19. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. A aj ďakujem pekne za rečníkov, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou.
Mám len dve veľmi krátke možno ešte doplnenia.
Tá moja prvá veta by mala znieť asi tak, že je to dobré riešenie. A dôkazom toho, že je to dobré riešenie, je, že vyhovuje aj najsilnejšej politickej strane v parlamente. Keď rušila mnohé z ustanovení, ktoré sme schvaľovali za predchádzajúcej vlády v Národnej rade v zdravotníctve, tak toto ponechala a funguje to ďalej. Čiže myslím si, že je to niečo, čo nevadí ani kolegom zo strany SMER. Práve, naopak, považujú toto riešenie za prijateľné a dobré. Teraz ide len o to, že ho rozšírme na ďalšie skupiny, tak ako pomenovala pani poslankyňa Mezenská tie skupiny, že naozaj tu existujú, alebo tak ako ich pán navrhovateľ napísal v dôvodovej správe. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že to, čo chýba na Slovensku, je poriadok, aby sme vedeli, na čo máme nárok za to, že platíme zdravotné poistenie. Túto úlohu sme nestihli urobiť v predchádzajúcom skrátenom funkčnom období a zjavne sa do toho nechystá ani súčasná vláda, ale táto úloha nás, dámy a páni, v zdravotníctve čaká. Čaká nás úloha, aby ľudia, ktorí platia mnohokrát obrovské zdravotné poistenie, pretože majú vysoký príjem, vedeli, na čo majú nárok za tieto peniaze, a vedeli na čo treba a koľko doplácať, ale to nás znovu nezbavuje zodpovednosti ani za to, že úlohou zdravotníctva je chrániť ľudí pred katastrofickými nákladmi a predovšetkým chrániť tých najslabších pred katastrofickými nákladmi, lebo zdravotníctvo vždy bude mať tento sociálny rozmer. O tom je limit spoluúčasti. A preto si myslím, že tento návrh je dobrý a treba ho podporiť koniec koncov tak, ako povedali predrečníci, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, vy ste boli jediný, ktorý bol ústne prihlásený do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Veľmi krátko zareagujem. Nechcem komentovať, čo tu zaznelo. Ďakujem pekne za pripomienky.
Na otázku pani poslankyne Mezenskej alebo pre vašu informáciu odpoviem. Na Slovensku zhruba sa dopláca za lieky okolo 20 % z celej hodnoty liekov. Samozrejme, je to kategória. Na Slovensku sa ročne spotrebuje liekov za 1,2 miliardy eur a z toho 200 miliónov eur sa doplatí pacientmi. To znamená, že zhruba 1 miliarda sa hradí poisťovňami a 200 miliónov sa hradí pacientmi.
Správne ste, pani poslankyňa, uvažovali v tom zmysle, že všetky tie skupiny obyvateľstva alebo tie skupiny dotknutých, ktoré som dal do návrhu, sú, samozrejme, širšie ako tých 240 tisíc ľudí. Ale nepredpokladá sa a ani tie štatistiky zo zdravotných poisťovní nie sú také, že by všetci tí ľudia, povedzme, ktorí sa starajú o deti alebo starajú sa o dlhodobo zdravotne ťažko postihnutého, užívali lieky. Čiže je to štatistika z Úradu pre dohľad, je to štatistika z poisťovní a predpoklad je, že nebude to viac ako zhruba o to 100-percentné navýšenie, pretože, samozrejme, keby to boli všetci, tak by tá skupina ľudí bola oveľa väčšia.
My sa, samozrejme, môžeme rozprávať o tom alebo teda či už kritici alebo aj ľudia, ktorí podporujú tento návrh, by sa mohli pýtať? Prečo práve 30 eur a prečo práve 45 eur? Takisto, toto číslo bolo stanovené na základe priemeru, koľko pacienti si mesačne doplácajú. Keby Slovensko bolo na tom lepšie sociálne alebo teda ekonomicky lepšie, samozrejme, by sa táto hranica mohla znížiť, resp. by sa mohli rozšíriť skupiny obyvateľstva. My sme tu uvažovali nad deťmi vo veku do 6 rokov, pretože tie sú tiež relatívne často choré, a tiež v prípade viacdetných rodín, keď ochorie jedno dieťa, dve alebo tri deti, pretože sú väčšinou spolu, naozaj tie náklady na potom doplatky väčšinou na antibiotiká alebo aj na chronickú terapiu sú relatívne vysoké. Treba korektne priznať, že v súčasnosti by pri počte detí vo veku do 6 rokov na Slovensku, je to okolo 600 tisíc detí, jednoducho si to nemohla dovoliť naša ekonomika, prípadne naše zdravotníctvo. Takže to je toľko na vysvetlenie. Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 473, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 464.

Dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely ústavy, ktorá sa týka priamej voľby generálneho prokurátora.
Som presvedčený, že minimálne od roku 2010, keď tento parlament nie slávnym spôsobom začal voľbu generálneho prokurátora cez to, čo sa deje v súčasnosti, úplne účelové a zjavne protiústavné novely zákonov, ktoré sa týkajú rokovaní Ústavného súdu, cez veľmi podivuhodné konania predsedníčky Ústavného súdu, ktorá zjavne nepozná z ústavného práva ani okamih, kedy zákony nadobúdajú platnosť, a prerozdeľuje spisy ešte predtým, ako sú zákony publikované v Zbierke zákonov, myslíme si, ako vyriešiť tento stav, ale dať aj ľuďom väčšiu právomoc, keďže im veríme, aby generálneho prokurátora volili občania v priamych voľbách. Neznamená to, že potrebujeme nejaké osobitné voľby, stačilo by potom osobitným zákonom určiť funkčné obdobie a spojiť ho buď s prezidentskými voľbami , eurovoľbami, teda voľbami, ktoré majú fixne stanovené obdobie, nehrozili by nám predčasné voľby čiže neboli by to ďalšie voľby a ďalšie výdavky, len v rámci týchto volieb prezidentských alebo eurovolieb bol by to ďalší volebný lístok, ktorý by občania mohli využiť.
Ja osobne som presvedčený o tom, že pokiaľ kandidát na generálneho prokurátora bude spĺňať podmienky dané zákonom, bude mať príslušné vzdelanie, prax, skúšku, tak občania sú schopní pravdepodobne kvalitnejšie posúdiť charakter navrhovaného kandidáta ako Národná rada, ako poslanci. Myslím si, že by možno občania nezvolili toho najlepšieho kandidáta, ktorý by bol, ale zvolili by určite lepšieho, akého zvolí Národná rada, teraz myslím, predchádzajúca alebo aj súčasná.
Stav na Generálnej prokuratúre je už niekoľko rokov mimoriadne vážny, nie odvtedy, čo ho nazval premiér Fico vážnym. Ale je vážny niekoľko rokov. Generálna prokuratúra neobhajuje verejný záujem, ale často obhajuje, žiaľ, súkromný záujem vybraných osôb, ktoré majú na ňu vplyv. Táto situácia pre právny štát je neudržateľná. Preto si myslíme, že jedna z ciest, ako tento stav napraviť, aj dlhodobo, je dať ľuďom možnosť rozhodovať o tom, kto by mal byť v princípe najvyšším vykonávateľom zákonov v tejto krajine, pretože pri dnešnom nastavení prokuratúry je ním generálny prokurátor. A preto si vás dovoľujem, pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu návrhu novely ústavného zákona a o jeho schválenie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi, nech sa páči (Reakcia z pléna.), prepáčte, pán poslanec, Poliačikovi.

To je v poriadku. Stávalo sa mi to aj s učiteľkami. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 464 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že výbor predmetný návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu je najmä zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora tak, aby bol volený občanmi.
Navrhuje sa tiež, že generálneho prokurátora nebude možné odvolať, jeho funkcia zanikne z ustanovených dôvodov zákonom.
Možnosť vlastnej úvahy nevyužijem, skúsim vystúpiť v rozprave.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 464.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášku, za klub za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa hlási Igor Matovič. A pán spravodajca, pán poslanec Poliačik, sa hlási do rozpravy ako prvý.
Nech sa páči, dávam slovo pánovi spravodajcovi.

Ďakujem. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, mal som niekoľko pomerne dlhých diskusií na túto tému v posledných dvoch rokoch, aj o priamej voľbe generálneho prokurátora, o priamej voľbe sudcov, zúčastnil som sa pomerne rozsiahlej diskusie o činnosti priamo voleného šerifa v Spojených štátoch amerických. A poviem to, aj v ktorom meste to bolo, keď si na to spomeniem. Každopádne tento šerif priamo volený je hanbou svojho úradu. Financie, s ktorými má možnosť nakladať, nemá kto kontrolovať. Jeho voľba je pravidelne spájaná s korupciou. Má podchytené silové zložky daného mesta a štátu takým spôsobom, aby v spolupráci s nimi na základe populistických opatrení a zatváraní napríklad do basy v oveľa väčšej miere farebného obyvateľstva si získaval na svoju stranu práve biele obyvateľstvo, ktoré potom mu zabezpečuje znovuzvolenie do funkcie. A preto si myslím, že pri tejto téme by sme mali byť nanajvýš opatrní. Ja úplne súhlasím s diagnostikou súčasnej situácie, áno, je to tragédia.
