19. schôdza

Lacko, jasné, snažil si sa zachytiť to, čo si porozumel možno z toho, čo som povedal. Ale trošičku si to posunul inde významove, ako som to povedal. Ja som hovoril, že keď tu je návrh zákona, ktorý môže vyriešiť problém všetkých ostatných zatiaľ. V podstate ľudí, ktorí prijímajú občianstvo krajín, ktoré majú štandardný zákon o štátnom občianstve, tak ho vyriešme. A keď zatiaľ Maďarsko má neštandardný, kým ho bude mať neštandardný, tak, bohužiaľ, dovtedy ten problém nevyriešime. To som chcel povedať tým, čo som povedal. A myslím si, že dosť pochopiteľne, tak nepodsúvaj mi niečo iné. Ja si myslím, že ty si to pochopil, len sa tváriš, že si to nepochopil.
Ale kolega Bugár, naozaj si myslím, že by, ja by som viacej, omnoho, omnoho viacej od MOST-u - HÍD očakával. Snahu dať slovenským Maďarom prácu a nie maďarský pas. Ako nesnažme sa tu podsúvať ľuďom, že oni ten pas potrebujú, niečo im to vyrieši. Nič im absolútne ten pas nevyrieši. Tak nerobme z toho nejakú tému. A počujem tam odzadu, že ja z toho robím tému. Nerobím z toho tému, ale vy to tak podsúvate, že aké to je životne dôležité, ako tým ľuďom berieme základné životné istoty a základné nejaké ľudské práva. Nikto im nič neberie. Slobodne sa rozhodnú, či chcú, alebo nechcú. Je to normálna, prirodzená ochrana proti nepriateľskému zákonu, bohužiaľ, ktorý je prijatý z vedľajšej krajiny.
Keď sa pýtate, ako to bude škodiť, keď tu ľudia budú mať, keď nejaký jeden Maďar bude mať pas? No priznám sa, že ten jeden pár roztrúsený by nebol žiaden problém. Problém bude vtedy, ak tu bude sústredených niekoľko desiatok tisíc ľudí, kde si ten Jobbik bude robiť potom kampaň. A keď vám to nevadí, tak naozaj potom mi to pripadá, že vy potrebujete ten Jobbik, aby si tu kampaň robil, aby sa Slota vrátil do parlamentu, lebo potrebujete mať sparing partnera, lebo inak zanikáte, nemáte tému. Tak jednoducho, hurá, Slota, späť do parlamentu.
A, pán Gál, dobré riešenie pre všetkých je tu na stole. Nehľadajte ho.

Ďakujem. Budem už stručný. Mám rýchly štart, tak sa ospravedlňujem. Pán poslanec Bugár, ja som vás vždy bral ako politika, ktorý sa snaží hľadať argumenty a naozaj spája. Preto ma prekvapilo, že ak sa niekto dnes uchýlil namiesto argumentov k osobným invektívam, tak to ste boli vy. Je mi to ľúto. Je mi to dosť ľúto. Nebudem sa ja vracať k môjmu vzťahu k ľuďom maďarskej národnosti. To je úplne zbytočné. Ale poviem vám ešte jeden príbeh, ktorý ste vy načali, ktorý sa týkal vykonávacích nariadení vlády k jazykovému zákonu. Nie je tu pán poslanec Chmel, tak sa, prosím vás, opýtajte jeho. On to vtedy gestoroval. Tie nariadenia vlády boli úplne zjavne nad rámec zákona. Ja som vo vláde hlasoval vždy, pri akomkoľvek zákone alebo nariadení vlády proti, ak som mal názor, že ten zákon alebo podzákonný predpis je buď nezákonný, alebo protiústavný. Vždy. Či išlo o Slovákov, o Maďarov, o kohokoľvek. Tak sa, prosím, opýtajte pána poslanca Chmela, ako prebiehali rokovania vlády, a potom vás poprosím, aby ste reagovali.
Je zaujímavé, ako tu úzkostlivo argumentoval pán poslanec Gál o možnej protiústavnosti. Ale to, že nariadenia vlády sú úplne zjavne protiústavné, lebo idú nad rámec zákona, a načo by sme, však tam budeme si hľadať nejaký protimaďarský úmysel. To považujem za veľmi smutné osobne. Však to myslím, že už bolo možno zrušené.
