers a majú také pliešky. Teraz, keď to dostane do brucha alebo do hlavy ako vo filme Posledný skaut, keď prebral Brucovi Willisovi ženu (povedané so smiechom), tak sa pozrú, čo je zač. A to teraz zjednodušujem. Pacientsky sumár hovorí - základné parametre, s ktorými ja nemám najmenší problém. Naozaj nemám. A potom je, existuje také niečo, ako elektronická zdravotnícka knižka občana, kde sú vaše trenírky. A s tým mám problém. Ja viem, že niekto nemá, ale ja s tým mám a verím, že aj kopu iných občanov s tým má problém. A aj z vašej diskusie, ktorú ste tu vy, titani zdravotníctva, povedali, tiež neviete teda to, čo som sa pýtal. Že keď ja nebudem chcieť elektronickú zdravotnú knižku, že či mi bude poskytnutá, alebo nebude poskytnutá zdravotnícka pomoc? To som ja fakt zvedavý na toto. Mimoriadne som zvedavý. Čiže, vážení, ja nie som proti. A v krátkosti zopakujem aj to, ten mýtus. Mýtus je mýtus, mýtus, oni sa s tým stále boria. A boria sa presne v rozsahu pacientskeho sumáru. Krajiny, zbežne čo som si pozrel a mojou čínskou angličtinou prečítal, tak sa trápia s tým v rozsahu niekde na úrovni pacientskeho sumáru, mierne prekračovanie hraníc, ale my ideme dávať na internet trenírky. Kto chce, nech sa páči! Ale umožnite ľuďom, ktorí nechcú, nech nemusia, a umožnite im, aby dostali zdravotnú starostlivosť. To je všetko. Nie som proti zdravotníckemu či elektronickému zdravotníctvu.
A k tomu ešte, čo ste tu spomínali, pán kolega, tá určitá laxnosť, ja aj hovorím, a preto aj tá obava určitá moja tu je. Obava je preto, že viem, kde žijem, viem, aj čoho sme schopní, a vidím to aj v externých výstupoch. Aj existuje stránka eHealthu, dal som si tú prácu, som si to pozrel. Som ju včera o pol druhej, v noci som - žena: "Čo robíš?" Ja vravím: "Študujem, robím si prípravu." A som si pozrel, že často kladené otázky, máte tam 30 kladených otázok a zodpovedaná je jedna. Jedna, pani ministerka. Viete, nič v zlom. Ja neviem, koľko stál ten portál, s ohľadom na Slovensko predpokladám státisíce eur. (Smiech v sále.) Určite. (Povedané so smiechom.) Tak aspoň tie otázky nech niekto zodpovie. Naozaj tu sú, tu je jedna a tá prvá je zodpovedaná - a tie ostatné, ktoré aj mňa zaujímajú, kto nesie právnu zodpovednosť, ako, ako bude zabezpečená, informácie v tej zdravotní..., nič. Viete a vy tu idete, normálne ideme hlasovať, že ideme s trenkami na internet. Viete, že aj toto patrí k tomu, že máte zodpovedný prístup k tomu, čo tu predkladáte. To vám nefunguje a naozaj nepodsúvajme si tu navzájom, že ideme robiť niečo, čo už inde dávno majú, pán Mikloško, že 20 rokov. Vám garantujem, že Taliani 20 rokov nič také nemajú, jak ste hovorili. Nemajú, možno niečo majú, ale nemajú tam trenky. Nemajú zdravotnú dokumentáciu na internete. A 20 rokov už určite nie! Viete, že tie mýty sa ľahko púšťajú, dobre sa na to chytá, ale nie je to tak.
