19. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, k tejto téme, táto téma je pre mňa obľúbená a ja som k tejto téme vystupoval už nie raz, ale nie preto, že som odborník, ale preto, že na tejto téme sa dá, ale čiastočne tomu rozumiem, ale dá sa na tejto téme krásne dokumentovať to, že ako vieme všetko pokaziť, keď chceme, a ako sa nám v tom aj významne darí.
Skôr ako poviem, ešte ja si neodpustím jednu vec, ja som si dlho hrýzol do jazyka, ale však po včerajšku už nemusím. Mňa tá, tá schizofrénia niekoho úplne posádza do stoličky, že tu sú ľudia, ktorí sú schopní chrliť síru, že čo by sa stalo, keby vo Volkswagene niekto, keď tu Braňo Škripek v dobrej viere predkladal zákon, návrh zákona, že keby spal vo Volkswagene, a tu chrlil, takže sa triasli steny. A vlastne ja v zásade potom som si to uvedomil až neskôr, však jediný, kto tu spal pod kabátom po požití alkoholu, bol Matovič. Tak viete, to je, to je presne tá obludná, obludná schizofrénia v niekom proste a už ma naozaj, už niekedy nevládzem sa na to pozerať a počúvať, i keď som vytrénovaný dosť. Tak minimálne aspoň v niečom buďme tak ako konzistentný, tak aspoň sa zdržím, nebudem sa k tomu vyjadrovať, keď to proste má také konzekvencie. Viete, že to niekedy rozum stojí.
Ale k téme. Je naozaj hanbou, že nás Európska komisia musí upozorniť, tak jak nás upozornila, že tu máme problém s úžerníkmi. Viete, si predstavte, do toho Bruselu je predsa len ďaleko a oni nás upozornili, že čo to tam stvárate! Že prišla, tá nóta prišla, kde nás upozornili, že naozaj v tom systéme nebankových pôžičiek, že proste niečo nie je v poriadku. Je to hanbou. To je normálne taký pohlavok cez hlavu, že, že vás, oni nám musia, viete, tak dakedy že z Moskvy, tak teraz z Bruselu prišlo, že, že, že nehanbíte sa? Ono v zásade, to preložím z tej angličtiny, to je že, nehanbíte sa? Čo to tým ľuďom tam robíte? A teraz prišla ďalšia nóta o energiách, kde nás vlastne Európska komisia upozorňuje a znova nám predkladá, nehanbíte sa? Čo tam stvárate, preboha? Čo to tam robíte tým ľuďom, že prečo ich tam zdierate? Prečo im to robíte, však to kazí koniec koncov aj koncept tej našej spoločnej myšlienky. Viete, znova je to taký pohlavok zozadu pre nezbedného chlapca, ktorý nevie, nevie spravovať veci základné. Naozaj mi to tak niekedy príde a mne to je ľúto. V prvom rade je to obrovská hanba.
Týmto parametrom, veľa tu odznelo, ja sa nechcem opakovať, naozaj k tej, k tej téme ukazovateľov, že kde sme to dopracovali, ale asi ideme v tej zásade. Ono tá zásada nie je nová. Ono tá zásada funguje relatívne cez stáročia. Čiže najlepšie sa zarába na chudobe. Na chudobe sa veľmi dobre zarába, hej? A my proste v tejto filozofii ideme. A bojím sa, že budeme to rozširovať. A to je jasný prípad toho, hej, že aj v tejto energetike, lebo to sú čisté peniaze, tie peniaze skôr či neskôr musia prísť na ten účet. Lebo vy ráno, keď sa zobudíte, potrebujete si zasvietiť. Možno niekde v tých stredovekých osadách, žiaľ, na východ od Popradu, tam to zvládnu aj o sviečkach, hej. Ale preto je to ten stredovek, ale poväčšine, a to je tá odkázanosť. A kto manipuluje s tou odkázanosťou, to znamená, viem, že ste odkázaní, tak viem, že s vami môžem robiť, čo chcem. Viete. A to je proste, už aj taká morálno-etická rovina celého problému, že čo to tým ľuďom som schopný urobiť. A som to schopný urobiť, robím to, dlhodobo to robím a až ma objavili v Európskej únii, teda Komisii a prišla nám, prišiel nám pohlavok.
