19. schôdza

Ja si dovolím rovnako predniesť svoj postoj k tomuto zákonu, aj keď by si to možno zaslúžilo príspevok v rozprave, ale myslím si, že sa mi to podarí zhrnúť vo faktickej pripomienke.
Ja rovnako ako kolegovia či už pán poslanec Novotný alebo Bastrnák považujem tento zákon za prospešný a opodstatnený pre solidarizačné prvky a pre solidárny prístup, ktorý je v tomto zákone evidentný. Naozaj si myslím, že v súčasnom sociálnom, ekonomickom postavení mnohých nízkopríjmových rodín, a za také najrizikovejšie považujem práve rodiny dôchodcov alebo aj rodiny, v ktorých žijú osamelé matky s niekoľkými deťmi, vidím to ako podporný prostriedok, prospešný prostriedok, pretože ja reálne poznám konkrétnych ľudí, ktorí riešia vážnu dilemu, či skôr zaplatiť služby spojené s bývaním alebo si zabezpečiť potravu, prípadne iné existenčné potreby alebo zdravie. Takže si myslím, že mal by byť takýto zákon schválený, mali by sme do tohto ochranného limitu zahrnúť ľudí, ktorí naozaj sú zdravotne takýmto spôsobom ohrození.
Neviem, či s týmto zákonom sa spája aj nejaká konkrétnejšia štúdia a analýza, pretože podľa určeného rozsahu dotknutých skupín, ktoré sa v dôvodovej správe spomínajú, mám taký pocit, že by do tohto ochranného limitu mohla spadnúť možno polovička obyvateľstva Slovenska. Takže ak k tomuto môžete ešte také to krátke doplnenie uviesť, bola by som vám vďačná, ale každopádne ja tento zákon podporujem.

Ďakujem pekne za slovo. A aj ďakujem pekne za rečníkov, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou.
Mám len dve veľmi krátke možno ešte doplnenia.
Tá moja prvá veta by mala znieť asi tak, že je to dobré riešenie. A dôkazom toho, že je to dobré riešenie, je, že vyhovuje aj najsilnejšej politickej strane v parlamente. Keď rušila mnohé z ustanovení, ktoré sme schvaľovali za predchádzajúcej vlády v Národnej rade v zdravotníctve, tak toto ponechala a funguje to ďalej. Čiže myslím si, že je to niečo, čo nevadí ani kolegom zo strany SMER. Práve, naopak, považujú toto riešenie za prijateľné a dobré. Teraz ide len o to, že ho rozšírme na ďalšie skupiny, tak ako pomenovala pani poslankyňa Mezenská tie skupiny, že naozaj tu existujú, alebo tak ako ich pán navrhovateľ napísal v dôvodovej správe. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že to, čo chýba na Slovensku, je poriadok, aby sme vedeli, na čo máme nárok za to, že platíme zdravotné poistenie. Túto úlohu sme nestihli urobiť v predchádzajúcom skrátenom funkčnom období a zjavne sa do toho nechystá ani súčasná vláda, ale táto úloha nás, dámy a páni, v zdravotníctve čaká. Čaká nás úloha, aby ľudia, ktorí platia mnohokrát obrovské zdravotné poistenie, pretože majú vysoký príjem, vedeli, na čo majú nárok za tieto peniaze, a vedeli na čo treba a koľko doplácať, ale to nás znovu nezbavuje zodpovednosti ani za to, že úlohou zdravotníctva je chrániť ľudí pred katastrofickými nákladmi a predovšetkým chrániť tých najslabších pred katastrofickými nákladmi, lebo zdravotníctvo vždy bude mať tento sociálny rozmer. O tom je limit spoluúčasti. A preto si myslím, že tento návrh je dobrý a treba ho podporiť koniec koncov tak, ako povedali predrečníci, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou. Ďakujem pekne.

Veľmi krátko zareagujem. Nechcem komentovať, čo tu zaznelo. Ďakujem pekne za pripomienky.
Na otázku pani poslankyne Mezenskej alebo pre vašu informáciu odpoviem. Na Slovensku zhruba sa dopláca za lieky okolo 20 % z celej hodnoty liekov. Samozrejme, je to kategória. Na Slovensku sa ročne spotrebuje liekov za 1,2 miliardy eur a z toho 200 miliónov eur sa doplatí pacientmi. To znamená, že zhruba 1 miliarda sa hradí poisťovňami a 200 miliónov sa hradí pacientmi.
