19. schôdza

Ja chcem reagovať na tie poukázané plusy a mínusy, na ktoré ste poukázali v rozdielnej privatizácii v jednotlivých strategických odvetviach. Priznám sa, že ja som do dnešného dňa neporozumela celkom významu a zmyslu privatizácie, či už v odvetviach, akými sú energie, núdzové zásoby ropy alebo aj železnice. A dokonca sa domnievam, že akékoľvek argumenty, ktoré tu boli predostrené alebo aj ktoré boli dôvodom tejto privatizácie sú iba lacnou zástierkou na vývoz ziskov a kapitálu z nášho štátu smerom von. A sú pre mňa neobhájiteľné o to viac, že práve tieto stratené zisky mohli byť zdrojom na riešenie aj takého problému, o ktorom tu diskutujeme dva dni. Ďakujem.

Pán poslanec Hlina. Takže nevyužije svoju možnosť. S reakciou pán poslanec Mikuš.

Pani kolegyňa, viem sme spolu na výbore, takže viem, aký máte názor na privatizáciu. Možno by vám vedeli povedať primátori z drvivej väčšiny za stranu SMER v stredoslovenskom regióne, ktorý po prevode vodárenskej spoločnosti na obce a mestá sa zhodne dohodli, že sprivatizujú vodárenskú spoločnosť. Z drvivej väčšiny, 95 %, to boli primátori a starostovia za stranu SMER. V mojom príhovore som hovoril rozdiel medzi privatizáciou a privatizáciou. Ak si ukážeme zlé príklady, tak je zlá. Keď si ukážeme dobré príklady, tak je dobrá. Zisky, ktoré tvorili spoločnosti štátne po privatizácii sú zdrojom štátneho rozpočtu. Môžte si pozrieť, aké boli zisky pred privatizáciou a po privatizácii. No a to Cargo, to je príklad krásny, ktorý som vám čítal. Bol kupec, bola pripravená privatizácia za zhruba 17 mld. slovenských korún. No kto by to kúpil, keby tie peniaze nezískal v budúcnosti naspäť? Zostalo to v rukách štátu. Realita je taká, že dnes tam máme mínus 560 mil. eur. To je rozdiel zhruba.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dvojdňový maratón rokovaní o problematike zamestnanosti - vôbec mi nie je ľúto toho času, naopak. Myslím si, že problematika zamestnanosti si ten čas a priestor zaslúži. Budem sa snažiť byť svojom záverečnom slove veľmi konkrétny k niektorým tým opatreniam, ktoré tu zazneli. Rád by som bol, aby, aby neostali nepovšimnuté.
Na druhej strane však chcem povedať a úprimne poďakovať za značnú časť vecnej diskusie a ponúknutí istého rozmeru videnia, ako riešiť, ako odstraňovať nezamestnanosť. K problematike projektov a ďalších náležitostí, prostredníctvom ktorých by sa mohla tá problematika, problematika vylepšiť. To si veľmi vážim.
Na druhej strane si však v plnej miere uvedomujem, že problematika zamestnanosti je takto široký problém. Od jadrovej fyziky až po sociálnu oblasť. Tá sa tu premietla diametrálne aj v obsahu diskusií, v návrhoch, pretože sa mnohé veci pomenovávali, aj tie, ktoré sú v istom štádiu legislatívnej prípravy, rozpracovania, ale v plnej miere to rešpektujem, lebo zamestnanosť je skutočne veľmi široký diapazón. Ale, a to po prvé, ak som povedal, že mojím záujmom a celkom iste aj záujmom vlády je v prvom rade robiť všetko pre to, aby problematika politiky zamestnanosti sa v maximálnej miere a veľmi konkrétne riešila, môžem povedať jednu vec, že toto vláda napĺňa. Viackrát som zvýraznil a zopakujem to aj teraz, my nie sme schopní čeliť absolútne nezamestnanosti. Je tu podnikateľské prostredie, je tu súťaž v rámci jednotlivých akcií, ktoré sú ponúkané na realizáciu. A firmy sú v štádiu, že si odbyt dokážu, prípadne nedokážu zabezpečiť a riešia to prirodzene a logicky. Niekedy prepúšťajú a, bohužiaľ, v tom horšom prípade skončia tie firmy. To je stav, ktorý je a my ho musíme rešpektovať. Čo však musíme byť pripravení, mať pripravený vždy riešenie a ponúknuť nejakú alternatívu. To znamená mať na nezamestnanosť tvrdou zamestnanosťou.
Treba povedať jednu vec. Keď som spracovával začiatkom roka túto správu, celkom logicky som predpokladal, že do jej prerokovania v mesiaci máji po prvé zíde relatívne dlhší čas a ten čas prinesie mnohé zmeny. Mnohé zmeny na trhu práce, ale čo je podstatné, aj mnohé zmeny v prístupe a v istom okruhu konkrétnych opatrení. Ja som osobne presvedčený, že prorastové opatrenia, to znamená celý ten koncept, ktorý bol prijatý vo vláde, sú tak konkrétne opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, že za 20 rokov samostatného Slovenska tu takýto dokument nebol. Pre mňa je tu aj odpoveď, že pokiaľ sú tu investori, ktorí majú záujem na Slovensku podnikať, na Slovensku vytvárať nové fabriky, nové technológie, že na Slovensku je stále dobré podnikateľské prostredie. Dalo by sa to dokumentovať v konkrétnych číslach, ktoré súvisia istou hodinovou sadzbou smerom k HDP. Keď Európa sa posúva z hľadiska tej hodinovej sadzby ďaleko vyššou mierou k miere mzdy, na Slovensku je tá oblasť iná a stále sa posúva väčšia miera zisku. To sú konkrétne ekonomické čísla. Tým dávam aj úplne jasnú odpoveď na akékoľvek legislatívne zmeny, ktoré tu boli urobené, a do akej miery sa ony, sa ony premietli do zhoršenie podnikateľského prostredia. V niektorých odpovediach budem veľmi konkrétny a budem to aj konkrétne argumentovať, o čo v tomto prípade išlo. Každopádne si však dovolím hneď v úvode povedať jednu vec. Pracovné právo upravuje vzťah medzi dvomi zmluvnými stranami. Jednou je zamestnávateľ a druhou je zamestnanec. Zákonník práce a pracovné právo by teda malo byť vyvážené, upravovať postavenie zamestnávateľa aj zamestnanca. To bolo cieľom novely, ktorú sme predložili, aby bolo obnovené vyváženie, postavenie dvoch zúčastnených strán, keďže pracovné právo nie je len o zamestnávateľovi. A na tom trvám. Takto sme stavali veci a som presvedčený, že sme vytvorili štandardné podmienky. Toľko, toľko k problematike, ktorá sa týka tejto oblasti.
