19. schôdza

Vážený pán minister spravodlivosti v zastúpení, neodpovedali ste mi na moju jednoduchú otázku. Preto vám ju položím ešte raz pomaly.
Súhlasíte s tým, aby aj ostatní občania, podľa vzoru premiéra Roberta Fica, odmietali preberať doporučené súdne zásielky? A ponúknem vám aj tri možnosti:
a) Nie, nesúhlasím s tým, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietali preberať doporučené súdne zásielky.
b) Áno, súhlasím, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietli preberať doporučené súdne zásielky.
c) Neviem, ja som iba minister spravodlivosti a na takéto ťažké otázky neviem odpovedať.

Tak ja by som odpovedal otázkou, teda možnosťou d):
Nie som ani minister spravodlivosti, čiže vám neviem na toto odpovedať, ale môžem vám opäť prečítať odpoveď, ale to asi neočakávate. Ale ak chcete, ja vám ju prečítam znovu. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr uviesť niekoľko základných informácií o prípade Júlie Tymošenkovej pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Sťažnosť Júlie Tymošenkovej bola predložená do Štrasburgu 10. augusta 2011 a vzhľadom na jej závažnosť a citlivosť bola posudzovaná prioritne. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva bol vydaný 30. apríla 2013. Európsky súd pre ľudské práva v ňom jednomyseľne konštatoval, že väzba Júlie Tymošenkovej bola svojvoľná a nezákonná. Už samotný fakt, že väzba bola nariadená na dobu neurčitú, je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd.
Súd ďalej dôvodil, že pozbavenie slobody Júlie Tymošenkovej nemalo za cieľ jej predvedenie pred súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ale boli na to iné dôvody.
Na tomto mieste by som rád poznamenal, že samotný Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku výslovne neuvádza, že Júlia Tymošenková bola zadržiavaná z politických dôvodov. Chcel by som ešte dodať, že rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, nakoľko do troch mesiacov má možnosť ktorákoľvek strana sporu požiadať o predloženie prípadu veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva. Avšak bez ohľadu na to, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť, plne sa stotožňujú s vyhlásením vysokej predstaviteľky Európskej únie Catherine Ashtonovej a komisára Štefana Füleho, ktorým vyzývajú ukrajinské autority, aby znovu posúdili postavenie Júlie Tymošenkovej, ktorá zostáva vo väzení, napriek tomu, že jej proces nevykazoval známky spravodlivosti, transparentnosti a nezávislosti. Je potrebné doplniť, že viditeľný pokrok v riešení prípadov selektívneho súdnictva sprevádzaný systémovými zmenami v ukrajinskej justícii, je jednou z podmienok pre podpis asociačnej dohody Európskej únie s Ukrajinou, spolu s implementáciou odporúčaní volebnej pozorovateľskej misie OBSE a s realizáciou kľúčových reforiem v zmysle asociačnej agendy.
Tlmočíme našim ukrajinským partnerom, že Európska únia je založená na hodnotách a princípoch a ich dodržiavaní vrátane dodržiavania zásad právneho štátu. Zdôrazňujeme tiež, že systémové reformy na Ukrajine je potrebné robiť nielen kvôli bližšej integrácii s Európskou úniou, ale predovšetkým s ohľadom na celkový rozvoj štátu a rast prosperity jeho občanov. V záujme Slovenska je, aby Ukrajina bola stabilnou, predvídateľnou, prosperujúcou a proeurópsky orientovanou krajinou. Preto podporujeme ekonomickú integráciu a politické pridružovanie Ukrajiny k Európskej únii, ktoré bude založené na rešpektovaní hodnôt a princípov Únie. Slovensko uvedený postoj presadzuje aj na pôde Európskej únie i na medzinárodných fórach a v súvislosti s Ukrajinou patrí medzi najaktívnejšie z členských krajín Európskej únie.
Koncom januára sa v Bruseli z mojej iniciatívy uskutočnilo takzvané stretnutie priateľov Ukrajiny za účasti celého radu ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie, ako aj komisára Štefana Füleho. V konštruktívnej atmosfére sa mohli európski partneri nielen zoznámiť s vtedy novým ukrajinským ministrom zahraničných vecí Leonidom Kožarom, ale najmä prediskutovať vzájomné očakávania na nasledujúce obdobie. Ako susedná krajina chceme aj naďalej pokračovať v prehlbovaní bilaterálnych vzťahov a politického dialógu s Ukrajinou.