Správne ste, pani poslankyňa, uvažovali v tom zmysle, že všetky tie skupiny obyvateľstva alebo tie skupiny dotknutých, ktoré som dal do návrhu, sú, samozrejme, širšie ako tých 240 tisíc ľudí. Ale nepredpokladá sa a ani tie štatistiky zo zdravotných poisťovní nie sú také, že by všetci tí ľudia, povedzme, ktorí sa starajú o deti alebo starajú sa o dlhodobo zdravotne ťažko postihnutého, užívali lieky. Čiže je to štatistika z Úradu pre dohľad, je to štatistika z poisťovní a predpoklad je, že nebude to viac ako zhruba o to 100-percentné navýšenie, pretože, samozrejme, keby to boli všetci, tak by tá skupina ľudí bola oveľa väčšia.
My sa, samozrejme, môžeme rozprávať o tom alebo teda či už kritici alebo aj ľudia, ktorí podporujú tento návrh, by sa mohli pýtať? Prečo práve 30 eur a prečo práve 45 eur? Takisto, toto číslo bolo stanovené na základe priemeru, koľko pacienti si mesačne doplácajú. Keby Slovensko bolo na tom lepšie sociálne alebo teda ekonomicky lepšie, samozrejme, by sa táto hranica mohla znížiť, resp. by sa mohli rozšíriť skupiny obyvateľstva. My sme tu uvažovali nad deťmi vo veku do 6 rokov, pretože tie sú tiež relatívne často choré, a tiež v prípade viacdetných rodín, keď ochorie jedno dieťa, dve alebo tri deti, pretože sú väčšinou spolu, naozaj tie náklady na potom doplatky väčšinou na antibiotiká alebo aj na chronickú terapiu sú relatívne vysoké. Treba korektne priznať, že v súčasnosti by pri počte detí vo veku do 6 rokov na Slovensku, je to okolo 600 tisíc detí, jednoducho si to nemohla dovoliť naša ekonomika, prípadne naše zdravotníctvo. Takže to je toľko na vysvetlenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely ústavy, ktorá sa týka priamej voľby generálneho prokurátora.
Som presvedčený, že minimálne od roku 2010, keď tento parlament nie slávnym spôsobom začal voľbu generálneho prokurátora cez to, čo sa deje v súčasnosti, úplne účelové a zjavne protiústavné novely zákonov, ktoré sa týkajú rokovaní Ústavného súdu, cez veľmi podivuhodné konania predsedníčky Ústavného súdu, ktorá zjavne nepozná z ústavného práva ani okamih, kedy zákony nadobúdajú platnosť, a prerozdeľuje spisy ešte predtým, ako sú zákony publikované v Zbierke zákonov, myslíme si, ako vyriešiť tento stav, ale dať aj ľuďom väčšiu právomoc, keďže im veríme, aby generálneho prokurátora volili občania v priamych voľbách. Neznamená to, že potrebujeme nejaké osobitné voľby, stačilo by potom osobitným zákonom určiť funkčné obdobie a spojiť ho buď s prezidentskými voľbami , eurovoľbami, teda voľbami, ktoré majú fixne stanovené obdobie, nehrozili by nám predčasné voľby čiže neboli by to ďalšie voľby a ďalšie výdavky, len v rámci týchto volieb prezidentských alebo eurovolieb bol by to ďalší volebný lístok, ktorý by občania mohli využiť.
Ja osobne som presvedčený o tom, že pokiaľ kandidát na generálneho prokurátora bude spĺňať podmienky dané zákonom, bude mať príslušné vzdelanie, prax, skúšku, tak občania sú schopní pravdepodobne kvalitnejšie posúdiť charakter navrhovaného kandidáta ako Národná rada, ako poslanci. Myslím si, že by možno občania nezvolili toho najlepšieho kandidáta, ktorý by bol, ale zvolili by určite lepšieho, akého zvolí Národná rada, teraz myslím, predchádzajúca alebo aj súčasná.
