19. schôdza

Ďakujem pekne. Ešte s reakciou Igor Matovič.

Takže, Ďuro Miškov, ty si ma vôbec nepochopil. Neviem, možno si tu nebol asi počas toho môjho vystúpenia. Niekto ti povedal, že máš ísť vystúpiť rýchlo k tej téme (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Celý čas tu bol.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Keď si bol celý čas, tak asi si počúval niečo iné. Ja som hovoril a čo som vyčítal Lojzovi Přidalovi bolo to, že jeho psou povinnosťou, keď sa pasuje za energetického guru, bolo na prvú schôdzu parlamentu prísť s návrhom zákona, ktorý by to riešil. Nie čakať na ministra Lipšica, nebodaj ešte z nejakej feťáckej strany, jak to kádeháci nazývali, že teda on príde s nejakou iniciatívou a povie nejakému svojmu poslancovi, že predlož niečo. Čiže ja som chválil v tomto prípade SaS-ku, ale vyčítal som a naďalej budem vyčítať, lebo ničím si neopravil ten môj názor, kolegovi Přidalovi, ktorý sa pasuje za energetického guru, že on sem neprišiel a prvý zákon, ktorý nová vláda Radičovej prejednávala, prečo nebol ten, ktorý zastaví tento špinavý biznis? Prečo musel prísť minister Miškov, povedať Jurovi Jurčíkovi a urobiť to? Čiže o toto mi išlo a toto je ten rozdiel. Bolo to urobené o trištvrte roka neskôr, ako to mohlo byť urobené, ak by s tým prišiel kolega Přidal. Len teda, bohužiaľ, on je schopný možno iba rečniť.
A teda, pán kolega Mikloško, ďakujem za hlboko zmyselnú analýzu mojich výstupov. Celkom som to pochopil, že vlastne ako to robím.

Nech sa páči, Jozef Mikuš je ďalším písomne prihláseným do rozpravy. Jozef, ideš.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja vítam každú iniciatívu, čo sa týka energetiky aj podpory obnoviteľných zdrojov, aj keď nie veľmi šťastne, ale aj vysoko účinnej kombinovanej výroby z toho dôvodu, že vždy je, vždy je priestor na diskusiu, pretože jedno, čo je najdôležitejšie v celej tejto diskusii a v celých konaniach za ostatné roky v energetike, je, že Slovensku chýba energetická vízia, energetická koncepcia. Hovoril som o tom pri zákone o energetike, hovoril som o tom pri zákone v tom skrátenom legislatívnom konaní o obnoviteľných zdrojoch energie. A myslím si, že tej diskusie treba viac. Dôkaz, predchádzajúce ostatné vystúpenie môjho predrečníka. Ja sa pokúsim byť úplne vecný a budem vás zaťažovať možno číslami, ale myslím si, že na tom bude asi najrukolapnejšie to, že či za vinu môže jedno, druhé, alebo tretie.
Takže skúsim sa pozrieť na to, čo dnes platí zákazník za dodanie elektrickej energie, ktorú mu vystaví dodávateľ. Zoberiem si ako príklad Západoslovenskú distribúciu, a. s., a najpoužívanejšiu sadzbu pre domácnosti. Pri bežnej spotrebe platí klient, a zoberiem si ešte referenčný rok 2011, vzhľadom na to, že máme najviac informácií a nemyslím si, že rok 2013 bude v tomto smere nejako zvlášť výnimkou alebo že tam budú nejaké veľké odchýlky. Ale ten rok 2011 je presný. Takže za samotnú elektrickú energiu si dodávateľ účtoval 0,0673 eura za kWh, inými slovami 6,7 centa. To je tá silová energia, s ktorou sa tu šermuje, že je najlacnejšia a aká je na tých trhoch, s ktorou dodávatelia elektrickej energie obchodujú na liberálnom trhu. A v našom prípade sú to z veľkej miery Slovenské elektrárne, a. s.
Keď sa pozrieme, akú časť ceny tvorila táto časť, to znamená tá silová energia, zistíme, že to bolo v tom roku 2011 46 %, čiže menej ako polovicu. Dokonca Slovenské elektrárne upozorňujú, že v roku 2011 ich produkt tvoril iba 38 %, ale to je tvrdenie elektrární. Druhú časť ceny pre koncového zákazníka, myslím, že aj kolega Přidal to tu hovoril, ja to len zopakujem, tvoria ďalšie poplatky, ktoré sú spojené hlavne s prenosom a distribúciou. To sú dve veľmi veľké časti. Budem sa opakovať stále v tom. Tieto dve časti sú zodpovedné za vysokú cenu elektrickej energie na Slovensku vrátane strát, plus sú to systémové poplatky, ktorým sa budem venovať trošku podrobnejšie, plus je tam maloobchodná marža distribútora. Teda zdroj, odkiaľ si, odkiaľ si distribučné spoločnosti vytvárajú zisk.
