19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Niekedy mám pocit, že my si tú parlamentnú demokraciu ani nezaslúžime, lebo naozaj ideme z extrému do extrému. Pravdou je, že systém parlamentnej demokracie, ktorý ako-tak funguje, sme vytunelovali, ale v negatívnom zmysle slova úplne do vrcholu. A to ešte ergo neznamená, že pôjdeme do iného extrému. Proste ja odmietam byť laboratóriom v tom, že budeme niečo skúšať. Tuná kolega v rozprave vystupoval s takýmito návrhmi proti vesmíru. To je presne druhý extrém. Teraz budeme čo mať, snemy? Nie celkom tomu rozumiem, hovorím, z úcty k parlamentnej demokracii, sme to pokazili, naozaj často obskúrne nápady, úplne uletené idey, úplne bláznovstvá často, strany štyroch chlapov. Ja neviem takéto veci budeme vydávať za niečo, čo je riešením. Bráňme sa tomu. To sem prišli aj po vojne, bolo to tu rozvrátené po vojne, spasitelia, ktorí povedali, keď to všetko zoštátnime, kto nepočúvne, toho vyženieme, tak tu bude raj. Naozaj týchto falošných prorokov niekedy nezaslúžime si. Táto krajina je ťažko skúšaná. Musíme sa vrátiť na začiatok. Ale my nemáme na to, aby sme my stáli na čele niečoho. To proste je súdené možno niekomu inému, že tam stojí. My, prosím vás, to, čo niekde funguje, snažme sa aplikovať u nás, nepreceňujme sa, lebo to nikdy nedopadlo dobre. Ďakujem.

Ja si dovolím reagovať na diskusné príspevky všetkých vystupujúcich aj na samotný ideový zámer predkladateľa zákona. Myslím si, že máme dostatočný dôkaz o tom, že opakované neúspešné voľby generálneho prokurátora, ale súvisí to aj s voľbou zástupcu NKÚ, potvrdili, že politickým nomináciám odzvonilo. A naozaj pred nami je momentálne výzva, ako sa zamyslieť nad tým, čo s tým budeme ďalej robiť, lebo naozaj sa nemôžeme stotožniť s patovým stavom či už na Generálnej prokuratúre alebo aj s rozbúraním hierarchického fungovania jednotlivých stupňov prokuratúr.
Ja napríklad si myslím, že možno riešením nemusí byť len priama voľba. A riešením, ako som to už uviedla, nie je ani politická voľba. Ale možno sa môžeme zamyslieť nad tým, ako vytvoriť kombinovaný systém, kde by sa cez odborne nastavené kritériá, ktorými by sa zaviazali kandidáti k svojim odborným kvalitám, skombinovali práve s možnosťou a nastavením parametrov posudzovania osobnostných kritérií cez verejnú voľbu. Oceňujem tento ideový zámer a aj vyzdvihujem potrebu verejnej diskusie. A myslím si, že bez či už absolútnej priamej voľby týchto kandidátov alebo kombinovaného systému sa tu dopredu nepohneme. Ďakujem.

Neviem, ako to mám povedať, aby náhodou nejaký primitív tu zase nebúchal topánkou. Ale skúsim to asi povedať tak, že rečniť pred voľbami o priamej demokracii, stavať sa na námestiach, hovoriť o tom, ako ju podporujem, a získať na základe tohto hlasy, skryť sa vlastne na kandidátku strany alebo hnutia, ktoré ako hlavnú ideu má priamu demokraciu, a potom po voľbách hovoriť o priamej demokracii ako o niečom ako nejakom bláznovstve, obskúrnom nápade, niečom, čo vlastne ohrozuje demokraciu, a otočiť sa vlastne chrbtom k svojim vlastným voličom, to podľa mňa dokáže politik slovenského kalibru. A zrejme pred chvíľkou som tu počul jedného, ktorý sa zaradil do týchto radov.