Druhá, ale veď si, pán poslanec Gál, vy ste právnik a viete takisto ako ja, že nariadenia vlády proste idú nad rámec zákona, lebo ten zákon v minulosti ste prijali proste zle. Prijali ste ho blbo. A kľudne si k tomu s vami sadnem. Chcem vám povedať druhú vec. Viete, o čom je, o čom bol ten protizákon z roku 2010? Podľa mňa bol o ochrane suverenity tejto krajiny. Čo nie je ani ľahká téma a niekedy, aj vo vzťahu k Bruselu, sa jej zbavujeme veľmi ľahkovážne a bez nejakého zvláštneho zamyslenia sa. Možno ako jedna z mála krajín v rámci Európskej únie. Povedal som, že nechápem alebo nebudem chápať celkom hlasovanie poslancov za MOST, ktorí tvrdia, že zákaz dvojitého občianstva je zlo, keď umenšenie toho zla je predmetom návrhu novely zákona. Považujem to za niečo, čo je nelogické, racionálne nevysvetliteľné a zrejme je motivované čisto proste politickou vypočítavosťou, čo mi je veľmi ľúto. Lebo opakujem, v tej Prahe, v Amsterdame a v Melbourne sa zbavujú občianstva slovenskí občania akejkoľvek národnosti. Akejkoľvek národnosti. Takže je mi ľúto, ak niekto tento návrh novely, ktorý je snahou nájsť kompromis, vníma čisto politicky, čisto radikálne, čisto neracionálne a podľa toho asi aj bude hlasovať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, takto pred rokom, keď predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu prednášal správu o stave vysielania na Slovensku, tak sme viacerí vystúpili s tým, že ten stav nie je dobrý. Aj samotný predseda to skonštatoval, aj viacerí poslanci, že smer, akým sa uberá vysielanie, televízne vysielanie na Slovensku, nie je dobrý. Vzápätí počas hodiny otázok som sa pýtala ministra kultúry Maďariča, či aj on vníma situáciu obdobne, či si tiež myslí, že ten stav nie je dobrý, a či a kedy plánuje tento stav zmeniť, zlepšiť. Kedy plánuje zaviesť takzvanú druhú časovú oponu, aby, tak ako v minulosti, programy, ktoré nie sú vhodné pre deti do 15 rokov, počas dňa neboli vysielané. Vtedy odpovedal, keď si spomeniete, že podľa neho to nie je nejaká priorita, niečo v tomto zmysle, že však keď po porade s ďalšími ľuďmi, po nejakých konferenciách, že možno o rok sa k tomu dostane. Ja som na základe tejto jeho odpovede pripravila novelu zákona, ktorá spomínanú druhú časovú oponu mala zaviesť. A vtedy minister Maďarič, už keď tento návrh bol predložený, zvolal tlačovú konferenciu, kde skonštatoval, že stav vysielania na Slovensku je zlý, alarmujúci, že spoločnosť je idiotizovaná a podobne.
Napriek tomu teda, že vtedy preukázal vôľu tento stav riešiť, moja novela, môj návrh neprešiel a minister začal pracovať na vlastnom materiáli. Po sérii rôznych diskusií a kvázi okrúhlych stolov ministerstvo pripravilo novelu vyhlášky o označovaní programov, ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla tohto roku. A zaviedla už spomínanú druhú časovú oponu. Čiže programy nevhodné pre maloletého diváka do 15 rokov nemôžu byť vysielané počas dňa. K čomu však ale zároveň došlo, je, že sa zmenili kritériá posudzovania jednotlivých vekových kategórií, jednotlivých vhodností a dnes kritériá, ktoré boli platné pre skupinu nevhodné do 15 rokov sa presunuli do kategórie nevhodné do 12 rokov. Čo v praxi znamená, že ten istý seriál, ktorý do 1. apríla niesol označenie nevhodné do 15 rokov, dnes nesie označenie nevhodné do 12 rokov. A tým pádom môže byť vysielaný počas dňa.
Myslím si, že tento stav je ešte horší, ako bol predtým, pretože tak ako predtým, rodičia, keď videli v tom rohu tú pätnástku, tak tušili, že asi to bude menej vhodné pre ich dieťa. Dnes, keď tam vidia dvanástku, môžu byť teda zavádzaní a zavedení, lebo si myslia, že naozaj ten program je vhodný pre deti od 12 rokov. A zaznelo na túto tému už aj niekoľko blogov, aj niekoľko reakcií verejnosti, kedy napríklad program, kde žena zvádzala, mala pomer so svojím synom, bolo označené ako vhodné pre deti od 12 rokov. Kde príbeh nejakej nymfomanky bol označený ako vhodný pre deti od 12 rokov, kde krimiseriály v minulosti označené ako nevhodné pre deti do 15 rokov, sa stali vhodnými pre deti od 12 rokov. Túto situáciu však rieši už spomínaná vyhláška, na ktorú my ako poslanci nemáme dosah.
