19. schôdza

S reakciou, pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Ďakujem za reakcie. Iba možno kolegovi Bublavému poviem niečo.
Si ma tu kritizoval za eurofondy, že som navrhoval ich zrušiť a z čoho by sa inak stavali škôlky a opravovali školy. Ale, naozaj, na budúce trošku lepšie počúvaj a potom vyprávaj. Som to povedal po tvojom a po mojom. Naozaj som hovoril o tom, aby sme zrušili eurofondy pre súkromníkov. To znamená, o to viac by nám zostalo peňazí na tie verejné investície, na tie škôlky, školy a chodníky, o ktorých si hovoril, že ich treba stavať. Takže lepšie počúvaj.
A potom si sa dotkol toho, že som hovoril, aby sme nahradili stroje ľuďmi. Samozrejme, som to hovoril potom presne v tom duchu, ako ty si tam potom povedal, že kde sa to dá. „Áno,“ ty si povedal. A takto isto som to povedal aj ja, tam, kde je ponuka jedna, druhá, bude rovnaká, že vieš to urobiť za tú istú cenu a vieš, že v tomto prípade to bude jeden bagrista a bager a v tomto druhom to bude 30 Cigánov z osady, len to bude možno trvať o týždeň dlhšie, tak štát alebo ten verejný obstarávateľ aby bol povinný zamestnať tých 30 Cigánov z osady, lebo jednoducho takýmto spôsobom dá štát alebo verejný obstarávateľ týmto ľuďom prácu. Tak som to myslel. A myslím si, že na tom nie je nič zlé a nie je to žiadny návrat do nejakého storočia. Je to naša povinnosť. Omnoho lepšie je tým ľuďom takto dať prácu, ako dávať im sociálne dávky a kaziť ich a stále ich učiť a utvrdzovať v tom, že peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi, písomne prihlásenému do rozpravy. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán minister, počul som veľa názorov v tejto snemovni na túto tému a nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o nezamestnanosti, a určite ešte veľakrát budeme o nej diskutovať, myslím, právom, pretože nezamestnanosť je najdôležitejšou témou, o ktorej by sme mali hovoriť.
Musím ale povedať, a chcem vám ukázať to aj na číslach, že nie je pravdou, že všetky vlády sa k nezamestnanosti stavali rovnako. Vieme, že pracovné miesta netvoria politici, pracovné miesta tvoria živnostníci, malí podnikatelia, zamestnávatelia a politici sú tu na to, aby vytvárali pre nich dobré podmienky, aby ich motivovali zamestnať. Politici môžu urobiť veľmi veľa, dobrou, zodpovednou hospodárskou politikou motivovať podnikateľov.
No pozrime sa na to, ako podnikatelia vnímajú túto politiku. (Ukázanie grafu.) Od roku 2001 sa meria takzvaný index podnikateľského prostredia. Začal z bázickej úrovne 100. Až do roku 2006, presne do polroka, kým sa menila vláda, kontinuálne išiel hore o 25 %. Takže podnikanie na Slovensku malo zelenú. Opačný trend je od roku 2006, podnikateľské prostredie sa začalo zhoršovať od roku 2006, momentálne je na najhoršej úrovni, dá sa povedať, o 25 % horšie ešte ako v roku 2001, podľa údajov, ktoré dávajú tí, ktorých sa to týka. Sú to tvorcovia pracovných miest, manažéri, podnikatelia. Ako sa to prejavuje v nezamestnanosti? (Odovzdanie jedného z grafov poslancovi.) Nech sa páči. Toto je trend od roku 2004. (Ukázanie ďalšieho grafu.) Ako sa zlepšovalo podnikateľské prostredie, tak išlo hore, tak išla nezamestnanosť dole. A pokračovala až do roku 2008, keď na Slovensku sme mali najnižšiu úroveň nezamestnanosti, prvýkrát v histórii pod 10 %, presne na úrovni 9,6 %. Bol to dôsledok reforiem, bol to dôsledok zlepšovania podnikateľského prostredia. A odvtedy išla nezamestnanosť hore. Nie je teda pravdou, že politici sa všetci správajú k nezamestnanosti rovnako. Vidieť to na číslach, vidieť to na tom, či sa podnikateľské prostredie zlepšuje alebo zhoršuje. Má to priamy vplyv na to, či máme alebo nemáme na Slovensku viac práce.