Pani podpredsedníčka, ja vás žiadam, aby ste vyzvali kolegu, pána poslanca Matoviča, aby sa ospravedlnil pánovi poslancovi Hlinovi. Naozaj vás o to žiadam, lebo takéto výrazy nepatria do parlamentu.

Pani predsedajúca, ja sa nikdy v živote za pravdu ospravedlňovať nebudem ani pánovi poslancovi Hlinovi. Pravdu, ako som ju pomenoval, pomenujem aj stokrát aj do očí, aj mimo očí a nepomôže mi, keď ma budete vyzývať na ospravedlnenie.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problém, ktorý tu dnes sa snažíme riešiť, už je dlhodobý. Ale ja si myslím, že problém nie je až tak v systéme. Nepáči sa mi prokuratúra ako taká, jej zriadenie, to monokratické zastúpenie. Ale riešenie, ktoré neodstráni ten problém, ktorý tu máme, sa mi nezdá dobré. Totiž problém teraz nevidím v systéme, problém vidím v ľuďoch, v osobách, ktoré zastávajú určité funkcie.
Prepáčte za porovnanie. Ale niekedy sa mi zdá, že to porovnanie, ktoré poviem, už bude aj namieste, hlavne po tých invektívach, ktoré som tu počul pred chvíľou. To porovnanie je také, že ak nefunguje bordel, nie nábytok treba vymeniť.
Tento návrh klasicky od pána poslanca Lipšica je v záujme amerického právneho systému alebo vlastne skôr z Ameriky. Ja som tiež bol na nejedných voľbách, naposledy na voľbách sudcov v štáte Michigan a mám podobnú skúsenosť, akú má pán poslanec Poliačik. Priama demokracia nie je liekom. V Michigane je pár veľkých firiem, sú to predovšetkým automobilky a jeden veľký výrobca pračiek. Sudcovia, ktorí sú zvolení, alebo všeobecne ľudia, ktorí vychádzajú ako víťazi z volieb, z priamej demokracie, sú väčšinou podporení práve týmito veľkými firmami, nepriamo, priamo ich tam nemôžete podporiť. Firma tam nemôže podporiť kandidáta na poslanca, na sudcu, na šerifa. Ale cez rôzne korporácie zamestnanecké, odborové tam lejú milióny dolárov. A výsledný efekt je ten, že tie firmy potom majú svojich šerifov, svojich prokurátorov, svojich sudcov.
Máme dosť odstrašujúcich príkladov aj na Slovensku, že priama demokracia nie je zárukou toho, aby sme vybrali toho najlepšieho. Pozrite sa, koľko starostov, primátorov je zvolených opakovane, o ktorých vieme, že sú nečestní, že sú skorumpovaní, že robia hanbu svojmu úradu. Nepoviem iné meno len ako pán Slota. Koľkokrát bol zvolený v Žiline opakovane za primátora? Je to priama demokracia, ľudia rozhodli.
A dostanem sa k tomu, čo už pán poslanec Poliačik naznačil. To je volebná kampaň a jej financovanie. Teraz som vyše šesť mesiacov robil na zákone o financovaní politických strán a financovaní volieb ako takých. Je tam toľko úskalí.