No jednu vec, na ktorú ale máme dosah aspoň trošku, by sme mohli zlepšiť a zmeniť tú situáciu, je očistiť minimálne tie programy, ktoré sú určené deťom, od rôznych upútaviek na programy, ktoré pre ne nie sú vhodné. Ja vám uvediem taký príklad. Predstavte si, že vaše dieťa vás požiada, aby ste mu kúpili časopis Macko Pu alebo proste Fifík alebo neviem, aké sú ďalšie názvy. A vy mu ho kúpite v dobrej viere, že budú tam príbehy, budú tam rozprávky, súťaže, vymaľovávanka. A teraz si predstavte, že listujete tým časopisom spolu s tým dieťaťom a na druhej strane je fotografia odtrhnutej ľudskej hlavy. Na desiatej strane máte fotografiu, kde muž s nožom naháňa malé dieťa. Myslím si, že je to dosť absurdná predstava. Ale toto, takéto niečo sa deje v televízii. Máte rozprávku, kde bez varovania, bez ničoho odrazu len nabehne upútavka na program. (Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Prosím vás, páni kolegovia, pani kolegyne, aby ste sa upokojili, nech môže predniesť svoj návrh pani poslankyňa. Ešte raz prosím, kľud v miestnosti.

Žitňanská Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže situácia, ktorá sa zdá byť absurdná, že v detskom časopise, v časopise, ktorý je určený pre dieťa, by boli rôzne zohavené ľudské telá alebo ja neviem čo všetko. Takáto absurdnosť sa nachádza v televízii. Počas rozprávky, bez varovania, zaradia upútavku na program, ktorý je označený ako nevhodný pre deti do 12 rokov, kde sú rôzne násilné alebo erotické scény. A to je v poriadku? To sa nám zdá byť v poriadku? No ja si myslím, že to v poriadku nie je. A preto, ctené kolegyne, kolegovia, som prišla s návrhom, ktorý nevyrieši komplexne situáciu, ale minimálne urobí poriadok v tom, že keď je nejaká relácia určená pre deti, nebudú do nej alebo bezprostredne pred ňu a bezprostredne po nej zaradené upútavky na reality šou, na filmy, ktoré nie sú určené pre túto vekovú kategóriu. Myslím si, že to nie je nejaký zásah, brutálny zásah do vysielania, že vysielatelia s takýmto niečím nebudú mať problém, pretože tak či tak, keď majú detského diváka, alebo majú reláciu určenú pre detského diváka, tak aj pre nich je lepšie do nej zakomponovať reklamu na produkty určené pre deti. Na ďalšie relácie učené pre deti, lebo si získajú tým pádom jeho pozornosť. Takže toľko na úvod. V prípade, ak bude potrebné, ešte v rozprave doplním informácie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, vážená Národná rada. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona číslo 195/2000 o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o dôvode novej právnej úpravy a je v súlade s návrhom zákona a s Ústavou Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje takisto doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 číslo 285 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, milá navrhovateľka. Pripadám si pri takýchto témach, keď tu otvárame, alebo ja neviem, keď Braňo Škripek tu svojho času otvoril tému nahotiniek v tlači, vždy ako keby sme to nejako zle pochopili. Že po tej revolúcii sme sa chopili slobody a sme si vysvetlili, že sloboda je vlastne iba to jedno jediné slovíčko: sloboda. Ale nepozerali sme na to, že vlastne sloboda bez zodpovednosti slobodou nie je. A sloboda bez zodpovednosti je de facto anarchia. Presne ten stav, ktorý si v úvodnej reči aj popísala. Stav, kedy počas rozprávky úplne bez problémov idú upútavky na relácie, ktoré pre deti nie sú vhodné. To nie je slobodné. To je anarchia. Čiže tam žiadna zodpovednosť voči samotným tým deťom nie je.
A trošku sa teda ospravedlňujem, vystupujem vlastne namiesto kolegu Joja Viskupiča, ale teda ktorý je v nemocnici a je to jeho téma a túto tému on u nás obhospodaruje. Ale chcel som iba, ako hovorím, z mojej strany pocitovo vyjadriť presvedčenie, že štát, ktorý dovolí, aby počas rozprávok boli vysielané veľakrát vulgárne upútavky na reality šou, kde teda sa niektoré slečny vyžívajú v tom, že teda zaujmú, myslia si, že zaujmú slovenských chlapov vtedy, kedy vytasia svoje prsia a čo najlepšie roztiahnu nohy, tak je podľa mňa zvrátený. Štát, ktorý takéto niečo dovolí, zlyháva na základnú svoju funkciu. A nepochopil obsah slova sloboda, ktorý je spojený zo zodpovednosťou.