Podotýkam ale, ak chce niekto tlačiť na znižovanie ziskovosti akejkoľvek firmy, čo som zatiaľ povedal v tom reťazci, musí zvažovať aj to, akým spôsobom a čo spôsobí, keď im siahne na zisk, s pohľadom na možné alebo aj isté budúce investície. Čo je najdôležitejšie? Tá časť, ktorá je nad tých 46 %, je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pretože tá už nepôsobí v liberalizovanom trhu. A ak Slovensko má v Európskej únii jednu z najvyšších cien, tak príčina je z môjho pohľadu práve tu, pokúsim sa to vysvetliť ďalšími príkladmi a číslami. Čiže v našom prípade sú to privysoké poplatky za prevádzkovanie sústavy a distribúciu.
A keďže sme právomoc v tejto oblasti posunuli na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, podotýkam nezávislý úrad, súhlasím s tým, aby sme vyvolávali na tento úrad tlak. Ten tlak by mal byť vyvíjaný sústavne, kontrola by mala byť sústavná, transparentná. A preto si veľa nesľubujem od striel od pása alebo narýchlo šitých, aj keď dobre myslených zmien zákona, akých sme svedkami povedzme aj dnes. Ale rovnako veľa si nesľubujem ani od politických zásahov, akých svedkami sme znova dnes, a nielen dnes, ale aj v minulosti. A počúvame to v prezentáciách pána premiéra alebo ministra hospodárstva.
Riešenie v tejto oblasti vidím v kvalitnom obsadení, preobsadení personálnom tohto úradu a hlavne v zabránení tomu, aby mohli do regulačného úradu zasahovať politici alebo, nedajbože, politicky alebo inak spriaznené osoby.
Chcem povedať ešte raz, že Slovensko nemá tú zmysluplnú energetickú koncepciu, čoho ste mohli byť svedkami aj z úst pána ministra, ktorý to tu potvrdil asi pred tromi mesiacmi a vyzval nás všetkých na diskusiu, ktorá by mala byť v druhom polroku tohto roka, keď sa na tej energetickej koncepcii ide pracovať. Bohužiaľ, je na svete už veľká novela zákona o energetike a je už pripravená aj veľká novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Takže keď sa to schváli, tak potom môže byť, môže byť asi nejaká diskusia. A keď by sme tú víziu mali, potom môžme hovoriť o tom, akým spôsobom budeme riešiť tie vysoké poplatky v rámci distribúcie a v rámci prenosovej sústavy. Pretože napríklad Nemecko ide vymeniť komplet prenosovú sústavu. Ide do toho investovať obrovské peniaze, pretože jeho vízia výroby a ďalšej distribúcie je známa zhruba 13 rokov. Keďže my toto nemáme, tak sme svedkami toho, že jedna vláda jeden rok vystrelí zákon, ktorý podporuje jeden druh výroby, následne o tri roky tá istá vláda bez problémov zastaví podporu úplne.
A pánovi Matovičovi chcem povedať. Samozrejme, že sa o tom vedelo, samozrejme, že sa o tom hovorilo. Rovnakú chybu urobili Češi, rovnakú chybu urobili Nemci. Dokonca Češi, Česi urobili tú chybu dvakrát takú veľkú ako my. Pretože tam sa postavilo na obyvateľa dvakrát toľko fotovoltických elektrární ako na Slovensku a nemajú taký problém s výslednou cenou ako my. Ale k tomu sa, znova hovorím, dostanem, dostanem neskôr. Čiže to, akým spôsobom zasahovať do zisku alebo do presunu peňazí, alebo do použitia peňazí z energetiky, najskôr treba vedieť, čo chceme. Pretože nechcem maľovať čerta na stenu, ale teoreticky mohli by sme urobiť viac škôd ako osohu.
