19. schôdza

Ďakujem. Som veľmi rád, že máme spoločný pohľad na to, lebo naozaj Banská Bystrica veľmi výrazne potrebuje pomoc a každý dobrý nápad. A toto, sa zdá, je veľmi dobre už pripravený nápad, ktorý by bez toho, aby vyžadoval nejaké významné stimuly v desiatkach tisíc na jedno pracovné miesto, ale by naozaj s minimálnym vynaložením prostriedkov vytvoril stovky nových pracovných miest, bol veľmi dobrým riešením. Takže dúfam, že sa nám to podarí posunúť dopredu. A ja budem iniciovať, ako budem vedieť, na miestnej úrovni to, aby naozaj čo najskôr na ministerstvo hospodárstva prišli či už osobne alebo formou žiadostí konkrétne požiadavky alebo konkrétne návrhy, aby sme toto mohli rozbehnúť. Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Ja aj všeobecne chcem povedať, k týmto všetkým impulzom aj tento poslaneckej snemovni, ak je nejaký zámer, ministerstvo je otvorené, prediskutovať pomoc pri tom, aby niekto vytváral pracovné miesta a nové pracovné príležitosti. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, v nedávnom rozhovore mi bývalý podpredseda Európskej komisie profesor Günter Verheugen potvrdil, že jeden zo základných pilierov nemeckého hospodárskeho úspechu aj v čase krízy je tradične nemecká podpora tzv. kodeterminácie, a teda paritnej účasti zamestnancov na rozhodovaní v súkromných podnikoch, ako aj podpora družstvám a družstevným bankám, ktoré dokázali stabilizovať nemeckú ekonomiku, zoberie si Slovensko príklad od Nemecka aj v týchto projektoch?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, aj vám, pani predsedajúca, aj vám, pán poslanec Blaha. Jednak, pán poslanec Blaha, vám ďakujem za to, že som si rozšíril obzor a naučil som sa a dozvedel som sa, čo je obsahom pojmu kodeterminácia. Dodnes som to nevedel.
Nemecká ekonomika, pán poslanec Blaha, v mnohých ohľadoch je naozaj špecifická. Napríklad podľa odborných štúdií mnoho nemeckých medzinárodne úspešných podnikov má svojich najväčších konkurentov doma, v samotnom Nemecku. A takisto štruktúra nemeckých podnikov je vychýlená smerom k stredne veľkým podnikom.
Jasným dôkazom úspešnosti nemeckej hospodárskej politiky je miera zamestnanosti, teda toho opačného pólu nezamestnanosti, s ktorou my tu stále tak pracujeme. Takže skutočným úspechom nemeckej ekonomiky je naozaj miera zamestnanosti a jej skutočný vývoj. Kým pred krízou v roku 2008 v eurozóne pracovalo 66 ľudí zo 100 a u nás len 62 ľudí zo 100, v Nemecku to bolo 70 ľudí zo 100. V roku 2012 bola miera zamestnanosti v eurozóne aj u nás už ale nižšia, a to 64 ľudí v eurozóne a 60 ľudí na Slovensku zo 100, ale v Nemecku naopak. V Nemecku v roku 2012 pracovalo (minulý rok) 73 ľudí zo 100, čiže viac ako pred krízou. Tu si môžeme aj všimnúť, kto je víťazom a kto je porazeným v kríze. Samozrejme, faktorov, ktoré prispievajú k nemeckému úspechu, je viac. Môžeme hovoriť aj o pozitívnom vplyve samotnej krízy (napríklad slabý kurz eura a nízke úrokové miery). Takisto mnohé nemecké podmienky sú v inej krajine nereplikovateľné. Vezmime si len veľkosť domáceho trhu Nemecka, ktorý je daný, dá sa povedať, fyzikálne. Každopádne máte pravdu, že nemecká skúsenosť by mala byť a je aj veľkou inšpiráciou aj pre nás a našu hospodársku politiku.
Kodeterminácia si vyžaduje ochotu zamestnávateľov spolupracovať na určitom obmedzení svojich rozhodovacích právomocí. Dobre nastavená je vo výsledku prínosná aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov, keďže obe strany majú záujem na čo najlepšom fungovaní podniku. Dôraz pritom kladiem na dobré nastavenie, čo obsahuje nielen príslušné regulácie a ich vymáhanie, ale aj určitý dlhodobý vývoj a tradície.
Naša vláda vidí v našich podmienkach možnosti pre úspešné fungovanie družstiev a iných foriem sociálnej ekonomiky, ktoré budeme aj naďalej podporovať. V čom nevidím možnosť úspešného fungovania družstiev, to je finančníctvo. A musím povedať, že aj po skúsenostiach v Českej republike, po skúsenostiach konkurzov nebankových, družstevných inštitúcií, ktoré požičiavali peniaze alebo zhromažďovali peniaze v deväťdesiatych rokoch, družstevné finančníctvo v našej krajine ja osobne podporovať nebudem.