Politický dialóg je intenzívny. Prezidenti Slovenska a Ukrajiny sa stretli koncom februára, pričom prezident Janukovyč potvrdil svoju účasť na samite prezidentov krajín strednej Európy, ktorý sa bude konať 12. - 13. júna tohto roku v Bratislave a vyjadril záujem o bilaterálne stretnutie s pánom prezidentom Gašparovičom počas samitu. Sám sa často stretávam s ministrom Kožarom, najbližšie to bude budúci týždeň v Bruseli. Som tiež presvedčený, že sa nám podarí nájsť termín na jeho skorú oficiálnu návštevu v Slovenskej republike, na ktorom intenzívne pracujeme.
V tomto roku sú tiež plánované návštevy pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a pána premiéra na Ukrajine. Verím tiež, že parlamentný dialóg s Ukrajinou, ktorý považujem za veľmi dôležitý, bude rovnako rozvíjať svoj potenciál.
Ďakujem vám za pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem, pán minister, za skutočne kvalifikovanú odpoveď a povedal by som, aj otvorenú, úprimnú a aj odvážnu, keď ste takto postavili na stanovisko pani Ashtonovej a pána komisára Füleho. Nie je to bežné, ani v parlamente rozšírené, tento názor, ktorý ste vy teraz povedali. Viem, že sa diplomacia robí potichu, aj takéto veci sa dajú omnoho jednoduchšie v kľude v kabinetoch dojednať, ako tuná vo verejnosti.
No mne sa v tomto smere moc nedarilo, ja som to už tretíkrát sem dal a už moji kolegovia vykrikujú, keď sa k tomu s tým prihlásim, že mal by som začať s tým, že Kartágo musí byť zničené, a teda nerád to tu takto pripomínam.
Pán komisár Füle pripomenul aj to Ukrajine, že toto je z jedných aj plnení kritérií z mnohých na podpis asociačnej dohody. Čiže Ukrajina by si mala toho byť vedomá a proste premiérov súdiť. Isteže mnohí robia aj chyby, ale týmto spôsobom a ešte mu pridávať ďalšie, sa mi zdá, nie je to celkom férové. Čiže nejde o žiadnu politiku, ale ide o ľudskoprávny problém. Ja onedlho navštívim s delegáciou spisovateľov Ukrajinu, a preto som chcel počuť vaše stanovisko predtým, a ja som priateľ Ukrajiny a vždy budem, takže v tomto smere nerobím to z nejakej zloby, ale z toho, aby sa ľudské práva dodržiavali aj tam. Ďakujem pekne.
To je skôr komentár, ako otázka, no.

Jednu vetu, ak môžem, pani predsedajúca.

Máte pravdu, pán poslanec, my sme priatelia Ukrajiny a priatelia by si mali hovoriť veci na rovinu. A takto chápeme našu úlohu. Myslím si, že je jeden priestor, na ktorom operuje diplomacia, zahraničná politika a iný priestor je priestor parlamentnej diplomacie a ja len chcem podporiť vás všetkých, aby ste ho využívali. Nám to pomáha. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, zmluva s SQM bola v kompetencii Slovenskej správy ciest. Skôr, ako ste sa vy k tejto téme vyjadrili, predmetná zmluva už bola v procese zrušenia. Pred samotným zrušením zmluvy sa nič z nej ani nerealizovalo. SSC túto zmluvu uzatvorila ako záložný plán, pretože kvôli práve nečinnosti bývalého vášho vedenia bola zazmluvnená suma najmä v oblasti ciest I. triedy veľmi nízka a odkedy sme vo vláde, nič iné nerobíme, len upratujeme po vás tieto chyby v eurofondoch.
Napriek tomu som presvedčený, že táto súťaž prebehla v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu zatiaľ nebolo potrebné vyvodiť žiadne personálne dôsledky.
Skončil som.

Vážený pán minister, pre vašu informáciu, za našej vlády sme spustili projekt z Operačného programu Doprava na elimináciu bezpečnostných rizík ciest I. triedy v trnavskom, nitrianskom, košickom a prešovskom kraji. Choďte sa spýtať tých občanov, či sú spokojní s tým, že stovky kilometrov ciest I. triedy boli kompletne zrekonštruované. Vy po nástupe ste zrušili tento projekt v bystrickom, žilinskom a trenčianskom kraji. Občania mohli dneska jazdiť po stovkách kilometrov ciest kompletne zrekonštruovaných. Čo vy tu hovoríte o tom, že sme nečerpali!? Štyridsať mostov na cestách I. triedy bolo zrekonštruovaných.