Čo sa týka opatrení, ak dovolíte, 2-3 charakteristiky. Sú tam dva balíky konkrétnych návrhov. Je ich viacej ako stovka. Prvá je z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pomenoval by som ju ako operatívne riešenia, rýchle riešenia, pretože vyplývajú z toho, že sú použité na ne finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, a keďže je rok 2013 je posledným rokom tohto programovacieho obdobia, je reálny predpoklad, že budú zrealizované ešte v tomto roku. Tie by mali priniesť cirka 50 %, z tých plánovaných 60-, možno až 78-tisíc pracovných miest počas rokov '13, '14, tak jak je, je v tých pro rastových opatreniach zadefinované.
Tá druhá časť sú, ja ich nazvem, systémové opatrenia, pretože to sú dlhodobé investície, ktoré by sa mali premietať na roky dopredu z hľadiska vytvorenia pracovných miest. Investície do výstavby fabrík, investície do technológie týchto fabrík, každopádne to nie je jednorazové riešenie a pomoc istým rizikovým kategóriám, ale to je systémová záležitosť, ktorá súvisí s podnikateľom, že sem nejde na rok, na dva, ale má sa tu záujem trvalo etablovať a podnikať, podnikať v tomto prostredí. V tom je ich veľčin, význam a je celkom prirodzené, že je diametrálne odlišná náročnosť na, myslím, finančná alebo podpora na jedno pracovné miesto v porovnaní s tými rýchlymi a v porovnaní s tými systémovými. Keď sa u mňa na ministerstve práce tá podpora na 12 mesiacov pohybuje vo výške 5,5 tisíca eur ročne, čo je vlastne cena práce, je logická vec, že tie prostriedky na tie systémové miesta sú rádovo vyššie a pohybujú sa v nejakom priemere 30-tisíc, 30-tisíc eur. Toľko z hľadiska charakteristiky tých opatrení.
Čo sa týka prístupu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, povedal som to v úvode, odznelo to tu aj v diskusii, zopakujem opätovne. Je nevyhnutné sa k tým nezamestnaným postaviť tak, že sa jasne zadefinujú tí, ktorí sú relatívne rýchlejšie uplatnení, uplatniteľní na tom trhu práce, a tí, ktorým je treba ďaleko väčšej miere pomôcť. Preto sme postavili tri rizikové skupiny. Prvá riziková skupina sú mladí ľudia a tam sa realizujú veľmi konkrétne veci. Ja mám ten dojem, že sa trošku opomína to, čo som tu povedal, 6-tisíc miest od januára je v podstate vytvorených nových, predpokladám, že v priebehu mesiaca ďalších 2-tisíc. To je 8-tisíc nových miest pre mladých ľudí, ktorí to jednoducho veľmi potrebujú, pretože táto oblasť je riziková, a obávam sa, že v budúcom období bude riziková, preto jej treba venovať, venovať maximálnu pozornosť, lebo, ak by som mal byť štatisticky presný, podiel mladých evidovaných nezamestnaných do 25 rokov tvorí alebo tvoril v marci tohto roku 18,6 % všetkých evidovaných, ale podiel do 30 rokov už predstavuje 31,5 %, to znamená tretinový podiel takmer a je preto nevyhnutné mladým ľuďom venovať ďaleko, ďaleko väčšiu pozornosť. Z hľadiska tých štatistík je pre mňa veľmi dôležité konštatovanie, že absolventi či už stredných, alebo vysokých škôl, a to až vyše 80 %, pokiaľ sa aj zaevidujú na úrade práce, do roka nájdu trvalé uplatnenie. To znamená cez 80 % sa do roka zamestná na trvalý pracovný pomer. To je dobré číslo, skôr sa zdá, že problém nastáva v tej kategórie vekovej 25 - 30. To znamená, že keď sa aj zamestnajú, tu jednoznačne vychádza, že nie všetci si dokážu dlhodobo to nové pracovné miesto udržať, ale ten trend je tam, je tam relatívne pozitívny. Toľko, čo sa týka hlavného prístupu.
