19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážená pani predsedkyňa. Vážený pán kolega poľnohospodár Záhumenský, kľudne dohovorte, ja počkám. Už som unavený, budem krátky. Naozaj. Ja som si tiež dal tú prácu a pozrel som si tú vašu správu. Samozrejme, zaujímali ma viaceré veci.
Chcem len povedať takéto niečo. Ak som si to vydelil, tak prenajímame 450 tisíc hektárov pôdy za sumu cirka 9 mil. eur. Znamená to 20 eur na hektár, áno? Tak, tak som rád, lebo mne tu niekto vykrikoval, že ja sa som si niečo od univerzity prenajal za 500 eur na hektár. Tak potom v prípade, keď to niekto bude porovnávať, tak zrovnajte.
Ale prečo to hovorím? Nie kvôli tomu. Hovorím to kvôli tomu, že tu sa zjavila taká hra, že treba predať pol Chopku a štvrť Vysokých Tatier. A vytvára sa na, tu taká atmosféra, že aby to politicky aj spoločensky prešlo. Opakujem, polka Chopku a štvrtina Tatier.
A teraz, pani predsedníčka, ja teda, ja som aj rád teda, že aj vôbec, že niečo teda vyzerá, aj platí a teda není to až také zlé, hej. A teraz si povedzme, tak aký je rozdiel, že máte pôdu a beriete z nej nájomné? Oproti tomu, že máte pôdu a neberiete z nej nájomné? V čom je rozdiel? (Reakcie z pléna.) No keď už ste zlý a prenajmete za 20, minimálne v nejakej sume, čo činí to nájomné, hej. Čiže ja, ja naozaj hľadám prapodstatu toho, že prečo je potrebné tu z nás urobiť primitívne národy v Amazonke, kde prídete s hrkálkami, so sklíčkami a tí vám všetko predajú, čo vidia na očiach, vám všetko predajú, že prečo znova sa, sme sa vydali na tú hru? A len teraz je to vcelku sofistikované, pripravené, ale výsledok bude taký: polku Chopku a štvrtinu Vysokých Tatier predáme do súkromných rúk. A urobíme to, že to, keď niečo teraz štát má a berie za to nájomné, tak podľa tej, po tej výmene bude síce niečo mať a nebude brať z toho nájomné. Koniec koncov, však kto by to chcel, to čo tam sa vymení?
Ja naozaj hľadám tú prapodstatu, tú, prečo? No túto otázku mi v zásade nebudete vedieť, kolegovia, odpovedať. To tu ku nám ani nepríde, to bude súhlasiť s tým pán Jahnátek. Neviem, nakoľko máte nad tým ruku vy, pani predsedníčka, čiže nakoľko sa to prípadne týka pozemkového fondu.
Ja len chcem upozorniť, prosím vás, nerobme to. Nerobme to! Jak už ten Chopok patrí po neviem aké storočia ľuďom, prosím vás, nedajte to J&T! Ja fakt, naozaj, ľudia, nič v zlom, niečo už nech zostane pre tých ľudí. Ak jej patrí polka Chopku, ľuďom, to znamená, majú nad tým určitú prenesenú moc aj cez poslancov, aj cez neviem čo, majú z toho nájomné, síce malé, ale nejaké majú. Ale majú nad tým aj určitú kontrolu. Nerobme zo seba primitívne národy v Amazonke, kde niekto príde, pustí si dva, tri príspevky vo svojich novinách, a všetci tu zblbneme a povieme: však to je super! Není to super! Robíme to, že vymieňame pôdu, alebo budete vymieňať pôdu za to, za ktorú teraz dostaneme, nájomnú, za pôdu, za ktorú nebudete dostávať nájomné.
Čiže v kontexte predloženej správy teším sa, že vôbec teda ešte sa na nejakej pôde hospodári, teším sa, že ešte plus-mínus platia, není to bohviečo, ale platia a platia vcelku slušne, nejaká 90-percentná, celkom pozitívne. Tak nemeňme to!
Prosím vás, kolegovia, apelujte na vášho ministra Jahnátka, nepredávajte polku Chopku a štvrtinu Vysokých Tatier J&T! Prosím vás o to.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nemáme tu pani poslankyňu Gibalovú, ktorá mala takú celkom zaujímavú poznámku na to, že nedodržiavam ústavu a nedodržiavam zákony, keďže Slovenský pozemkový fond neuhrádza náklady spojené so znaleckými posudkami na záhradkové osady. Musím však jednoznačne povedať, že Slovenský pozemkový fond za posledné tri mesiace v roku 2012 uhradil 2 mil. 457 tis. eur na vyporiadanie pôvodných vlastníkov v záhradkových osadách. Od januára do marca v roku 2013 Slovenský pozemkový fond už vynaložil 2,5 mil. eur na vyporiadanie týchto. Takže to, že Slovenský pozemkový fond nekoná, nie je pravda.