Súčasný neúnosný nárast nezamestnanosti najmä v posledných mesiacoch, ktorý je, mimochodom, v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 1 percentuálny bod vyšší, máme momentálne evidovanú mieru nezamestnanosti 14,4 %, takto rok dozadu bola 13,4 %, tak tento neúmerný nárast nezamestnanosti je, žiaľ, dôsledkom ideologických opatrení vlády jednej strany a, podľa môjho hlbokého presvedčenia, zlyhania zdravého rozumu. Zdravý rozum zlyhal vtedy, keď sa rušila rovná daň, keď sa zvyšovali dane na najvyššiu úroveň spomedzi všetkých postkomunistických krajín a aj vtedy, keď sa menil Zákonník práce. Máme najvyššiu priamu daň pre firmy z postkomunistických krajín a máme najvyššiu nezamestnanosť z postkomunistických krajín. Nie je to náhoda.
Vláda jednej strany si nedala povedať a nepočúvala ani opozičné strany, odbornú verejnosť, nezávislé inštitúcie, ale dokonca nevenovala pozornosť ani odporúčaniam Európskej komisie. Tie hovorili o potrebe znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o nezvyšovaní zdaňovania práce, aktivity, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o pružnom pracovnom práve, vláda ho znepružnila. Aj preto aj na túto schôdzu dávame s kolegami návrh novely Zákonníka práce, aby sa dostal do pôvodnej formy pred zmenou, ktorú urobila súčasná vláda, pretože táto zmena pomáha len a len odborárskym funkcionárom a škodí ľuďom. Škodí zamestnancom, škodí zamestnávateľom, všetkým tým, ktorí pracujú, prípadne si chcú privyrobiť v sezónnych prácach, pretože obmedzuje aj prácu nadčas. Keď niekto uprednostní odborárskych funkcionárov pred zamestnancami, rozdá stimuly spriazneným firmám na úkor živnostníkov a malých podnikateľov či znemožní privyrobiť si tisíckam aktívnych ľudí, logickým dôsledkom je len a len nárast nezamestnaných, ktorí alarmujúco posunú Slovensko na najvyššie priečky krajín s počtom nezamestnaných v celej Európskej únii. Už len Grécko, dámy a páni, Španielsko a Portugalsko sú na tom horšie.
Je pozoruhodné, že keď si porovnáme krajiny Únie, ktoré do nej vstúpili spolu s nami a neskôr, tak máme spomedzi nich suverénne najvyššie priame firemné dane a suverénne najvyššiu nezamestnanosť. To sú tie postkomunistické krajiny, to si nevyžaduje žiadny ďalší komentár.
Za dnešnej vlády, to je tiež zaujímavý fakt, nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň počas nášho členstva v Únii. V mnohých krajinách je tento trend ale opačný. Nezamestnanosť klesá, ako vieme, v Nemecku, čo je náš najväčší obchodný partner. Nedá sa teda vyhovárať, že to je tak všade. Ale je to tak v mnohých ďalších krajinách. Veľká Británia, Dánsko, Írsko, Rumunsko. pobaltské krajiny sú príkladom, že sa to dá robiť aj ináč a hospodárska politika, ktorá je tam realizovaná, znižuje nezamestnanosť. Mimochodom, v Maďarsku či v Rakúsku sa nezamestnanosť tiež veľmi nehýbe. Sú to jasné dôkazy, že hospodárska politika sa dá robiť aj v prospech zamestnanosti. A v mnohých krajinách tomu tak je. Základná otázka teda je: Je možné tento trend zvrátiť? A odpoveď je: jednoznačne áno. Chyby sa dajú napraviť. Je ale potrebné okamžite konať a zmeniť hospodárske rozhodnutia z prvého roku vládnych deforiem.
Pred parlamentným jednaním ešte na mimoriadnej schôdzi sme sa stretli na veľmi dobrom stretnutí s tvorcami pracovných miest, ale aj s ekonomickými odborníkmi, s analytikmi. A z tohto stretnutia vzišli mnohé konkrétne odporúčania, ktoré mi dovoľte ešte raz zopakovať, pretože vláda sa tvári, že neexistujú, a ja by som rád zdôraznil, čo považujem za dôležité a čo považujem za potrebné v tejto chvíli, aby vláda robila. Nech je to ktorákoľvek vláda, tak momentálne na Slovensku, o tom som hlboko presvedčený, sa dajú robiť konštruktívne opatrenia a to sú tieto:
Po prvé, je potrebné znížiť priame dane a zabezpečiť lepší výber daní. Vláda momentálne len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty. A jednoducho povedané, keby sa lepšie vyberali dane, nemusela by ich vláda zvyšovať.
