19. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa dvaja páni poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

Ja chcem reagovať na tie poukázané plusy a mínusy, na ktoré ste poukázali v rozdielnej privatizácii v jednotlivých strategických odvetviach. Priznám sa, že ja som do dnešného dňa neporozumela celkom významu a zmyslu privatizácie, či už v odvetviach, akými sú energie, núdzové zásoby ropy alebo aj železnice. A dokonca sa domnievam, že akékoľvek argumenty, ktoré tu boli predostrené alebo aj ktoré boli dôvodom tejto privatizácie sú iba lacnou zástierkou na vývoz ziskov a kapitálu z nášho štátu smerom von. A sú pre mňa neobhájiteľné o to viac, že práve tieto stratené zisky mohli byť zdrojom na riešenie aj takého problému, o ktorom tu diskutujeme dva dni. Ďakujem.

Pán poslanec Hlina. Takže nevyužije svoju možnosť. S reakciou pán poslanec Mikuš.

Pani kolegyňa, viem sme spolu na výbore, takže viem, aký máte názor na privatizáciu. Možno by vám vedeli povedať primátori z drvivej väčšiny za stranu SMER v stredoslovenskom regióne, ktorý po prevode vodárenskej spoločnosti na obce a mestá sa zhodne dohodli, že sprivatizujú vodárenskú spoločnosť. Z drvivej väčšiny, 95 %, to boli primátori a starostovia za stranu SMER. V mojom príhovore som hovoril rozdiel medzi privatizáciou a privatizáciou. Ak si ukážeme zlé príklady, tak je zlá. Keď si ukážeme dobré príklady, tak je dobrá. Zisky, ktoré tvorili spoločnosti štátne po privatizácii sú zdrojom štátneho rozpočtu. Môžte si pozrieť, aké boli zisky pred privatizáciou a po privatizácii. No a to Cargo, to je príklad krásny, ktorý som vám čítal. Bol kupec, bola pripravená privatizácia za zhruba 17 mld. slovenských korún. No kto by to kúpil, keby tie peniaze nezískal v budúcnosti naspäť? Zostalo to v rukách štátu. Realita je taká, že dnes tam máme mínus 560 mil. eur. To je rozdiel zhruba.

Ďakujem pekne. Touto výmenou sme uzavreli rozpravu, pretože pán Mikuš bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ, predpokladám.
Pán minister.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dvojdňový maratón rokovaní o problematike zamestnanosti - vôbec mi nie je ľúto toho času, naopak. Myslím si, že problematika zamestnanosti si ten čas a priestor zaslúži. Budem sa snažiť byť svojom záverečnom slove veľmi konkrétny k niektorým tým opatreniam, ktoré tu zazneli. Rád by som bol, aby, aby neostali nepovšimnuté.
Na druhej strane však chcem povedať a úprimne poďakovať za značnú časť vecnej diskusie a ponúknutí istého rozmeru videnia, ako riešiť, ako odstraňovať nezamestnanosť. K problematike projektov a ďalších náležitostí, prostredníctvom ktorých by sa mohla tá problematika, problematika vylepšiť. To si veľmi vážim.
Na druhej strane si však v plnej miere uvedomujem, že problematika zamestnanosti je takto široký problém. Od jadrovej fyziky až po sociálnu oblasť. Tá sa tu premietla diametrálne aj v obsahu diskusií, v návrhoch, pretože sa mnohé veci pomenovávali, aj tie, ktoré sú v istom štádiu legislatívnej prípravy, rozpracovania, ale v plnej miere to rešpektujem, lebo zamestnanosť je skutočne veľmi široký diapazón. Ale, a to po prvé, ak som povedal, že mojím záujmom a celkom iste aj záujmom vlády je v prvom rade robiť všetko pre to, aby problematika politiky zamestnanosti sa v maximálnej miere a veľmi konkrétne riešila, môžem povedať jednu vec, že toto vláda napĺňa. Viackrát som zvýraznil a zopakujem to aj teraz, my nie sme schopní čeliť absolútne nezamestnanosti. Je tu podnikateľské prostredie, je tu súťaž v rámci jednotlivých akcií, ktoré sú ponúkané na realizáciu. A firmy sú v štádiu, že si odbyt dokážu, prípadne nedokážu zabezpečiť a riešia to prirodzene a logicky. Niekedy prepúšťajú a, bohužiaľ, v tom horšom prípade skončia tie firmy. To je stav, ktorý je a my ho musíme rešpektovať. Čo však musíme byť pripravení, mať pripravený vždy riešenie a ponúknuť nejakú alternatívu. To znamená mať na nezamestnanosť tvrdou zamestnanosťou.