A teraz možno pár myšlienok na dovysvetlenie alebo na vnesenie viacej svetla do povedzme aj tých vyjadrení, ktorých sme tu boli svedkami dnes, teraz alebo aj doobeda. O distribučných a tých prenosových poplatkoch som hovoril. Sú pod úradom pre reguláciu neviditeľné, ťažko, ťažko transparentne zdôvodňovateľné, nevidno do nich a z môjho pohľadu je to najdôležitejšie miesto, ktoré spôsobuje vysoké ceny elektrickej energie. No ale hovoria sa tu aj iné veci, že tým zdrojom sú povedzme aj podpora obnoviteľných zdrojov. A k tomu by som sa chcel vyjadriť. Pretože tie ostatné poplatky, ktorými zvýhodňujeme isté výroby elektrickej energie, sú nasledovné:
Odberateľ elektrickej energie zaplatí do Národného jadrového fondu a na prevádzkovanie jadrových elektrární dokopy 3,5 % z ceny. Do koncovej ceny elektrickej energie sa započítavajú aj ďalšie výdavky a to v roku 2011, čo som spomínal, to bolo pre obnoviteľné zdroje, výroby elektriny z vody, slnka, vetra, geotepla, biomasy a bioplynu. Osobitný doplatok bol pre vysoko účinné, vysoko účinnú kombinovanú výrobu a ešte sme podporovali aj ťažbu hnedého uhlia, ako tu hovoril, alebo fosílne palivá z hnedého uhlia, ako tu hovoril aj kolega Přidal. Ak by sme to zrátali, tak z jedného eura zaplatenej elektrickej energie sme najštedrejší boli k jadru, kde by sme zaplatili, platíme poplatok, teda Západoslovenskej energetike sa platil poplatok 3,5 centa z každého vyfakturovaného eura. Na podporu slnečných elektrární, a to podotýkam, to už bolo po tom Klondiku, kedy sa zastavilo, po prijatí novely zákona o obnoviteľných zdrojov za Radičovej vlády sa prakticky zastavil ďalší, ďalšie budovanie fotovoltických elektrární. Čiže to už bolo po tom Klondiku, kvázi. Takže na podporu slnečných elektrární to bolo z jedného eura 2,8 centa a na ostatné obnoviteľné zdroje to bolo 1,8 centa. Hnedé uhlie sme podporovali sumou 1,7 centa. To znamená, že napriek veľmi chybnému nastaveniu podpory fotovoltiky za Ficovej, prvej Ficovej vlády najväčšiu, najväčšmi v rámci poplatkov sa stále podporovalo, podporovalo jadro. Samozrejme, áno, aj, aj likvidácie.
Kde som, tu som.
Jadro je stále prioritou slovenskej energetiky a problém je, že ešte ani dnes nevieme, koľko nás bude stáť, hlavne tá likvidácia, ktorá, ktorá nás čaká, jednak z tých, ktoré už likvidujeme, alebo z tých, ktoré niekedy v budúcnosti likvidovať budeme. Chcem povedať jednu zásadnú vec. Dnes sa dosť rapídne znižuje cena silovej energie. Na berlínskej burze prvýkrát od roku 2005 klesla cena pod 4 centy za kilowatthodinu. Táto cena sa znižuje, silová energia, to znamená, to je tá prvá časť, o ktorej som hovoril, alebo dôvodom prepadu tejto ceny je prevyšujúca ponuka silovej elektriny vďaka obnoviteľným zdrojom napriek odstaveniu ôsmich atómových elektrární v Nemecku a v tej cene sú už započítané odstávky v roku 2015 a v roku 2017. Podľa štúdia nemeckého Institute for Future Energy Systems obnoviteľné zdroje energie tlačia na cenu jednoducho tým, že odhliadnuc od ich investičných nákladov, vyrábajú v reálnom čase elektrinu s minimálnymi nákladmi a na liberalizovanom trhu a tak v podstate znemožňujú drahším výrobcom predávať drahšiu cenu energie. To znamená, Nemcom sa oplatila podpora obnoviteľných zdrojov energie podporným systémom, poplatkami, tým, že sa v konečnej fáze znížila cena silovej energie.
Druhými, druhý, druhú myšlienku chcem vysloviť, ktorá sa týka diskusie o znižovaní cien elektrickej energie na Slovensku, kde sa zakorenil mýtus - a počuť to aj dnes -, že za vysoké ceny môže práve podpora obnoviteľných zdrojov. Už som ukázal, že prehnaná krátkodobá a pravdepodobne účelová podpora fotovoltaike mohla spôsobiť určitý výkyv, no z hľadiska súčasného útlmu nie je v žiadnom prípade tou oblasťou, ktorá by mohla s cenami elektrickej energie pohnúť.