Po druhé, je potrebné znížiť odvody, najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa, a zjednodušiť odvodový systém. Je všeobecne známe a zaznelo to v mnohých príspevkoch či z vlády, či z opozície, problémom nezamestnanosti na Slovensku je najmä dlhodobá nezamestnanosť. Máme najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných. Práve to sú ľudia, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. A je potrebné pre nich urobiť také opatrenia, aby sme im dali šancu.
Po tretie, je potrebné spružniť pracovné právo pre kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť možnosť práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce. Takýto návrh dávame, dámy a páni, na túto schôdzu novelou Zákonníka práce.
Po štvrté, je nutné zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo. A považujeme za dôležité zaviesť možnosť kombinácie dávok a práce.
Ďalej, je nutné zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli jedny z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov v celej Únii. Mimochodom, keď hovoríme o tejto regulácii, veľakrát sa posúva jedna, druhá vláda, máme nezávislý regulačný orgán, od roku 2006 je tam rovnaký človek, nominant strany SMER.
Po šieste, je potrebné zjednodušiť administratívu, najmä zavedením licencie pre živnostníkov. Ja som rád, že aj mnohí kolegovia to spomínali vo svojich vystúpeniach a osvojili si tento návrh, ktorý považujem za kľúčový. Iste si pamätáme, že už tento návrh sme takisto dávali vo forme novely zákona. A prídeme s ním opäť.
Ďalej, je dôležité zlepšiť služby štátu na úradoch práce a zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi.
V neposlednom rade takisto súhlasím s tým, že je potrebné zlepšiť vymožiteľnosť práva a najmä urýchliť trvanie súdnych sporov, ktoré zaťažujú podnikateľov, resp. odrádzajú ich od investovania na Slovensku a vytvárania nových miest.
V školstve je dôležité zlepšiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných vysokých škôl.
A v neposlednom rade je dôležité spolu tvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie, a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc.
Veľký vplyv na podnikanie na Slovensku tak ako na celom spoločnom európskom trhu má takisto to, čo sa dohodne v Bruseli. Je potrebné aktívne vystupovať v týchto jednaniach tak, aby sa nezvyšovali náklady pre aktívnych a pracovitých.
Dámy a páni, vláda svojimi doterajšími opatreniami vyhnala tisíce pracovných miest zo Slovenska a potom chce míňať peniaze ľudí na investičné stimuly, prípadne na ďalšie opatrenia, pretože gro vládnych opatrení v boji proti nezamestnanosti tvoria najmä stimuly a najmä opatrenia, ktoré si vyžadujú vládne zdroje. Vládne zdroje, to nie je nič iné, len peniaze daňových poplatníkov, peniaze občanov, tých, čo sú aktívni, a tých, čo poctivo platia dane. Nie je predsa možné, aby sme vyhnali prácu zo Slovenska, znížili príjmy ľuďom a ešte zobrali tým, čo platia dane, a použili ich zas len na jednotlivcov. To je nezmyselné. Je potrebné robiť systémové opatrenia, zjednodušiť administratívu a najmä to gro spočíva v znižovaní daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, v aktivite a v spružnení pracovného trhu.
Omnoho logickejšie a správnejšie a aj lacnejšie je robiť dobrú hospodársku politiku cez opatrenia aj tie, ktoré som spomínal, aby Richterova stupnica zemetrasenia nezamestnanosti ukazovala stále nižšie čísla. Ja vám ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Duchoň a pán poslanec Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu.
V prvom rade, nezamestnanosť na Slovensku je dlhodobý problém a vyplýva z charakteru a štruktúry ekonomiky Slovenska. Pokiaľ sa bavíme o rokoch, ktoré ste tam vypichli, 2004, povedzme, až 2008, tak naozaj znovu treba zdôrazniť, že to bolo obdobie, keď svetová ekonomika rástla, jednoducho keď bola konjunktúra, a pri našej otvorenej ekonomike to malo zásadný vplyv na to, že jednoducho proexportne orientovaná ekonomika ako sme my vtedy zažívala rovnako konjunktúru. Po roku 2008 vplyvom globálnej hospodárskej krízy došlo, samozrejme, k opačnému efektu.
Druhá poznámka, čo sa týka boja proti daňovým únikom. Znovu zdôrazňujem, že práve táto vláda prijala viacero legislatívnych opatrení, ktoré napomáhajú eliminácii daňových únikov, a teda bojujú proti daňovým podvodníkom. A z tohto pohľadu znovu poukazujem na to, že vaša vláda v tomto z tohto pohľadu neurobila takmer nič. Takže ďakujem.

Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

Ja len niekoľko poznámok k niektorým vašim vyjadreniam.
Keby ste zlepšili výber daní, nemuseli ste ich dvíhať. Pán poslanec, prečo ste dvíhali DPH-čku?
Treba zlepšiť elektronickú... (Reakcia z pléna.) Ale, pán poslanec Kaník, veď buďte kľudný, ste tu hodinu vystupovali, všetci sme vás počúvali, nemusíte byť nervózny, nechajte hovoriť aj iných. Ale, zas, to je váš zvyk, skákať druhým do reči... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale poprosím vás, páni poslanci, o kľud. Pán poslanec, máte faktickú, takže, nech sa páči,...

Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Ale však nech povie ešte niečo pán poslanec Kaník, ešte sme ho dnes málo počuli.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
... reagujte na pána Štefanca.

Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Môžem, pán poslanec Kaník, pokračovať? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem.
Pán poslanec, zlepšiť elektronickú komunikáciu štátnej správy, to ste mysleli tak, ako ste zlepšili výber daní na Daňovom riaditeľstve, keď sa tam nový softvér zavádzali? Tak ste to mysleli? Sú nádherné tie vaše rady.
Aktívne vystupovať v orgánoch Európskej únie, to ste mysleli tak, pán poslanec, ako ste pri prístupových rokovaniach vyjednali dotácie pre poľnohospodárov alebo zbytočnú likvidáciu Jaslovských Bohuníc? Pán poslanec, tak ste to mysleli?
Alebo znižovanie cien elektrickej energie, to som už vysvetľoval aj pánovi poslancovi Kaníkovi, že toto radšej nehovorte, pán poslanec. Teraz je najlepšie vidieť kauzu Stredoslovenskej energetiky, keď vy ste pri jej predaji totálne išli pod cenu za 120 mil. eur, oni ju dnes predávajú alebo majú výnos aj s dividendami 700 mil. eur za desať rokov. Pán poslanec, to bolo to vaše pristupovanie k správe majetku štátu? Vy sprivatizujete strategické podniky, ktoré nie je potrebné privatizovať, ktoré nič iné nerobia, k tomu ste sa aj zaviazali, len dvíhajú ceny. A vy sa potom pýtate a vy vystupujete, že treba znižovať ceny elektrickej energie. Prečo ste to predávali, pán poslanec? Prečo ste predali Slovenské elektrárne? Prečo ste predali Východoslovenskú energetiku, Stredoslovenskú energetiku, Západoslovenskú energetiku totálne pod cenu? Prečo ste to urobili, pán poslanec?

S reakciou pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Začnem pánom poslancom Podmanickým, veľmi jednoduchou odpoveďou. Bolo to preto, aby ste tam nekradli, pretože vás poznáme. (Potlesk.)
No prečo sa zvýšila DPH? Pretože ste nechali prázdnu štátnu kasu, pán poslanec, pretože za jeden rok deficit išiel hore z 2,1 na 8 %, pretože ste nechali rozvrátené verejné financie, pretože vždy, keď prídete k moci, tak odovzdávate štát v horšom stave, než ste ho zdedili. Toto je vaša politika.
A k cenám elektrickej energie. Ešte raz, pán poslanec, regulačná politika je v rukách nezávislého regulačného úradu. Od roku 2006 najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii, to je výsledok vášho nominanta a vašej regulačnej politiky.
Pán poslanec Duchoň, no, nie je to pravda, samozrejme, čo hovoríte, že všetko sa odvíja len od zahraničia a Slovensko nemôže nič robiť. Demonštroval som to už aj vo vystúpení.
A nie je to pravda, keď sa pozriete aj na údaje, ako bolo v rokoch 2004 až 2008 obdobie, na ktoré sa odvolávate, Nemecko rástlo (1,2, 0,7 % v rokoch 2004 – 2005, z roku 2003 dokonca z recesie, žiadne veľké časy). Nezamestnanosť v Nemecku bola ešte vyššia než u nás. Takže výsledkom tohto znižovania nezamestnanosti boli len a len tvrdé reformy. Bohužiaľ, výsledkom vašej politiky sú len deformy a tým pádom viac a viac nezamestnaných a pokles reálnych miest, to je výsledok vašej politiky.
A daňové úniky. Keď ste preberali vládu, roku 2005 efektívnosť výberu DPH bola 75 %, keď ste odchádzali v roku 2010 bola 57 %. To je výsledok.