Ak dovolíte, k niektorých tým konkrétnym pripomienkam, ktoré odzneli, odzneli v samotnej diskusii. V značnej miere sa tie námety, návrhy a opatrenia opakovali ako na tej mimoriadnej schôdzi. Nezaznamenal som nijakých nových návrhov. Ak dovolíte, k tým jednotlivým návrhom, ktoré tu zazneli. Možno trošku väčší priestor budem venovať svojmu predchodcovi pánovi Mihálovi. Myslím si, že je to celkom prirodzené, pretože pomenoval dosť vecí, ak môžem, mrzí ma, že tu už nie je. Otázka prístupu k tripartite a vôbec ako zamestnanecké rady prípadne, aby stvorili, tvorili súčasť tripartity. No len chcem povedať zamestnanecké rady nie sú právne subjekty. Nikto ich nezastrešuje, to znamená, že ani nie je možné doplniť tripartitu o zamestnanecké rady, hoci ja by som s tým nemal problém, lebo predstavujú isté percento zamestnancov, a osobne by som skôr privítal, aby v tejto oblasti boli, ale nie je to možné. Opakujem ešte raz, pretože to nie sú právne subjekty a z toho titulu nemajú žiadnu strechu, ktorá by mohla byť prizvaná. Ak by mali byť súčasťou tripartity, no musel by som zavolať všetky zamestnanecké rady, aby reprezentovali túto skupinu zamestnancov v tripartite. To znamená nemožné. Čo sa týka bipartity, no, treba povedať jednu vec, tu Richter a jeho ministerstvo koná. My sme dali ďaleko väčší priestor bipartite, sú tu konkrétne výsledky. Členovia bipartity boli prizvaní do sociálneho dialógu, kde máme rozpracovaný národný program, sú jeho súčasťou a zúčastňujú sa vážneho sociálneho dialógu. Ja len pripomínam, že to boli predstavitelia bipartity, bolo to 5 prezidentov priemyselných zväzov, ktorí predstavujú 80 % celkového HDP v priemysle, ktorý hneď po prijatí Zákonníka práce vystúpili a povedali, tento Zákonník práce nemá a nebude mať zásadné problémy z hľadiska podnikania na Slovensku. To je výsledok bipartity, to sú tí kapitáni priemyslu, ktorých som tu častejšie menoval, a to sú súčasťou novej bipartity, ktorá vznikla a bude pôsobiť ďalej, a ja sa jej teším. Nie vždy je potrebné, aby štát do sociálneho dialógu zasahoval. Sú tu konkrétne a dobré prípady, ktoré súvisia s tým, že napríklad v Trnave automobilka úplne jasne, ako sa vedela dohodnúť aj bez štátu, nato nám povedali, dva roky nebudeme zvyšovať platy, ale nebudeme prepúšťať a jednoducho prijali pravidlá hry, ktoré my rešpektujeme. To je bipartitný dialóg.
Ďalej odvodový bonus. No, len jedna jednoduchá vec. Nedokázali ste si to presadiť v čase vlády ani medzi svojimi. Teraz sa pokúšate, že to podporí nová vládna väčšina. Je to naivné. Vráťte sa do svojho prostredia a skúste svojich partnerov presvedčiť. Možno sa budeme o tejto otázke potom baviť. Čo sa týka poslaneckého návrhu. Tu chcem povedať jednu vec, pani podpredsedníčka odchádza, ale mi to môže potvrdiť, že tá, ten dialóg išiel o tom, že je potrebné získať súhlas od predstaviteľov VÚC-iek a ZMOS-u, ktorých sa bezprostredne dotýka, lebo oni tie prostriedky musia viac vyfinancovať na autobusy, aby mohli byť títo postihnutí takýmto spôsobom riešený. To znamená, prebehol dialóg, prebehlo stretnutie so ZMOS-om, prebehlo stretnutie s VÚC-kami a potom ten návrh jednoducho ďalej išiel. V tomto prípade by som bol veľmi opatrný a nechápem celkom vyjadrenie pána Mihála smerom k úradníkom z ministerstva. Každý minister, ktorý tam prichádza, zanechá isté stopy aj personálne, ale ja si dovolím povedať po tom roku, čo pôsobím, že na tom ministerstve robia odborníci a v žiadnom prípade by som ich nehádzal do nejakého vreca úradníkov, ktorí majú záujem neviem na čom. Prirodzene, že každý má aj nejaké politické presvedčenie a podľa toho sa aj trošku chová.
K pánovi Brockovi. Smrečina Banská Bystrica, prečo sme nepomohli. Po prvé. Riaditeľ okresného úradu práce oslovil, konkrétne povedal im úplne jasne, aké sú možnosti, aké sú podmienky. Len majiteľ Smrečiny žiadal od štátu nasledovné. Je, je, samozrejmá vec, veriteľom viacerých bánk a žiadal garantovanie vo forme dotácie vlákniny. To znamená žiadal garancie vstupných cien aj výstupných cien a zároveň žiadal Štátne lesy, ktoré sú jedným z veriteľov, aby vstúpili majetkoprávne do Smrečiny ako takej. Všetko veci, ktoré sú neriešiteľné. Dnes nikto nemôže nikomu garantovať vstupné ceny a už vôbec nie výstupné ceny, ktoré sú tu definované na desatinné čísla. Majiteľ oklamal zamestnancov, lebo nekonal predtým a hodil na štát problém, ktorý spôsobil on. Toľko k Smrečine Banská Bystrica na zodpovedanie pánovi Brockovi.
No ale ešte jednu poznámočku trošku možno jedinú takú politickú, ideologickú. Pán poslanec Brocka tu vyčítal vládnym poslancom, že nie sú slobodní pri výkone mandátu poslanca Národnej rady, lebo hlasujú za to, čo vláda predloží. No, pýtam sa pána Brocku, je prejav slobodu mandátu vzájomná kontrola tajného hlasovania a fotenie vyplnených hlasovacích lístkov? Môže byť ešte flagrantnejší prípad? (Potlesk.) To znamená, že nech sa pozrie do vlastných radov, a tu ja mám také jedno slovo, ktoré v tomto prípade viacerým chýba, to je pokora.