Pán minister, čo to je za bordel na Slovenskej správe ciest, keď niekto dá obstarávať súkromnej firme zákazky z Operačného programu Doprava v objeme 200 mil. eur a ministerstvo o tom nič nevie? Ešte raz sa vás pýtam, kto odsúhlasil z ministerstva takúto zmluvu so súkromnou firmou?

Pán Zajac, čo sa týka eliminácie bezpečnostných rizík, lebo vy to stále donekonečna omieľate, tieto projekty, vy, mali ste vy schválené Komisiou tieto projekty? Nemali. Vy bľafujete na celej čiare. Hrozilo obrovské riziko, obrovské riziko, že by nám Komisia nikdy nepreplatila tieto prostriedky. Jasné, vy ste sa hrnuli do tých stavieb bez toho, aby ste mali istotu, že vám to Komisia naozaj aj schváli tieto projekty. Vy si vôbec neuvedomujete, však k tomu je dokumentácia, kde vás jasne vyzývali k tomu, aby ste vysvetlili, aké tie projekty sú vlastne obsahovo, či sa náhodou nejedná o len cyklickú údržbu, čiže výmenu asfaltu, čo sú neoprávnené výdavky. Napriek tomu tieto dva projekty, ktoré neboli dobre navrhnuté, sme obhájili v záujme Slovenska, ale tie ďalšie dva už nám jasne povedala Komisia, že toto nepôjde. Vy tie listy ste nevideli? Ja vám ich môžem ukázať, kde vás vyzývali. Za vášho ministrovania alebo KDH-áckeho ani ste nedali odpoveď do Bruselu, aby ste niečo vysvetlili. To viem zdokumentovať deň po dni.
Takže zbytočne tu vy niečo vykrikujete. Jasné, ja tiež chcem, aby bolo čo najviac opravených ciest, ale tak, že nám to aj Komisia zaplatí. Z čoho by to ten štát mal akože zaplatiť? Kde by sme vzali tie stámilióny eur na to, keby to nebolo financovateľné z európskych peňazí?
Takisto vždy hovoríte, a to je ďalší príklad, o tej filiálke. Filiálka bol presne takýto istý príklad. Vy tu vykrikujete, že filiálka, geniálny projekt, 400 miliónov sme mohli minúť, slovenská firma by to stavala, všetko super, len ste zabudli povedať, že ani tento projekt nikdy nebol Komisiou ešte schválený a jasne nám bolo naznačené, že v takej podobe, v akej je navrhnutý, to financovateľné ani nebude. Existuje k tomu feasibility study, ktorú si vyžiadala Komisia, ktorá to jasnou rečou hovorí. Čo to tu vy meliete o tom, že sa dala realizovať Filiálka alebo tieto projekty. Vy si úplne vymýšľate.
Takže vďaka aj vašim chybám, ktoré ste robili počas vlády, momentálne sme v stave, že máme aj pozastavené platby, pretože tá chybovosť bola už taká veľká tým vaším babráctvom, že momentálne nie je možné niektoré projekty preplácať z úrovní Komisie. Ale snažíme sa to všetko odstrániť a určite postupne, ako som hovoril, poupratujeme ten bordel po vás.