Jediným možným riešením by mohlo byť to riešenie, čo dal pán poslanec Matovič. Síce nerád s ním súhlasím, ale toto by mohlo byť cestou, ale napriek tomu si myslím, že ten návrh nie je dobrý, lebo, a to je ďalší argument, pán poslanec Lipšic bol ministrom spravodlivosti, keď sme zvolili pána Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora, my sme ho zvolili ako poslanci Národnej rady, ale nebol by som videl, že by ste tu skákali a protestovali proti tomu, aby Dobroslav Trnka nebol zvolený za generálneho prokurátora. Ba, poviem opačne, to je môj osobný postoj, ja som ho volil a hrdo som ho volil, lebo ako prokurátor Vojenskej prokuratúry mal výsledky. Dávali sa mu veci, ktoré iní prokurátori stláčali do autu. Alebo nemali tú občiansku statočnosť ich riešiť. A bol som rád. A som si myslel ešte dlhé, dlhé mesiace, že sme zvolili veľmi dobrého generálneho prokurátora. No ale časy sa menia. Môžeme sa dostať k záveru, že je myslené, že aj to rozhodnutie nebolo dobré. A o to ľahšie sa to môže stať pri priamej voľbe cez občanov. Takže ten systém môže zlyhať, keď zlyhá ľudský faktor. Čiže zárukou priama voľba nie je žiadna, toto nie je záruka.
A na záver by som dal do pozornosti, tu už bolo spomenuté, príspevky pána poslanca Šebeja k tej priamej demokracii. On asi najlepšie vystihuje, aké úskalia má tento inštitút, ktorý síce veľmi uznávam, mám ho rád, ale nie je to všeliek, nie je to všestranné riešenie na veci, v ktorých hlavne na Slovensku nemáme tradície. A nemáme to odskúšané. Preto ja neviem zahlasovať za tento návrh, pán poslanec Lipšic, nabudúce.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte aj mne ako primitívovi v tejto veci krátko zaujať stanovisko. Je to teda mimo mojej profesie. Ale však primitívi si môžu dovoliť to, že hovoria ku všetkému.
V zásade som niekde asi tam, kde je kolega Poliačik, Ja som aj minule v diskusii hovoril, že my sme naozaj pokazili tú voľbu, že toho tieňa, čo na nej, je ťažké sa zbaviť, že možno ad hoc (pre tento raz) by bolo možno fakt riešením ho zvoliť trebárs popri tých prezidentských voľbách priamou voľbou, v obmedzenej móde reklamy. Proste možno by sme to následne vyhodnotili. Ja sa nechcem nikoho dotknúť. Ale už ten tieň, ktorý je aj trebárs nie na pánovi Čentéšovi, nedajbože, nehovorím to, ale na tom, ako bol zvolený, to sú nabité zásobníky pre protistranu, ktoré tu budú páliť vždycky. Čiže tam nejakú tú akceptáciu bude ťažké sľubovať. Ale rovnako aj keď SMER prevalí svojho, v zásade je to jedno, či je to pán XY alebo pani XY, tak znova bude na tom ten tieň. A to, čo my potrebujeme, to, čo je kľúčové pre našu krajinu, je, že potrebujeme uznať, že keď má tú veľkú moc, tak nech ju využíva tak, ako ju má využívať, tak nebude mať tú autoritu ten, nebude mať tú legitimitu, nech to dopadne tak alebo tak, možno ad hoc (pre tento raz) by možno toto bolo riešením.
V niektorých veciach nie som možno až tak vyhranený ako pán Šebej, ale zdieľam často obavu z toho, aké absurdné situácie môžu nastať, keď tu blúdia ľudia na námestiach, chcú voliť priamo, lebo to je znova to, do čoho vieme skĺznuť, a ja neviem korekcia mierna. Ja som nikdy nehoroval za priamu demokraciu, lebo, zase, neviem presne, čo to je. Určite som za to nehoroval. A keby som sa s tým oboznámil, tak by som sa k tomu vyjadril zodpovednejšie. Čiže viem, že tá skratka pre niekoho funguje. Ale pokazili sme veľa. Ale nekazme to ešte úplne. Takže v zásade s touto aktivitou, ktorá tu je od pána Lipšica, tiež som nie celkom uzrozumený, lebo identifikujem tam veľké riziká aj to, čo výnimočne sa podarilo pánovi Poliačikovi identifikovať. A naozaj tam sú. Však naozaj dneska keď nájdete niekoho, kto vám povie, ako pozatvára Cigánov a politikov, tak to môže byť aj teraz ten, čo ho včera odsúdili, jeden z nich. A môže byť za toho generálneho aj zvolený. Preháňam to. To je aj našou úlohou hyperbolizovať, aby sme si vedeli predstaviť, ako absurdne to môže skončiť. Ale naozaj pri tomto type rétoriky by to tak mohlo aj skončiť.