Pán Matovič vystúpil a ponúkol veľký rozmer vecí. Veľa zaujímavých, veľa takých, na ktorých sa relatívne dnes v podmienkach rezortu aj pracuje. Hmotná núdza je pripravená kvázi do legislatívneho konania. Tu chcem chcem povedať ale jednu vec. Nebudeme nikdy trestať chudobných za to, že sú chudobní. To, čo máme záujem urobiť z hľadiska zmien je urobiť poriadok. Ten poriadok má spočívať v tom, že ideme odstrániť plošnosť, ideme zaviesť aj tí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby si to zaslúžili. To znamená, aby nesedeli doma len na zadočku, ale aby sa istým spôsobom pričinili aj o tú sociálnu dávku, a som presvedčený, že tento návrh, ktorý predložíme, ak je len trošku objektívna aj tá pravá strana tejto snemovne, tak to podporí. To sa týka aj sociálnych služieb, kde už pol roka pôsobí a pracuje silná pracovná skupina, ktorá pripravuje výstup. Hlavný výstup bude veľmi jednoduchý. Bude spočívať v tom, že dotácia pôjde podľa rozmeru postihnutia jednotlivých chovancov a druhá vec, ktorá sa toho týka, ideme v maximálnej miere podporiť hlavne terénnu opatrovateľskú službu a to je, to je tak ďaleko rozpracované, že v priebehu tohto roku ideme vytvoriť 1 500 nových opatrovateľských miest na Slovensku pre podporu opatrovateľskej služby. To je sčasti odpoveď aj na tie rakúske opatrovateľky, ale tu treba vidieť jednu vec. Európsky trh je otvorený, je voľný. Ak niekto dá zaujímavú ponuku, ktorá osloví budúcu slovenskú opatrovateľku, no tak pôjde do toho Rakúska a my jej nijako v tomto smere nemôžeme zabrániť. Dôležité je, aby sme sa vedeli postarať aj o vlastných ľudí, ktorí sú na túto pomoc odkázaní a k tomu zavádzame 1 500 nových pracovných miest. K europrojektom len toľko, že europrojekty je dohoda dvoch. Brusel, ktorý nastavuje veci a problémy, a samozrejmá vec, že v tom prípade aj domáceho prostredia, a to trošku súvisí aj s tým čo pán poslanec Kuffa vystúpil a pomenoval z hľadiska možnosti zamestnávania v rezorte agropodnikania. No ja neviem, či je málo alebo veľa zasiatej repky, ako nech si to rieši Jahnátek, ale náš problém je iný. Náš problém je v tom, že zatiaľ nám pravidlá Európskej únie nedovoľujú podporiť vytváranie nových pracovných miest v poľnohospodárstve. To je rybolov, poľnohospodárstvo. To sú pravidlá Európskej únie. Už dvakrát sa stretol premiér Fico na túto tému s pánom Barrosom, aby sa tento problém riešil. My máme analýzu, že by sme dokázali v priebehu jedného mesiaca v agrorezorte zamestnať viac ako 6-tisíc zamestnancov, ale žiadame a máme záujem, aby sme mohli pre tento účel využiť aj prostriedky európskeho sociálneho fondu.
K dlhodobej nezamestnanosti pána Matoviča. Nie nechceme a nemôžme deliť ľudí na zamestnaní, ktorí sú schopní zamestnania, ktorí sú nezamestnateľní. Preto sme rozdelili do iných skupín.
Možno poviem jednu kacírsku myšlienku, ale isté analýzy hovoria o tom, keby v evidencii nezamestnanosti neboli na Slovensku Rómovia, tak máme nezamestnanosť 7, maximálne 8 %, ale ja musím zároveň povedať aj Rómovia sú občania Slovenskej republiky a majú všetky práva a povinnosti aj ostatných občanov. To znamená, či chceme, alebo nechceme, my musíme s nimi robiť. Preto ideme zvýhodňovať a robiť samostatné projekty dlhodobo nezamestnaných, kde sa hlavne pohybuje tá kategória rómskeho etnika, ktorá, bohužiaľ, nemá pracovné návyky, nemá kvalifikáciu. To znamená, tie projekty budú súvisieť tým, že v rámci jedného týždňa jeden deň vzdelávame a štyri dni prax. Som presvedčený, že to z hľadiska budúcnosti môže trošku systémovo pomôcť, ale fakt je taký, že sú to naši spoluobčania a majú všetky práva a povinnosti, ako aj všetci ostatní.
Čo sa týka, týka ďalších vecí, neviem. Pán Novotný nie je tu. Nechcem rozoberať to, ako pomenovával, podľa mňa, podľa mňa žiadni Indiáni na východnom Slovensku nežijú. To sú, to sú ľudia, ktorí si zaslúžia iný prístup, a v žiadnom prípade nie tak, ako ho pomenoval on. My riešime regióny, kde je vyššia nezamestnanosť úplne iným prístupom. Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, sú väčšie možnosti podpory. To sme upravili my, od 1. 5. je to v službách zamestnanosti a sú tu viaceré projekty, kde sú zvýhodnené regióny, kde tá nezamestnanosť je vyššia.
A úplne na záver jedna prosba k pánovi poslancovi Hlinovi. Pán poslanec, prosím ťa, ak máš nejaký konkrétny problém s mojím štátnym tajomníkom Burianom, dávam ti dve možnosti alebo ponuky. Jedna je, rieš to klasicky, to ako náš právny systém umožňuje, ak máš takýto pocit, a druhá - príď, ja si rád s tebou sadnem. Môžeme tie veci rozobrať. Pre poslanca koniec koncov a pre každého človeka vždy nájdem priestor a miesto, aby sme na túto tému debatovali, ale ja to tu v snemovni chcem povedať, že štátnemu tajomníkovi v maximálnej miere dôverujem. Vykonáva zodpovednú, dobrú robotu, a ak je tu nejaká minulosť, som pripravený sa na túto tému s tebou veľmi vážne porozprávať. Je to skôr aj osobná prosba, ale bol by som rád, aby sme takéto nejaké obvinenia tu skončili a skôr sa porozprávali. Ja podávam v tomto prípade prípade ruku na debatu k tejto téme. Všetko z mojej strany.
Čo sa týka tých návrhu, návrhu uznesení, je to na vás. Každopádne však jedna pripomienka, ktorá sa týka toho návrhu zhodnocovania účinnosti nových opatrení aktívnej politiky trhu práce. Ja len pripomínam, od 1. 5. je v účinnosti ten nový zákon, asi nemáme čo analyzovať, pretože nemáme ešte ani len prvý mesiac za sebou. To znamená, že ja som pripravený, môžeme sa o tom baviť, pretože, myslím si, že tu je potrebná flexibilita a sú isté nástroje, ktoré sa dajú veľmi konkrétne modifikovať podľa potrieb regionálneho trhu práce, ale v tejto chvíli realizovať toto opatrenie by bolo asi veľmi, veľmi predčasné a zbytočné.