Čo sa týka znaleckých posudkov, máme tam rozsudok súdu, ktorý Slovenský pozemkový fond, nie z mojej vôle, z vôle generálneho riaditeľa, nie z pozície toho, že nedodržiavam zákony tejto krajiny a ústavu, ale z rozhodnutia súdu, ktorý ustanovil, že nie Slovenský pozemkový fond je ten, ktorý objednáva znalecké posudky, ale obvodný pozemkový úrad. Čiže tam došlo k procedurálnej troška chybe a metodickým pokynom to dávame do poriadku. A metodický pokyn už je na svete, je zverejnený. Čiže proces sa len trošička, naozaj veľmi na krátku chvíľu pozastavil.
To je všetko, čo som chcela k tomuto povedať.
Ďakujem veľmi pekne aj Martinovi Feckovi, ktorý, by som povedala, ozrejmil moju správu, ktorú som predniesla, do, do tej hlbšej podstaty. Ja som vás nechcela až takto zaťažovať. Dúfam, že ak budete mať nejaké dotazy, kľudne sa môžte obrátiť priamo na mňa alebo môj sekretariát, mileradi vám odpovieme.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 1 písm. o) zákona o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov predkladám Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012.
Ochrana osobných údajov, ako neoddeliteľná súčasť práva na súkromie jednotlivcov, sa radí medzi základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Právo na ochranu osobných údajov je mladou, ale dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou. Od vzniku Slovenskej republiky uplynulo 20 rokov, avšak počas nich si problematika ochrany osobných údajov našla svoje uplatnenie a význam v praxi, ktorý v dôsledku vývoja spoločenských vzťahov a rozmachu informačných technológií narastá.
Práve tieto vplyvy sa podpísali pod značný posun a vnímanie existencie legislatívnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov v roku 2011 a 2012. Do popredia sa dostali nové výzvy a požiadavky, ktoré ovplyvnili spôsob spracúvania a prenosu čoraz väčšieho množstva osobných údajov, ako aj prístupu k nim.
V rokoch 2011 a 2012 ochrana osobných údajov predstavovala prioritu na európskej úrovni. To sa odzrkadlilo aj počas schengenského hodnotenia Slovenskej republiky v oblasti ochrany osobných údajov vo februári roku 2012, kedy hodnotiaca komisia dôrazne odporučila, aby Slovenská republika posilnila finančnú situáciu a ľudské zdroje úradu za účelom riadneho plnenia zákonom stanovených úloh a záväzkov Slovenskej republiky na úseku ochrany osobných údajov, ktorými sa podieľa na zvyšovaní povedomia a skvalitňovaní úrovne ochrany osobných údajov.
Hodnotené obdobie rokov 2011 a 2012 zaznamenalo aj zmenu vo vedení úradu, keď dňa 15. mája 2012 som bola Národnou radou Slovenskej republiky zvolaná do funkcie predsedníčky úradu. Táto zmena sa odzrkadlila aj na koncipovaní Správy o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012, na základe čoho sme z hľadiska zabezpečovania plnenia jednotlivých úloh pri výkone dozoru úradom pristúpili k rozčleneniu jej obsahu aj podľa zmien uskutočnených vo vedení úradu.
Stav ochrany osobných údajov možno vnímať ako hodnotu, ktorá sa formuje priebežne. Zisťovaniu jeho vývoja a smerovania v minulosti napomáhalo pravidelné vykonávanie prieskumov verejnej mienky. Bývalé vedenie úradu však takýto prieskum v rokoch 2011 a 2012 z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nerealizovalo, pričom prieskum mohol byť nápomocný k objektívnemu zhodnoteniu stavu a smerovania ochrany osobných údajov v hodnotenom období. Niet pochýb o tom, že problematika ochrany osobných údajov nie je jednoduchou témou. Len existencia vhodne nastavených legislatívnych pravidiel, ich správne pochopenie a primerané povedomie sú základnými predpokladmi pre riadne uplatňovanie ľudských práv v oblasti ochrany osobných údajov.