Treba povedať jednu vec. Keď som spracovával začiatkom roka túto správu, celkom logicky som predpokladal, že do jej prerokovania v mesiaci máji po prvé zíde relatívne dlhší čas a ten čas prinesie mnohé zmeny. Mnohé zmeny na trhu práce, ale čo je podstatné, aj mnohé zmeny v prístupe a v istom okruhu konkrétnych opatrení. Ja som osobne presvedčený, že prorastové opatrenia, to znamená celý ten koncept, ktorý bol prijatý vo vláde, sú tak konkrétne opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, že za 20 rokov samostatného Slovenska tu takýto dokument nebol. Pre mňa je tu aj odpoveď, že pokiaľ sú tu investori, ktorí majú záujem na Slovensku podnikať, na Slovensku vytvárať nové fabriky, nové technológie, že na Slovensku je stále dobré podnikateľské prostredie. Dalo by sa to dokumentovať v konkrétnych číslach, ktoré súvisia istou hodinovou sadzbou smerom k HDP. Keď Európa sa posúva z hľadiska tej hodinovej sadzby ďaleko vyššou mierou k miere mzdy, na Slovensku je tá oblasť iná a stále sa posúva väčšia miera zisku. To sú konkrétne ekonomické čísla. Tým dávam aj úplne jasnú odpoveď na akékoľvek legislatívne zmeny, ktoré tu boli urobené, a do akej miery sa ony, sa ony premietli do zhoršenie podnikateľského prostredia. V niektorých odpovediach budem veľmi konkrétny a budem to aj konkrétne argumentovať, o čo v tomto prípade išlo. Každopádne si však dovolím hneď v úvode povedať jednu vec. Pracovné právo upravuje vzťah medzi dvomi zmluvnými stranami. Jednou je zamestnávateľ a druhou je zamestnanec. Zákonník práce a pracovné právo by teda malo byť vyvážené, upravovať postavenie zamestnávateľa aj zamestnanca. To bolo cieľom novely, ktorú sme predložili, aby bolo obnovené vyváženie, postavenie dvoch zúčastnených strán, keďže pracovné právo nie je len o zamestnávateľovi. A na tom trvám. Takto sme stavali veci a som presvedčený, že sme vytvorili štandardné podmienky. Toľko, toľko k problematike, ktorá sa týka tejto oblasti.
Čo sa týka opatrení, ak dovolíte, 2-3 charakteristiky. Sú tam dva balíky konkrétnych návrhov. Je ich viacej ako stovka. Prvá je z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pomenoval by som ju ako operatívne riešenia, rýchle riešenia, pretože vyplývajú z toho, že sú použité na ne finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, a keďže je rok 2013 je posledným rokom tohto programovacieho obdobia, je reálny predpoklad, že budú zrealizované ešte v tomto roku. Tie by mali priniesť cirka 50 %, z tých plánovaných 60-, možno až 78-tisíc pracovných miest počas rokov '13, '14, tak jak je, je v tých pro rastových opatreniach zadefinované.
Tá druhá časť sú, ja ich nazvem, systémové opatrenia, pretože to sú dlhodobé investície, ktoré by sa mali premietať na roky dopredu z hľadiska vytvorenia pracovných miest. Investície do výstavby fabrík, investície do technológie týchto fabrík, každopádne to nie je jednorazové riešenie a pomoc istým rizikovým kategóriám, ale to je systémová záležitosť, ktorá súvisí s podnikateľom, že sem nejde na rok, na dva, ale má sa tu záujem trvalo etablovať a podnikať, podnikať v tomto prostredí. V tom je ich veľčin, význam a je celkom prirodzené, že je diametrálne odlišná náročnosť na, myslím, finančná alebo podpora na jedno pracovné miesto v porovnaní s tými rýchlymi a v porovnaní s tými systémovými. Keď sa u mňa na ministerstve práce tá podpora na 12 mesiacov pohybuje vo výške 5,5 tisíca eur ročne, čo je vlastne cena práce, je logická vec, že tie prostriedky na tie systémové miesta sú rádovo vyššie a pohybujú sa v nejakom priemere 30-tisíc, 30-tisíc eur. Toľko z hľadiska charakteristiky tých opatrení.