No a posledná pripomienka na to, aby sa situácia v oblasti zamestnanosti zlepšila, je skutočne potrebné prijať ďalšie systémové opatrenia a jedno z veľmi dôležitých systémových opatrení je prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám trhu práce. Preto ja veľmi očakávam novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý by mal v maximálnej miere tieto anomálie odstrániť. Jednoducho odborné vzdelávanie musí byť založené na tom, že časť sa bude prevádzať v konkrétnych firmách, fabrikách, ktoré prejavia o túto činnosť záujem a samozrejmá vec, že tá zvyšná časť konkrétnych vzdelávacích, vzdelávacích zariadení. To prepojenie je nevyhnutné, v Európe beží, osvedčilo sa a som presvedčený, že aj v podmienkach Slovenska je nevyhnutné túto formu realizovať. Treba povedať, že mnohé školy nabehli na to bez toho, žeby, žeby čakali aj na zákon. Veľmi dobrý príklad z Košíc, kde som bol, ten System Slovakia po dohode so samosprávnym krajom zaviedol jeden nepovinný predmet, IT systém na elektronickej priemyslovke. Maturanti, ktorí skončia, sú pripravení, aby mohli operatívne nastúpiť to práce a robiť prácu, ktorá je relatívne aj dobre ohodnotená. To znemená, že toto je asi cesta, ktorá z hľadiska budúcnosti je potrebná. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že táto správa nám nezaberie taký časový priestor ako tá predchádzajúca, ale ak dovolíte, v úvodnom slove.
Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2012 ako v poradí piatu súhrnnú správu. Rovnosť medzi ženami a mužmi patrí medzi základné hodnoty demokratických krajín a vôbec aj v istej sociálnej demokracii zvlášť, ktorá má túto otázku momentálne pod kuratelou, je aj vyjadrenie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Európska únia zakotvuje rovnosť medzi mužmi a ženami medzi základné princípy a zaväzuje členské štáty uplatňovať ju vo vyšších vo všetkých politikách a prijímať opatrenia na jej posilnenie. Táto správa, ktorú máte predloženú, informuje o aktuálnych hodnotách základných medzinárodne sledovaných ukazovateľov stavu rodovej rovnosti s dôrazom na analýzu zistených poznatkov. Ako príklad pre správu boli použité aj výskumné štúdie Inštitútu pre výskum práce a rodiny, samozrejme, údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky, ale aj firiem ako je Trexima, mimovládnych organizácií, ako aj výskumné poznatky z akademických a vysokoškolských pracovísk Slovenskej republiky a zo zahraničných štúdií vzťahujúcich sa k predmetnej téme.
Správa bola konzultovaná aj s Výborom pre rodovú rovnosť Rady vlády pre ľudské práva, národnosti, menšiny a rodovú rovnosť.
Obsahovým zameraním správy je analýza dopadu hospodárskej a dlhovej krízy na ženy a na mužov a zmena ich situácie v dôsledku tejto krízy. Napriek určitému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku a posilneniu opatrení pre uplatňovanie rodovej rovnosti v praxi v rámci legislatívy, napríklad prostredníctvom Zákonníka práce, antidiskriminačného zákona, či inštitucionálneho posilnenia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale aj výboru pre rodovú rovnosť nerovnosť naďalej pretrváva, a to takmer vo všetkých oblastiach, ktoré správa analyzuje.
Správa sa podrobne venuje analýze situácie žien a mužov počas krízového obdobia rokov 2008 až 2012, osobitne sa zameriava na trh práce, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, upozorňuje na viaceré zrejmé dopady prijímaných protikrízových a konsolidačných opatrení, ako aj stavu súčasného ekonomického vývoja. Zameranie správy napĺňa odporúčanie a vyplývajúce zo záverov rokovania 98. zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve z roku 2009, predovšetkým z bodu VI., to znamená rodová rovnosť ako podstata dôstojnej práce. Správa ako analyticky materiál predstavuje príspevok k napĺňaniu programového vyhlásenia vlády v oblasti systematického monitorovania vývoja v oblasti rodovej rovnosti.
Správa bola prerokovaná na zasadnutí na Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 22. apríla tohto roku s odporučením radou na predloženie do vlády, vláda 24. februára (pozn. red.: správne má byť: apríla) túto správu prerokovala a predkladá ju na rokovanie orgánom Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu gestorského výboru o prerokovaní súhrnnej správy o rodovej rovnosti za rok 2012, tlač 492a.
V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 862/2007 z 11. októbra 2007 predložila vláda Slovenskej republiky 20. apríla 2013 Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2013 č. 451 pridelil Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012, tlač 492, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti za rok 2012, tlač 492, na svojej 21. schôdzi 9. mája 2013 a výbor prijal uznesenie č. 77, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012.
Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste týmto otvorili rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. (Reakcia z pléna.) Piatok poobede, hej.
V..., so záujmom, ale aj ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ-DS som sa začítala do tejto správy, správy, ktorá sa venuje hlavne v možnosti, možnostiam žien v časoch hospodárskej krízy.
