19. schôdza

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za tú analýzu tejto správy, ktorú kolega tuná predložil. Prerátal to, tých osemnásť nedostatkov na jeden kontrolovaný subjekt. No, to je to, v tom priemere možno niekde bolo päťdesiat, niekde dva. Možnože boli niektoré také, kde asi neboli zistené nedostatky, ale vytvára to akoby taký obraz, akoby nikde nebolo nič v poriadku. Že celá krajina akoby nebola v poriadku, hej. Samé nedostatky.
Čudné veci sa dejú aj kolo toho Najvyššieho kontrolného úradu, keď my stále nemáme zvoleného nového predsedu. Ja si kladiem otázku, či vôbec je nám potrebný tento Najvyšší kontrolný úrad. Správa sa ako politický nástroj, koľkokrát som tak počul. Zjavné zlodejiny, krádeže, ktoré tuná boli, celý národ o tom vedel a vrcholní predstavitelia štátu vyhlásia, však počkáme si na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu. A ten Najvyšší kontrolný úrad toľko kontroluje a toľko preveruje tie veci, že takýmto rúškom hmly zastrie toto všetko a všetko sa kdesi to tak zametie pod koberec.
Myslím si, že chýba aj tomuto úradu skutočný rozmer slobody, aby naozaj, ak by teda mali robiť tú činnosť na tom Najvyššom kontrolnom úrade tak, ako to je, tak by museli brať všetko od podlahy. A to by možno bol aj minister alebo jeho samotný rezort. A veľakrát to tak nie je. Veľa razy tým ľuďom, ktorí sú tam a vykonávajú tie kontrolované akcie, tak chýba im aj odvaha. A keď by aj čosi zistili, tak potom v skutočnosti na tom papieri sa premietne čosi iné.
Samé zákazy a príkazy ktoré sú v tejto krajine, aj nad tým sa treba zamyslieť, hej. Keď je toľko nedostatkov zistených a osemnásť v priemere, že teda čo s tým ďalej? Ja len toľko.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja k tomu asi, prísne vzaté, čo pani kolegyňa Žitňanská hovorila, asi je to tak. Len ja v zásade to vyženiem do extrému, lebo nám sem môže prísť správa, keď zvolíme toho vhodného kandidáta, ktorý nebude ani tučný, ani chudý, ani mladý, ani starý, ale hlavne bude bezzubý a bez pazúrov, tak nám môže poslať sem správu za rok 2014, že všetko je v poriadku, majte ma radi; za 2015, všetko je v poriadku, majte ma radi na dvakrát. Viete, lebo v zásade taká správa sem môže prísť a my v zásade môžme len s ňou súhlasiť alebo nesúhlasiť.
Čiže ja si myslím, že asi sa treba nad tým zamyslieť, že, že, lebo do tej správy, lebo táto správa má veľké nedostatky, hej, veľké nedostatky a treba ju doplniť. To si ja myslím, hej.
A ja som ešte zabudol povedať, ja to asi poviem pri tej voľbe, že nám by pomohlo, keby náhodou, viete, že, ja neviem, kto bude ten ideálny kandidát pre SMER, hej. Ako má byť chudý, ako má byť starý, ako má byť mladý? Ale ja rozmýšľam, že keby to tak ten Nicholson, ja by som mu povedal, že ja ho, by som ho nominoval, lebo to myslím môžem, nominovať. Ja by som ho fakt nominoval, keby on s tým súhlasil. A chcel by som si pozrieť tie výrazy v tých vašich tvárach alebo v tvárach niekoho, že jak by sa tváril, keby trebárs ten Tom Nicholson bol šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Lebo mám pocit, že už iba, v niektorých chvíľach nám už iba toto pomôže.
Ďakujem.

To bol jediný písomne prihlásený poslanec do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásili sa dvaja poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, nuž správa NKÚ je predložená. Sú tam opäť napísané nejaké slová, nejaké čísla a opäť to môžu byť veľmi skresľujúce údaje, ktoré sa do tejto správy dajú. Samozrejme, každá správa je vypracovaná na základe toho, kto ju vypracováva a pre potreby, koho je vypracovaná.