Takže riziká sú veľké, návrh neprejde. Takže netreba tu, by som povedal, až tak energie tratiť. Ale treba oceniť, to, že to tu vôbec je a rozprúdi to tú debatu a možno na konci sa k niečomu dopracujeme, ale bez toho, naozaj o to chcem poprosiť, aby niekto v sebe nosil ambíciu, že to všetkým ukážeme. Prosím vás, nikdy to nedopadlo dobre. My sme to ešte nikdy nikomu v zásade neukázali, vždycky sme sa stali len obeťou našej vlastnej neschopnosti často alebo sme sa stali laboratóriom pre niekoho, kde to testovali, či to náhodou nebude fungovať. Prosím vás, naozaj niekde menej je niekedy viac. Niečo keď ako-tak funguje, síce má to svoje chyby, má to veľa nedostatkov, vznikajú rôzne situácie, ale ako-tak to funguje. Naozaj keď to preswitchujeme do druhého extrému, tam nemusíme doznať iba polohy, v akej sme teraz, že to má svoje chyby, často veľké, ale doznať aj polohy, že tam to skončí tragédiou. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa vyjadrí, takže nemusím v rozprave vystupovať, ak bude teda treba.
Pán spravodajca spomínal ako také najväčšie riziko, ktoré mu hovorili známi v New Orleans, riziko korupcie v zásade.
No musím povedať, sa vyjadrím k New Orleans, ale poviem najskôr, že v tomto parlamente nieže bolo riziko korupcie, šesť poslancov koalície bolo s najväčšou mierou pravdepodobnosti skorumpovaných. A ak by jeden hlas ešte bol, tak by rozhodli o pánovi Trnkovi ako o generálnom prokurátorovi v tejto krajine. To je jasné. Teraz ja nechcem reagovať na, možno teraz v dobrom to myslím, také veľmi všeobecné vyhlásenia ľavicových intelektuálov v Amerike, že šerif ide viac po tých farebných a nelegálnych imigrantoch. Veľmi cítim za tým takú politickú korektnosť, pretože to, či budú vo väzení nelegálni imigranti, závisí od toho, aké budú imigračné zákony v Amerike a ako súdy budú na ne reagovať, dajme tomu, federálne sudy. A tie federálne súdy sú elitné súdy. Čiže ak sa ľavicovým intelektuálom nepáči politika proti nelegálnym imigrantom, tak nech ju zmenia. Jasné, v demokracii to je ich právo. Ale hnevať sa na šerifa, že ju implementuje, lebo im sa nepáči, to sa mi nezdá, že je úplne v poriadku v zásade, lebo zákony nenastavuje ani šerif a ani teda do väzenia šerif nikoho neposiela. To nie je divoký západ, samozrejme. Čiže za tým tak trošku cítim proste tých ľavicových intelektuálov, ktorí sú s nejakým segmentom politiky nespokojní. A majú na to právo. Len potom sa snažia nájsť teda nejakého vinníka.
Keď hovorím o New Orleans, viete, aký ďalší problém možno okrem šerifa majú v New Orleans dosť veľký? Hazard, pán poslanec. Ja som náhodou na jednej konferencii bol s hlavným federálnym prokurátorom štátu Louisiana, ktorý funguje v New Orleans. A hovoril mi: „Ak môžete zabrániť prieniku hazardu na Slovensko, urobte to. Ak sa vám tam raz dostane, tak budete desiatky rokov vykoreňovať organizovaný zločin s ním spojený." A to mi povedal elitný hlavný federálny prokurátor pre štát Louisiana. Ale to sme trošku od témy, ale viem, že hazard tu bol aj prednedávnom téma tiež, tak ma to napadlo, keď som hovoril o New Orleans a ľuďoch, ktorí sú v teréne v štáte Louisiana a v New Orleans. Ja osobne si myslím, že ľahšie sa dajú skorumpovať niekoľkí poslanci ako milióny voličov. O tom som presvedčený.