Ja osobne, ja sama mám veľký problém s týmito neustálymi... zdôrazňovaním, že stále sme v kríze, ja by som sa skôr pýtala, že kedy teda nie sme v kríze, panebože, ja toto nepovažujem za krízu, ja to považujem za za problém, v ktorom sme sa ocitli, pretože máme zvýšené očakávania. A takto sa chcem pozrieť aj na túto správu. Za posledných 10-20 rokov sa, samozrejme, a to musíme povedať, neustále zlepšuje postavenie žien, čiastočne kvôli európskemu zákonodarstvu, čiastočne aj tlaku rôznych organizácií ženských a čiastočne aj uvedomeniu si, sebauvedomeniu samotných žien. Keď sú dobré časy, tak máme problémy, ale tie sú trošku iné, lepšie povedané, tie isté, ale inak sa na ne pozeráme. Keď sú dobré časy tak dva príjmy v rodine považujeme za fajn. Za komunizmu dva príjmy v rodine bola nutnosť. V podstate sa bez toho nedalo a za dobrých časov dva príjmy sú fajn a rodina môže zdvihnúť svoj štandard. Je to bonus istý, pretože ženy majú ešte ďalší pracovný úväzok, a to je neplatená práca, ktorú v slovenskej spoločnosti sa nám nedarí odbúrať, a to povedomie, že to tiež práca, ale nie, nie je platená.
V čom sme - z môjho pohľadu, v ktorom ja sa na túto správu dívam - vpredu skoro pred celou Európou, a to je trojročná možnosť zostať s dieťaťom. Pre Francúzku, Američanku, ale aj pre Švajčiarku je to niečo, s čím absolútne nemôže počítať. Zaujímavé pri tomto všetkom je, že vo Francúzsku sa rodí viacej detí ako u nás, hoci Francúzka musí nastúpiť okamžite po troch mesiacoch do práce.
Rakúsko, ktoré bolo vo svojej, vo svojom vzťahu voči ženám jedno z najkonzervatívnejších krajín, ako ja som zažila, v ktorej som žila, to vyriešilo veľmi jednoducho a mimoriadne progresívne, zaviedlo ministerstvo pre ženy. Pani ministerka Dostal (pozn. red.: správne ma byť Dohnal) za svoju štvorročnú kadenciu absolútne zmenila rakúsku spoločnosť, dokonca aj titul, ktorý som ja nosila ako veľvyslankyňa Herr Botschafter Frau sa zmenil na Frau Botschafterin, čo bolo dovtedy neuveriteľné, a všetci sa tomu predtým smiali. Zmenil sa absolútne postoj spoločnosti, nehovorím, že stále ešte neosciluje medzi niektorými silami konzervatívnymi, ktorí preferujú tri K, to znamená Kinder, Kirche, Küche, a rovnocennosťou ženy. Aj v dobrých časoch ale neriešime problém, ako som povedala, neplatenej práci preťažených žien, a to nielen starostlivosťou o deti, ale starostlivosťou o muža, celú rodinu. A v tejto správe sa jedna preťaženosť nespomína a chcela by som na to upozorniť. Dnešnou preťaženosťou ženy - a vidím to na svojich priateľkách - sú tzv. sendvičové ženy. To znamená ženy, ktoré majú deti, majú tieto deti, už majú vnukov, je tlak na ňu, aby sa starala o tieto, svojich vnukov a zároveň má rodičov. A nielen svojich rodičov, ale aj rodičov svojho muža a predpokladá sa, že sa aj o nich bude starať. Tieto ženy, ktoré majú dnes medzi 45 - 60, sú jedny z najpreťaženejších žien, aké vôbec poznám, a o týchto sendvičových ženách sa táto správa vôbec nezmieňuje. Toto bolo taký, zjednodušene povedaná, situácia za dobrých časov.
A teraz sa pozrime na krízové časy. Napríklad, na nechcené dôsledky populistického zmrazovania platov v štátnej a verejnej správe. Všetci kritizujú, treba, čo tam tí úradníci, čo tam tie sekretárky nič nerobia, sedia v teple, ale to dlhodobé zmrazovanie platov, keď pripočítame k tomu infláciu, znamená, že veľká väčšina žien, pretože tieto, tieto práce vykonávajú ženy, sa dostáva, stále dostáva stále nižšiu a nižšiu plácu. Sme tu svedkom proste toho populizmu, nechcených dôsledkov populizmu, ktorý aj tak neprináša žiadne hlasy, ale postihuje ženy a tisícky a tisícky žien. V časoch krízy mnohí ľudia argumentujú, že potrebujú dva príjmy v záujme nie toho, aby prežili, ale aby dodržali štandard života. A ten štandard života podľa všetkých európskych meradiel je u nás vyšší, nech si už o tom myslíme, čo chceme.
Táto správa sa pomerne rozsiahle venuje tomu ako rodičovstvo, aký zdevastujúci účinok má rodičovstvo na niektoré časti života ženy. Ako ničí možnosť kariérneho postupu, ako ju preťažuje povinnosťami, ale ak sa rozhodne založiť deti, teda založiť rodinu a mať deti, znižuje jej penziu bez toho, aby to mohla nejako zásadne ovplyvniť alebo aby jej teda niekto pomohol. Stráca ľudský kapitál so sekundárnym vplyvom na riziko chudoby, keď bude staršia. Čiže dobré časy - krízové časy.
Samozrejme, by som chcela podčiarknuť, a správa o tom hovorí, že najviac sú ohrozené ženy v jednorodičovských rodinách. A tu sa vraciame k našim súdom. K tomu, že žena sa nevie domôcť mnohokrát jednoducho peňazí od otca svojich detí, aj keď teda viem, že sa s tým robí všetko možné, ale cez to všetko poznám príklady, kedy vlastne ženy, ktoré zostávajú v týchto jednorodičovských rodinách, majú veľké problémy.
Druhá vec je vzdelanie. Celý včerajší deň sme tu o tom debatovali. Zúčastnila som sa konferencie s európskou komisárkou pani Vivien Redingovou, prezentovala nám program, európsky program, ktorý má v budúcom roku vysvetľovať mladým ženám a študentkám, aby prestali chodiť študovať masmediálnu komunikáciu a sociálnu prácu, pretože si nenájdu prácu, keď budú tieto školy študovať, aby sa zamilovali do matematiky a začali študovať matematické a technické odbory. Aby sa stali partnerkami svojich mužských kolegov v IT firmách, pretože to sú firmy, ktoré zdvihnú nielen ich platy, ale aj ich penzie, keď budú staršie, banky a podobné. Možno že by sme mohli uvažovať o tom, aby sme sa zoznámili s týmto programom aj na Slovensku, začali kampaň medzi mladými študentkami, aby sa prestali, ako sa hovorí po slovensky, oštiadzať pred matematikou a konečne sa jej začali venovať.
