19. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.

Vážená predsedajúca, vážený minister, vážení kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto správe. Ja možno niečo zopakujem a niečo poviem nového.
Tak prvé, čo asi chcem zopakovať, je to, že problém nezamestnanosti, samozrejme, budeme riešiť počas celého funkčného obdobia. A keďže vo všetkých prieskumoch verejnej mienky ľudia považujú problém nezamestnanosti za problém číslo jedna, tak predpokladám, že o tomto probléme číslo jedna budeme viesť ešte ďalekosiahle debaty a, samozrejme, budeme predkladať rôzne návrhy a určite sa budeme pozerať aj na to, akým spôsobom sa to bude uberať. A som presvedčený, že to bude jedno z kritérií hodnotenia aj tejto vlády, to znamená, ako si ona poradila s týmto fenoménom nezamestnanosti.
Dovoľte mi na úvod povedať jednu takú záležitosť, pretože stále o tom hovoríme, že v súčasnosti kolegovia z vlády zdôrazňujú to, že problém nezamestnanosti je v prvom rade zapríčinený externým prostredím. A ja by som si dovolil takú kacírsku myšlienku povedať, že kým, povedzme, počas prvej Ficovej vlády trištvrte roka sa hovorilo, že nás kríza nedotkne a my si tu poradíme sami, tak teraz zase opačné kyvadlo sa hovorí, že za všetko môže externé prostredie. Ja si dovolím navrhnúť, skúsme sa dohodnúť aspoň tak, tak ako Maďari hovoria, féle féle, to znamená pol na pol, to znamená, že za polovicu toho zhoršenia môže externé prostredie, samozrejme, plus-mínus, ja to trošku akože nadnesene hovorím, a za polovicu môže nesporne vláda svojou hospodárskou politikou.
Takže ak budeme porovnávať, tak v podstate sú také dve zásadné línie porovnávania, a to, samozrejme, čo urobila minulá vláda, čo urobili Dzurindove vlády s nezamestnanosťou, čo robí s ňou táto vláda. A teraz sa k tomuto nebudem vyjadrovať, určite bude ešte strašne veľa priestoru sa vyjadriť aj k tomu.
Ja by som zdôraznil hlavne záležitosť porovnania sa v rámci krajín EÚ. Faktom, samozrejme, je, že tí zostavovatelia toho materiálu si dali dosť práce, aby zostavili ten materiál, samozrejme, s pohľadom z pohľadu ich, ale dovoľte mi, uviesť tri zásadné veci.
Ono z pohľadu Európskej únie sa to jednoducho dá porovnať, keď si pozriete Eurostat, čo je vlastne oficiálna štatistika Európskej únie. A tam chcem zdôrazniť, ono síce tu už bolo povedané, že máme štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a horšiu ju majú len skutočne problémové krajiny. Máme prakticky dlhodobú nezamestnanosť, skoro najvyššiu v Európskej únii, na úrovni 8,5 %.
A ďalšia vec sa tu ešte nepovedala, že v kategórii do 25 rokov veku máme až 33,2 % nezamestnaných. Každý tretí človek, ktorý je mladší ako 25 rokov, je u nás nezamestnaný. A aj v tejto kategórii za nami alebo horšie sú na tom len dve krajiny z Únie, a to Grécko a Španielsko.
A ja chcem povedať jednu takú zásadnú vec, že podľa môjho názoru treba vylúčiť z týchto štatistík Grécko. Ja poviem, aj prečo je to potrebné. Grécko si v prvom rade, žiaľbohu, prejedlo budúcnosť svoju a už svojich detí a jednoducho ten priemer tej Európskej únie zhoršuje. To znamená, že ak by sme vylúčili Grécko zo štatistiky, tak rozdiel medzi priemernou mierou nezamestnanosti na Slovensku a priemernou mierou nezamestnanosti v Európskej únii by bol oveľa väčší. Neviem, či sa rozumieme, hej. Jednoducho krajina, ktorá de facto je v bankrote a de facto je len, by som povedal, nechcem teraz to nejako zle povedať, umelo udržiavaná v eurozóne a možno aj v Európskej únii, jednoducho podľa nás, podľa mňa do tejto štatistiky nepatrí.
