19. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môj úvod nebude dlhý, už aj z toho dôvodu, že tento návrh v mierne pozmenenej podobe predkladáme opakovane.
Školské autobusy je systém dopravy detí na školské vyučovanie a zo školského vyučovania, prípadne na iné mimoškolské aktivity detí, ktorý funguje vo väčšine kultúrnych krajín.
Tie dôvody, prečo si myslíme, že by sme to mali urobiť aj na Slovensku, sú tri. A poviem ich aj v tom poradí, ako vidím osobne priority, i keď chápem, že tá posledná, ktorú budem menovať, možno z pohľadu štátu je najzaujímavejšia.
To prvé a najdôležitejšie vidím, že je to o bezpečnosti našich detí. Jednoducho v súčasnej situácii, tak ako je doprava, by som povedal, dnes už silná, mohutná a neraz ohrozujúca deti a malé deti, ktoré musia sa dopraviť do školy na školské vyučovanie, bezpečnosť sa mi zdá byť prvoradou, o ktorú by sme sa mali postarať. A je to systém práve školských autobusov, ktorý tomuto celkom iste pomôže. Mimochodom, jedno z najväčších previnení v doprave, ktoré u nás existuje, je, keď prejdete križovatku na červenú. Ale môžem vám povedať, že sú krajiny, kde existuje oveľa väčšie previnenie, väčší dopravný priestupok, ktorý znamená zadržanie a odobratie vodičského preukazu, ak vodič obchádza stojaci školský autobus, do ktorého deti nastupujú a z ktorého deti vystupujú. Ja si myslím, že to je o vzťahu k našim deťom.
Druhý dôvod, ktorý pokladám tiež za veľmi dôležitý, je, že je naším záujmom, aby sme vytvorili naozaj slušné prostredie pre deti, tých, ktorí využívajú prímestskú dopravu z času načas aspoň, celkom iste vedia, čo tie deti neraz v tom autobuse musia zažiť, s akými ľuďmi sa tam stretávajú, a to hlavne v popoludňajších a neskorších hodinách, keď sa niektorí ľudia vracajú z práce. A sám mám skúsenosť, že 20 minút v autobuse len dýchanie stačilo na to, aby som mal pocit, že som už mierne zalkoholizovaný. A nehovorím o tom, čo si všetko tam môžu vypočuť. Ja si myslím, že aj toto je vážny dôvod, pre ktorý by sme to mali zaviesť.
A tretí dôvod, ktorý z pohľadu štátu je zrejme významný, je ekonomický dôvod. A to je celkom iste pravdou, že sieť našich základných škôl v porovnaní s inými krajinami je príliš veľká, že existuje veľa malých škôl. A jednoducho je to motivačný systém, ktorý by mal pomôcť tomu, aby sa starostovia a obce rozhodli spájať školy, vytvárať strediskové školy, väčšie školy s tým, že bude postarané o deti, o ich dopravu do školy a zo školy. Ten systém, samozrejme, vyžaduje aj isté dotácie. A preto je tam aj povedané, akým spôsobom v priebehu piatich rokov by sa to zavádzalo so spoluúčasťou jednak obcí a samosprávy a spoluúčasťou štátu. Vzniká otázka, samozrejme, kto zaplatí potom prevádzku takých autobusov. V návrhu zákona je povedané, že náklady na dopravu môžu byť do výšky štandardného cestovného. A celkom iste poviete, no ale tak to možno bude treba dotovať. Len nevidím tu teraz v tejto chvíli pána župana zo Žiliny, pána Blanára, ale všetky autobusy, ktoré chodia v Žilinskom kraji majú veľký nápis, že cestovné je dotované z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja. Ja si myslím, že dotácia pre súkromnú firmu istým spôsobom je minimálne rovnocenná dotácii pre naše deti cez samosprávu. A je tu viacej starostov a povie vám niektorý z nich, že ak chcú mať spoj ja neviem o 7.30 alebo 7.15 hodine z obce, tak príde za niekým do práce. A povie: „Áno, ten spoj ti zriadime, ale pre nás je to nevýhodné, a teda prispej na ten spoj.“ Ja si myslím, že aj v tomto prípade by tie dotácie na prevádzku určite nepresiahli to, čo dnes dotujeme pri verejnej doprave. A tie výhody sú evidentné. Samozrejme, sú tam veci, o ktorých možno len polemizovať. Minule niekto tu diskutoval o tom, prečo majú byť žlté. Ja sa nebudem brániť, keď budú červené. Štandardne vo väčšine krajín sú žlté. ale toto nie je kľúčové. Kľúčové je, aby existoval bezpečný systém dopravy našich detí zo škôl a do škôl a jednoducho aby prostredie, ktoré takto vytvoríme, pre nich bolo priateľské a slušné.