Takže už sa len teším, uzavriem môj diskusný príspevok a teším sa na tú odpoveď, že či bude poskytnutá zdravotná starostlivosť ľuďom, ktorí nie sú ochotní si zverejniť svoj chorobopis na internete, i keď viem, teraz to už len dokončím, že kvôli tomu, ja ani tak nie za seba, ja ho kľudne by som aj teoreticky na ten internet dal. (Povedané so smiechom.) Tam, hovorím, nemám s tým až taký problém, že tam, ale kvôli, viete, kvôli komu? Kvôli tým 100 tisícom alkoholikov a ďalším 100 tisícom, ktorí ešte len pôjdu na protialkoholické, lebo tu bude tých alkoholikov veľa. Proti tým vyliečeným narkomanom a ďalším tisícom vyliečených narkomanov, ktorí tam pôjdu, proti tým ľuďom, ktorí trpia depresiami, a proti tým tisícom ľudí, ktorí budú trpieť depresiami, a to všetko bude zaznačené v tej knihe a to sú všetko, to sú údaje, ktoré sú, uznajme, senzitívne, sú citlivé. Pre niekoho majú aj cenu možno pri prijímaní do práce. No povedzme si pravdu! Má alebo nemá? Ale veríme v polepšenie človeka? Viete, takže to sú, naozaj to prekračujeme rubikony, to není, že tu ideme e-health, ktorý 10 rokov sme chceli, a zaspali sme. Tu prekračujeme rubikony. Aj samotná Európska komisia veľmi citlivo, opatrne k tomu pristupuje, aj tá vyhláška Európskeho parlamentu, však niekde to tam mám, že fundamentálne sú základné ľudské práva. A toto je podriadené niečo, hej, a právo na súkromie, na ochranu svojich osobných údajov.
Takže aby sme aj chápali ten rozsah toho, hej, čoho idete alebo ideme, ideme hlasovať. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina, najprv tak trošku položartom, že čestne prehlasujem, že nie ste nepriateľ e-healthu, elektronického zdravotníctva. A keď to náhodou vyplynulo z niektorej mojej vety, tak sa to stalo len nedopatrením alebo nedorozumením. Ja rozumiem veľmi dobre tým obavám, ktoré ste povedali, a ja som sa v tej druhej časti svojho vystúpenia snažil viac technické obavy spojené s týmto vládnym návrhom zákona pomenovať. Je tam veľa otáznikov, je tam veľa vecí, ktoré nie sú najlepšie formulované. A ak mi niekto neverí, tak ja odpoviem veľmi jednoducho, vládny návrh zákona, 165 pozmeňovacích návrhov v spoločnej správe, ktoré predkladali poslanci SMER-u. To znamená, je to veľmi problematické, čo ideme schvaľovať, a vyvstáva tu veľa otáznikov.
A ešte to chcem povedať, vy ste sa hneď na úvod pýtali, teda či ja som dostal odpoveď alebo či viem odpoveď na tú otázku, ktorú vy opakovane kladiete, či vy ako poistenec, ktorý platí zdravotné poistenie, môže povedať, že jeho zdravotnú dokumentáciu si nepraje mať v systéme e-health, a odpovedám čestne, že neviem vám odpovedať po prečítaní tohto vládneho návrhu zákona. Sám som zvedavý na tú odpoveď. Ďakujem pekne.

Ja by som chcel reagovať na tú časť, kde kolega Hlina hovoril, že našťastie alebo, chvalabohu, tomu systému nerozumie. Zase len taká asociácia, ktorá súvisí trošku možno s takou žartovnejšou oblasťou. Príbeh:
Dvaja poslanci, dvaja poslanci zdravotníckeho výboru sa bavia a jeden z nich hovorí tomu druhému: "Ty, predstav si, toľké roky sedím v tom zdravotníckom výbore tu v parlamente a ja stále tej problematike zdravotníctva nerozumiem."
A ten druhý mu hovorí: "Počkaj, počkaj, však ja ti to vysvetlím."
A on: " Nie, nie, vysvetliť to viem, len tomu nerozumiem."
Takže chcem ubezpečiť Alojza Hlinu, že nemusí byť z toho nervózny. (Reakcia v sále.)