Čo sa týka prístupu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, povedal som to v úvode, odznelo to tu aj v diskusii, zopakujem opätovne. Je nevyhnutné sa k tým nezamestnaným postaviť tak, že sa jasne zadefinujú tí, ktorí sú relatívne rýchlejšie uplatnení, uplatniteľní na tom trhu práce, a tí, ktorým je treba ďaleko väčšej miere pomôcť. Preto sme postavili tri rizikové skupiny. Prvá riziková skupina sú mladí ľudia a tam sa realizujú veľmi konkrétne veci. Ja mám ten dojem, že sa trošku opomína to, čo som tu povedal, 6-tisíc miest od januára je v podstate vytvorených nových, predpokladám, že v priebehu mesiaca ďalších 2-tisíc. To je 8-tisíc nových miest pre mladých ľudí, ktorí to jednoducho veľmi potrebujú, pretože táto oblasť je riziková, a obávam sa, že v budúcom období bude riziková, preto jej treba venovať, venovať maximálnu pozornosť, lebo, ak by som mal byť štatisticky presný, podiel mladých evidovaných nezamestnaných do 25 rokov tvorí alebo tvoril v marci tohto roku 18,6 % všetkých evidovaných, ale podiel do 30 rokov už predstavuje 31,5 %, to znamená tretinový podiel takmer a je preto nevyhnutné mladým ľuďom venovať ďaleko, ďaleko väčšiu pozornosť. Z hľadiska tých štatistík je pre mňa veľmi dôležité konštatovanie, že absolventi či už stredných, alebo vysokých škôl, a to až vyše 80 %, pokiaľ sa aj zaevidujú na úrade práce, do roka nájdu trvalé uplatnenie. To znamená cez 80 % sa do roka zamestná na trvalý pracovný pomer. To je dobré číslo, skôr sa zdá, že problém nastáva v tej kategórie vekovej 25 - 30. To znamená, že keď sa aj zamestnajú, tu jednoznačne vychádza, že nie všetci si dokážu dlhodobo to nové pracovné miesto udržať, ale ten trend je tam, je tam relatívne pozitívny. Toľko, čo sa týka hlavného prístupu.
Ak dovolíte, k niektorých tým konkrétnym pripomienkam, ktoré odzneli, odzneli v samotnej diskusii. V značnej miere sa tie námety, návrhy a opatrenia opakovali ako na tej mimoriadnej schôdzi. Nezaznamenal som nijakých nových návrhov. Ak dovolíte, k tým jednotlivým návrhom, ktoré tu zazneli. Možno trošku väčší priestor budem venovať svojmu predchodcovi pánovi Mihálovi. Myslím si, že je to celkom prirodzené, pretože pomenoval dosť vecí, ak môžem, mrzí ma, že tu už nie je. Otázka prístupu k tripartite a vôbec ako zamestnanecké rady prípadne, aby stvorili, tvorili súčasť tripartity. No len chcem povedať zamestnanecké rady nie sú právne subjekty. Nikto ich nezastrešuje, to znamená, že ani nie je možné doplniť tripartitu o zamestnanecké rady, hoci ja by som s tým nemal problém, lebo predstavujú isté percento zamestnancov, a osobne by som skôr privítal, aby v tejto oblasti boli, ale nie je to možné. Opakujem ešte raz, pretože to nie sú právne subjekty a z toho titulu nemajú žiadnu strechu, ktorá by mohla byť prizvaná. Ak by mali byť súčasťou tripartity, no musel by som zavolať všetky zamestnanecké rady, aby reprezentovali túto skupinu zamestnancov v tripartite. To znamená nemožné. Čo sa týka bipartity, no, treba povedať jednu vec, tu Richter a jeho ministerstvo koná. My sme dali ďaleko väčší priestor bipartite, sú tu konkrétne výsledky. Členovia bipartity boli prizvaní do sociálneho dialógu, kde máme rozpracovaný národný program, sú jeho súčasťou a zúčastňujú sa vážneho sociálneho dialógu. Ja len pripomínam, že to boli predstavitelia bipartity, bolo to 5 prezidentov priemyselných zväzov, ktorí predstavujú 80 % celkového HDP v priemysle, ktorý hneď po prijatí Zákonníka práce vystúpili a povedali, tento Zákonník práce nemá a nebude mať zásadné problémy z hľadiska podnikania na Slovensku. To je výsledok bipartity, to sú tí kapitáni priemyslu, ktorých som tu častejšie menoval, a to sú súčasťou novej bipartity, ktorá vznikla a bude pôsobiť ďalej, a ja sa jej teším. Nie vždy je potrebné, aby štát do sociálneho dialógu zasahoval. Sú tu konkrétne a dobré prípady, ktoré súvisia s tým, že napríklad v Trnave automobilka úplne jasne, ako sa vedela dohodnúť aj bez štátu, nato nám povedali, dva roky nebudeme zvyšovať platy, ale nebudeme prepúšťať a jednoducho prijali pravidlá hry, ktoré my rešpektujeme. To je bipartitný dialóg.