A pes je zakopaný tam, čo som hovoril v úvode, že máme veľmi vysoké zaťaženie v sieťových službách. A to sa ešte vypuklejšie preukazuje dnes, keď ceny silovej elektrickej energie v Európe klesajú a s našimi koncovými cenami sa nič nedeje. A tá hlavná príčina je, opäť poviem, v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý si neplní svoju funkciu. A hoci riešenie nevidím v jednoduchom, v jednoduchej zmene zákona, ktorú riešime dnes, ešte raz vítam aktivitu skupiny poslancov, aby sme diskutovali o tejto téme a hľadali spolu riešenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne je Juraj Miškov. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Niet pochýb, že výroba a distribúcia elektrickej energie je významný priemysel, ktorý má priamy dopad na celé naše hospodárstvo. To celkom prirodzene priťahuje rôznych ľudí, ktorí cítia príležitosť zarobiť na energetike a niekedy na úkor nás všetkých. Jednu z takýchto možností týmto špekulantom poskytla prvá vláda Roberta Fica v roku 2009, keď spoločne so svojím nominantom, šéfregulátorom pánom Holjenčíkom spustila na Slovensku už spomínaný fotovoltický Klondike, ktorý sa nám, našťastie, podarilo vo veľmi krátkom čase podchytiť práve spomínanou poslaneckou novelou pána poslanca Jurčíka. Výkupné ceny, ktoré boli garantované niekde až k úrovni 450 eur za megawatthodinu na 15 rokov, boli nie zlatou, ale priam diamantovou baňou. No preto mi pripadá nesmierne perfídne, keď som minulý týždeň zachytil vyjadrenia Roberta Fica, ako hovorí o tom, že tie zelené energie môžu za vysoké ceny elektriny, a začal sa vyhrážať rôznymi bližšie nešpecifikovanými opatreniami, ako napríklad solárnou daňou a podobne. Mne to pripomína niekoho, kto založí požiar a namiesto toho, aby sa hrdinsky postavil a povedal zodpovedne, je mi ľúto, jednoducho založil som ten požiar, poďte mi ho pomôcť uhasiť, tak sa tvári, že s tým požiarom nič nemá, dobehne s hasiacim prístrojom a hrá sa na záchrancu.
Návratnosť investícií v energetike a v prípade energetických celkov sa ráta v desaťročiach. Návratnosť pri fotovoltike bola podľa našich prepočtov niekde na úrovni 5 až 8 rokov. V prípade, že sa podarilo záujemcovi o stavbu fotovoltickej elektrárne získať aj prostriedky z eurofondov, tak sa posunula návratnosť tejto investície do piatich rokov. V prípade, ešte raz opakujem, v prípade energetiky, je to návratnosť priam zázračná. Celkovo bolo vo fotovoltike inštalovaných takmer 500 megawatt a tento sponzoring vybraných podnikateľských subjektov Ficovej vlády spôsobil, že od roku 2008 doplatili občania na túto adventúru zvýšením koncových cien energie o 21 percent. Áno, ja súhlasím s pánom poslancom Mikušom, že to nie je len o obnoviteľných zdrojoch energie, že to je aj o iných dôvodoch, ktoré prispeli k zvýšeniu tej koncovej ceny energie. Ako už spomínal takisto môj predrečník pán poslanec Mikuš, pri poklese cien silovej elektriny možno niekde na úrovni 25 až 30 % na Slovensku jednoducho ceny neklesajú.
Možno pre objasnenie, už to tu takisto bolo spomínané, tá suma, ktorú platíme v účtoch za elektrickú energiu, sa skladá z deviatich položiek, v prípade právnických osôb je to 10 položiek a silová elektrina tvorí necelú polovicu. Tie zvyšné už boli spomínané, poplatky za prenos, distribúciu, dvojpercentný poplatok do jadrového fondu, DPH a teda hlavne už niekoľkokrát spomínaný poplatok za tarifu, za prevádzkovanie systému, ktorá obsahuje už spomínané náklady na obnoviteľné zdroje, ale napríklad aj náklady na dotáciu podpory ťažby domáceho uhlia a výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, že tarifa za prevádzkovanie systému obsahuje nielen náklady na obnoviteľné alebo tie čisté, tie čisté zdroje, ale aj na tie najšpinavšie zdroje. A opäť, toto všetko je skryté do poplatku TPS, ktorý platia ľudia vo svojich účtoch.
Konkrétne Hornonitrianske bane sú pri ťažbe uhlia stratové a štát, presnejšie povedané občania a firmy takto dotujú súkromný podnik a táto dotácia je ukrytá v spomínanej tarife za prevádzkovanie systému. Asi nikoho neprekvapí, že dotácia na jedného baníka je o 700 eur vyššia ako jeho priemerná mzda. Môžeme sa iba domnievať, kde tých 700 eur mesačne pri 4 400 baníkoch, ktorí sú zamestnaní v Hornonitrianskych baniach, končí.