Ďalšia závažná vec v tejto štatistike je to, že ono je štatistický priemer a vážený priemer. Nechcem teraz ctených kolegov poučovať. Ale je to veľmi, veľmi veľký rozdiel, keď, povedzme, jedna velikánska krajina má, obrazne povedané, 100 miliónov obyvateľov a má, povedzme, 5-percentnú nezamestnanosť a jedna malá krajina má 5 miliónov obyvateľov a má 10-percentnú nezamestnanosť, neznamená to, že priemer je tu 7,5, hej. Takže ono, samozrejme, s číslami sa dá hrať a tak ďalej a určite každý bude mať na svoj pohľad vec a hovorilo mnoho vtipov štatistov, kto najviac klame a kto sa vie prispôsobovať. Ale zostáva nezmeneným faktom, že čokoľvek budeme tvrdiť, tak jednoducho práve tí voliči a tí ľudia, ktorí hľadajú prácu, urobia si sami svoj obraz o tom, či táto vláda robí alebo nerobí veci v prospech zamestnanosti.
Dovoľte mi ešte jednu takú vec povedať. Pán minister tu spomenul materiál, ktorý bol prijatý na vláde, kde boli prijaté takzvané opatrenia na podporu rastu. No, bez urážky, mne sa zdá ten materiál skôr takého politického charakteru, že treba vytvoriť nejaký materiál na podporu rastu. Ale, úprimne povedané, keby sme postavili ten materiál do kontrastu s tým materiálom, čo predložil minister financií minulý týždeň, ten materiál sa volá Program stability, ktorý de facto hovorí, čo plánuje, ako plánuje táto vláda hospodáriť do konca funkčného obdobia, tak je kontradiktórny, inými slovami, v protiklade, aby som nepoužíval cudzie slová, pretože navrhnuté opatrenia, ktoré sú v tom dokumente, opatrenia na podporu rastu, majú negatívny vplyv na verejné financie. Inými slovami, budú vyžadovať dodatočné financie, ktoré jednoducho nie sú. Na druhej strane je to, čo sme spomínali, ten Program stability. Tam bol nadškrtnutý záväzok vlády šetriť a znižovať deficit každý teda o pol percenta. A len na to znižovanie bude potreba stoviek a stoviek miliónov eur.
Ja dlhšie nebudem rozvíjať tie návrhy, ja poviem už len jednou vetou o tom, ako sú problémy rastu a tak ďalej. Ja nikdy nebudem nikomu vyčítať, že máme percento rastu také alebo onaké. Jednoducho dôležité je podľa mňa úplne iné kritérium a určite pri miere nezamestnanosti je podľa mňa oveľa dôležitejšie, či budeme mať 0,6-percentný rast alebo 1,2-percentný rast alebo a tak ďalej.
A v tom materiáli, žiaľbohu, musím skonštatovať, mnoho takých tých návrhov má, nazvem to, sociálne inžinierstvo. A tým chápem to, že ak máme nejaký problém, tak vytvoríme inštitúciu na riešenie toho problému, takže len ten sumár nejaký, aké fondy treba povytvárať na to, aby potom sa neviem skade zobrali peniaze a pumpovali sa do ekonomiky, ale, budiž, samozrejme, každý môže mať nejaký názor, ale, tak ako som povedal, je to v protiklade s tým, o čom sme hovorili pred týždňom.
Ja na záver nechcem spomínať mnohé nejaké riešenia. Samozrejme, nie je to problém jednoduchý, určite súhlasím s tým, že nezamestnanosť je prierezový problém, nielen pána ministra a tak ďalej, súhlasím s tým, že zo dňa na deň sa to nedá vyriešiť, súhlasím s tým, že ekonomika je zotrvačná a tak ďalej, hej. Takže to sú určité veci, ktoré, samozrejme, akceptujem.