Stav na Generálnej prokuratúre je už niekoľko rokov mimoriadne vážny, nie odvtedy, čo ho nazval premiér Fico vážnym. Ale je vážny niekoľko rokov. Generálna prokuratúra neobhajuje verejný záujem, ale často obhajuje, žiaľ, súkromný záujem vybraných osôb, ktoré majú na ňu vplyv. Táto situácia pre právny štát je neudržateľná. Preto si myslíme, že jedna z ciest, ako tento stav napraviť, aj dlhodobo, je dať ľuďom možnosť rozhodovať o tom, kto by mal byť v princípe najvyšším vykonávateľom zákonov v tejto krajine, pretože pri dnešnom nastavení prokuratúry je ním generálny prokurátor. A preto si vás dovoľujem, pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu návrhu novely ústavného zákona a o jeho schválenie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

To je v poriadku. Stávalo sa mi to aj s učiteľkami. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 464 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že výbor predmetný návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu je najmä zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora tak, aby bol volený občanmi.
Navrhuje sa tiež, že generálneho prokurátora nebude možné odvolať, jeho funkcia zanikne z ustanovených dôvodov zákonom.
Možnosť vlastnej úvahy nevyužijem, skúsim vystúpiť v rozprave.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 464.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, mal som niekoľko pomerne dlhých diskusií na túto tému v posledných dvoch rokoch, aj o priamej voľbe generálneho prokurátora, o priamej voľbe sudcov, zúčastnil som sa pomerne rozsiahlej diskusie o činnosti priamo voleného šerifa v Spojených štátoch amerických. A poviem to, aj v ktorom meste to bolo, keď si na to spomeniem. Každopádne tento šerif priamo volený je hanbou svojho úradu. Financie, s ktorými má možnosť nakladať, nemá kto kontrolovať. Jeho voľba je pravidelne spájaná s korupciou. Má podchytené silové zložky daného mesta a štátu takým spôsobom, aby v spolupráci s nimi na základe populistických opatrení a zatváraní napríklad do basy v oveľa väčšej miere farebného obyvateľstva si získaval na svoju stranu práve biele obyvateľstvo, ktoré potom mu zabezpečuje znovuzvolenie do funkcie. A preto si myslím, že pri tejto téme by sme mali byť nanajvýš opatrní. Ja úplne súhlasím s diagnostikou súčasnej situácie, áno, je to tragédia.
Súhlasím, že sme v bahne, ale myslím, že aby sme predišli riziku z bahna do kaluže a z dažďa pod odkvap, tak ešte skôr, než prinesieme takýto návrh do parlamentu, by sme ho mali naozaj podrobiť verejnej diskusii. A tá mi doteraz chýbala. Tento nápad tu nie je krátko. O tomto nápade sa aj vďaka vám, pán predkladateľ, rozpráva už dlho. A aj my v SaS sme si dali v rámci programu posilňovania priamej demokracie za jeden z našich cieľov otvorenie verejnej diskusie o možnosti priamej voľby prokurátorov a sudcov, teda aj o možnostiach priamej voľby generálneho prokurátora.
Zaznievajú aj hlasy, napríklad mnohí moji českí priatelia mi to povedali po posledných prezidentských voľbách, že zavedením priamej voľby prezidenta v podstate už stratili možnosť kedykoľvek v budúcnosti dobrého prezidenta mať. Obávam sa, že voľba prezidenta v Čechách potvrdila túto tézu, aspoň nateraz.
Čo by bolo obsahom kampane jednotlivých kandidátov na generálneho prokurátora. Sľubovali by, že budú zatvárať Cigánov do basy? To by bolo veľmi populárne u veľkej časti slovenskej spoločnosti, určite by tým získali veľké množstvo hlasov, napríklad takýmto vyhlásením. Alebo by sľúbili, že začnú zatvárať politikov do basy? Aj to je veľmi populárne. A tým by si tiež určite získali veľké množstvo hlasov. Sľúbili by, že budú ochraňovať a možno aj nad rámec zákona alebo v rámci svojich právomocí posvätnosť zväzku muža a ženy v manželstve nejakým spôsobom? To sa možno nedá. Šírka možností populistických návrhov pri tak konkrétne zadefinovaných právomociach, ako je generálny prokurátor, môže byť nebezpečná.
Potom ďalšia otázka je, kto by mal právo kontrolovať tok peňazí, respektíve budget takéhoto kroku prokurátora na prokuratúre, ak by bol priamo volený občanmi. Spadal by pod NKÚ tak ako všetky ostatné orgány alebo by tam bol nejaký samostatný? Totiž napríklad s tým šerifom bol presne ten problém, že on dostával peniaze, ale povedal: „Ja som volený občanmi, oni nech kontrolujú, čo robím, ale ja nebudem sa nikomu zodpovedať.“ Na Slovensku možnože NKÚ ak by fungoval, tak by mohol toto riziko eliminovať. Preto ja musím otvorene povedať, že nemám názor, nemám ešte dostatok argumentov na obidvoch stranách tej diskusie.