No nie je to dobrá vizitka. To je dokonca veľmi zlá vizitka. Veľmi zlé vysvedčenie. Že naozaj sme napchali cez energetické poplatky a cenu energie sme si, sme sanovali niekoho projekty, ktorí objavili zlatú, dokonca diamantovú a neviem akú. Ja nikdy nebudem, som oprostený dvoch základných vlastností ľudí žijúcich v tejto oblasti: závisti a nenávisti. Nikdy nikomu nebudem závidieť jeho šikovnosť, schopnosť vyrobiť, zarobiť, nikdy. Ale toto nie sú schopnosti, ktoré sú hodné obdivu. Tieto špekulatívne záležitosti a tu sú. Tu ich jasne je identifikované. A nerozpakuje sa nikto, hej. Že proste sa do toho biznisu vnorili tí ľudia, objavili to eldorádo a pokračujú v tom. Ten parameter sa volá, to ešte poviem, tá energetická chudoba, že to sme, to niekde bolo. Oni, že ako sa vlastne počíta. Tam sú rozdiely v metodike, nevieme sa ustáliť. Ani Európska komisia nevie tú metodiku, že kedy ako. Ale už či jednou, alebo druhou metodikou, tak stále sme, ak nie najhoršie, tak myslím, že druhí najhorší z pohľadu energetickej chudoby. To znamená, energeticky sme najchudobnejší. To znamená, podiel našich výdavkov na energie za chod domácnosti je najvyšší. To znamená, že zase ďalšie, jedno z ďalších smutných prvenstiev. A naskladanie to, že z čoho to, čo vám z tej ZES-ky, alebo z VSS-ky, alebo SSE-sky príde ten účet, z čoho je nastavený. To tu už kolegovia viacerí povedali, tam my sme si to dali vypočítať. To OZ a KVET, to znamená obnoviteľné zdroje, to, vysoko kombinované za rok 2012, boli, myslím, 340 miliónov eur. To sú obludné peniaze, keď si to zoberiete.
Taký, dovoľte jeden hrubý výpočet, ktorý, samozrejme, treba korigovať. Ak máme milión odberných miest, tak to je 330, ale to nesedí, lebo to by bolo, lebo, samozrejme, niekto spotreboval viac, niekto menej. Ale chcem tým povedať jednu vec, aj pre občanov že je to veľa. Tak či onak, je to veľa, hej. 330 miliónov dolárov na podporu je veľa. My sme to vytunovali. Európska komisia to v zásade nemyslela až tak zle, keď vydala tie vyhlášky, že treba podporovať. My sme to však vytunovali tak, že sme pomohli ľuďom, a ja som ich už aj minule menoval. Teraz ich už menovať ani nebudem, aby to niekto si nevzťahoval. Proste ľudia, ktorí to nepotrebujú, aby zarobili na biede. Ale napriek tomu, keď sa tá možnosť vytvorila, no tak prečo by trošku neopáčili, keď je v takej možnosti. Ale tie možnosti im dávame my zákonodarci, to znamená, my nastavujeme, a ak by sme chceli sa nad tým zamyslieť a povieme si: Je nám alebo začína nám byť ľúto tých našich ľudí. Začíname s nimi cítiť. Nie tak iba týždeň, dva týždne pred voľbami, ale aj tri roky pred voľbami. Lebo ja konzistentne sa tej téme venujem, dlhodobo, aj sa, som rád, že ožíva, lebo to bolo také tabuizované, ale som rád, že ožíva. Teším sa tomu. Možno na konci si povieme, že začína nám byť ich fakt byť i ľúto. Či aj z pohľadu úžerníkov, ale aj z pohľadu tejto energie. A ideme hľadať možnosti, ako z toho von. Už obzvlášť, keď už aj Európska komisia nám vystavila takúto vizitku, akí sme proste neschopní. Teda schopní pre niekoho a neschopní voči vlastným občanom.