Chcela by som sa ešte pár slovami zmieniť o rómskom probléme, ale vzhľadom na rómske ženy. Keď som ako veľvyslankyňa pozývala rómske deti, aby prezentovali svoj temperament, schopnosť maľovať, spievať, tancovať, fantastické deti do 13 rokov, pýtala som sa učiteľov z Jaroviec, koľko z týchto desiatich chlapcov, ktorí teraz sú, sa dokáže vymaniť z prostredia osady, v ktorej žijú. Ani jeden, bola odpoveď. Koľko z týchto desiatich dievčat krásnych, malých, sa dokáže proste nejakým spôsobom prekonať alebo aspoň zlepšiť si situáciu? Dve-tri. Áno, všetky posledné výskumy ukazujú na to, že programy niektoré pre zlepšenie postavenia statusu Rómov v osadách, je schopnosť oprieť sa o rómske ženy. To som chcela povedať na túto tému.
Áno, kríza kumuluje viaceré znevýhodnenia žien, matiek a kladie ženám do cesty viacero štrukturálnych bariér a správa konštatuje celkom oprávnene, že protikrízové balíčky, ktoré sa tu tak oslavujú a prezentujú, opakujú situáciu, keď sa v mene vyšších a potrebnejších cieľov odmieta agent venovať sa agende rodovej rovnosti, alebo dokonca, čo sme tu niekedy svedkami, agenda rodovej rovnosti je vysmievaná.
Chcela by som tu na záver upozorniť, že Slovensko má jednu z najstarších ženských organizácií vôbec v Európe, a to je Živena založená v roku 1867. Túto organizáciu viedli tie najprogresívnejšie ženy, či už sa Vajanský hneval, alebo nie, najprogresívnejšie ženy Slovenska, spisovateľky, aktivistky bez ohľadu na to, či ich vyháňali metlami z Martina, alebo nie. Živena by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Keď sa pozriete do jej histórie, čo všetko presadila aj v sociálnych veciach, pán minister, ako vlastne začala presadzovať, nielenže sa plietli koše pre deti, novorodencov na Orave, pretože tam ženy dávali deti len do plachietok, ale presadzovala sociálne programy pre ženy. Ale musíme si uvedomiť, že Slovensko aj podľa tejto správy, a to chcem vyzdvihnúť, má rodovo najsegregovanejší trh práce v Európe, čo je teda znakom našej spoločnosti v 21. storočí. Ja si preto myslím, že by sme mali preferovať skôr kvalitné služby pre ženy a rodiny, pred finančnými prostriedkami, teda tá cesta, ktorou ide Francúzsko.
A úplne na záver, sme v parlamente, kde máme prvýkrát v histórii vo vedení parlamentu, to znamená osoby, ktoré sú vyššie postavené protokolárne ako vláda, tri ženy, tri ženy podpredsedníčky parlamentu. Sú tam už rok a tak si položte otázku, či tieto tri ženy vôbec urobili niečo preto, aby sme sa spojili tu v parlamente pre ostatné ženy, alebo či vôbec myslia na to, čo je ich povinnosťou v takýchto najvyšších ústavných funkciách. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, dovoľte pár slov, prihlásil som sa už dávno, pred dvoma týždňami, nemôžem túto tému nechať len tak.
Pani predchádzajúcej kolegynke by som jej poďakoval, že tak dôležitú matematiku vidí aj najmä pre ženy. Isteže je to dôležité už potom, keď má štyri deti, tak akurát, že ich bude počítať, to je jediné, čo jej z tej matematiky zostane, moja dcéra je tak. (Reakcia z pléna.) No a chcem povedať, že tá sendvičová generácia je taká dneska, že dneska už päť generácií žije pokope, čiže fakt, že tá stredná sa musí starať o dve dole a o dve hore, to je pravda, čiže tie ženy sú veľmi vyťažené, a nielen po 60, do 60 rokov, ale viacej nad 70 rokov, mám svokru, ktorá má má 95 rokov, takže viem, o čom hovorím.
A tretiu poznámku ešte, že je taká pani historička Závacká, Záblacká? (Reakcie z pléna.) Ako? (Reakcie z pléna.) Závacká. No jej, tá jej mamička je taká troška tvrdá na náboženstvo, na cirkev, iste má svoju pravdu, a jej dcéra, ktorá nedávno v Pravde poukázala na moju mamu ako veľkú feministku pred mnohými rokmi, na čo som bol veľmi hrdý, a ešte som sa jej zabudol za to poďakovať, vraj má z tej práve Živeny mnoho článkov a tak ďalej. Takže teším sa, že. No, ja hneď na začiatku to poviem, že fakt, že rodová rovnosť je dobrá vec, aj každoročne že ju sem dávame, ale celkove to súvisí s ľudskými právami a vždy tu orodujem za to, aby aj problematika celkovo ľudských práv, rodová rovnosť je len málo z toho, Rómovia, menšiny, deti, celkovo ľudské práva podľa deklarácie a podľa našej ústavy, by tu raz mohla odznieť a to veľmi prosím, lebo je to momentálne na troch ministerstvách, teda ministerstvo práce, sociálnych vecí, ministerstvo zahraničia a na úrade vlády, a teda raz porozprávať o tej problematike by nezaškodilo.
