19. schôdza

Dve minúty. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Toto je určite jedna z tém, ktorá by mala poukázať na absolútnu rozdielnosť tých našich "izmov", pán poslanec Kvasnička, ale napriek tomu musím povedať, že v mnohom, čo ste povedali, hlavne v úvode vášho vystúpenia, súhlasím. Ja si tiež myslím, že ženy by mali byť hrdé na svoju ženskosť a nemali by ju žiadnym spôsobom potierať.
Musím povedať, že ja som veľký nepriateľ kvót na ženy, kdekoľvek, a som aj celkom nepriateľkou takého toho prílišného feminizmu, pretože si myslím, že je kontraproduktívny, hlavne v dnešnej dobe. A osobne som teda veľmi hrdá na to, že som žena. Už len preto, že som mohla priviesť na svet svoje dve deti. A celkom hrdá som aj na to, že napr. medzi moje najväčšie hobby patrí varenie. Čo ale považujem za problém, je, že aj v tejto dobe máme na Slovensku ženy, ktoré nemôžu byť hrdé na to, že sú ženy, ktoré preklínajú svoju ženskosť, pretože žijú v katastrofálnych podmienkach. V podmienkach, kde sú tlačené do veľmi úzkych mantinelov, stereotypov o ženách, ktoré sú častokrát morbídne. Hovorím teraz predovšetkým o ženách zo sociálne vylúčených spoločenstiev, kde chýbajú hrdinky typu Anna Karenina a kde chýbajú aj tí vami zmienení rytieri a džentlmeni, žiaľbohu.
Tieto ženy žijú v katastrofálnych podmienkach, čelia domácemu násiliu, psychickému aj fyzickému teroru, a tomu, že nemôžu vychovávať svoje deti tak, ako by mali. A ja si myslím, že je dôležité, aby sme sa bavili o tejto téme, ale som všetkými desiatimi za to, aby to bola veľmi racionálna debata. Aby sme nešli do príliš veľkých výšin, toho prílišného feminizmu, pretože skutočne si myslím, že potom aj verejnosť vníma túto tému ako niečo úplne zbytočné a abstraktné aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Štefan Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne, k rodovej rovnosti a ku kolegovi chcem toľko, problém dnešnej doby je to, že akoby ženy vzdávali sa svojej ženskosti a muži svojej mužnosti. Pekne to kolega spomenul tuná, akoby sme sa báli tých európskych byrokratov, ktorí nám ukazujú cestu ako my, muži, máme byť skutoční chlapi alebo muži. A ženy nie ako ženy, matky, ale predovšetkým, aké majú byť manažérky, aké majú byť supermanky. Toto nie je cesta.
Tu keď bol americký profesor, ktorý učil našich mužov, ako majú byť mužmi, skočil prvý do vody. Hovorí, že keď učí otec syna plávať, tak má prvý skočiť do tej vody a tak. Naši chlapi naňho pozerali a sa smiali, že čo to ich učí. Veď to je bežné, že otec vedie svojho syna v rodinách. Tak to je asi taká vec, že aj tá Európa by nás ako chcela takto učiť.
Kniha Genezis, ktorú spomínal kolega, len tak okrajovo, tak tiež ma v tej chvíli napadlo: Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ako muža a ženu. Nie dvoch mužov a dve ženy. Potom Boh by sa pomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne a nemusel by to tak naplánovať. Rozprávku, ktorú ako spomínal, možno aj v tej tlačovej forme to bude ešte horšie ako v tej filmovej, pretože tá rozprávka raz skončí. Ale tá kniha, keď sa bude tak distribuovať! No aby sa princ do princa zamiloval!? A to je to nebezpečné, a to je tá cesta, kde my v podstate demoralizujeme alebo miatneme deti dnešnej doby, čo je veľmi zlé. Kto to naozaj si zoberie na zodpovednosť, no myslím si, že šťastný vo svojom živote nebude.
A tie kvóty na ženy. Žena nie je určeným tovarom na konzum, to nemôže tak byť.

Nech sa páči, Radoslav Procházka.

Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička, ja ten váš procedurálny návrh podporím a zdá sa mi to logické a správne hovoriť skôr o rovnoprávnosti pohlavia ako o rodovej rovnosti.
Ale mne sa zdá, že vy ste tú tému uchopili ako akýsi medziplanetárny súboj pohlaví, kde Xéna chce poraziť Tóra a kde vlastne ženy sú buď víly Amálky alebo Amazónky a kde to celé má taký obrovský plán a rozmer. A v skutočnosti ono je to veľmi praktická téma. V tomto štáte žije niekoľko desiatok tisíc žien a matiek do 35 rokov, ktoré by chceli, mohli a mali mať možnosť pracovať, ale nepracujú. Preto sa mi zdá, že kým tu nebudú pre ne detské centrá, reálna možnosť skrátenia pracovného úväzku a podobné základné predpoklady pre spojenie rodinného života, starostlivosti o rodinu so starostlivosťou o vlastnú profesnú a pracovnú realizáciu, tak je zbytočné sa trápiť, že kto tu komu závidí pipíka a prečo.
Tá téma, a ja som tak pochopil aj snahu o tú správu, má praktické implikácie. A tá starosť o to, ako to vyzerá na tom veľkom galaktickom pláne, kde súperia egá, nadegá a iné "idy", nepríde mi to ako vhodná poloha pre Národnú radu.