Ja som si teda prečítal nie celú správu, ale niektoré state, ktoré ma zaujímali, a porovnal som si to potom s výsledkami niektorých kontrol, ktoré boli uvádzané ako kontroly NKÚ. No a keďže sme sa tuná jedného času, a stále to vlastne pokračuje, bili o centrá voľného času, taký krásny vypuklý príklad je kontrola v Žiline v dvoch centrách voľného času - Spektrum a Žirafa. No a je veľmi zaujímavé, a teraz začnem hovoriť práve o nestrannosti kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, a tuná už vidíme, že kontroly môžu byť aj tendenčne podané a výstupy z nich tak isto tendenčne interpretované, aby sa neuškodilo jednému pri zistení rovnakých kontrol oproti tomu druhému kontrolovanému subjektu. No a tak v jednom prípade bolo zistené pochybenie na úrovni nedodržania právnych predpisov, v obidvoch prípadoch, ale v jednom prípade bolo skonštatované len, že došlo k nesprávnemu postupu. Takže už tuná vidíme. No a keďže zase sa jedná o to, že kto sedí na stoličke najvyššej, tak zrejme aj podľa toho sa riadia aj zamestnanci a podľa toho sa vypracovávajú jednotlivé kontroly.
Opäť tuná už aj Lojzo Hlina nadniesol otázku nominácie na predsedu NKÚ a opäť tu máme politickú nomináciu. No a prečo ho doteraz nemáme zvoleného? Nuž preto, že nevyhovuje tomu, kto má byť kontrolovaný, a činnosti inštitúcií a štátnych orgánov, ktoré majú byť kontrolované, ktoré sú v područí jednej vládnej moci.
No a ešte by som sa teda vrátil k tej nestrannosti. Je tu skutočne pochybnosť o tom, o tej nestrannosti kontrol, ktoré majú byť vykonané. Aj pri tom počte, si myslím, ktorý je veľmi úbohý pri počte káuz, o ktorých sme počuli na každom ministerstve. A samozrejme aj v štátnych inštitúciách, ktoré mali byť určite vykonané, tak akoby sa zľahla zem. Nuž, možno si zamestnanci NKÚ povedia: ale my sme nedostali podnet. No však prečo by ho dostali, že? Keď sa nikto o to nezaujíma a radšej ho nedostal, alebo povedia, že ho nedostali, ako by mali sami od seba vykonať nejakú kontrolu?! Takže nestrannosť týchto kontrol je skutočne spochybniteľná, pretože vidíme výsledky a potom následne sa od toho môžu odvíjať aj ostatné kontroly.
Ďalšie. Mám tuná otvorenú jednu takú správu. Kontrolou bolo preverených 46 kusov dodávateľských faktúr v celkovej sume bla - bla - bla z celkového počtu 703 evidovaných dodávateľských faktúr. Kontrolou bolo zistené, že v dvoch prípadoch boli účtovné prípady zaúčtované priamo do nákladov a tak ďalej. No ja keby som prišiel už na takéto pochybenie, že zo 46 kusov faktúr už sú dve zlé, tak by som určite skontroloval zvyšných, do 703. Je zaujímavé, že prečo neboli skontrolované? Jaj, lebo by sa prišlo na väčšie pochybenia a väčšie nedostatky! Takže toto nám bude stačiť a my to len tak spomenieme, že boli zistené nedostatky.
Ja si nepredstavujem vôbec takto prácu Najvyššieho kontrolného úradu. No a preto hovorím, že o dôveryhodnosti je hodné pochybovať, pretože na základe týchto výsledkov sú pre mňa kontroly Najvyššieho kontrolného úradu takpovediac irelevantné. Pretože, ak takýmto spôsobom sa NKÚ stavia k jednotlivým kontrolám, tak je to, žiaľ, zle.
No a ako som skonštatoval pri tých dvoch centrách voľného času v Žiline, ktoré sú, tak tie kontroly zistili vážnejšie nedostatky práve v jednom, ale na základe tých bolo konštatované, že to väčšie CVČ spravilo pochybenia s právnymi predpismi, nielenže nesprávne postupovalo, tak na základe tohto sa centrum voľného času zrušilo a začlení sa do toho druhého, ktoré akože je lepšie, a pritom malo to centrum Žirafa lepšie celkové hodnotenie oproti tomu druhému.
Takže toto sú opäť také rozporuplné veci. No a samozrejme to sa potom dostane do správy a my to máme odsúhlasiť. No ja za takúto správu určite hlasovať nebudem.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou prihlásil sa jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel zdôrazniť tie slová pána poslanca Hraška o tej kontrole centier voľného času v Žiline. Možno trocha rozšíriť ten kontext, kde je to taká zaujímavá situácia. Dve centrá voľného času, ktorých zriaďovateľom je mesto, a prebehlo najprv šetrenie na úrovni mesta, teda kontrolórom mesta. Keďže sa nedopracovalo k tým správnym výsledkom, tak bol zavolaný Najvyšší kontrolný úrad, ktorý by mal byť teda garantom nezávislosti. Ale tak, ako spomenul pán poslanec Hraško, rovnaká kontrolná skupina dala rôzne hodnotenia, pričom v prípade niekoho, kto dopadol lepšie, použila formuláciu, citujem teraz z otvoreného protokolu, "kontrolou bolo zistené porušenie týchto všeobecne záväzných právnych predpisov", čo je vážne vyjadrenie, a tá istá kontrolná skupina v prípade subjektu, ktorý bol hodnotený horšie, napísala, "kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt nepostupoval správne", čo je podstatne ľahšia formulácia.