Ja už si myslím, že už Kristus bol prvý, ktorý presadzoval vlastne rodovú rovnosť, zdvihol ženu v čase, keď bola naozaj ničím, to treba povedať. Na druhej strane, nedávno, pár dní tomu nazad, Konferencia biskupov Slovenska mala konferenciu o rodovej rovnosti. Ja som tam nebol pozvaný, nevedel som o nej, až dodatočne, nechcem tu otvárať, k čomu tam došli, ale tejto téme sa teda venovala aj cirkev.
Správa hneď v úvode hovorí, že neopakuje rok 2011, to je dobre, lebo potom by som mohol aj svoj príspevok z minulého roku opakovať, veľmi zdôrazňuje, že hovorí o analýze problému, čo trošička sa potom vytratí v správe, a ide do veľa štatistík, ktoré nie vždy sú celkom komentované. Určite, ženy to vždy mali ťažšie ako muži, to je pravda, musia byť matky, manželky, domácnosti prác a tak ďalej. Určite tam im pomôcť deti a, samozrejme, manžel, to dúfam moja manželka nepočúva, ale tam tí druhí musia žene pomôcť, aby proste to vydržala tie veľké tlaky.
Veľa sa tam hovorí o rodovej perspektíve, ja by som povedal, že aj rodinná perspektíva je veľmi dôležitá, a tuším v roku 2014 bude Medzinárodný rok rodiny, čiže tam by som veľmi prosil, proste nejaký projekt na túto tému ako podniknúť, iste to súvisí vzájomne. Je tam veta, že kríza prinesie možnosť radikálnych zmien, kríza je šanca, nevšimol by som si, že by v tejto kríze nejaké veľké radikálne zmeny sme v tomto smere priniesli. Je tam veta, že špeciálny dopad krízy u nás, je zhoršená ochrana počas tehotenstva. Tiež sa mi nezdá, že by som zbadal, že by kríza toto priniesla, no iste tou zamestnanosťou žien snáď, ale my máme, to už povedala aj pani poslankyňa Vášáryová, nadštandardnú starostlivosť o matku, viete, že 34 týždňov materská dovolenka, 37 týždňov, keď je žena sama, 43, keď sú dvojičky, čiže to nikde vo svete v podstate nie je, čiže to je vymoženosť, ktorú si treba udržať.
Hovorí sa tam o probléme jednorodičovských rodín, tak ten problém úzko súvisí s rozvodovosťou a u nás je temer 50 % rozvodovosť, čiže tam je pes zakopaný, a teda veľmi stále horlím - školiť mladých ľudí predtým, ako stúpia do manželstva, veľmi rýchlo, dovtedy sa na to vôbec nepripravovali, ani na manželstvo, ani na rodičovstvo, školiť ich, vysvetliť im, čo ich čaká, že to nebude furt také fajn, ako sa to zo začiatku zdá.
Problém je aj sólo starobných dôchodkov žien, to je pravda, naozaj tie sú veľmi nízko s príjmami, len tam upozorňujem a aj zákon o rodine to hovorí, na deti a o tom, že tie deti musia a majú pomáhať. O tej exekúcii tu sa často hovorilo, správa hovorí, že 30 900 dôchodkov je exekvovaných, no Lojzo Hlina hovorí už o 41-tisíc, to od konca minulého roka mohlo stúpnuť. Je to vážny problém a ľudia, keď dostanú 116 eur na mesiac, je to skutočne málo.
Veľmi sa tam hovorí o tyranii v rodine v prospech žien, no určite je to pravdou, len ja poznám aj mnoho mužov, ktorí hovoria, že sú týraní, je celá organizácia o tom, je celá organizácia, ktorá bojuje o deti, deti sú často zálohou a, by som povedal, takou zámienkou, ktorou si manželia vzájomne vybavujú svoje účty.
Veľmi sa tam hovorí o ochrane materstva, to je pekné, a o nárok na voľno najmä v nedeľu. Tak tuná sa často hovorí nedeľa pre každého, voľná nedeľa a tak ďalej, bez práce, nateraz to neprechádza ani v parlamente, ani v spoločnosti. Zaujímavé by bolo vedieť, ako sa využívajú európske sociálne fondy v prospech rodovej rovnosti. Toto proste nie je známe, ale zrejme aj tam je veľa peňazí a neviem, kto ich celkovo čerpá, iste sa to dá zistiť, som to nezistil.
Konštatovanie, že v manažérstve a vo vysokých funkciách len len 31 % žien, ja myslím, že to je výborné. Boli ti českí senátori, včera sme hovorili o tom, jak je to u nich, tak není to o nič lepšie, len hovoria a to som ja tiež toho názoru, že žena, keď chce byť v politike, tak v nej bude, keď nechce byť a čaká, že ju pozvú, tak v nej nikde nebude. A čo je určite presadenie sa cez tú mužskú bagáž, je nutná, aby mala lakte, aby išla do toho, aby vedela, že je to riziko, atď. Je tam toľko žien, koľko tam chce byť, sme sa zhodli s Čechmi, ale možno že za to ma ešte niekto vyhreší.
Počet žien, absolventiek vysokoškolského štúdia, viacnásobne prevyšuje počet mužov, čiže tam je to opačne. Zaujímavé, učiteľky - je 89 % na základných školách, 71 % na stredných a vysokoškoláci 44, čiže tam je to, myslím, veľmi dobré v prospech žien. Ženy majú aj priemerný život podstatne, no väčší, však to dobre vieme, ako muži, čiže tam by rodová rovnosť tiež mohla platiť.
Ten kompetenčný zákon som už trošku kritizoval v tom, že naozaj tá problematika ľudských práv je rozfrckaná aspoň po troch vážnych, na tri vážne inštitúty - úradu vlády, ministerstvo práce, sociálnych vecí a ministerstvo zahraničia. To není jednotné a malo by tom byť pod jedným, trebárs pod predsedom vlády alebo pod jedným ministerstvom. (Zaznievanie gongu.) Ja mám ešte také, 14.00 hod., štyri minútky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Uvidíme, koľko ľudí sa prihlási, uvidíte, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Za štyri minúty skončím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)