Dovoľte mi povedať len jednu takú myšlienku. Bolo tu spomínané to, čo som dávno aj ja spomínal, že skutočné reálne pracovné a dlhodobo udržateľné miesta môže vytvoriť len a len súkromný sektor, pretože akékoľvek dotácie na ja neviem výstavbu alebo opravu hradov, to je všetko jednorazová záležitosť a stále len budeme musieť na to potrebovať peniaze. Takže toto nepovažujem za skutočné riešenie problémov. Ale je tu ten súkromný sektor, samozrejme, malý, veľký, stredný. A ja navrhujem, urobím len jeden návrh na zamyslenie, že keď my odpúšťame dane niektorým veľkým podnikateľom za to, že sľúbia, že vytvoria nové pracovné miesta, ja s tým nemám problém, si zadefinovať, že nové pracovné miesto má pre spoločnosť určitú trhovú hodnotu, to znamená, že platíme za toto nové pracovné miesto tým, že dávame nejakú daňovú úľavu, ale základná filozofická otázka je: A prečo to má byť práve len pre niektorých, vybratých, ja neviem jednému na východe a tak ďalej? A už som veľmi rád, konečne je tu prípad z Ružomberka, to nechcem ani spomínať, ak niekto dostal daňovú úľavu na to, že neprepustí zo zamestnania, tak už nad tým sa vôbec neuvažuje. Ale prečo by nemohol existovať systém, ešte raz, keď si spoločnosť povie, že trhová cena novovytvoreného pracovného miesta je taká a taká? Prečo by takúto daňovú úľavu nemohol dostať aj živnostník, malý podnikateľ a tak ďalej? A určite som si istý, že keď teraz je cena novovytvoreného miesta niekde na úrovni 40 000 eur, čo je strašne veľa, ja som presvedčený, že za takú sumu, v úvodzovkách, samozrejme, tak si myslím, že o to, aby sa vytvorilo nové pracovné miesto, by bol veľký záujem. Takže ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kuffa, pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Chcel som spomenúť tiež tie stimuly, ktoré už sa tuná spomínali, ale vnímam to aj ako nespravodlivú vec, že ak niektorá firma alebo niektorý zamestnávateľ dostane investičný stimul vo výške vyše 30 tisíc eur alebo 56 tisíc eur, je to nespravodlivé voči podnikateľskému sektoru a to podnikateľské prostredie skôr deštruuje.
Možno niektorí ste sa usmievali alebo posmievali z toho, že cesta na Slovensku je práve podpora drobných a stredných podnikateľov. Je to tá cesta. Je to tá najlepšia cesta, lebo do budúcna naozaj veľký investori sem neprídu. Veľkí investori sú zároveň aj veľkým rizikom. Tak sme to videli, keď prišla tá hospodárska kríza. Pár podnikov ak by padlo na Slovensku, tak tá nezamestnanosť by mohla byť možno aj 50-percentá. Drobní podnikatelia a zamestnávatelia zároveň znižujú aj to riziko. Treba skutočne podporovať aj rodinné podnikanie.
Rovnako takisto som spomínal súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorých nie je vidieť na Slovensku, možno mnohí ste o nich ani nepočuli alebo ste sa s nimi nestretli. Ale toto je skupina ľudí a toto je potenciál, kde by sa dali vytvárať nové pracovné miesta. Možno to vyzerá smiešne, ale aj pán minister pôdohospodárstva tu spomínal, že má ambíciu vytvoriť 30 tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve. Tam je kapacita ešte o 70 tisíc pracovných miest viac. Naozaj treba zamyslieť sa nad tým, aby sme nehospodárili na Slovensku na tých veľkých lánoch, veľkých plochách, to tiež prináša riziko, ale aby aj mladí začínajúci poľnohospodári dostali sa k pôde a mohli začať seriózne podnikať. Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pánovi poslancovi a k jeho vystúpeniu ešte skôr takú poznámku poviem, lebo pán minister prišiel s tým, že chcel dneska skončiť. Stretneme sa aj ráno. Samozrejme, je to téma veľká, vďačná na diskusiu. Ja priznám sa, teraz chcem hovoriť a nemám na to ani tak chuť len kvôli tomu, aby som už nemusel dneska rozprávať.