Štát, ktorý dovolí, aby boli v rodinných časopisoch polstránky, niekedy celé stránky s vulgárnymi inzerátmi prostitútok po telefóne. Chlapi naši ich možno poznajú, ale však aj ženy, jednoducho tieto inzercie v týchto novinách sú a v týchto časopisoch nie je štát. Znova sme asi nepochopili slobodu, hoci teda možno niektorí liberálni poslanci, alebo teda tí, ktorí si vysvetľujú ten liberalizmus skorej tak anarchisticky, sa budú brániť, že však vlastne každý je slobodný, nech sa rozhodne, či to bude pozerať. Ale my nepozeráme a zabúdame na právo detí, ktoré sa k týmto rodinným časopisom dostanú, normálnym pohodovým časopisom, ktoré nie sú označené ako erotické, a odrazu sa pozerajú na nejaké tety, ktoré tam majú sporo zakryté svoje zvyčajne nadrozmerné prsia, ktoré sú tam správnym spôsobom rozkročené. "Zavolej do klubu" a s telefónnym číslom. Čo je to za štát, ak takéto niečo dovolí?
Ja hlavne apelujem na ženy v poslaneckom klube SMER-u. Skúste si vy urobiť, aj keby to bola vaša iniciatíva, my vás určite podporíme, skúsme tieto zvrátenosti, to, čím sme vlastne, k čomu sme dospeli, skúste vy navrhnúť riešenie. A pevne verím, že sa nenájde rozumný chlap v tejto sále, ktorý vás nepodporí, aby sme tieto zvrátenosti či z televízií, či z časopisov, z akýchkoľvek médií odstránili.
Ja si jednoducho nemyslím, že by sme naďalej mali ísť cestou, kedy zo ženy robíme len objekt sexuálneho chtíča, kedy z nej robíme vlastne rohožku, kedy pre mladých chlapcov robíme ženu iba tú dokonalú, (Zaznievanie gongu.) ktorá má čo najväčšie prsia a dokáže sa na nejakej fotografii alebo na nejakej akcii, alebo v nejakej reality šou nejako čo najlepšie rozkročiť. A ukazovať niečo, čo by asi ukazovať nemala. Jednoducho, pokročili sme v tom chápaní liberalizmu podľa mňa veľmi, veľmi nesprávnym spôsobom. A vnímajme, buďme slobodní, podporujme slobodu, ale vždy so zodpovednosťou. A nevyžadujme si, alebo nehovorme, nevyhovárajme sa alibisticky, že však rodičia to ustrážia. Rodičia budú tí, ktorí si skontrolujú a na ich slobodnom rozhodnutí je, ktorý kanál zapnú alebo ktorý časopis kúpia.
Nie je to tak. Sami o tom viete. Všetky naše deti, keď majú už nejaký svoj vek, ja osobne môžem povedať, naša štvorročná Klárka, štvorročná si vie zapnúť televíziu, štvorročná si listuje časopisy, ktoré doma sa u nás povaľujú, tak podľa mňa nie je to argument, že nechajme to na rodičov. Preto aj z tohto dôvodu návrh zákona, ktorý predkladáš, ktorý rieši tú jednu zvrátenosť, ktorú som teda spomenul, že aby počas rozprávok boli akékoľvek upútavky pre kategóriu detí, hlavne však vlastne o tie deti ide, ktoré sú staršie, vysielané, aby sme túto zvrátenosť odstránili. My za náš klub to určite podporíme.
Tiež ma veľmi mrzí a dovolím si teda prízvukovať to, čo si aj ty hovorila v rozprave, že tak ako som sa nádejal, že minister Maďarič povedal, že áno, upravíme podmienky a určíme pevné, pevné pravidlá pre druhú oponu. Čo je takzvané teda určenie pravidiel. Čo kedy vysielané môže byť a kedy vysielané nemôže byť. A že vlastne vyrieši to spôsobom takým, že síce nastavil, ale na druhej strane to, čo niekedy bolo prístupné pre osemnásťročných a viac, dal, že je prístupné pre pätnásťročných a viac. A to, čo niekedy bolo prístupné pre pätnásťročných a viac, dal, že je prístupné pre dvanásťročných a viac. Čiže de facto podmienky pre vysielateľov ešte viacej liberalizoval. A ešte viacej išiel cestou slobody, ale bez zodpovednosti. Určite tvoj návrh zákona podporím a myslím si, že aj celý náš klub.