Toto sú tri hlavné dôvody, prečo takýto návrh zákona opakovane predkladáme.
A chcem povedať, že keďže skúsenosť máme z poldruha roka, približne väčšina takýchto návrhov z opozície končí po prvom čítaní, ale musím povedať, že moje presvedčenie je, že myšlienka a nápad nepadá s autorom. To znamená, že pre mňa je podstatnejšie, ak tento nápad prijmete a podáte ho či už z pozície vlády alebo z vašej pozície vládnych poslancov. Ale pokladám za oveľa dôležitejšie ako úspech náš politický presadiť úspech pre vec, pre deti a pre ich bezpečnosť. Takže som presvedčený, že aj keby to teraz neprešlo, prekvapilo by ma, keby to prešlo do druhého čítania, veľmi príjemne, som presvedčený, že táto myšlienka nepadne a že raz sa jej, ak budete ďalej pri vláde, ujmete. Ďakujem. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Jane Žitňanskej. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch (tlač 469) ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 72 zo 7. mája 2013 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 461 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som so svojou spravodajskou informáciou a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Matovič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, hneď na úvod chcem povedať ako nultý bod, že nemám nič proti školským autobusom, len mám spojených pár otázok s nimi. To, čo mi chýba vo vašom návrhu, je aspoň približný odhad nákladov, lebo vlastne tak ako to je napísané, tak mi pripadá, že teoreticky môžeme prijať zákon a vlastne tie bohatšie školy si požiadajú o to ministerstvo, peniažky sa minú možno a tie chudobné možno nebudú mať peniažky na školský autobus. Nie je tam žiaden kľúč na to, akým spôsobom by sa peniaze prideľovali, ani teda vlastne odhad, keď chceme byť zodpovední v čase konsolidácie verejných financií, a čoby to stálo.
Druhá vec, tá druhá otázka, ktorú mám, je, že úplne nerozumiem tomu, prečo predkladáte tento návrh zákona iba vtedy, keď nevládnete. Pokiaľ si dobre pamätám, v predošlom volebnom období ste tento návrh nepredkladali, vtedy, keď ste boli vlastne pri vláde. Pokiaľ si dobre pamätám, opravte ma, ak sa mýlim, myslím si, že ani ste o tom návrhu nijako nehovorili. A zdá sa mi, že to nebolo ani súčasťou programového vyhlásenia vlády. Ale tak možno sa mýlim. Ale každopádne vy ako poslanec ste ho nepredkladali. A to mi pripadá také zvláštne, že vlastne mám nejakú agendu iba vtedy, keď som v opozícii, ale vtedy, keď mám možnosť to urobiť, tak vtedy si za tým návrhom nestojím.
A potom už iba naozaj kamarátsky. Keď už recyklujete nejaký starý návrh, tak si pozrite, ako sa dnes volá ministerstvo. Máte napísané ministerstvo školstva, vedy, športu a mládeže v návrhu zákona. Také ministerstvo na Slovensku dnes neexistuje. Dnes sa ministerstvo volá ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, nič v zlom.