19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, chcem interpelovať pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vážený pán minister, žiadam vás o preskúmanie, či vami vymenovaný na návrh generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce Ing. Andreja Gmittera dňa 11. mája 2012 hlavný inšpektor Inšpektorátu práce Prešov pán Ing. Dušan Mošon v čase, keď ste toto rozhodnutie urobili, spĺňal všetky zákonom predpísané podmienky na vymenovanie.
Relevantné podmienky na vymenovanie do funkcie hlavného inšpektora Inšpektorátu práce sú uvedené v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, kde je v § 7 ods. 2 uvedené: „Hlavným inšpektorom môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej päť rokov.“
Odpovedzte ste, prosím, pán minister Richter na moju otázku, či v čase menovania bol pán Ing. Dušan Mošon inšpektorom práce, čo je zákonná podmienka pre platný úkon menovania v zmysle zákona. Uveďte, prosím, pán minister, kto, kedy a na návrh koho bol pán Ing. Dušan Mošon v zmysle platnej legislatívy menovaný za inšpektora práce.
Ak sa preukáže, že nebol dodržaný zákonný postup pri vymenovaní do funkcie v uvedenom prípade, žiadam vás, pán minister, aby ste urobili okamžitú nápravu a pána Ing. Dušana Mošona odvolali z funkcie. V opačnom prípade by ste si mali byť vedomý, že ako člen vlády porušíte platné zákony Slovenskej republiky.
Ďakujem a pretože táto interpelácia nevyžaduje nejaké mimoriadne detektívne skúmanie a vašimi úradníkmi, vážený pán minister, môže byť pripravená veľmi rýchlo, chcela by som si uplatniť z rokovacieho poriadku (§ 130 ods. 2), prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste zaznamenali, že chcem dať hlasovať o tom, že Národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú a lehota na jej odpoveď bude do 15 dní. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem aj ja.
Ďalším do rozpravy prihláseným je Mikuláš Huba. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, dovolím si vás oboznámiť so znením dvoch interpelácií, ktoré som v uplynulých dňoch podal. Prvá z nich je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Je to také voľné pokračovanie v tej rozprave, ktorú sme tu mali včera a dnes ráno.
Vážený pán minister, predpokladám, že sa zhodneme na tom, že environmentálna výchova a vzdelávanie majú svoje veľmi významné a nezastupiteľné miesto v systéme všetkých druhov a stupňov škôl v Slovenskej republike. Je to fakt daný už samotnou pretrvávajúcou disproporciou medzi stavom životného prostredia a jeho dopadmi na zdravie ľudí na jednej strane a medzi úrovňou environmentálnej gramotnosti najširšej populácie na strane druhej. Rôzne výskumy potvrdzujú, že absolventi a absolventky našich škôl majú nie najhoršie teoretické znalosti o environmentálnych problémoch, ale nevidia ich vo vzájomných súvislostiach a nevedia si ich prepojiť s každodennou praxou, nechápu potrebu zmeny svojho správania v zmysle zodpovednejšieho prístupu k okolitému prostrediu, k prírode a krajine, ako aj k svojmu vlastnému zdraviu. A následne sa zväčša v tejto sfére zodpovedne ani nesprávajú.
Podobné konštatovanie sa týka aj koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, ďalej budem používať skratku TUR, a jej implementácie v našich podmienkach. Slovenská republika má schválenú Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja vrátane kapitoly o výchove a vzdelávaní k TUR a je signatárom relevantných medzinárodných dohovorov (napr. Agendy 21 zo Summitu Zeme v Rio de Janeiro, Implementačného plánu z Johannesburgu, či UNECE Stratégie vzdelávania k TUR, prijatej vo Vilniuse v roku 2005).