Súhlasím, že sme v bahne, ale myslím, že aby sme predišli riziku z bahna do kaluže a z dažďa pod odkvap, tak ešte skôr, než prinesieme takýto návrh do parlamentu, by sme ho mali naozaj podrobiť verejnej diskusii. A tá mi doteraz chýbala. Tento nápad tu nie je krátko. O tomto nápade sa aj vďaka vám, pán predkladateľ, rozpráva už dlho. A aj my v SaS sme si dali v rámci programu posilňovania priamej demokracie za jeden z našich cieľov otvorenie verejnej diskusie o možnosti priamej voľby prokurátorov a sudcov, teda aj o možnostiach priamej voľby generálneho prokurátora.
Zaznievajú aj hlasy, napríklad mnohí moji českí priatelia mi to povedali po posledných prezidentských voľbách, že zavedením priamej voľby prezidenta v podstate už stratili možnosť kedykoľvek v budúcnosti dobrého prezidenta mať. Obávam sa, že voľba prezidenta v Čechách potvrdila túto tézu, aspoň nateraz.
Čo by bolo obsahom kampane jednotlivých kandidátov na generálneho prokurátora. Sľubovali by, že budú zatvárať Cigánov do basy? To by bolo veľmi populárne u veľkej časti slovenskej spoločnosti, určite by tým získali veľké množstvo hlasov, napríklad takýmto vyhlásením. Alebo by sľúbili, že začnú zatvárať politikov do basy? Aj to je veľmi populárne. A tým by si tiež určite získali veľké množstvo hlasov. Sľúbili by, že budú ochraňovať a možno aj nad rámec zákona alebo v rámci svojich právomocí posvätnosť zväzku muža a ženy v manželstve nejakým spôsobom? To sa možno nedá. Šírka možností populistických návrhov pri tak konkrétne zadefinovaných právomociach, ako je generálny prokurátor, môže byť nebezpečná.
Potom ďalšia otázka je, kto by mal právo kontrolovať tok peňazí, respektíve budget takéhoto kroku prokurátora na prokuratúre, ak by bol priamo volený občanmi. Spadal by pod NKÚ tak ako všetky ostatné orgány alebo by tam bol nejaký samostatný? Totiž napríklad s tým šerifom bol presne ten problém, že on dostával peniaze, ale povedal: „Ja som volený občanmi, oni nech kontrolujú, čo robím, ale ja nebudem sa nikomu zodpovedať.“ Na Slovensku možnože NKÚ ak by fungoval, tak by mohol toto riziko eliminovať. Preto ja musím otvorene povedať, že nemám názor, nemám ešte dostatok argumentov na obidvoch stranách tej diskusie.
Tu v parlamente napríklad František Šebej, ktorého ja názory si vážim, aj keď s mnohými z nich nesúhlasím, je dlhodobým kritikom priamej demokracie. A je možné, že práve v tomto prípade argumenty, ktoré by mohol prezentovať, by mohli byť tie, ktoré by mi dovolili sa rozhodnúť, zatiaľ tie argumenty, ktoré ste prezentovali vy, pán predkladateľ, hovoria o tom, že je to tak zlé, že už by to v podstate nemohlo byť oveľa horšie. Ale ja tam tú logickú súvislosť nevidím. Ja si myslím, že by sme mohli z jedného typu bahna skočiť do iného, že by sme z bahna politického mohli skočiť do bahna zaplneného populistickými a manipulatívnymi trikmi, kde by sa výrazní manipulatívni jedinci mohli dostať do pozície generálneho prokurátora aj na úkor menej výrazných možno, ale o to odbornejšie podkutejších kandidátov.
Ja si napríklad neviem predstaviť, že by bol pán Čentéš zvolený v priamej voľbe za generálneho prokurátora. Typom osobnosti, akou on je, je skôr tichší človek a introvert v mnohých veciach, alebo aspoň ako ho ja vnímam, si viem predstaviť, že by mal dosť problém verejne bojovať za svoju pozíciu, no napriek tomu som presvedčený, že by bol výborným generálnym prokurátorom.
A toto sú všetko otázky, ktoré by sme asi mali dať na širšiu verejnú diskusiu predtým, než budeme hľadať 90 hlasov na ústavný zákon. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky. A uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pán poslanec Matovič.