Podpora sociálnej ekonomiky je ale iná agenda a na Slovensku je jednou zo zatiaľ málo využívaných foriem podpory zamestnanosti. Je, samozrejme, dôležité a správne nastaviť inštitucionálne rámce, aby podpora skutočne prúdila tam, kde je potrebná, aby sa nedala zneužívať.
Rád by som popísal jeden konkrétny program, ktorého vznik podporujeme. A ide o tzv. FOSFOR čiže zriadenie Fondu sociálnych fondov rozvojového kapitálu. Tento nástroj bol schválený aj minulý týždeň vládou ako jedno z mnohých prorastových opatrení. Tento fond bude poskytovať nielen grantovú, ale predovšetkým návratnú formu pomoci subjektom sociálnej ekonomiky, aby pre ne existovali dobré štartovacie a prevádzkovacie podmienky pre ich rozvoj a pre ich napredovanie. Ide o fond typu social venture capital, sociálneho rizikového kapitálu, v slovenčine je však rozumnejšie uprednostniť výraz sociálny rozvojový kapitál. Jeho hlavným účelom teda nie je tvoriť zisk, ale podporiť zamestnanosť a ďalšie netrhové spoločenské prínosy. Na rozdiel od súkromných fondov zakladateľ Fondu sociálneho rozvojového kapitálu, teda štát bude profitovať nielen z prípadného trhového výnosu, ale aj zo zvýšených daňových príjmov a zo znížených sociálnych výdavkov.
FOSFOR (pracovne názov tohto fondu) sa konkrétne zameria na podporu tých ekonomických aktivít, ktoré síce nie sú stratové, ale zároveň neprinášajú komerčne zaujímavú úroveň zisku a nie sú preto primárnym záujmom komerčných prvkov našej ekonomiky a trhových prvkov našej ekonomiky. Z toho vyplýva, že súkromný sektor o tieto aktivity, prirodzene, nemá prvotný záujem. Častým dôvodom nízkej ziskovosti pritom môže byť to, že celkový prospech z týchto aktivít nie je len trhový, inými slovami, že pri nich vzniká pozitívna externalita. A preto, ako je teoreticky známe, trh ich poskytuje v nedostatočnej miere. Aktivizáciou tohto výseku ekonomických aktivít preto možno podporiť zamestnanosť aj vtedy, keď je dopyt po práci v bežnom komerčnom sektore už zasýtený.
Slovenská ekonomika napriek obdobiam výrazného rastu dlhodobo nie je schopná absorbovať približne 10 % obyvateľstva v aktívnom veku. Tu musím podotknúť, to sú proste čierne čísla našej ekonomiky.Veľmi dobre si pamätáte vyvrcholenie obdobia konjunktúry v roku 2008, keď Slovensko naozaj malo dvojciferné hospodárske rasty aj v tomto období, no, bohužiaľ, malo Slovensko skoro 8-percentnú nezamestnanosť. A kľúčovým dôvodom tejto nezamestnanosti je štrukturálna nezamestnanosť niekoľko stotisíc obyvateľov, marginalizované skupiny, rómska populácia, ale aj samotní mladí ľudia, generácia mladých ľudí, pretože aj kategória nezamestnaných mladých ľudí, hlavne absolventov stredných a vysokých škôl dosahuje veľmi nepríjemné čísla aj na Slovensku. Okrem pozitívnych externalít zo samotnej aktivity zároveň fond prinesie ďalšie výhody, jednak podporu znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie a jednak regionálny rozvoj v oblastiach, kde je záujem súkromných investorov veľmi nízky.
FOSFOR, teda tento fond bude podporovať takýto druh aktivít prostredníctvom troch zložiek, jednak equitnej, podielom na vlastnom imaní podniku. Potom je to v podobe grantovej a pôžičkovej. Equitný fond bude zakladať a vstupovať do predovšetkým mikropodnikov, ktoré sa budú venovať spomínaným nízko výnosovým aktivitám. Menšinovými vlastníkmi podnikov môžu byť jednak samosprávy alebo NGO-čky (mimovládne organizácie), ale predovšetkým samotní zamestnanci.Takýmito zamestnancami budú znevýhodnení uchádzači o prácu. A práve to bude zdrojom motivácie pre udržanie tohto podniku. Na rozdiel od bežného investora totiž tieto znevýhodnené skupiny nebudú vyžadovať komerčnú výšku výnosu. Dá sa teda predpokladať, že dostatočnou motiváciou bude práve samotné udržanie podniku, ktorý im poskytuje prácu. Týmto menšinovým vlastníkom, zamestnancom, teda poskytne druhá zložka fondu FOSFOR kapitálový grant, ktorý bude predstavovať druhú časť základného imania. Pôžičkový fond napokon poskytne podniku motivačnú pôžičku na rozbeh. Grant ani pôžička nebudú poskytované vcelku, aby sa obmedzila motivácia prejesť tieto peniaze, ale budú rozložené v čase na niekoľko rokov v závislosti od úspešnosti konkrétneho projektu. Po takejto niekoľkoročnej podpore equitný fond napokon odpredá svoj podiel životaschopným podnikom a tie budú fungovať ďalej samostatne ako samostatne životaschopné subjekty. Inými slovami, uplatní sa bežný princíp social venture capital alebo sociálneho rozvojového kapitálu... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, musím vás ale prerušiť, čas určený na hodinu otázok uplynul.