Tu vidieť to, že nemôže Najvyšší kontrolný úrad zasahovať na nejakú politickú objednávku a že to naozaj musí byť nezávislá inštitúcia a nie politická inštitúcia, pretože taká kontrola nám naozaj potom nie je potrebná. My potrebujeme nezávislý kontrolný úrad, ale ak by mal byť takýto, tak ho naozaj nepotrebujeme.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, k tejto správe sa chcem vyjadriť v tých bodoch, ktoré sú predmetom kapitol 2.5 a 2.6. Kapitola 2.5. hovorí o spôsobe vybavovania podaní fyzických a právnických osôb a kapitola 2.6. je ešte zaujímavejšia z môjho ohľadu, tá sa venuje práci s verejnosťou. Myslím, že sú to dve zaujímavé, dôležité kapitoly.
Ale skôr, ako k nim pristúpim, dovoľte krátke, napokon celé moje vystúpenie bude relatívne krátke, krátke zamyslenie nad názvom Najvyššieho kotolného úradu. Je úplne pochopiteľné, že tento názov hlavne svojím prvým slovom zjavne evokuje predstavu u každého, kto síce možno neprečítal podrobne zákon o Najvyššom kotolnom úrade, ale pozná význam slovenských slov, že sa jedná o vysokú inštitúciu, na ktorú keď sa občan alebo právnická osoba obráti, má oprávnený dôvod predpokladať, že sa teda obrátila na tú autoritu, ktorá má možnosť, schopnosť a povinnosť rozhodnúť o predmete, na ktorý ktokoľvek upozornil, naozaj podrobne vyčerpať tému a najmä urobiť nejaký významný záver.
Mám taký dojem, že tento názov Najvyššieho kontrolného úradu nie je celkom v súlade s tým, ako Najvyšší kontrolný úrad koná. Použijem na to najprv jednu štatistiku a potom jeden konkrétny príklad. Tá štatistika hovorí, že za rok, ktorému sa správa venuje, bolo podaných 474 podaní fyzických a právnických osôb. Keď to zvážime, na počet pracovných dní, tak je to určite nemalý počet a možno, že sú to takmer tri prípady na pracovný deň, alebo teda vyše dvoch. Možno je problém práve v tom, že tých prípadov je veľa a pracovníkov Najvyššieho kotolného úradu málo, ale predsi toto nie je náš problém. Úvaha, ku ktorej smerujem, má za cieľ poukázať na to, že najvyššia autorita štátu nemá právo nejaké prípady formálne vyriešiť len tak, aby sa stali súčasťou štatistiky, koľko sme toho dostali a čo sme s tým urobili. Má povinnosť každý prípad uzatvoriť.
A tu chcem poukázať na jeden z príkladov, ktorý predpokladám, že vôbec nie je výnimočný, keď pracovníčka významnej inštitúcie, v tomto prípade Národného lesníckeho centra, náhodou mnoho desaťročná kontrolórka poukáže, že došlo pri jej, zrejme profesionálnom, keď je vlastne zhodou okolností kolegyňa kontrolórov, k vysokému pochybeniu, ktoré zaváňa niekoľko stotisícovými škodami. Ona to oznámi, poukáže pomerne podrobným a odborným spôsobom na pravdepodobné miesta, kde došlo k úniku. A táto pracovníčka dostane ako vyrozumenie svojho podania v prvom kroku oznámenie o tom, že takéto podanie bolo odstúpené príslušnému ministerstvu. No zrejme sa teraz všetci môžme spolu spýtať: No dobre, čo nasledovalo ďalej? Veď predsi sme sa stali práve svedkami toho, že Najvyšší kontrolný úrad dostal závažnú informáciu o závažnom podozrení. Teda, aké boli ďalšie kroky? Odpoveď budete čakať márne. Uplynul rok a občan Slovenskej republiky, ktorý sa zrejme s dôverou v názov inštitúcie a s uznaním toho, že slovo "najvyšší" má právo evokovať istú pravdepodobnosť, že vaše dovolanie nebude márne, nedozvedel okrem toho, že dostal oznámenie o odstúpení tohto prípadu, o svojom prípade už nič viac, nič iné, nič ďalšie.