Hovoríte o volebnej kampani, v čom by spočívala. Volebná kampaň na generálneho prokurátora by nemala byť politická. To znamená, mala by byť výrazne obmedzená, obmedzená na pomerne niekoľko, dajme tomu, televíznych diskusií s rovnocenným prístupom každého kandidáta, verejných diskusií, dajme tomu, v krajských mestách. To už by bola vec, ako by sa nastavil zákon. Ale to by nemala byť politická kampaň á la parlamentné voľby, bilbordy, televízne šoty, v žiadnom prípade. A toto zákon môže nastaviť tak, aby sa riziká zneužitia médií, minimalizovali, lebo ony sa vylúčiť nedajú nikdy. Iste, keby bol kandidát na generálneho prokurátora evidovaný ako agent vojenskej kontrarozviedky, tak by o tom asi médiá informovali. A do kampane by tým pádom nejako zasiahli asi, aj v správach. To sa im nedá zakázať, však je sloboda prejavu. Ale samotnú kampaň je možné regulovať podľa mňa pomerne rozumným spôsobom.
Neviem, v čom by generálny prokurátor ovplyvnil manželstvo, lebo nie je manželský poradca, to neviem. Jasné, mohol by však aj svetový mier sľúbiť, avšak racionálne by som sa v tomto k tomu staval.
Pán poslanec Matovič, aj keď teda podporil návrh zákona, tak sa pýtal, kedy som ja presadzoval podobné zmeny. No musím povedať, že ak v tejto krajine niekto presadzoval od roku 2002, je tomu jedenásť rokov, zmeny vo fungovaní prokuratúry, tak to som bol ja. Od roku 2002, keď som navrhoval štátne zastupiteľstvo, vtedy to Koaličná rada neschválila, ešte keď sa tvorila bývalá vláda. V roku 2010 som navrhol rovnako to isté. Boli aj vaši zástupcovia pri tom prítomní. Štátne zastupiteľstvo, úplne iné postavenie prokuratúry, podriadenosť v rámci prokuratúry, znovu to neprešlo. V poriadku, len teda keď si o tom hovoríme, tak si povedzme to celé.
Druhú poznámku si neodpustím tiež, že to znamená, že ak niekto, kto je niekoľko rokov vo verejnom živote a doteraz niečo nenavrhol, tak už nemôže navrhnúť z princípu asi nič nové. Totiž keďže už to mohol aj pred rokom, možnože aj pred piatimi rokmi urobiť, tak už tým pádom fajka zhasla. Tomu nerozumiem celkom proste, čo to je za logiku. Ale to teraz nereagujem na pána spravodajcu, ale na pána poslanca Matoviča.
K tomu, čo povedal pán poslanec Gál. Ale to sa týka aj pána poslanca, samozrejme, Poliačika a pána poslanca Hlinu, samozrejme, tiež, ktorí hovorili, že nevedia celkom, či to podporia. No ten stav je zlý, je zlý, samozrejme, na Generálnej prokuratúre celkovo. Ale či je toto lepšie, no kto to vie. Podľa mojej mienky ale nie je možné poraziť niečo ničím. To znamená, že ja budem rád diskutovať aj o iných alternatívach, jasné. Možnože to nie je najlepšia alternatíva, netvrdím, že je najlepšia. Zatiaľ je jediná, ktorá je predložená. Iná nie je. Iná je asi nie najlepšia, že proste dnešný stav je naozaj veľmi zlý, že čo s tým. No čo s tým? Zdá sa mi, že pokiaľ nie je predložené alternatívne riešenie, a môže byť lepšie, tak je takou malou mierou alibizmu odmietnuť navrhované riešenie a zároveň aj status quo.