Ďalej odvodový bonus. No, len jedna jednoduchá vec. Nedokázali ste si to presadiť v čase vlády ani medzi svojimi. Teraz sa pokúšate, že to podporí nová vládna väčšina. Je to naivné. Vráťte sa do svojho prostredia a skúste svojich partnerov presvedčiť. Možno sa budeme o tejto otázke potom baviť. Čo sa týka poslaneckého návrhu. Tu chcem povedať jednu vec, pani podpredsedníčka odchádza, ale mi to môže potvrdiť, že tá, ten dialóg išiel o tom, že je potrebné získať súhlas od predstaviteľov VÚC-iek a ZMOS-u, ktorých sa bezprostredne dotýka, lebo oni tie prostriedky musia viac vyfinancovať na autobusy, aby mohli byť títo postihnutí takýmto spôsobom riešený. To znamená, prebehol dialóg, prebehlo stretnutie so ZMOS-om, prebehlo stretnutie s VÚC-kami a potom ten návrh jednoducho ďalej išiel. V tomto prípade by som bol veľmi opatrný a nechápem celkom vyjadrenie pána Mihála smerom k úradníkom z ministerstva. Každý minister, ktorý tam prichádza, zanechá isté stopy aj personálne, ale ja si dovolím povedať po tom roku, čo pôsobím, že na tom ministerstve robia odborníci a v žiadnom prípade by som ich nehádzal do nejakého vreca úradníkov, ktorí majú záujem neviem na čom. Prirodzene, že každý má aj nejaké politické presvedčenie a podľa toho sa aj trošku chová.
K pánovi Brockovi. Smrečina Banská Bystrica, prečo sme nepomohli. Po prvé. Riaditeľ okresného úradu práce oslovil, konkrétne povedal im úplne jasne, aké sú možnosti, aké sú podmienky. Len majiteľ Smrečiny žiadal od štátu nasledovné. Je, je, samozrejmá vec, veriteľom viacerých bánk a žiadal garantovanie vo forme dotácie vlákniny. To znamená žiadal garancie vstupných cien aj výstupných cien a zároveň žiadal Štátne lesy, ktoré sú jedným z veriteľov, aby vstúpili majetkoprávne do Smrečiny ako takej. Všetko veci, ktoré sú neriešiteľné. Dnes nikto nemôže nikomu garantovať vstupné ceny a už vôbec nie výstupné ceny, ktoré sú tu definované na desatinné čísla. Majiteľ oklamal zamestnancov, lebo nekonal predtým a hodil na štát problém, ktorý spôsobil on. Toľko k Smrečine Banská Bystrica na zodpovedanie pánovi Brockovi.
No ale ešte jednu poznámočku trošku možno jedinú takú politickú, ideologickú. Pán poslanec Brocka tu vyčítal vládnym poslancom, že nie sú slobodní pri výkone mandátu poslanca Národnej rady, lebo hlasujú za to, čo vláda predloží. No, pýtam sa pána Brocku, je prejav slobodu mandátu vzájomná kontrola tajného hlasovania a fotenie vyplnených hlasovacích lístkov? Môže byť ešte flagrantnejší prípad? (Potlesk.) To znamená, že nech sa pozrie do vlastných radov, a tu ja mám také jedno slovo, ktoré v tomto prípade viacerým chýba, to je pokora.