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom kontrolného výboru pre činnosť NBÚ, že dneska sedíme o 12.15. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá organizuje z príležitosti 125. výročia narodenia Martina Rázusa stretnutie na tému Hovory o Rázusovi. Je to dnes o jednej hodine v kinosále Národnej rady Slovenskej republiky a dovoľujem si vás na toto stretnutie, ktoré je zhodou okolností pod záštitou pani podpredsedkyne, pani Jany Laššákovej veľmi srdečne pozvať všetkých.
Ďakujem veľmi pekne. O jednej v kinosále. Nech sa páči.

Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť členom európskeho výboru, že o 12.00 máme v miestnosti výboru rokovanie. Ďakujem.

Ďakujem. Taktiež by som chcel pripomenúť členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že máme krátke stretnutie o 12.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, budem krátky. K týmto sériám zákonov z posledného vagóna, ktoré tu teraz momentálne predkladáme, sa hlásim, plne hlásim k predkladanému, že vyzerá, že pomôže, keď pomôže, som za. Zahlasujete alebo nie. Naozaj, tie skutočnosti, ktoré tu aj kolegyňa hovorila, sú, stávajú sa a mám pocit, že to tak len prechádzame s takým skonštatovaním: Stalo sa. A pri tej príležitosti musím povedať to, že my musíme začať personifikovať zodpovednosť, lebo sa jej bránime. Ale to je cesta, keď predseda a, pán predseda Národnej rady, vy ste ma minule tak zahriakli, ale to nebolo osobné. To bolo o tom, že keď sme si vedomí určitej zodpovednosti, tak pracujme tým spôsobom, že sme si jej vedomí.
To znamená, ak je niekto predseda výboru pre kultúru a médiá, ten človek má obrovskú moc. Má moc si zavolať ministra, má moc si zavolať predsedu rady a má moc meniť zákony. Nie, že vyžadovať ich dodržiavanie. Viete, že pokiaľ my sme na tom tak úboho, že predseda výboru si posteskne tu za týmto pultom, že tie reklamy idú nahlas, že čo s tým, a pritom zákon hovorí, že nemôže, tak sme niečo pokazili.
Predseda výboru má moc meniť zákony, obzvlášť, keď je z vládnej strany, obzvlášť, keď máte takú moc, ako máte, ale pokiaľ on si posťažuje, že tie telky si robia, čo chcú, a nedodržiavajú ani zákony, tak niečo je zlé. A to bolo zmyslom môjho príspevku, pán predseda Národnej rady. Vôbec nie pán Jarjabek, však budeme sa stretať, ja nemám proti nemu nič. Ja len sa bojím toho, že pokiaľ akceptujeme tú hru takým spôsobom, že budeme konštatovať, vidíte, aj tak si robia, čo chcú, lebo to takto fungovať proste nemôže. Nemôže to fungovať tak, že máte detský program a pustia vám tam odtrhnutú hlavu alebo tie iné prípady. Nemôže to fungovať ani tak, že moje deti mi proste ukrutným spôsobom ich oklamali, podviedli moje deti tým, že im pustili kreslenú rozprávku disneyovku a počas nej pustili reklamu na alkohol. To sa nemôže stať! A predseda rady Mistrík o tom nevedel a ešte mi hovoril, že keby mali všetko vedieť, tak že by to proste nestíhali, že by ich muselo byť osemsto. Ale ja som to inak zo dvakrát predtým v rozprave rozprával! Možno, keby ma pán Jarjabek počúval a býval tu sem-tam, tak možno by mu povedal, však ale pozri, keby mu záležalo, to znamená, však ten Hlina tam minule čosi vykrikoval, že nejaká rozprávka, neviem čo, ale nezáležalo. A možno ani nepočúval a možno, keď počúval, povedal, to je nič, to Hlina povedal, alebo povedal, že to nevadí. A to je presne ten stav našej spoločnosti a na to chcem upozorniť. Stav našej spoločnosti je veľmi zlý. Aj preto, že predseda silného výboru povie, že si nemôže poradiť s tým, že televízie nedodržiavajú zákon. To je našou vizitkou.
Otázka je, či sa s tým zmierime, alebo budeme s tým bojovať. To som chcel povedať a tento návrh podporím. Ďakujem pekne a, pardon, ešte doplním, ale však na tom sa nič nemení, či podporím, alebo nepodporím, lebo stále málo, ale som to chcel povedať, lebo mám pocit, že pomôže tomu, čo, s čím sme tu konfrontovaní.
Ďakujem.