Takže ďakujem.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem.

A budeme teraz pokračovať v rokovaní, nasledujú

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 18. apríla 2013 (tlač 448).

Z dôvodu prehľadnosti, prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 448 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiada, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Prečítam zoznam rečníkov prihlásených do rozpravy písomne. Sú to pán poslanec Mikuláš Huba, pán poslanec Miroslav Kadúc, pán poslanec Alojz Hlina, pán poslanec Jozef Mikloško, pán poslanec Pavol Zajac.
Teraz poprosím o slovo pána poslanca Mikuláša Hubu.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážení členovia vlády, dámy a páni, tesne predtým, ako sa vláda Slovenskej republiky rozhodla pripojiť ku kandidatúre Poľskej republiky, resp. mesta Krakov na usporiadanie zimných olympijských hier 2022, som sa obrátil na troch členov vlády s interpeláciou na tému vecnej i procesnej stránky našej spolukandidatúry na toto podujatie.
Podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra som žiadal o sprístupnenie výsledkov ekonomickej štúdie uskutočniteľnosti, návratnosti a dlhodobej ekonomickej udržateľnosti, ktorá tak zásadnému rozhodnutiu vo veci takého nákladného podujatia, akým sú zimné olympijské hry alebo hoci aj len ich časť, nepochybne musí predchádzať.
Analogicky som sa pýtal ministra životného prostredia pána Petra Žigu na ekologicko-environmentálnu štúdiu uskutočniteľnosti zimných olympijských hier, resp. ich relevantnej časti, ktorá by mala pripadnúť Slovensku.
Štúdia takéhoto charakteru je o to dôležitejšia, že slovenská časť olympiády, resp. jej športových disciplín sa plánuje v prípade úspešnosti uskutočniť prevažne na území národných parkov.
Napokon som sa pýtal predsedu vlády pána Roberta Fica na procesnú stránku prijímania rozhodnutí o našej spolukandidatúre.
So znením mojich interpelácií som vás oboznámil na marcovej schôdzi a úplne znenie odpovedí, ktoré som na ne dostal, sa dá nájsť na stránke Národnej rady. A je k dispozícii aj v tlačenej podobe, ktorú máte k dispozícii. Takže vás čítaním týchto odpovedí nebudem, pochopiteľne, zdržiavať. Pre upresnenie, v zozname odpovedí na interpelácie, ktorých zoznam máte pred sebou, sa spomínané interpelácie a odpovede na ne uvádzajú pod číslami 1, 2 a 3. V tejto súvislosti sa obmedzím iba na súhrnné konštatovanie.
S poľutovaním musím s trochou zjednodušenia konštatovať, že zo všetkých troch odpovedí na moje interpelácie som sa dozvedel to, na čo som sa nepýtal, a nedozvedel som sa to, na čo som sa pýtal. A preto žiadam, vážená pani predsedajúca, aby sme hlasovali o tom, že tieto tri odpovede neberie plénum Národnej rady na vedomie.
A ešte by som sa chcel vyjadriť k odpovedi na interpeláciu, ktorú sme spolu s kolegom poslancom Igorom Hraškom adresovali ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Naša interpelácia sa týkala avizovaného zámeru zrušiť štátnu príspevkovú organizáciu Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION. Odpoveď na našu interpeláciu je v zozname odpovedí uvedená pod číslom 7. Spoločne s kolegom Hraškom musíme konštatovať, že táto odpoveď pána ministra na našu interpeláciu nás neuspokojila a nepresvedčila o potrebe rušenia spomínaného inštitútu, navyše, práve v čase, keď na základe osobnej skúsenosti, ako aj podľa nám dostupných názorov našich i zahraničných expertov má podobný inštitút stále väčšie opodstatnenie a keď je žiaduce posilniť jeho ľudské, materiálne i kompetenčné kapacity v záujme odbornejšieho prístupu k urbanizmu, k územnému plánovaniu i k ochrane a tvorbe hodnôt našej krajiny v najširšom zmysle slova. Dovolím si preto navrhnúť, aby sme aj v tomto prípade hlasovali o tom, že odpoveď pod bodom číslo 7 sme nezobrali na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší prihlásený rečník v tomto bode pán poslanec Miroslav Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dovolím si reagovať na odpoveď pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu označenú pod číslom 10, keď som sa pýtal pána ministra, interpeloval ho ohľadne otázky týkajúcej sa dotácie vo výške 45 miliónov na rekonštrukciu futbalových štadiónov. Ja k tomuto by som rád povedal nasledovné.