Pán poslanec Gál spomínal, že problém je v osobách. No veď, presne, my týmto návrhom, inak, nemeníme systém, ale osobu. Ja s tým absolútne súhlasím. Absolútne s tým súhlasím, že problém je v osobách, nie v zákonoch. A cieľom tohto návrhu zákona, tohto návrhu novely ústavy je, aby na vrchole Generálnej prokuratúry bol čestný človek, ktorého si vyberú ľudia. To je zámer vymeniť osobu, nie systém. Ten zostane zatiaľ zachovaný. A diskutujeme o zmene systému prokuratúry, s tým súhlasím tiež.
K tej polemike ohľadne priamej demokracie, k tomu, čo pán poslanec Šebej hovoril. Ja som na tú tému s ním nediskutoval zatiaľ. Ale určite mal podnetné nápady. Ale tá téza, že ľudia nie vždy rozhodnú najlepšie, je, samozrejme, pravdivá. Ale je to typ argumentu, ktorý dokazuje príliš veľa. To bola téza ohľadne prezidentských volieb v Česku. Ja neviem, koho zvolia nabudúce Česi a koho by zvolil český parlament. To teda neviem. Keď budú o rok prezidentské voľby na Slovensku, kto potenciálne môže podľa vás môže zvoliť lepšie? Je to tento parlament alebo voliči? Čiže je to ošemetný argument. A dokazuje príliš veľa. Totiž tak potom zrušme parlamentné voľby. Keď sa ľudia nerozhodujú úplne najlepšie, tak potom ich zrušme. A možnože je systém, kde by bolo lepšie, keby rozhodovali nejako inak vybraní politici alebo teda štátnici, nie ľuďmi, ale inak. Neviem ale potom povedzme, že nechceme demokraciu, že demokracia asi nie je úplne dobrý systém. A nazvime to nejako inak a možno to bude fungovať čo ja viem. Ale nehrajme sa, že je to demokracia.
No takže toľko k tomu. Ja si naozaj myslím, že ľudia z dlhodobého pohľadu, možnože nie vždy, nie v každom okamihu, určite rozhodujú lepšie. A dôveroval by som im viac ako len politickým alebo justičným, alebo ekonomickým elitám. Takže preto sa mi zdá, že ten návrh je správny. Samozrejme, bolo by treba následne schváliť zákon, a aj taký je odkaz v tom návrhu novely ústavy, ktorý by pojednával o spôsobe voľby, o navrhovaní kandidátov, o volebnej kampani, jasné, bez debaty. Ale si myslím, že by sa tá zhoda už nakoniec našla. Ale dnešný stav je neudržateľný.
Keď ešte hovoríte o tej Amerike, tak len poviem príklad z Ameriky. Pokiaľ viem, tak každý štát možno s nejakou výnimkou, ale každý štát volí v priamej voľbe generálneho prokurátora štátneho. Nikdy som nepočul podobnú kritiku, akú hovoríte vy pri tom šerifovi v New Orleans, že by to boli osoby, ktoré sú nespravodlivé, idú po farebných, po menšinách. To som sa v Amerike nikdy s tým nestretol, nikdy, žiadnom šerifovi alebo generálnom prokurátorovi, keď hovoríme príklady z Ameriky. Takže to sa mi zdá byť korektné tiež potom uviesť.
A ďakujem, samozrejme, všetkým, ktorí vystúpili bez ohľadu na to, či boli za návrh alebo proti návrhu, alebo sa zdržiavali, na prvý raz nie, na druhý raz áno. Takže ďakujem.