Pán Matovič vystúpil a ponúkol veľký rozmer vecí. Veľa zaujímavých, veľa takých, na ktorých sa relatívne dnes v podmienkach rezortu aj pracuje. Hmotná núdza je pripravená kvázi do legislatívneho konania. Tu chcem chcem povedať ale jednu vec. Nebudeme nikdy trestať chudobných za to, že sú chudobní. To, čo máme záujem urobiť z hľadiska zmien je urobiť poriadok. Ten poriadok má spočívať v tom, že ideme odstrániť plošnosť, ideme zaviesť aj tí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby si to zaslúžili. To znamená, aby nesedeli doma len na zadočku, ale aby sa istým spôsobom pričinili aj o tú sociálnu dávku, a som presvedčený, že tento návrh, ktorý predložíme, ak je len trošku objektívna aj tá pravá strana tejto snemovne, tak to podporí. To sa týka aj sociálnych služieb, kde už pol roka pôsobí a pracuje silná pracovná skupina, ktorá pripravuje výstup. Hlavný výstup bude veľmi jednoduchý. Bude spočívať v tom, že dotácia pôjde podľa rozmeru postihnutia jednotlivých chovancov a druhá vec, ktorá sa toho týka, ideme v maximálnej miere podporiť hlavne terénnu opatrovateľskú službu a to je, to je tak ďaleko rozpracované, že v priebehu tohto roku ideme vytvoriť 1 500 nových opatrovateľských miest na Slovensku pre podporu opatrovateľskej služby. To je sčasti odpoveď aj na tie rakúske opatrovateľky, ale tu treba vidieť jednu vec. Európsky trh je otvorený, je voľný. Ak niekto dá zaujímavú ponuku, ktorá osloví budúcu slovenskú opatrovateľku, no tak pôjde do toho Rakúska a my jej nijako v tomto smere nemôžeme zabrániť. Dôležité je, aby sme sa vedeli postarať aj o vlastných ľudí, ktorí sú na túto pomoc odkázaní a k tomu zavádzame 1 500 nových pracovných miest. K europrojektom len toľko, že europrojekty je dohoda dvoch. Brusel, ktorý nastavuje veci a problémy, a samozrejmá vec, že v tom prípade aj domáceho prostredia, a to trošku súvisí aj s tým čo pán poslanec Kuffa vystúpil a pomenoval z hľadiska možnosti zamestnávania v rezorte agropodnikania. No ja neviem, či je málo alebo veľa zasiatej repky, ako nech si to rieši Jahnátek, ale náš problém je iný. Náš problém je v tom, že zatiaľ nám pravidlá Európskej únie nedovoľujú podporiť vytváranie nových pracovných miest v poľnohospodárstve. To je rybolov, poľnohospodárstvo. To sú pravidlá Európskej únie. Už dvakrát sa stretol premiér Fico na túto tému s pánom Barrosom, aby sa tento problém riešil. My máme analýzu, že by sme dokázali v priebehu jedného mesiaca v agrorezorte zamestnať viac ako 6-tisíc zamestnancov, ale žiadame a máme záujem, aby sme mohli pre tento účel využiť aj prostriedky európskeho sociálneho fondu.
K dlhodobej nezamestnanosti pána Matoviča. Nie nechceme a nemôžme deliť ľudí na zamestnaní, ktorí sú schopní zamestnania, ktorí sú nezamestnateľní. Preto sme rozdelili do iných skupín.
Možno poviem jednu kacírsku myšlienku, ale isté analýzy hovoria o tom, keby v evidencii nezamestnanosti neboli na Slovensku Rómovia, tak máme nezamestnanosť 7, maximálne 8 %, ale ja musím zároveň povedať aj Rómovia sú občania Slovenskej republiky a majú všetky práva a povinnosti aj ostatných občanov. To znamená, či chceme, alebo nechceme, my musíme s nimi robiť. Preto ideme zvýhodňovať a robiť samostatné projekty dlhodobo nezamestnaných, kde sa hlavne pohybuje tá kategória rómskeho etnika, ktorá, bohužiaľ, nemá pracovné návyky, nemá kvalifikáciu. To znamená, tie projekty budú súvisieť tým, že v rámci jedného týždňa jeden deň vzdelávame a štyri dni prax. Som presvedčený, že to z hľadiska budúcnosti môže trošku systémovo pomôcť, ale fakt je taký, že sú to naši spoluobčania a majú všetky práva a povinnosti, ako aj všetci ostatní.