To, že medzitým prípad riešia v Bruseli, medzitým je rozpútaná úplne kontrolná činnosť na rôznych úrovniach, je pravda. Ja sa len spytujem pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či skutočne poddimenzovanosť jeho úradu alebo zákonnej povinnosti jeho úradu, alebo jednoducho jeho istá pečať, ktorú každý šéf dáva svojmu úradu a svojim podriadeným, je taká, že existuje tu, existuje tu možnosť, že by sa takýto prípad mal posúdiť tak, že: "Vážená občianka Slovenskej republiky, oznamujeme vám, že vaše podanie som postúpil alebo sme postúpili príslušnému ministerstvu." Zbytočné, nenáležité, dopredu jasné! Jednoducho je to úplne zrejmé, že v takomto prípade sme nepotrebovali inštitúciu, ktorá má názov Najvyšší kontrolný úrad, stačilo slovíčko "kontrolný úrad", alebo dokonca sa domnievam, že stačilo úplne slovíčko "úrad". Lebo takúto odpoveď by vyfabrikoval každý úradnícky elév po prvom týždni sedenia v akomkoľvek úrade.
Tobôž, že nikoho na tomto úrade už viacej nezaujímalo, kde sa tých pár stotisíc eur mohlo stratiť, alebo naopak, dokázať, že sa nestratilo. A ja som samozrejme použil iba jeden jediný príklad.
To, čo už aj moji predrečníci, na čo poukázali, to je to, čo by sme mali v tejto správe medzi riadkami čítať ako hlavné. V našej krajine panuje obrovský neporiadok. V našej krajine denne unikajú prostriedky. Nie, ja nevravím, že to je chyba len tejto vlády, ja nevravím, že práve teraz opozícia si realizuje svoju činnosť parlamentu týmto spôsobom. Ja hovorím o tom, že občana už dávno nezaujíma, kto je práve pri moci, ale ho musí zaujímať, kde sa peniaze, ktoré má, majú byť nasmerované do zabezpečenia jeho najzákladnejších potrieb, strácajú. A musí to zaujímať, dovoľte, pán predseda, aj vás. A odpovede tohto typu nemôžu dať ani tej kontrolórke, ani poslancom, ani občanom Slovenskej republiky pocit, že by to vážne niekoho na tomto úrade zaujímalo.
Nuž a k čomu smeruje týchto zopár, nie celkom súvislých poznaní? Ja som presvedčený, že odpoveď, a teraz to, prosím, pán predseda, neberte osobne, ale odpoveď je zrejmá a gordický uzol, ktorý tu visí, je úplne jasný. A možno aj ten meč by sme našli, ktorým ho rozseknúť. No že ak my budeme pristupovať k takejto funkcii, akú vy reprezentujete, spôsobom, že je to zjavne politická nominácia, a vôbec nevkladám žiadny pejoratívny vklad do toho slovíčka, politická, ale proste, že o vás rozhodnú ľudia, ktorí zároveň vládnu, ktorí zároveň ovládajú toky peňazí, ktorí zároveň určujú rytmus prijímania zákonov a ich pôsobenie v praxi, tak ak budeme sa zaoberať takýmto prístupom a budeme podporovať, respektíve súhlasiť v princípe s takýmto niečím, tak či to bude pán Jasovský, pán Mičovský alebo to bude pán XY, ja sa obávam, že tu z logiky veci vyplýva, že takýto úrad nebude konať nezávisle, nebude konať tvrdo, nebude konať otvorene, nebude konať jednoducho tak, ako od úradu, ktoré má slovíčko "najvyšší" a za ním nasleduje "kontrolný úrad" v názve, by bolo úplne prirodzené očakávať.
Takže ak my sa zase budeme venovať nejakej voľbe, ktorá je dopredu odsúdená na neúspech, tak by som povedal, radšej sa venujme niečomu inému. Radšej sa venujme konečne tomu, aby sme si povedali, že my ako reprezentanti svojich občanov máme povinnosť hľadať spôsob, ktorý dopredu vylúči politickú nomináciu na tomto úrade a ktorý akékoľvek tie hry, ktoré sú s tým spojené, odsúdi. Pretože ja si myslím, že čas nás všetkých je príliš drahý na to, aby sme chodili na voľby, ktoré zjavne nesúvisia s dobrým úmyslom.
A to je moje záverečná, najvyššia výhrada k správe, ktorú nemôžem podporiť. Chýba dobrý úmysel. Je napísaná krásne, elegantne, ale chýba v nej odpoveď na to, čo by som chcel vedieť na prvom mieste, prečo Najvyšší kontrolný úrad nekoná tak, ako by konať mal.
Ďakujem pekne.