Ďakujem. Skúsim zareagovať aj na pána predkladateľa optimistu. Nie je to, pán predkladateľ, tak, že by som povedal, že som za zachovanie súčasného stavu a nechcem ho nahradiť alebo že by som nenúkal alternatívu. Tá alternatíva je. Tá alternatíva je vláda práva. Alternatíva je, že by vrcholné zložky štátu robili to, čo majú robiť, že by napríklad Ústavný súd povedal v tej istej veci vždy to isté.
Problém Slovenska často nie je v napísanom zákone a v tom, aké je pravidlo. My máme aj, čo sa týka boja proti korupcii, perfektné pravidlá. Problém je v ľuďoch, hej, a v tom, akým spôsobom sú tie pravidlá vymáhané alebo uskutočňované. A potom vlastne každé pravidlo môže byť, ak sa zhodneme na tom, že problém je v ľuďoch, a teda v spoločnosti ako takej, ak sme my tu reprezentanti toho, ja osobne si nemyslím, že parlament je úplne reprezentantom toho, čo je spoločnosť, to by bolo veľmi zlou známkou často o spoločnosti, niekedy dobrou, ale často veľmi zlou, ale myslím si, že alternatívou je naozaj nechať dobehnúť ten transformačný proces, ktorý Slovensko má v niektorých veciach úspešne a v niektorých veciach menej úspešne za sebou. Alternatívou je tak napríklad stavať na európskych systémoch vlády a postavenia jednotlivých orgánov štátu a menej sa inšpirovať tými americkými. Preto som vám dával tú otázku, kde to v Európe funguje, kde v Európe je priamo volený generálny prokurátor. Totiž napríklad pre mňa by bolo významným argumentom, keby Švajčiari mali priamo voleného generálneho prokurátora, môžeme sa k tomu ešte určite dostať, toto nie je prvýkrát a poslednýkrát, čo sa venujeme tejto téme, pretože Švajčiarsko ako výkladná skriňa priamej demokracie má stovky rokov skúseností. A už by tak mohli vedieť povedať, čo a ako funguje. A tam keby buď generálny prokurátor, alebo jemu podobná pozícia bola priamo volená, mohlo by to byť v európskom kontexte pre nás bližšie, ako sú tie americké systémy. To znamená nie nutne musí kríza stávajúceho systému znamenať potrebu úplne paradigmatického shiftu, že nie vždy to súčasné nastavenie a snaha o vypilovanie detailov, aspoň dať tomu času, aby to začalo fungovať, ako si predstavujeme, že by to malo fungovať, musí znamenať, že ak to nezvládame, tak to musíme preklopiť a robiť niečo iné.
A ešte raz opakujem, ja som fanúšikom priamej demokracie. Napriek tomu, že SMER dlhodobo vykazuje 40 % v preferenciách, napriek tomu, že Ivan Gašparovič bol dvakrát zvolený za prezidenta, stále som fanúšikom priamej demokracie a myslím si, že, áno, ľudia by vedeli zvoliť aj dobrého prezidenta a možno by vedeli zvoliť aj generálneho prokurátora, ale tvrdím, že, ako debatér to poviem, nepoctivo sme oddebatovali túto tému na to, aby sme mohli hlasovať o zákone. Chce to viac. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď v roku 2010 prijalo Maďarsko zákon, ktorý umožňoval udelenie občianstva aj ľuďom, ktorí nemajú v princípe žiaden skutočný vzťah, teda z hľadiska medzinárodnoprávneho s Maďarskom, to znamená, ľudia, ktorí nemajú žiadnu formu pobytu v Maďarsku, tak reagovalo Slovensko prijatím zmeny, ktorá zakazovala paušálne dvojité občianstvo, a napriek upozorneniam, že tá zmena je príliš široká, bolo pred voľbami a tým pádom ten zákon prešiel. Samozrejme, reakcia bola potrebná, len nebola podľa mojej mienky do detailov premyslená. Následne boli diskusie o tom, ako zmierniť dosah zákona, ak sa týka našich občanov, ktorí trvalo alebo prechodne žijú v zahraničí, v Holandsku, Austrálii, Amerike, získajú druhé občianstvo úplne legitímnou formou cez trvalý pobyt, tak aby neprichádzali o občianstvo slovenské, lebo dnes prichádzajú a mnohí na to čakajú.