Aká je však realita? Aký pokrok Slovensko pri napĺňaní svojich domácich cieľov i medzinárodných záväzkov v uplynulých rokoch dosiahlo? Od roku 2010, keď sa skončilo obdobie realizácie Akčného plánu výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike na roky 2005 až 2010 a keď sa prerušila činnosť Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR (zriadenej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky) ako nadrezortného poradného orgánu ministra školstva a ministra životného prostredia, sme nútení hovoriť dokonca o úpadku tohto dôležitého odvetvia vzdelávania a výchovy. Už dávnejšie nefunguje ani osvedčená medzirezortná komisia oboch spomínaných ministerstiev pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
V rokoch 1994 až 2009 sa na Slovensku konalo päť národných konferencií za účasti predstaviteľov rezortov životného prostredia a školstva, ktoré sa venovali environmentálnej výchove a vzdelávaniu. Postupne sa tematika environmentálnej výchovy a vzdelávania rozšírila aj o výchovu k TUR. V termíne 26. až 27. júna 2013 sa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutoční ďalšia medzinárodná vedecká konferencia s názvom Stav a perspektívy environmentálneho vzdelávania. Každá takáto doterajšia konferencia priniesla ucelený a viac-menej objektívny pohľad na súčasný stav, účastníci a účastníčky pripravili kvalifikované závery a odporúčania pre oblasť regionálneho školstva, vysoké školy a spoločenskú prax. Žiaľ, iba veľmi málo z týchto odporúčaní sa aj reálne uplatnilo v skvalitnení environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Zdieľam nespokojnosť so stavom a vývojom tejto problematiky u nás. Súčasný stav environmentálnej výchovy detí a mládeže na Slovensku v porovnaní s očakávanými výstupmi, ale aj v porovnaní s okolitými štátmi považujem za krajne neuspokojivý. Konštatujú to aj ďalší nezávislí hodnotitelia. Je to tak najmä z týchto dôvodov: Chýba moderná koncepcia a systém environmentálnej výchovy a vzdelávania, neexistuje reálna spoločenská, najmä štátna objednávka, téme sa všeobecne nevenuje dostatočná pozornosť spoločnosti ako celku, ale ani na úrovni príslušných orgánov a organizácií, chýba infraštruktúra, zdroje (finančné, personálne, technické a ďalšie), v súčasnosti sa dokonca rušia aj dosiaľ existujúce štátne strediská environmentálnej výchovy v gescii rezortu životného prostredia, a to bez adekvátnej náhrady, podpora environmentálnych mimovládnych organizácií a spolupráca s nimi v tejto oblasti je slabá, a preto len čiastočne a s problémami to suplujú nadšenci a osobné zanietenie. Existujú veľké rozdiely v regiónoch a medzi školami, čo dokumentuje skutočnosť, že prístup štátu v tejto sfére nie je systémový a celoplošný, ani vzdelávanie pedagógov a lektorov environmentálnej výchovy a vzdelávania nie je systematické, tobôž už systémové, a nie je celoštátne adekvátne koordinované.
Viac na túto tému sa možno dozvedieť napr. z analýzy, ktorá sa vykonala pre Iuventu. A nasleduje tu taký dlhý link, ktorý nebudem citovať, ale ktorý som poslal pánovi ministrovi.
Teraz jedno alarmujúce konštatovanie pre porovnanie. Kapacity ľudské a finančné v tejto oblasti sú podľa niektorých ukazovateľov na Slovensku až stonásobne, počujete dobre, nižšie ako v susednej Českej republike.
Vážený pán minister, v priebehu roku 2012 ste sám alebo prostredníctvom svojho štátneho tajomníka pána Štefana Chudobu prejavili záujem o nápravu tohto stavu a sľúbili pomoc aspoň so znovuobnovením spomínanej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR. Jej existencia a jej odborné stanoviská sú opodstatnené aj z dôvodu avizovanej aktualizácie štátneho vzdelávacieho programu, prehodnocovania existujúcich prierezových tém a hľadania súladu výziev a potrieb environmentálneho vzdelávania, Národnej stratégie TUR a Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie.