Takže k reakcii, tomu, čo povedal pán Švejna. V mnohom sa, samozrejme, stotožňujem s ním, ale, zas, nie celkom som si istý, že ak dnešný extrém toho, že podporujeme našich, nahradíme nejakým systémom, že podporíme akože všetkých a zadefinujeme to, koľko to stojí, že je to systémové. Mne to príde také nesystémové, ako teda Európa nesystémová je. A to bude jej veľký problém do budúcnosti, hej, lebo ona naozaj trpí tým obrovským socializmom v sebe, že robí nesystémové veci. My máme cesty také, aké ich máme. Ale teraz minister Počiatek pripravuje systém, že vám pošlú SMS-ku, že máte ísť na STK, viete, za miliardu. No to sú presne veci, že to normálny gazda by neurobil. Najskôr by opravil cesty. A to, že má ísť na STK, by si zapísal do diára. Ale to je proste to čaro tých akože fondov, treba to minúť a je to určené na to. No tak je to svojím spôsobom hlúposť. Ale urobíme to, lebo však tie peniaze akože nie sú naše. Ale v konečnom dôsledku tie peniaze sú naše. No takže aj toto podporovanie niekoho niekde, hej, prináša veľkú mieru subjektivity, ktorá sa nám môže prudko vypomstiť. A ona sa nám aj v konečnom dôsledku vždycky vypomstí. Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský, aj keď ste sa neskôr prihlásili s faktickou, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za veľkorysosť, pani podpredsedníčka. Ja oceňujem vecný tón pána poslanca Švejnu a aj celú túto diskusiu. Ale predsa len mi vadí, že možno ako keby sme ten základný bod, ktorý leží v centre problémov alebo problému menom nezamestnanosť, pomerne obchádzali a snažili sa hovoriť o všetkom, čo určite je dôležité, ale predsa len veci majú rôznu váhu. A ja cítim potrebu zdôrazniť, že tá najväčšia váha, ktorá spôsobí to, že máme takéto dlhé debaty na tému nezamestnanosti, spočíva v korupcii. Ja už podozrievam nás všetkých, že my to považujeme za voľajakú fiktívnu cifru, ktorá kdesi tu lieta mimo našich možností. A je to jednoducho len číslo, ktoré nie je naplnené reálnymi peniazmi. Veď ak by sme my tých 500 miliónov eur, či už ich je 600 alebo 400, jedná sa o tak veľké číslo, že to je ťažké až predstaviť si, rozmenili na minimálnu mzdu, tak my získame vyše 120 tisíc pracovných miest, na priemernú, tak možno to bude takmer 40 tisíc. A teraz sa možno spýtate, že, no, dobre, ale to je pravda, veď nikto nehovorí, že korupcia nie je, ale čo s tým robiť? No tu v tejto miestnosti, tu pod touto strechou je práve páka, ktorou im to môžeme všetko pohnúť. A tá páka sa nazýva odblokovanie občianskej odvahy. My ju bijeme. Ja sa denne s tým stretávam. A potrebujeme dosiahnuť pravý opak. Potrebujeme ľuďom povedať: „Nebojte sa, povedzte nám to a my tie peniaze, ktoré vďaka vám ušetríme, použijeme na to, aby problém menom nezamestnanosť patril aspoň v tej hlavnej časti k minulosti.“ Tu vidím riešenie.

S reakciou, pán poslanec Švejna, nech sa páči.

Ďakujem kolegom. Ja by som ešte k tým daniam, znižovaniu dane niečo povedal. No aby som to vysvetlil, vládna strana sa rozhodla zrušiť rovnú daň. Mala na to plné právo. Dokonca to avizovala. Ale jednoducho teraz existuje rôzny systém selektívnych daní, pričom napríklad neviem, či všetci si uvedomujeme, že lepšie zarábajúci živnostníci platia až 25-percentnú sadzbu dane, pričom veľké podniky platia napríklad 23-percentnú sadzbu dane, hej. Pritom nehovorím o odvodoch, nehovorím o zdravotných odvodoch. A preto keďže nechcú pristúpiť teda z nejakého dôvodu na zníženie daňových sadzieb subjektov, tak proste je to návrh, že pokiaľ by boli ochotní ponúknuť aj celému podnikateľskému sektoru výhodu v tom slova zmysle, že ak zamestnajú niekoho nového, tak im znížime daňovú povinnosť tak ako tým vybratým, tak jednoducho to treba brať. A ja si myslím, že v súčasnej situácii podľa mňa sa to dá krásne vysvetliť. Samozrejme, to musí byť systém, nie od buka do buka. To znamená, že systém ten podnikateľ musí nejakým spôsobom presvedčiť, že to miesto, čo vytvorí, nie je len kvôli špekulácii, ale proste nejako dlhodobo udržateľné. Ale vždy je to lepšie, ak ten podnikateľ bude môcť platiť nižšie dane ako doteraz.
A ešte mám zopár minút, hej. A nebudem ťahať ten čas. Ja si myslím, že už aj tak o chvíľu bude 19.00 hodín. Takže ďakujem za pozornosť.