Tu v parlamente napríklad František Šebej, ktorého ja názory si vážim, aj keď s mnohými z nich nesúhlasím, je dlhodobým kritikom priamej demokracie. A je možné, že práve v tomto prípade argumenty, ktoré by mohol prezentovať, by mohli byť tie, ktoré by mi dovolili sa rozhodnúť, zatiaľ tie argumenty, ktoré ste prezentovali vy, pán predkladateľ, hovoria o tom, že je to tak zlé, že už by to v podstate nemohlo byť oveľa horšie. Ale ja tam tú logickú súvislosť nevidím. Ja si myslím, že by sme mohli z jedného typu bahna skočiť do iného, že by sme z bahna politického mohli skočiť do bahna zaplneného populistickými a manipulatívnymi trikmi, kde by sa výrazní manipulatívni jedinci mohli dostať do pozície generálneho prokurátora aj na úkor menej výrazných možno, ale o to odbornejšie podkutejších kandidátov.
Ja si napríklad neviem predstaviť, že by bol pán Čentéš zvolený v priamej voľbe za generálneho prokurátora. Typom osobnosti, akou on je, je skôr tichší človek a introvert v mnohých veciach, alebo aspoň ako ho ja vnímam, si viem predstaviť, že by mal dosť problém verejne bojovať za svoju pozíciu, no napriek tomu som presvedčený, že by bol výborným generálnym prokurátorom.
A toto sú všetko otázky, ktoré by sme asi mali dať na širšiu verejnú diskusiu predtým, než budeme hľadať 90 hlasov na ústavný zákon. Ďakujem.

Martin, trochu mi je ľúto, že vlastne takým podľa mňa trošku manipulatívnym spôsobom si sa tu snažil vsugerovať, ako keby priama demokracia na základe jedného príkladu, jedného šerifa niekde v Amerike, nevieme, v akom meste to je, automaticky bola nástrojom, ktorý by nás mal odstrašiť od toho, aby sme vlastne sa nejakým spôsobom spoľahli na ľudí a neuzurpovali si právo vždy rozhodovať možno za nich. Reči, ako teda že je hanbou svojho úradu, voľba spojená vždy s korupciou, zazneli na začiatku. Bolo to veľmi silné. A už automaticky podľa mňa si podsúval nejaký taký názor, aj keď nakoniec si povedal, že ten názor nemáš. Ale myslím si, že situácia, v akej sa Slovensko nachádza hlavne vo vzťahu politiky k polícii, súdom, prokuratúre a prílišnému spolitizovaniu týchto inštitúcií, ktoré by de facto mali v prvom rade pozerať na prsty politikom a ich nominantom na úradoch, tak možno pre teba to poviem, je taká, že by sme mali radšej risknúť tú dôveru v ľudí, ako naďalej sa spoliehať na politikov a riskovať, že generálny prokurátor bude ďalšia nejaká prostitútka, ktorá bude schopná robiť presne to, čo konkrétna politická strana bude vyžadovať.

Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým, že všetko má svoje za a proti. Na druhej strane keď, pán poslanec, hovoríte o tom, že tá priama voľba šerifa bola sprevádzaná škandálmi a korupciou a neviem čím všetkým, no ja sa obávam, že voľba generálneho prokurátora alebo kandidáta na generálneho prokurátora v uplynulom období bola veľmi tomu podobná. Ja si neviem predstaviť, aké iné pohnútky viedli skupinu poslancov koaličných hlasovať za pána Trnku, keď vedeli, že môže na tom padnúť vláda. Čiže obdobný škandál, obdobné podozrenie z korupcie tu je, aj keď nie je priama demokracia, aj keď hlasujú politici, alebo poslanci. Takže, opäť, nie je to tak, že vtedy keď hlasujú poslanci, tak je vylúčené, že dochádza ku korupcii, je vylúčené, že bude zvolený, ako ste to nazvali, manipulatívny jednotlivec. Skôr sa obávam, že to tak nie je. A teda tá história nám potvrdzuje, že naozaj tá korupcia môže byť prítomná, aj keď hlasujú poslanci.