Včera som si prečítal tlačovú správu, že už aj Brusel si všimol, že firmy na Slovensku platia najvyššie ceny elektrickej energie v kontinentálnej Európe, a začal nám to v správe vyčítať. Že ceny elektrickej energie pre firmy môžu byť naozaj témou, ktorá môže ústiť až k odchodom investorov zo Slovenska, potvrdili aj nedávne rokovania s U. S. Steel, po ktorých sa premiér obliekol do montérok, aby mohol víťazoslávne zahlásiť, že pracovné miesta sú zachránené a štátny rozpočet to nestálo ani cent. No akosi zabudol pripomenúť, že záchrannú akciu opäť zaplatí občan v účte za energie. U. S. Steel požadoval zľavu z poplatkov SEPS-u a výsledkom bolo memorandum, v ktorom sa okrem iného stal z vysokopecných plynov obnoviteľný zdroj energie, vďaka ktorému má aj U. S. Steel nárok na 15-miliónovú dotáciu po dobu 15 rokov. Skúste si tipnúť, v ktorom poplatku bude táto dotácia dômyselne ukrytá. V poplatku TPS.
Týchto príkladov, ako sú ľudia a firmy rafinovaným spôsobom cez účty elektrickej energie oberaní o peniaze, by som mohol uviesť aj viac, ale chcel by som sa vrátiť možno k podstate predkladaného zákona. Na Slovensku platíme za elektrickú energiu ceny, ktoré vysoko prevyšujú priemer Európskej únie. Plnú zodpovednosť za reguláciu cien nesie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, na ktorého čele už od roku 2007 stojí nominant SMER-u pán Holjenčík. Všetky regulačné rozhodnutia boli iba v jeho rukách, v nikoho iných, iba v jeho rukách. Pán Holjenčík nesie teda plnú zodpovednosť za neúmerne vysoké ceny elektrickej energie a ak by dnes platila novela, ktorú navrhujú moji kolegovia, pán Daniel Lipšic a Jana Žitňanská, ak by dnes platil tento zákon, tak pán Holjenčík by už dávno nebol predsedom ÚRSO a aj elektrina by, ako spomínali sme na tlačovej konferencii, bola pre štvorčlennú rodinu zhruba o 100 eur ročne lacnejšia. Preto napriek výhradám mojich kolegov z hospodárskeho výboru ja budem hlasovať za túto novelu nie jedným, ale všetkými desiatimi prstami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom do rozpravy prihláseným písomne je kolega Alojz Hlina. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, k tejto téme, táto téma je pre mňa obľúbená a ja som k tejto téme vystupoval už nie raz, ale nie preto, že som odborník, ale preto, že na tejto téme sa dá, ale čiastočne tomu rozumiem, ale dá sa na tejto téme krásne dokumentovať to, že ako vieme všetko pokaziť, keď chceme, a ako sa nám v tom aj významne darí.
Skôr ako poviem, ešte ja si neodpustím jednu vec, ja som si dlho hrýzol do jazyka, ale však po včerajšku už nemusím. Mňa tá, tá schizofrénia niekoho úplne posádza do stoličky, že tu sú ľudia, ktorí sú schopní chrliť síru, že čo by sa stalo, keby vo Volkswagene niekto, keď tu Braňo Škripek v dobrej viere predkladal zákon, návrh zákona, že keby spal vo Volkswagene, a tu chrlil, takže sa triasli steny. A vlastne ja v zásade potom som si to uvedomil až neskôr, však jediný, kto tu spal pod kabátom po požití alkoholu, bol Matovič. Tak viete, to je, to je presne tá obludná, obludná schizofrénia v niekom proste a už ma naozaj, už niekedy nevládzem sa na to pozerať a počúvať, i keď som vytrénovaný dosť. Tak minimálne aspoň v niečom buďme tak ako konzistentný, tak aspoň sa zdržím, nebudem sa k tomu vyjadrovať, keď to proste má také konzekvencie. Viete, že to niekedy rozum stojí.
Ale k téme. Je naozaj hanbou, že nás Európska komisia musí upozorniť, tak jak nás upozornila, že tu máme problém s úžerníkmi. Viete, si predstavte, do toho Bruselu je predsa len ďaleko a oni nás upozornili, že čo to tam stvárate! Že prišla, tá nóta prišla, kde nás upozornili, že naozaj v tom systéme nebankových pôžičiek, že proste niečo nie je v poriadku. Je to hanbou. To je normálne taký pohlavok cez hlavu, že, že vás, oni nám musia, viete, tak dakedy že z Moskvy, tak teraz z Bruselu prišlo, že, že, že nehanbíte sa? Ono v zásade, to preložím z tej angličtiny, to je že, nehanbíte sa? Čo to tým ľuďom tam robíte? A teraz prišla ďalšia nóta o energiách, kde nás vlastne Európska komisia upozorňuje a znova nám predkladá, nehanbíte sa? Čo tam stvárate, preboha? Čo to tam robíte tým ľuďom, že prečo ich tam zdierate? Prečo im to robíte, však to kazí koniec koncov aj koncept tej našej spoločnej myšlienky. Viete, znova je to taký pohlavok zozadu pre nezbedného chlapca, ktorý nevie, nevie spravovať veci základné. Naozaj mi to tak niekedy príde a mne to je ľúto. V prvom rade je to obrovská hanba.