Ja som na vláde ako minister vnútra pripravil návrh zákona, ktorý v princípe je tento návrh, ktorý som predložil. Žiaľ, musím povedať, vtedy rozhodnutie bolo, že nepôjdeme cez vládny návrh zákona, ale pripravia návrh zákona poslanci a ten návrh zákona následne mal byť deklaratórny a neprešiel. Podľa mňa bol zlý a myslím si, že je správne, že nebol prijatý.
Myslím si, že je našou povinnosťou, aby občania, ktorí sa hlásia k Slovensku, ale ktorí pre nejakú príčinu žijú v zahraničí, pokiaľ majú záujem prísť, získať občianstvo iného štátu, aby neprišli o slovenské. Situácia je taká, že mnohí naši občania v zahraničí čakajú, čakajú už niekoľko rokov, čakajú s prijatím nemeckého, rakúskeho, holandského občianstva do prijatia takejto novely, aby neprišli o slovenské občianstvo. Jedná sa minimálne o stovky, ak nie o tisíce ľudí. Nie je dôvod, aby sme takýchto ľudí, ktorí majú ten genuine link s krajinou, kde žijú, to znamená s Holandskom, lebo tam trvalo žijú, aby sme ich pripravili o slovenské občianstvo len preto, že legitímne požiadajú a získajú občianstvo iného štátu.
Z tohto dôvodu ten návrh novely ustanovuje, aby jednak sa takýmto ľuďom vrátilo štátne občianstvo, ak im bolo zobraté, slovenské, od 17. júla 2010 do konca decembra 2013, lebo tak sa navrhuje účinnosť zákona. A po druhé, to je skôr také prechodné alebo dočasné ustanovenie, spätné. A po druhé sa ustanovuje, že k strate štátneho občianstva nepríde v situácii, ak aspoň 6 mesiacov má niekto pobyt v cudzom štáte a legitímne tým pádom získa cudzie štátne občianstvo, lebo viazanie občianstva na pobyt je samozrejme že úplne legitímna forma prideľovania občianstva. Prideľovanie občianstva na základe historických súvislostí, predkov je nelegitímna forma udeľovania štátneho občianstva.
Ja som s týmto návrhom zákona čakal, lebo som očakával, že vláda Roberta Fica príde s riešením, ktoré dávno sľubovala. Tento návrh bol pripravený, ako som povedal, počas môjho pôsobenia na ministerstve vnútra v roku 2010 alebo 2011. Žiaľ, ho v tom čase vláda neschválila a išiel poslanecký návrh. Ale čakal som, že vláda Roberta Fica predloží takýto návrh do parlamentu v prvom roku svojho pôsobenia, nie je dôvod ho nepredložiť, a keďže ho nepredložila ani po roku a štvrť, tak som sa rozhodol tento návrh zákona do parlamentu predložiť. Nerobím si ilúzie o tom, ako budú hlasovať poslanci SMER-u, ale považujem za smutné, ak naším zákonom, ktorý stále je účinný, už tri roky bude účinný, pripravujeme o občianstvo ľudí, ktorí legitímne žijú v zahraničí, legitímne získajú občianstvo iného štátu, ale nechcú stratiť občianstvo naše.
A ja poznám viaceré príbehy, aj dokonca mojich známych, ktorí žijú v zahraničí a čakajú, kedy takáto novela prejde, aby o slovenské občianstvo neprišli. Takže si myslím, že by sme konečne mali dať nabok všelijaké osobné problémy a tento návrh novely schváliť.
Ďakujem, pani predsedajúca.