Čo sa týka, týka ďalších vecí, neviem. Pán Novotný nie je tu. Nechcem rozoberať to, ako pomenovával, podľa mňa, podľa mňa žiadni Indiáni na východnom Slovensku nežijú. To sú, to sú ľudia, ktorí si zaslúžia iný prístup, a v žiadnom prípade nie tak, ako ho pomenoval on. My riešime regióny, kde je vyššia nezamestnanosť úplne iným prístupom. Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, sú väčšie možnosti podpory. To sme upravili my, od 1. 5. je to v službách zamestnanosti a sú tu viaceré projekty, kde sú zvýhodnené regióny, kde tá nezamestnanosť je vyššia.
A úplne na záver jedna prosba k pánovi poslancovi Hlinovi. Pán poslanec, prosím ťa, ak máš nejaký konkrétny problém s mojím štátnym tajomníkom Burianom, dávam ti dve možnosti alebo ponuky. Jedna je, rieš to klasicky, to ako náš právny systém umožňuje, ak máš takýto pocit, a druhá - príď, ja si rád s tebou sadnem. Môžeme tie veci rozobrať. Pre poslanca koniec koncov a pre každého človeka vždy nájdem priestor a miesto, aby sme na túto tému debatovali, ale ja to tu v snemovni chcem povedať, že štátnemu tajomníkovi v maximálnej miere dôverujem. Vykonáva zodpovednú, dobrú robotu, a ak je tu nejaká minulosť, som pripravený sa na túto tému s tebou veľmi vážne porozprávať. Je to skôr aj osobná prosba, ale bol by som rád, aby sme takéto nejaké obvinenia tu skončili a skôr sa porozprávali. Ja podávam v tomto prípade prípade ruku na debatu k tejto téme. Všetko z mojej strany.
Čo sa týka tých návrhu, návrhu uznesení, je to na vás. Každopádne však jedna pripomienka, ktorá sa týka toho návrhu zhodnocovania účinnosti nových opatrení aktívnej politiky trhu práce. Ja len pripomínam, od 1. 5. je v účinnosti ten nový zákon, asi nemáme čo analyzovať, pretože nemáme ešte ani len prvý mesiac za sebou. To znamená, že ja som pripravený, môžeme sa o tom baviť, pretože, myslím si, že tu je potrebná flexibilita a sú isté nástroje, ktoré sa dajú veľmi konkrétne modifikovať podľa potrieb regionálneho trhu práce, ale v tejto chvíli realizovať toto opatrenie by bolo asi veľmi, veľmi predčasné a zbytočné.
No a posledná pripomienka na to, aby sa situácia v oblasti zamestnanosti zlepšila, je skutočne potrebné prijať ďalšie systémové opatrenia a jedno z veľmi dôležitých systémových opatrení je prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce. Preto ja veľmi očakávam novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý by mal v maximálnej miere tieto anomálie odstrániť. Jednoducho odborné vzdelávanie musí byť založené na tom, že časť sa bude prevádzať v konkrétnych firmách, fabrikách, ktoré prejavia o túto činnosť záujem a samozrejmá vec, že tá zvyšná časť konkrétnych vzdelávacích, vzdelávacích zariadení. To prepojenie je nevyhnutné, v Európe beží, osvedčilo sa a som presvedčený, že aj v podmienkach Slovenska je nevyhnutné túto formu realizovať. Treba povedať, že mnohé školy nabehli na to bez toho, žeby, žeby čakali aj na zákon. Veľmi dobrý príklad z Košíc, kde som bol, ten System Slovakia po dohode so samosprávnym krajom zaviedol jeden nepovinný predmet, IT systém na elektronickej priemyslovke. Maturanti, ktorí skončia, sú pripravení, aby mohli operatívne nastúpiť to práce a robiť prácu, ktorá je relatívne aj dobre ohodnotená. To znemená, že toto je asi cesta, ktorá z hľadiska budúcnosti je potrebná. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Oceňujeme. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej nasleduje

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012.

Správa vlády je uverejnená ako tlač 492 a správa výboru 492a.
Takže nech sa páči, pán minister Richter, uveďte správu.