Ja teraz tiež som chcel začať vtipom, ale všetci začínajú, tak vtipom budem končiť. Samozrejme, tých 165 pozmeňovacích návrhov - napriek k veľkej sympatii k tomuto zákonu - je troška veľa a možná, že by bolo múdre, naozaj sa troška vrátiť k tomu a vylepšiť to a dať niečo iné, už vylepšené. Druhá poznámka k pánovi Hlinovi, že, samozrejme, Amerika, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, všetci to dávno majú, dávno to majú. No, Taliani sú trocha zmätkári, to je pravda, ale tiež tam to elektronizovali všeličo, takže v tomto smere skutočne v Európe to je. Chcem ešte ubezpečiť to, že naozaj existujú dneska čítačky na tlačený text, na písaný text, dokonca cez televíznu kameru automatické rozpoznanie hovorených slov, izolovaných, plynulej reči. Čiže dneska doplniť tie kartičky nejakými starými údajmi není až taký problém. To sa dá rýchlo.
No a teraz ten vtip, teda až dovolíte, že viete, že za socializmu už tiež existoval eHealth? Vtedy vychovávali tzv. ľudových lekárov, no. A raz k takému ľudovému lekárovi prišiel jeden pacient a ten ho rýchlo vyšetril a napísal recept, že kmčmmnrvllpč. Keď nikto nevedel, čo to je, tak on povedal to znamená toto, že: "Kúpte mu čiernu masť, má na r a tri bodky vred. Ľudový lekár, práci česť."
Takže to bol prvý recept na eHealth v Československu. (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne. K pánovi kolegovi Mikloškovi. To je presne to, čo my tu máme tendenciu si to tak zjednodušovať alebo si to tak vysvetliť po svojom, že už to dávno majú. No majú. Čo majú? Možno majú, monitor majú v ambulancii, ale viete, že čo majú? To je to, že rozsah toho, že čo majú, a toto poďme definovať, že určite majú monitor, však už aj my máme monitor v ambulancii, možno majú aj niečo viac. Čiže to, pán kolega, že to verím, že niečo majú, ale hovoríme o rozsahu a my ideme do vysokého rozsahu a teším sa, že pán Novotný spolu so mnou je zvedavý na odpoveď, že či bude poskytnutá ľuďom, ktorí nechcú mať svoj chorobopis na internete, zdravotná starostlivosť. Tomu sa mimoriadne teším, že aj on, jeho to zaujíma.
A posledná poznámka k pánovi Kvasničkovi - a nechcem to zakríknuť - ja som to myslel, že nerozumiem, nieže nerozumiem, a teda v zásade nerozumiem a možno je to tak dobré, nerozumiem, lebo mám tú, chvalabohu, tú česť alebo tú, to, že tam nechodievam, ale počúvam sem-tam, že jaké hrúzy tam sú, hej. Čiže a nechcem to zakríknuť, aby som to nepokazil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja tiež nie som v zdravotníckom výbore a mnohí by povedali, že možno sa ani nerozumiem zdravotníctvu. Na vojne som bol u zdravoťákov, takže niečo z tejto oblasti viem, ale tuná som skôr ako pacient a ako občan Slovenskej republiky. Preto ma v tejto súvislosti napadlo zopár otázok, na ktoré by som teda rád počul odpoveď, už som ich tuná raz podal pani ministerke a budem sa teda pýtať znovu.
Pani ministerka, teda dúfam, že ako pacient budem môcť aj potom využiť nejakým spôsobom tie služby, ktoré budú v rámci eHealthu poskytované, alebo teda, keď ten systém bude zavedený. Nerád by som totižto bol, že ak schválime zákon, že sa na tom len niekto nabalí a nakoniec to ani nebude fungovať. Hej, to je v podstate riziko, ktoré tuná v dneska v bežnom biznise funguje. Niekto niečo sľúbi, niečo sa pripraví a zrazu to nefunguje, ale peniaze už odišli a potom ich ťažko dostaneme späť. Ja si predstavím alebo teda predstavujem to, že dneska schvaľujeme zákon, kde na konci bude to, že ja budem vlastníkom svojej zdravotnej dokumentácie, ale nemusím mať nejak ku nej veľký prístup, pretože aj tak väčšina ľudí sa do toho nerozumie, ale do nej bude mať prístup lekár, ktorého si ja vyberiem, alebo lekár, ktorého navštívim, alebo lekár, s ktorým budem navštívený, lebo ja momentálne môžem byť už povedzme v kóme, a nebudem to ja, ktorý bude navštevovať lekára, ale tá sanitka, ktorá ma k tomu dovezie.