Týmto parametrom, veľa tu odznelo, ja sa nechcem opakovať, naozaj k tej, k tej téme ukazovateľov, že kde sme to dopracovali, ale asi ideme v tej zásade. Ono tá zásada nie je nová. Ono tá zásada funguje relatívne cez stáročia. Čiže najlepšie sa zarába na chudobe. Na chudobe sa veľmi dobre zarába, hej? A my proste v tejto filozofii ideme. A bojím sa, že budeme to rozširovať. A to je jasný prípad toho, hej, že aj v tejto energetike, lebo to sú čisté peniaze, tie peniaze skôr či neskôr musia prísť na ten účet. Lebo vy ráno, keď sa zobudíte, potrebujete si zasvietiť. Možno niekde v tých stredovekých osadách, žiaľ, na východ od Popradu, tam to zvládnu aj o sviečkach, hej. Ale preto je to ten stredovek, ale poväčšine, a to je tá odkázanosť. A kto manipuluje s tou odkázanosťou, to znamená, viem, že ste odkázaní, tak viem, že s vami môžem robiť, čo chcem. Viete. A to je proste, už aj taká morálno-etická rovina celého problému, že čo to tým ľuďom som schopný urobiť. A som to schopný urobiť, robím to, dlhodobo to robím a až ma objavili v Európskej únii, teda Komisii a prišla nám, prišiel nám pohlavok.
No nie je to dobrá vizitka. To je dokonca veľmi zlá vizitka. Veľmi zlé vysvedčenie. Že naozaj sme napchali cez energetické poplatky a cenu energie sme si, sme sanovali niekoho projekty, ktorí objavili zlatú, dokonca diamantovú a neviem akú. Ja nikdy nebudem, som oprostený dvoch základných vlastností ľudí žijúcich v tejto oblasti: závisti a nenávisti. Nikdy nikomu nebudem závidieť jeho šikovnosť, schopnosť vyrobiť, zarobiť, nikdy. Ale toto nie sú schopnosti, ktoré sú hodné obdivu. Tieto špekulatívne záležitosti a tu sú. Tu ich jasne je identifikované. A nerozpakuje sa nikto, hej. Že proste sa do toho biznisu vnorili tí ľudia, objavili to eldorádo a pokračujú v tom. Ten parameter sa volá, to ešte poviem, tá energetická chudoba, že to sme, to niekde bolo. Oni, že ako sa vlastne počíta. Tam sú rozdiely v metodike, nevieme sa ustáliť. Ani Európska komisia nevie tú metodiku, že kedy ako. Ale už či jednou, alebo druhou metodikou, tak stále sme, ak nie najhoršie, tak myslím, že druhí najhorší z pohľadu energetickej chudoby. To znamená, energeticky sme najchudobnejší. To znamená, podiel našich výdavkov na energie za chod domácnosti je najvyšší. To znamená, že zase ďalšie, jedno z ďalších smutných prvenstiev. A naskladanie to, že z čoho to, čo vám z tej ZES-ky, alebo z VSS-ky, alebo SSE-sky príde ten účet, z čoho je nastavený. To tu už kolegovia viacerí povedali, tam my sme si to dali vypočítať. To OZ a KVET, to znamená obnoviteľné zdroje, to, vysoko kombinované za rok 2012, boli, myslím, 340 miliónov eur. To sú obludné peniaze, keď si to zoberiete.
Taký, dovoľte jeden hrubý výpočet, ktorý, samozrejme, treba korigovať. Ak máme milión odberných miest, tak to je 330, ale to nesedí, lebo to by bolo, lebo, samozrejme, niekto spotreboval viac, niekto menej. Ale chcem tým povedať jednu vec, aj pre občanov že je to veľa. Tak či onak, je to veľa, hej. 330 miliónov dolárov na podporu je veľa. My sme to vytunovali. Európska komisia to v zásade nemyslela až tak zle, keď vydala tie vyhlášky, že treba podporovať. My sme to však vytunovali tak, že sme pomohli ľuďom, a ja som ich už aj minule menoval. Teraz ich už menovať ani nebudem, aby to niekto si nevzťahoval. Proste ľudia, ktorí to nepotrebujú, aby zarobili na biede. Ale napriek tomu, keď sa tá možnosť vytvorila, no tak prečo by trošku neopáčili, keď je v takej možnosti. Ale tie možnosti im dávame my zákonodarci, to znamená, my nastavujeme, a ak by sme chceli sa nad tým zamyslieť a povieme si: Je nám alebo začína nám byť ľúto tých našich ľudí. Začíname s nimi cítiť. Nie tak iba týždeň, dva týždne pred voľbami, ale aj tri roky pred voľbami. Lebo ja konzistentne sa tej téme venujem, dlhodobo, aj sa, som rád, že ožíva, lebo to bolo také tabuizované, ale som rád, že ožíva. Teším sa tomu. Možno na konci si povieme, že začína nám byť ich fakt byť i ľúto. Či aj z pohľadu úžerníkov, ale aj z pohľadu tejto energie. A ideme hľadať možnosti, ako z toho von. Už obzvlášť, keď už aj Európska komisia nám vystavila takúto vizitku, akí sme proste neschopní. Teda schopní pre niekoho a neschopní voči vlastným občanom.