Igor aj Janka, ja to zopakujem ešte raz, nemám názor, ja zároveň som fanúšikom posilňovania priamej demokracie, zároveň si uvedomujem jej riziká, uvedomujem si, ako veľmi môžu peniaze napr. ovplyvniť politické kampane, odkiaľ tie peniaze prichádzajú, v akej spoločnosti žijeme, kto vlastní médiá a tak ďalej a tak ďalej. A upozorňujem len na to, že by sa mohlo stať, že z jedného bahna iba preskočíme do iného a budeme riešiť ten istý problém, lebo korupcia je zažratá v spoločnosti na všetkých úrovniach, to znamená, že v podstate sa budeme potýkať s tým istým nepriateľom, len na úplne inom fronte.
Ináč, to mesto, Igor, bolo New Orleans, už som si spomenul. A mal som tam diskusiu s ľuďmi a práve vďaka tomu, že šerif napr. mal peniaze za každý deň, za ktorý bol niekto zavretý v base, tak umelo napĺňal si vrecká nimi hlavne z radov vlastne čierneho obyvateľstva, ktoré má menšie aj právne znalosti, aj možnosti sa brániť. Tak týmto si vyslovene zarábal. A imigrantov zatváral o to viacej, lebo tí bolo väzni federálni a mal za nich viacej peňazí. A ja nevravím, že toto sa stane, ja iba hovorím, že tá priama voľba nie je nutne liekom, že môžeme preskočiť z jedného bahna do druhého, to je jediné čo som tým chcel povedať. Nehovorím ani tak, ani tak, len hovorím, že tá diskusia spoločenská by podľa mňa mala byť oveľa poctivejšia a dlhšia, než toto večerné rokovanie parlamentu.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, súhlasím s popísaným stavom na Generálnej prokuratúre. A myslím si, že je to hanbou Slovenska. A pre mňa je to v podstate aj takým, nechcem sa z toho vytešovať, svojím spôsobom zadosťučinenie v tom, že od začiatku sme hovorili, v akom stave sa Slovensko nachádza, a to, že vlastne dva a pol roka Slovensko nemá generálneho prokurátora. A vlastne dôvod je jeden jediný. A to sú vlastne politické naťahovačky medzi politickými stranami a taká vlastne bitka na tom ihrisku, teda že kto si tam postaví väčší hrad a kto si tam teda svojho generálneho prokurátora dosadí, tak je iba dôkazom toho, že niečo je tu zvrátené a niečo tu nefunguje.
Ono hovoria viacerí, že sme parlamentná demokracia. A podľa mňa ešte lepšie je povedať zastupiteľská demokracia. A keď si pozrieme slovo zastupiteľská, tak znamená asi, že niekoho zastupujeme. Ale ja si myslím, že niekto to asi zle pochopil, keď si takýmto spôsobom vysvetľuje zastupiteľskú demokraciu, že to znamená, že vlastne tí naši zastupitelia si môžu určiť naozaj obsadenie všetkých možných úradov a, je to úplne zvrátené, aj tých orgánov, ktoré vlastne majú kontrolovať výkon moci samotných politikov alebo ich nominantov na úradoch. Je podľa mňa zvrátené, že politici nominujú de facto vedenie Policajného zboru, politici de facto nominujú vedenie súdov, politici de facto nominujú vedenie prokuratúry, ale takisto aj teda tých úradov na verejné obstarávanie, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, čiže všetkých tých úradov, ktoré vlastne majú kontrolovať naše vlastné kroky. Je to zvrátenosť. A to, že dva roky a viac už nemáme generálneho prokurátora, je iba krásnym dôkazom, poukázaním na to, že zle chápeme zastupiteľskú demokraciu, že uzurpujeme si, alebo politici si uzurpujú moci viac, ako im patrí, na základe toho, ako je tá zastupiteľská demokracia myslená.