Zo strany aktívnej ekopedagogickej obce ste vy, pán minister, ako aj pán minister životného prostredia dostali list so žiadosťou o obnovenie Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie vrátane návrhu základných bodov jej činnosti. Medzi ne by mala okrem iného patriť aj analýza súčasného stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania v školách SR a vypracovanie potrebnej novej koncepcie v tejto oblasti. Pokiaľ som dobre informovaný, v reakcii na tento list ste prejavili záujem o znovuobnovenie komisie aj o zastúpenie svojho zástupcu v nej, ale s odporúčaním, aby komisia vznikla v gescii životného prostredia, odvolávajúc sa na zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že zabezpečovanie environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, a teda aj činnosť predmetnej komisie majú byť v gescii ministerstva životného prostredia.
Dovoľujem si s takouto interpretáciou danej problematiky a zbavovaním sa spoluzodpovednosti zásadne nesúhlasiť a požiadať vás o prehodnotenie stanoviska vami vedeného rezortu, ako aj o ústretový prístup k tejto oblasti. Podstatné pre rozvoj systému environmentálnej výchovy a vzdelávania je vytvorenie a zdokonalenie efektívnych nástrojov, podmienok a infraštruktúry vo formálnom vzdelávaní v regionálnom aj vysokom školstve, čo je výsostná kompetencia práve vášho rezortu.
Rád by som veril tomu, vážený pán minister, že pochopíte naliehavosť tejto témy a čo najskôr vytvoríte podmienky pre účinnú podporu environmentálnej výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike vrátane znovuobnovenia a zmysluplného fungovania medzirezortnej Komisie pre výchovu a vzdelávanie k TUR, resp. Komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
Keďže problematika sa okrem rezortu školstva týka minimálne jedného ďalšieho rezortu, a to je rezort životného prostredia, s analogickou interpeláciou som sa obrátil aj na pána ministra Žigu, samozrejme, pre podobnosť tých interpelácií vás nebudem ňou obťažovať, nebojte sa.
A prejdem ešte k jednej kratučkej interpelácii, ktorú som adresoval dnes ráno predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.
Vážený pán predseda vlády, v roku 2001 vláda Slovenskej republiky a následne, konkrétne 3. apríla 2002, aj Národná rada Slovenskej republiky prijala významný rozvojový dokument, Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky.
V zmysle uznesenia č. 1989 z 3. 4. 2002, ktoré Národná rada pri tejto príležitosti prijala, má vláda každoročne v termíne do 31. marca predkladať do Národnej rady správu o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja podľa jednotlivých rezortov.
Nemám vedomosť o tom, že by sa tak bolo v tomto roku stalo. Dovoľujem si vám preto, vážený pán predseda vlády, adresovať interpeláciu so žiadosťou o vysvetlenie, prečo vláda Slovenskej republiky uvedené uznesenie Národnej rady nesplnila. Vopred vám ďakujem za vecnú odpoveď. Ďakujem.

Ďakujeme aj my.
Ďalším rečníkom s interpeláciou v rozprave je Viliam Novotný. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vo svojej interpelácii interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera.
Vážený pán minister, interpelujem vás v nadväznosti na podnet od občianky, ktorá sa na mňa obrátila v súvislosti s chybným spôsobom výpočtu valorizácie dôchodkových dávok v súbehu.
Novelou č. 252/2012 Z. z. bol schválený mechanizmus valorizovania dôchodkov o pevnú sumu, ktorý bol pre rok 2013 ustanovený opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z. Pani, ktorá sa na mňa obrátila e-mailom, ma ale správne upozornila, že spôsob výpočtu pevnej sumy valorizácie dôchodkov v súbehu určený v § 82 ods. 9 a 10 diskriminuje vdovy s nízkym starobným dôchodkom, keďže jeho dôsledkom sa im valorizujú dôchodkové dávky o 25 % nižšou sumou ako vdovám, ktorým sa v súbehu kráti vdovský dôchodok. Vdovám s nízkym dôchodkom sa týmto omylom dokonca valorizuje ich starobný a dôchodcovský dôchodok nižšou sumou (v eurovom vyjadrení 10,80 konkrétne v prípade tejto pani) ako dôchodkyniam s nízkym starobným dôchodkom, ktoré vdovský dôchodok nepoberajú (v eurovom vyjadrení 11,20). Za päťročné obdobie takto vdova s nízkym starobným dôchodkom môže prísť o vyše 600 eur.