Takže asi toľko. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, úspešné zvládnutie predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016 predpokladá okrem dobrej odbornej prípravy a personálneho vybavenia aj existenciu adekvátne vybaveného pracoviska priamo v Bruseli pre potreby odborného a administratívneho zabezpečenia predsedníctva, ako aj pre potreby uskutočňovania niektorých reprezentačných podujatí. Počas výkonu predsedníctva by mal celkový počet zamestnancov stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli dosiahnuť hodnotu alebo úroveň 198 zamestnancov a 27 stážistov, spolu 225 osôb. Súčasné priestory stáleho zastúpenia sú v nevyhovujúcom technickom stave, vyžadujú si komplexnú rekonštrukciu a sú dimenzované na umiestnenie iba 90 zamestnancov. Súčasná budova stáleho zastúpenia sa používa bez rekonštrukcie od roku 1997, takže dozrela na rekonštrukciu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v tejto súvislosti pripravilo návrh na riešenie priestorových kapacít stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli počas prípravy a výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky do konca mája tohto roka. Predpokladaný návrh vychádza z analýzy existujúcich priestorov vo vlastníctve Slovenskej republiky v Bruseli, z východísk a priorít pri príprave predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016, ktoré boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 392 z 1. augusta 2012, ako aj z prieskumov trhu vykonaných stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli a tiež z vypracovaných štúdií zadaných naším ministerstvom projektantom a realitným kanceláriám.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí predkladá dve rovnocenné alternatívy riešenia priestorového zabezpečenia predsedníctva, a to kúpu a prenájom. Obidve alternatívy sú však podmienené. V prípade kúpy novej budovy - predajom nehnuteľnosti Slovenskej republiky v správe môjho ministerstva v Bruseli a v prípade prenájmu - nevyhnutnou rekonštrukciou súčasnej budovy stáleho zastúpenia. Alternatívu kúpy novej budovy a následného predaja dvoch budov v správe ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí považujeme za systémové, efektívne a racionálne riešenie. Slovenská republika získa novú budovu bez náročnej rekonštrukcie a s možnosťou vlastnej konfigurácie priestorov. Po skončení predsedníctva Slovenskej republiky bude možné do tejto novej budovy umiestniť všetkých zamestnancov stáleho zastúpenia a tiež zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belgicku. Takéto riešenie by v budúcnosti prinieslo úspory pri spoločnom využívaní reprezentačných priestorov, špeciálnych pracovísk, ako aj efektívnejšie zabezpečovanie administratívnej agendy a chodu oboch úradov. V konečnom zúčtovaní pri zohľadnení príjmov a výdavkov bude dopad na štátny rozpočet približne 6,2 mil. eur. Návrh prenájmu kancelárskych priestorov pre všetkých 225 zamestnancov zabezpečujúcich prípravu a výkon predsedníctva a chod stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ vychádza z toho, že súčasná budova stáleho zastúpenia, ako som povedal, je v nevyhovujúcom stave a okrem nedostatočnej technickej spoľahlivosti nepostačuje ani na potrebné zvýšenie počtu zamestnancov počas prípravy a výkonu predsedníctva.
Ako optimálne riešenie sa javí prenajatie priestorov pre všetkých 225 zamestnancov a toto riešenie umožní efektívnu koordináciu aktivít na jednom mieste a vytvorenie primeraných priestorov pre reprezentačné účely, čo na druhej strane môže priniesť úspory pri usporiadaní podujatí bez nutnosti ďalšieho prenájmu. Tým sa umožní aj rekonštrukcia existujúcej budovy počas prípravy a výkonu predsedníctva, do ktorej sa po skončení predsedníctva vrátia zamestnanci stáleho zastúpenia pri EÚ. Rekonštrukciu súčasnej budovy bude potrebné bez ohľadu na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ vykonať v krátkom čase pri vysťahovaní všetkých zamestnancov z objektu a ich umiestnení do prenajatého objektu. Vykonanie rekonštrukcie počas prípravy a výkonu predsedníctva má reálny dopad na úsporu výdavkov spojených s rekonštrukciou, ktorú by sme museli inak vynaložiť na ďalší prenájom priestorov pre stále zastúpenie Slovenskej republiky v Bruseli po predsedníctve. V prípade prenájmu a súčasnej rekonštrukcie považujeme za výhodu umiestnenie všetkých zamestnancov na jednom mieste a možnosť vhodne nakonfigurovať priestory podľa potrieb predsedníctva. Celkové výdavky vo výške 13 miliónov 413-tisíc eur pri realizácii tejto alternatívy budú rozložené do 4 rokov 2014 až 2017, pričom v roku 2014 by boli vo výške 3 600 500 eur. Za pozitívum tohto riešenia považujeme skutočnosť, že po rekonštrukcii súčasnej budovy stáleho zastúpenia v Bruseli ostane Slovenská republika vo veľmi výhodnej lokalite. Výhodná z hľadiska pešieho dosahu do európskych inštitúcií.
O dôležitých témach týkajúcich sa predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie chceme viesť otvorený dialóg so všetkými parlamentnými stranami. V tomto duchu sa nieslo aj moje minulotýždňové stretnutie so zástupcami všetkých parlamentných strán, kde sme okrem iného hovorili aj o tejto otázke. Výsledkom tohto stretnutia bola taktiež dohoda na prijatí spoločnej deklarácie parlamentných strán k príprave a výkonu predsedníctva, ktorú o chvíľku, dnes popoludní na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zástupcovia všetkých strán podpíšu, čo považujem za veľmi pozitívny krok.
Ďakujem za pozornosť, pani predsedajúca, skončil som.