No jeden z návrhov je tu predložený. Treba sa tešiť vôbec aktivite. Ja to poviem tak, aj, aj niekedy aj málo je viacej ako nič. Čiže aj to je to, v rámci konceptu, že to ožívame, že si to niekto doštuduje, naštuduje, že proste sa tá téma niekde zachytí jemným týmto. Že to rozvíri, to všetko sedí, sedí v lajne a na konci môže byť výsledok. Ja nepredpokladám, že toto bude výsledok, dnešný predložený návrh, lebo aj z politických dôvodov asi predpokladám, že sú tam, tak ako vo všetkom sú, aj by som povedal vecné nejaké pripomienky. Ale ja teraz sa netrúfam ich posúdiť, ja to skôr vyhodnotím politicky, že asi pre túto chvíľu, pán kolega, vám to neprejde, lebo. I keď to môže byť aj dobré, možno to je aj dobré. Aj zámer je dobrý, i keď realizácia asi, zámer je, to nikto nespochybňuje. To je určite. Ale že či realizačne? Ja neviem, natoľko som sa tomu tak hlboko nevenoval, aby som nepovedal chybu. Ale plníte jednu veľkú, dôležitú úlohu, aj toto splnilo jednu veľkú, dôležitú úlohu, že to počúvame, že to sa niekde zjaví a budeme sa o tom rozprávať. A budeme asi. Znova, nemám pocit, že vymyslíme koleso. Ale vymyslíme niečo, čo už niekde možno bolo aplikovateľné, keď niekto niekde spravil chybu, tak sa ju snaží korigovať. Už to tu zaznelo, že ak ste niečo nastavili zle, ale splnili, ale prijali sa určité záväzky, hej, to tiež nemôžte záväzky, že včera som to podpísal, ale dneska si už nepamätám, to tiež takto nefunguje. Takže je asi jedno z tých riešení, čo tu tak voľne pláva svetom.
To solárne zdanenie, alebo dodatočné zdanenie. I keď je to možno menej štandardná vec, ale je to tak, v neštandardnej veci asi musíme zniesť aj takúto menej štandardnú vec. Ale to riziko hrozí, že tým dodatočným zdanením by sme znova len niekomu dali ďalšie peniaze, s ktorými bohvie čo urobil. Takže skôr, ako by sme mali rozprávať alebo ísť tým smerom, tak rozprávajme o tom, ako ich viazať a účelovo viazať, že sa musia vrátiť do toho systému na dotovanie tej výstupnej ceny pre toho konečného Fera Mrkvičku, ja neviem, z Palárikova, ktorému príde účet z SSE-sky, vtedy je to, by to malo význam, hej. To znamená, ale to ja nepasujem, že viem takúto ťažkú novelu predložiť. A neviem, že koľko úskalia kde je. Ale asi, myslím, že to niekde v Čechách takto robili, asi týmto smerom sa budeme musieť nakoniec vydať. Pokiaľ, samozrejme, pokiaľ povieme, že nám záleží na ľuďoch. No pokiaľ nie, tak to ustojíme, hej. Však to ustojíme do volieb. Pred voľbami sa všetci rozbehneme a budeme hovoriť, jak nám na ľuďoch záleží, toto bude vďačná téma. Toto určite aj zaznie, ale my to môžme kľudne vyriešiť už teraz. Nemusíme si to šporiť do volieb, môžme tým ľuďom s účtami za elektriku pomôcť už teraz, obzvlášť, keď sme utŕžili veľkú hanbu, že už Európska únia nás k tomu vyzýva.