Keďže cieľom valorizácie dôchodkov o pevnú sumu bolo aspoň čiastočne dorovnať nízke dôchodky, verím, že k tomuto omylu v spôsobe výpočtu valorizácie dôchodkov v súbehu došlo nedopatrením. Žiadam vás preto o odpoveď, ako a kedy sa chystáte odstrániť túto zjavnú nespravodlivosť, aby vdovy s nízkymi dôchodkami už neboli nespravodlivo ukrátené pri nasledujúcom zvyšovaní dôchodkov ku koncu tohto roka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, ďalším do rozpravy je prihlásený Martin Fronc.

Ďakujem pekne. Interpelujem pána ministra školstva, vedy, mládeže a športu pána Dušana Čaploviča, a to opakovane vo veci predpokladov pre výkon pedagogického povolania, tzv. vyhlášky o pedagogickej spôsobilosti. Táto vyhláška je dnes podľa môjho presvedčia príliš rigidná. A mnohí učitelia sa obracajú zrejme aj na vás, že vyučujú ako nekvalifikovaní a znevýhodnení, prípadne vôbec nemôžu učiť. Myslím si, že dozrel čas na to, aby tá vyhláška bola inovovaná.
A chcem aj uviesť niekoľko príkladov podľa mňa vážnych. To nie sú len učitelia, povedzme, odborných predmetov a jazykov. Ale stáva sa, že umelci, trebárs herci, ktorí hrajú na prvej scéne v národnom divadle, sú nekvalifikovaní a nemôžu učiť odovzdávať svoje skúsenosti deťom v základných umeleckých školách, alebo sú na tom takisto hudobníci, ktorí sú renomovaní, celoštátne.
Čiže domnievam sa, že túto vyhlášku treba zmeniť. A to chcem povedať, že som aj za to, že minister nie je len prostý vykonávateľ a mal by mať isté väčšie kompetencie, to znamená, aby vo vyhláške bolo aj to, že v odôvodnených prípadoch môže udeliť aj výnimku z predpokladov výkonu povolania.
Čiže opätovne interpelujem pána ministra, kedy bude nová vyhláška o pedagogickej spôsobilosti pripravená. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Nasleduje s interpeláciou Július Brocka z klubu KDH. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka. Vážený pán minister, nedávno na marcovej schôdzi Národnej rady sme schválili novelu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorou sa okrem iného menil aj spôsob výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov.
Podľa novej legislatívy vzniknú z hľadiska výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia v zásade dve skupiny príslušníkov Policajného zboru; tí, ktorí majú v Policajnom zbore odslúžených viac ako 15 rokov, a tí, ktorí budú mať v Policajnom zbore odslúžených menej ako 15 rokov.
Moja otázka znie: Koľko policajtov podľa zákona č. 73/1998 Z. z. bolo zamestnaných v Policajnom zbore k 1. januáru 2013 a koľko z nich malo k tomuto dátumu odpracovaných viac ako 15 rokov a tiež koľko policajtov bolo zaradených na jednotlivých úradoch podľa organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (články 5 a 6) k 1. januáru 2013 a koľko z nich malo k tomuto dátumu odpracovaných viac ako 15 rokov. Ďakujem za vašu odpoveď.

Ďakujem pekne.
Nasleduje Magdaléna Vášáryová so svojou interpeláciou. Nech sa páči.