Hovoríte, že veríte ľuďom. A ono tento návrh, áno, je v súlade s tým, že ten, kto ho predkladá, by mal veriť ľuďom. Ale zas treba si aj priznať, že nie ste nepopísaný papier, že ste šesť rokov boli ministrom či spravodlivosti, či vnútra, takisto 4 roky podpredsedom vlády. A ja si myslím, že vo vašom prípade tým pádom už skutky sú dôležitejšie ako slová. A by som sa chcel opýtať, aké boli vaše konkrétne kroky, či ste aj vtedy verili ľuďom (Reakcia navrhovateľa.), dobre, keď to poviete, ja budem iba rád, čo ste vtedy urobili v prospech priamej demokracie, či ste naozaj vtedy prišli s návrhom, mali ste na to post, mali ste na to pozíciu, aby sme znížili kvórum napr. pri referende, a či ste jednoducho urobili nejaký zásadný krok v prospech priamej demokracie. Ak ma o tom presvedčíte, budem vám veriť. Priznám sa, že zatiaľ vám v tomto neverím, že vlastne skorej mi to pripadá zatiaľ iba ako póza, že máte novú stranu a hovoríte, že zrazu veríte ľuďom. Ale, hovorím ešte raz, sú dôležité skutky, nie slová, vo vašom prípade ako ministra skutky v prospech priamej demokracie. Čiže budem veľmi rád, keď si ich vypočujem.
A čo sa týka samotného návrhu, ja osobne s ním súhlasím a veľmi rád ho podporím, lebo si myslím, že je správny, dupľom v situácii, v akej sa nachádzame, kde sme vlastne v nejakom takom pate, ale ani nie v pate, lebo však vlastne SMER si zvolí, v podstate má na to možnosť, len teda čaká na správnu zámienku, aby teda nevyzeral úplne ako mečiarovci. Ale myslím si, že sa vám nepodarí tohto obrazu sa zbaviť. Ale bolo by to určite omnoho čistejšie riešenie ako to, že si povieme, že politici alebo väčšina parlamentná, väčšina našich zastupiteľov si vlastne má zvoliť generálneho prokurátora. Prečo by si ho mali voliť? Hovorím, mne tam najviac vadí v podstate ten moment, že väčšina, ktorá vládne, si vlastne nominuje aj človeka, ktorý im má ísť po krku. Tento moment je tam chorý. A práve na to, aby tam boli možno také tie váhy a protiváhy, tak práve tento moment, ktorý prinášate, aby ľudia si volili priamo generálneho prokurátora, by zabezpečil lepšie zrejme kontrolu aktuálnej politickej moci, ako keď si aktuálna politická moc generálneho prokurátora zvolí.
Samozrejme, by to muselo byť naozaj dotiahnuté dokonca tak, že politické strany, a teda predpokladám, že ste to predpokladali aj vy, by žiadnym spôsobom nemohli zasahovať do kampane, podporovať žiadneho kandidáta, žiadneho kandidáta navrhovať, a takisto aby sme sa možno vyhli tomu, myslím, Martin ty si to spomínal, že teda médiá vlastní hocikto, aby sme sa vyhli prípadne niečomu takému, že teda možno ten bohatý majiteľ médií si urobí kampaň pre svojho správneho kandidáta, tak určite vyslovene kampaň aby bola vo verejnoprávnych médiách, kde by všetci kandidáti dostali presne vyčlenený priestor rovnaký. A ja si myslím, že by to bolo správne. STV 2 nech vysiela aj 10 diskusných relácií medzi všetkými kandidátmi na generálneho prokurátora, nech vyčlení na každú reláciu po päť, po šesť hodín, od ôsmej nech to pustí aj do polnoci. Tí ľudia, ktorí chcú, to budú pozerať. A myslím si, že práve tým mienkotvorcovia by si tieto relácie pozreli. A vlastne pomáhali by vytvárať obraz medzi ľuďmi, ten kandidát ktorý správny je a ktorý správny nie je, možno tak, ako vlastne aj teraz Martin potrebuje si v podstate vytvoriť obraz o tom teda, či to možno dobrá voľba je alebo nie je. Ja by som sa určite jednoducho toho nebál. Máme verejnoprávne médiá. Toto by bolo presne napĺňanie verejnoprávnej služby, ak by sme ich poskytli vlastne priestor pre kampaň pre jednotlivých kandidátov. A ak by sme odrezali úplne možnosti vlastne akýmkoľvek spôsobom nominovať, podporovať, financovať kandidátov politickým stranám, tak by sme sa naozaj mohli dopracovať k občianskemu kandidátovi, ktorého by si čistým spôsobom ľudia vybrali v takýchto voľbách.
Čiže to som iba k tomu chcel povedať. S návrhom osobne súhlasím, určite ho podporím.