Osobne ja vítam akúkoľvek iniciatívu na podporu športu zo strany štátu. Považujem ju za potrebnú, ak nie nevyhnutnú. Avšak v čase, keď sú krízou ohrozené základné funkcie štátu, sa môže javiť akákoľvek preferovaná, zároveň neprioritná pomoc ako nezodpovedná.
Ja vo svojom vystúpení nebudem kritizovať výšku tejto dotácie, skôr sa zameriam na odpovede, na ktoré reagoval pán minister, keď mojou prvou otázkou bolo, aké sú kritériá výberu štadiónov, podľa ktorých sa budú rozdeľovať dotácie. Pán minister ma odkázal na Slovenský futbalový zväz, ktorý to má všetko v kompetencii. To sa javí síce ako logické a efektívne, ale inými slovami to je, ako keby povedal, že je to jedno, či tie peniaze pôjdu do štadióna, ktorý už je postavený a zrekonštruovaný, alebo pôjdu do výstavby alebo na rekonštrukciu nového štadióna v obci, ktorá nemá absolútne žiadne futbalové zázemie, a tam vybudujeme stánok spĺňajúci kritériá UEFA alebo že dáme dotácie na štadión, kde je zabezpečené finančné krytie.
Na moju druhú otázku, či sa budú financovať aj štadióny, ktoré majú zabezpečené finančné krytie v celom rozsahu, pán minister neodpovedal tak, ako by som si to predstavoval, neodpovedal v celom rozsahu. A preto sa ho ešte raz pýtam, aj keď tu teda nie je, aby upresnil, či pôjdu financie aj do štadiónov, ktoré majú zabezpečené financovanie v celom rozsahu. Na túto otázku sa javí podľa mňa odpoveď celkom zrejmá. Veď načo by dával štát peniaze tam, kde už finančné krytie je? Že, áno? Čo z toho bude mať štát, keď pomôže štadiónu, ktorý už to finančné krytie má? Dovolím si povedať, že štát z toho nebude mať absolútne nič, bude mať z toho niečo súkromný investor. Napríklad v Trnave, odkiaľ ja pochádzam, sa javí, že to finančné krytie bude zabezpečené v celom rozsahu. Aj to tak bolo prezentované. A pritom z tlačovej správy ministerstva školstva vzišlo to, že bude dotovaný aj tam štadión. Ja sa pýtam, či nie je vhodnejšie dať peniaze do iného športu alebo do iných štadiónov, keď napríklad pár metrov od futbalového štadióna v Trnave stojí hokejový štadión, ktorý peniaze nevyhnutne potrebuje. Nezachytil som, že by dotácie išli aj do nášho národného športu v takejto miere. Ja osobne naozaj podporujem šport a teším sa z tejto iniciatívy, no zdá sa, že bez koncepcie sa delia peniaze, ktoré môžu byť použité aj inak a oveľa lepšie.
Keď som ja hrával hokej, to bolo teda už dávnejšie, vtedy sa šport nerobil pre peniaze. Vtedy sa to robilo, ako sa hovorí, hralo srdcom. Vtedy ten šport mal úplne iný nádych. Práve vtedy detí skôr pribúdalo, ako ubúdalo. Teraz je stav úplne opačný. Šport sa robí práve pre peniaze a detí v mládežníckych športoch ubúda.
Zdá sa, že ministerstvu chýba koncepcia, keď mi na otázku, či sa nejaví vhodnejšie radšej investovať peniaze do mládeže, do výchovy talentov, do trénerov, odpovedalo v zmysle, že: „Načo nám budú tieto talenty, keď nebudú mať kde hrávať?“ Dá sa to postaviť potom aj úplne inak: Načo nám budú štadióny, moderné, pekné, keď nebude mať na nich kto hrávať? Tieto peniaze podľa mňa sú vynaložené úplne zbytočne.
Dôkazom toho, že politika preniká aj do športu, je napríklad situácia v Karlovej Vsi, kde pomerne úspešný športový klub zaniká akýmsi nedopatrením. Naozaj sa javí, že aj tuto politika uberá slušným občanom na príležitosti vychovávať svoje deti na slušných športoviskách za vlastné peniaze.
Vážená pani predsedajúca, nesúhlasím s odpoveďou na moju interpeláciu a dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste nechali hlasovať plénum o tom, že neberie túto interpeláciu na vedomie. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Mikloško.