Preto pri príležitosti desaťročného pôsobenia úradu v Slovenskej republike a riadenia úradu od druhého polroku 2012 pod novým vedením sme v septembri 2012 predstavili návrh nového zákona o ochrane osobných údajov, ktorého legislatívny proces v podstate sa dnešným dňom zavŕšil, nakoľko bol nový zákon publikovaný v Zbierke zákonov. Prijatím nového zákona si kladieme za cieľ pozdvihnúť úroveň a zvýšiť kvalitu ochrany osobných údajov v Slovenskej republike a nadviazať tak na napredujúci trend v oblasti ochrany osobných údajov v Európskej únii. Správa o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012 bude po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky zverejnená na webovom sídle úradu a zároveň poskytnutá elektronickým a tlačovým médiám, ako aj verejnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predsedníčka úradu, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol správu gestorského výboru o prerokovaní Správy o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012, tlač 460a.
V súlade s paragrafom 38 ods. 1 písm. o) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov predložil Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2013 č. 448 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Správe o stave ochrany osobných údajov za roky 2011 a 2012 na svojej 21. schôdzi 9. mája 2013 za účasti predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Eleonóry Kročianovej.
Gestorský výbor prijal uznesenie č. 74, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o stave ochrany osobných údajov za rok 2011 a 2012.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 33 zo 16. mája 2012 a v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov Správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2012.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra - Policajný zbor, ministerstvo obrany - Vojenské spravodajstvo, a to zvlášť za Vojenské obranné spravodajstvo, zvlášť Vojenskej spravodajskej služby, ministerstvo spravodlivosti, a to za súčasti - Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií – Finančnú správu v mesiaci marec 2013 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2012.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2012 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii, ktoré takéto utajované skutočnosti obsahujú. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 9. mája 2013 na svojej 17. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou tejto správy.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som za skupinu predkladateľov v druhom čítaní predniesla návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme na návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy a účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, o tomto návrhu rozhodol Ústavný súd najneskôr do 90 dní od začatia konania.
Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania, konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody, alebo ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu.
Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením. Preto sa navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od prijatia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dámy a páni, navrhovaná 90-dňová lehota na rozhodnutie na pozastavenie účinnosti je podľa mňa navrhovaným rozumným kompromisom a jej zavedenie nevyhnutné pre doteraz absenciu právnej istoty v dotknutých konaniach. Chcela by som podotknúť, že zavedenie takejto lehoty nie je novinkou v zákone o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a postavení jeho sudcov. Na právomoc podľa čl. 125 a ústavy nadväzuje zákonná úprava v § 41 c) a 41 e) zákona o Ústavnom súde, kde v ustanovení 41 d) Ústavný súd Slovenskej republiky o návrhu je povinný rozhodnúť do 60 dní od doručenia. Čiže navrhovaná 90-dňová lehota je naozaj veľkorysým kompromisom a nie je to žiadna módna novinka v tomto návrhu, v tomto zákone.
Dámy a páni, som presvedčená o tom, že prijímanie predkladanej novely nemôže byť podmienené či limitované argumentáciou absencie funkčnosti Ústavného súdu z dôvodu personálnej nedostatočnosti. Navrhovaná právna úprava má zabezpečiť väčšiu právnu istotu v prípadoch, v ktorých sa kvalifikovaným spôsobom zároveň pri podaní žiada pozastavenie účinnosti k vzťahujúcemu sa paragrafovému zneniu.
Chcela by som upozorniť, zdôrazniť, podčiarknuť, že nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí. Ide o zabezpečenie väčšej právnej istoty v prípadoch, keď Ústavný súd prijme návrh na začatie konania spolu s návrhom o pozastavení účinnosti. A znova zdôrazňujem a opakujem, nejde o nárast kategórie rozhodovacích právomocí, ako sa to možno nesprávne interpretuje. Podľa analýzy vyťaženosť Ústavného súdu je zrejmá najmä v kategóriách iných rozhodovacích právomocí, nie v tejto rozhodovacej právomoci.
A ešte jeden dôležitý fakt, ktorým chcem podporiť aj vaše rozhodovanie pozitívne prijať a zahlasovať za tento návrh zákona, že z aktívnej legitimácie podania návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov v právnom systéme Slovenskej republiky sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby, tak netreba sa obávať, že bude neprimeraný nárast, nárast podaní, ktoré, v ktorých sa môže aplikovať táto zmena, ktorú navrhujeme.
Zatiaľ toľkoto a prihlásim sa do rozpravy aj po vystúpení pani spravodajkyne.
Ďakujem za pozornosť.