A tuná potom ďalšia taká otázka, že kto bude môcť nakladať s mojou elektronickou kartou, ktorá bude povedzme tým vstupným, vstupnou bránou do toho systému, že ja chcem mať teda tú zdravotnú starostlivosť alebo chcem, aby o mňa bolo v tomto ohľade postarané. Takže to sú také triviálne veci, ale myslím si, že sa to bude musieť riešiť nejakým spôsobom, pretože skutočne od toho závisia vlastne aj tie prístupové veci, ktoré tam v tom zákone možno ešte nie sú zapracované. Takže ja potrebujem od vás vedieť, teda že ako to celé bude fungovať, a položil som vám aj otázku, že teda kedy nejaký termín, teda, že kedy to už bude skutočne fungovať, pretože, ak už sa o tom hovorí už dlhé roky, to už by bolo dobré, aby už bolo dobré, aby sme vedeli aj teda nejaký konkrétny termín, pretože ak sa takáto zákazka zadá nejakej firme, to tiež trvá trošku naprogramovať. Robil som tiež v takej spoločnosti, ktorá programovala istý informačný systém, takže nie je to zo dňa na deň, ale keď sa do toho oprú programátori, dá sa to. No a, samozrejme, aj koľko to bude stáť, aby sa to zbytočne potom nenavyšovalo, že ešte treba tuná toto a ešte tam treba doplniť toto a ešte treba prepojenie na toto a ešte treba, aby do toho vstupoval aj tento, a ten ma iný informačný systém, takže skutočne povedať, že koľko to bude stáť, aby sme potom zbytočne nedávali peniaze nejak navyše z rozpočtu. Ja v tomto zákone vlastne chcem byť ako pacient, ktorý si bude platiť zdravotné poistenie a budem chcieť ísť k lekárovi. Ako to mne ako pacientovi v podstate v budúcnosti zlepší život? Lebo lekár, tomu to je jedno, ako sa mu zlepší, už dneska to hádžu do počítača. V podstate mňa to ani nezaujíma, pretože on je za to platený, ale ja chcem vedieť, ako to mne ako pacientovi v budúcnosti zlepší, zlepší život. Pretože hovoríme tuná o zvyšovaní platov lekárov, o zvyšovaní platov sestričiek, hovoríme tuná o oddlžovaní nemocníc, hovoríme tuná o znižovaní výdavkov na zdravotnú starostlivosť, o znižovaní výdavkov v nemocniciach, ale ja som stále ako ten pacient, čakám v tej čakárni, nič sa nedeje, stojím tam pred tou nemocnicou ako pacient, čakám a nikto nič. Potom prídem, potom sa na mňa niekto pozrie, predpíše mi nejaký liek, ale nepovie mi, čo mi je, a ja odchádzam preč. Čiže ja tam zostávam ako taký bočný výhonok toho niečoho, a pritom ja som tam ako klient, ja som tam ako pacient a ja chcem vedieť, čo mi je, a chcem vedieť, čo mi na to môže byť poskytnuté. Ak mi toto, tento eHealth alebo teda tá elektronická zdravotná služba umožní zlepšiť tieto veci, tak to bude super, ale skutočne potrebujeme vedieť, akým spôsobom to bude fungovať pre toho pacienta, v ktorých ohľadoch mu to zlepší veci, samozrejme, ako to bude môcť využiť.
Takže zaujíma ma v tomto ohľade aj to vlastníctvo, teda či vlastníkom tej zdravotníckej dokumentácie budem ja, alebo to bude ten lekár, ktorého si ja zvolím ako toho svojho ošetrujúceho, lebo už poznáme prípady, že sa stalo, že lekár zomrel, a zrazu majiteľom zdravotnej dokumentácie je nejaká ambulancia a ľudia sa nevedeli dostať k zdravotným kartám, k zdravotnej dokumentácii. Takže skutočne, či to budem ja, alebo to bude ten lekár, alebo to bude štát, alebo to bude tá firma, ktorá bude spravovať ten informačný systém... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)