Nech sa páči, Igor Matovič.

Pán poslanec Kvasnička, trošku sa obávam, že síce to vaše vystúpenie, svojím spôsobom ako príspevok do hip-hopu, bolo zaujímavé, ale bojím sa, že proti feminizmu ste vytiahli takú dosť zase silnú opačnú zbraň a možno idete síce s klinom na klin alebo z extrému do extrému, ale potom zabúdame naozaj na ten skutočný problém slovenských žien. A naozaj na Slovensku, a my, chlapi, to nemôžeme zažiť, keď sa slovenská matka rozhodne byť matkou, tak rovno sa rozhoduje, že bude fungovať v znevýhodnenom prostredí. Každá jedna matka s malými deťmi je automaticky, sa na ňu pozerá cez prsty. Hovorím o priemerných firmách. Česť všetkým firmám, ktoré takýmto spôsobom na mladé matky nepozerajú. Každá jedna matka, čím viacej detí, čím viacej v podstate našich budúcich občanov, ktorí budú pracovať na naše dôchodky, tým viac je vlastne zaznávaná, tým horšie sa na ňu pozerajú, tým menšie možnosti zamestnanca na adekvátnom mieste jej vzdelaniu, jej schopnostiam. Toto by sme mali riešiť a o tomto možno hovorí aj tá správa. Ale vy ste to posúvali naozaj do takého galaktického trošku súboja, a potom zabúdame naozaj na tento problém.
Takisto by som očakával od vás, že spomeniete to, že priemerná slovenská matka je v podstate otrokyňou, lebo z jedného zamestnania, ktoré má zaplatené, prichádza do druhého zamestnania a na rozdiel od matky v západných krajinách, kde ten príjem je väčší, kde si môže dovoliť nakúpiť niektoré služby, tak jednoducho tá slovenská to všetko musí odmakať. Poctivo, s vlastnými rukami a zadarmo. A toto mi tam chýbalo, v tom vašom vystúpení, aby ste sa týmito konkrétnymi problémami slovenských matiek zaoberali. Matiek, ktoré chcú mať deti, a len preto, že chcú si plniť materskú povinnosť, sú zaznávané, a tých matiek, ktoré po ôsmich hodinách v práci, robia doma päť, šesť hodín zadarmo.

Nech sa páči, Škripek Branislav.

Ďakujem pekne. Ja sa tiež chcem poďakovať kolegovi Kvasničkovi za návrh na zmenu názvu, a to vyslovene pre tú, ten pohľad, že je treba sa pozerať inak. Tá rodová rovnosť, nie je to správny termín. Mne sa tak zdá, že my tu, neviem, snáď to vidíte inak, ale preberáme z Bruselu, z Európskej únie všetky veci, ktoré tam proste povedia, tak my tu hneď sa s nimi začneme zaoberať, lebo to treba. Ale toto si zasluhuje širokú diskusiu preto, aby sme nedošli do slepých uličiek, do takých, do ktorých v zahraničí už prišli.
Ak by sme chceli tvrdiť, a táto ideológia rodovej rovnosti vedie k tomu, že tá naša identita, ktorá je v skutočnosti daná pohlavím, že sa v skutočnosti, je fakultatívna, že si ju môžeme vyberať, tak potom dôjde k tomu, že naozaj potom je všetko také rovnaké. A nevyhnutne to vedie k tomu, že osoby rovnakého pohlavia majú uzavrieť manželstvo presne v tom slova zmysle, ako to manželstvo existuje medzi mužom a ženou. Takže taký príklad máme momentálne z Francúzska, kde všetci vieme, že to vyvolalo obrovský spoločenský pohyb, demonštrácie, výtržnosti a jednoducho škaredé prejavy, ktoré v usporiadanej a zdravej spoločnosti nie sú potrebné.
Viete, že v britskom parlamente sa vyjadril pán premiér Cameron voči africkým krajinám, že ak budú, že im odmietnu ekonomickú pomoc, keď nezabezpečia homosexuálnym osobám rovnaké práva ako ostatným? V Nórsku ukončilo svoju činnosť Centrum rodovej ideológie, pretože nórska vláda zastavila financovanie tejto inštitúcie z dôvodu nedostatočných vedeckých poznatkov. A takýchto príkladov je viacej. Mne sa zdá, že táto téma si zasluhuje širšiu diskusiu a lepšie sa na to pozrieť.
Ďakujem pekne.