No jeden z návrhov je tu predložený. Treba sa tešiť vôbec aktivite. Ja to poviem tak, aj, aj niekedy aj málo je viacej ako nič. Čiže aj to je to, v rámci konceptu, že to ožívame, že si to niekto doštuduje, naštuduje, že proste sa tá téma niekde zachytí jemným týmto. Že to rozvíri, to všetko sedí, sedí v lajne a na konci môže byť výsledok. Ja nepredpokladám, že toto bude výsledok, dnešný predložený návrh, lebo aj z politických dôvodov asi predpokladám, že sú tam, tak ako vo všetkom sú, aj by som povedal vecné nejaké pripomienky. Ale ja teraz sa netrúfam ich posúdiť, ja to skôr vyhodnotím politicky, že asi pre túto chvíľu, pán kolega, vám to neprejde, lebo. I keď to môže byť aj dobré, možno to je aj dobré. Aj zámer je dobrý, i keď realizácia asi, zámer je, to nikto nespochybňuje. To je určite. Ale že či realizačne? Ja neviem, natoľko som sa tomu tak hlboko nevenoval, aby som nepovedal chybu. Ale plníte jednu veľkú, dôležitú úlohu, aj toto splnilo jednu veľkú, dôležitú úlohu, že to počúvame, že to sa niekde zjaví a budeme sa o tom rozprávať. A budeme asi. Znova, nemám pocit, že vymyslíme koleso. Ale vymyslíme niečo, čo už niekde možno bolo aplikovateľné, keď niekto niekde spravil chybu, tak sa ju snaží korigovať. Už to tu zaznelo, že ak ste niečo nastavili zle, ale splnili, ale prijali sa určité záväzky, hej, to tiež nemôžte záväzky, že včera som to podpísal, ale dneska si už nepamätám, to tiež takto nefunguje. Takže je asi jedno z tých riešení, čo tu tak voľne pláva svetom.
To solárne zdanenie, alebo dodatočné zdanenie. I keď je to možno menej štandardná vec, ale je to tak, v neštandardnej veci asi musíme zniesť aj takúto menej štandardnú vec. Ale to riziko hrozí, že tým dodatočným zdanením by sme znova len niekomu dali ďalšie peniaze, s ktorými bohvie čo urobil. Takže skôr, ako by sme mali rozprávať alebo ísť tým smerom, tak rozprávajme o tom, ako ich viazať a účelovo viazať, že sa musia vrátiť do toho systému na dotovanie tej výstupnej ceny pre toho konečného Fera Mrkvičku, ja neviem, z Palárikova, ktorému príde účet z SSE-sky, vtedy je to, by to malo význam, hej. To znamená, ale to ja nepasujem, že viem takúto ťažkú novelu predložiť. A neviem, že koľko úskalia kde je. Ale asi, myslím, že to niekde v Čechách takto robili, asi týmto smerom sa budeme musieť nakoniec vydať. Pokiaľ, samozrejme, pokiaľ povieme, že nám záleží na ľuďoch. No pokiaľ nie, tak to ustojíme, hej. Však to ustojíme do volieb. Pred voľbami sa všetci rozbehneme a budeme hovoriť, jak nám na ľuďoch záleží, toto bude vďačná téma. Toto určite aj zaznie, ale my to môžme kľudne vyriešiť už teraz. Nemusíme si to šporiť do volieb, môžme tým ľuďom s účtami za elektriku pomôcť už teraz, obzvlášť, keď sme utŕžili veľkú hanbu, že už Európska únia nás k tomu vyzýva.