A to ešte nehovorím k tomu, to sú už také technické veci, ale predsa len, len pre pamäť, aby zazneli. Pán kolega Mikuš to tu spomínal, že ceny klesajú. Ono v zásade aj kvôli tomu klesajú, ako vy vravíte, že teda podporou, i keď ja si nemyslím, že tak absolútne to platí. Ono tie ceny klesajú preto, lebo zatepľujeme, lebo otepľujeme, lebo máte LED diódové žiarovky, hej. A hlavne energeticky náročné výroby sú už dávno v Ázii, hej. Čiže to je najkľúčovejší moment. Ono, to je ten obrovský paradox, že u nás tí ľudia mohli, nie keď sa vzchopíme a povieme, že budú platiť menej, u nás už mohli dávno platiť menej. Tri roky, štyri, päť rokov mohli platiť o 30 % menej a nič by sa nestalo, lebo presne takto dlhodobo klesá elektrika. To by sa, ale sa nezohľadňuje. Ale my oslavujeme ako úspech hodný bronzovej plakety, že o tri percentá, alebo že zafixovali ceny, alebo respektíve, že o tri percentá klesli. To minule pán minister Kaliňák tak na mňa, že idú dole o tri percentá. Nie je to výsledok hodný bronzovej plakety. To je na ošálenie.
Elektrika mala byť už dávno o 30 % lacnejšia a boli by sme tam, kde sú štandardné krajiny, kde majú štandardných volených zástupcov, ktorým, samozrejme, záleží na tom, že chodia pomedzi ľudí nielen pred voľbami, hej. A že im teda skutočne záleží na tom, že aký život žijú. Takže aj to je tým ľuďom možno potrebné povedať a hlavne sa vysporiadať s tým, že už to neskryjeme, už to nezakryjeme, už to neučešeme, už to neutopia v JOJ-ke, že nič sa nehovorilo, lebo však cez nejaké záujmy niekoho, však tie soláre má niekto. Vieme kto, a ten, toho to bude trápiť a ten to nejak. Viete, to už to neučešete, už to neschováte pod koberec, už to neschováte pod deku. Už je to hanba.
A jasne nám to dokázala aj Európska komisia, kde nás na to upozornila. A tým končím, hej. Vo voľnom preklade nám povedala, je to fakt smutné a je to hanba, že čo ste schopní tým vašim obyvateľom urobiť. Keď tak biedne na tom sú, tak biedne tie platy majú, tak biedne tie, proste celá tá krajina je, aká je. A ešte ste schopní z nich vydrieť za tú elektriku také hrozné peniaze, že je to fakt na pováženie. To je preklad. Voľný preklad toho, tej nóty z Európskej komisie.
A, pán kolega, oceňujem vašu chuť a vôľu. Verím, že nájdete aj ďalších nasledovníkov, ale nie takých proklamatívnych, hej, lebo tu proklamácie je dosť, ale reálnych, to znamená, naozaj, že reálne niekto príde s niečím reálnym. Nie tak z jedného súdka trošku a uvidíme, že kto zavolá, alebo nezavolá, že komu by ublížilo, keby sa tá daň za tie soláre schválila. No niekomu by to ublížilo. Asi niekomu veľmi. Ale to nie je našou úlohou, hej, tu analyzovať, či to niekomu ublíži, alebo neublíži. Prežije, hej. Ale našou úlohou je túto krajinu robiť udržateľnou - a tam máme vysoký deficit. Takže najvyšší čas sa k tomu postaviť čelom. Pán kolega, držím vám palce.

S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Pán kolega, položil si také dve otázky. Že prečo nie je lacnejšia energia u nás. No ja sa spýtam, prečo by mala byť, keď nič nerobíme. V Nemecku si urobili energetickú víziu niekedy okolo roku 2000. Takých osem rokov, desať o nej riadne diskutovali a začali konať. Urobili masívnu podporu obnoviteľným zdrojom energie, ktoré zatlačili cenu silovej energie dole, na ktorú možno my dnes doplácame. Ale napríklad v Nemecku komplet poplatky alebo dotovanie obnoviteľných zdrojov sú prenesené na rodiny. To firmy neznášajú. U nás je, u nás, u nás všetky poplatky znášame zhruba rovnako, a preto naše firmy sú nekonkurencieschopné voči Nemecku. Možno by stálo za úvahu, a to som práve mal na mysli, že na tú energetiku sa musíme pozrieť komplexne. Ak ideme podporovať obnoviteľné zdroje a podotýkam, sme v režime, že sme sa zaviazali do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 %, niečo bude treba zrejme robiť aj s prenosovou sústavou. Chcem len povedať, že možno by bolo za úvahu aj napríklad to, kto sa bude akým dielom podieľať na tých poplatkoch. Nie všetky, nie všetci rovní, alebo všetci. Napríklad rovnakým dielom tá rodina, ktorá je na hranici energetickej chudoby, alebo nejaký nazvem to milionár, ktorý vyhrieva dva bazény. To ale je komplex pohľadov na tú energetiku a nedá sa to riešiť, odtrhnúť to tak, ako to, bohužiaľ, rieši naša vláda, ale aj prvá Ficova vláda, súčasná vláda, a potom sme tam, kde sme.