A to ešte nehovorím k tomu, to sú už také technické veci, ale predsa len, len pre pamäť, aby zazneli. Pán kolega Mikuš to tu spomínal, že ceny klesajú. Ono v zásade aj kvôli tomu klesajú, ako vy vravíte, že teda podporou, i keď ja si nemyslím, že tak absolútne to platí. Ono tie ceny klesajú preto, lebo zatepľujeme, lebo otepľujeme, lebo máte LED diódové žiarovky, hej. A hlavne energeticky náročné výroby sú už dávno v Ázii, hej. Čiže to je najkľúčovejší moment. Ono, to je ten obrovský paradox, že u nás tí ľudia mohli, nie keď sa vzchopíme a povieme, že budú platiť menej, u nás už mohli dávno platiť menej. Tri roky, štyri, päť rokov mohli platiť o 30 % menej a nič by sa nestalo, lebo presne takto dlhodobo klesá elektrika. To by sa, ale sa nezohľadňuje. Ale my oslavujeme ako úspech hodný bronzovej plakety, že o tri percentá, alebo že zafixovali ceny, alebo respektíve, že o tri percentá klesli. To minule pán minister Kaliňák tak na mňa, že idú dole o tri percentá. Nie je to výsledok hodný bronzovej plakety. To je na ošálenie.
Elektrika mala byť už dávno o 30 % lacnejšia a boli by sme tam, kde sú štandardné krajiny, kde majú štandardných volených zástupcov, ktorým, samozrejme, záleží na tom, že chodia pomedzi ľudí nielen pred voľbami, hej. A že im teda skutočne záleží na tom, že aký život žijú. Takže aj to je tým ľuďom možno potrebné povedať a hlavne sa vysporiadať s tým, že už to neskryjeme, už to nezakryjeme, už to neučešeme, už to neutopia v JOJ-ke, že nič sa nehovorilo, lebo však cez nejaké záujmy niekoho, však tie soláre má niekto. Vieme kto, a ten, toho to bude trápiť a ten to nejak. Viete, to už to neučešete, už to neschováte pod koberec, už to neschováte pod deku. Už je to hanba.
A jasne nám to dokázala aj Európska komisia, kde nás na to upozornila. A tým končím, hej. Vo voľnom preklade nám povedala, je to fakt smutné a je to hanba, že čo ste schopní tým vašim obyvateľom urobiť. Keď tak biedne na tom sú, tak biedne tie platy majú, tak biedne tie, proste celá tá krajina je, aká je. A ešte ste schopní z nich vydrieť za tú elektriku také hrozné peniaze, že je to fakt na pováženie. To je preklad. Voľný preklad toho, tej nóty z Európskej komisie.
A, pán kolega, oceňujem vašu chuť a vôľu. Verím, že nájdete aj ďalších nasledovníkov, ale nie takých proklamatívnych, hej, lebo tu proklamácie je dosť, ale reálnych, to znamená, naozaj, že reálne niekto príde s niečím reálnym. Nie tak z jedného súdka trošku a uvidíme, že kto zavolá, alebo nezavolá, že komu by ublížilo, keby sa tá daň za tie soláre schválila. No niekomu by to ublížilo. Asi niekomu veľmi. Ale to nie je našou úlohou, hej, tu analyzovať, či to niekomu ublíži, alebo neublíži. Prežije, hej. Ale našou úlohou je túto krajinu robiť udržateľnou - a tam máme vysoký deficit. Takže najvyšší čas sa k tomu postaviť čelom. Pán kolega, držím vám palce.

Ďakujem pekne. Pán kolega, položil si také dve otázky. Že prečo nie je lacnejšia energia u nás. No ja sa spýtam, prečo by mala byť, keď nič nerobíme. V Nemecku si urobili energetickú víziu niekedy okolo roku 2000. Takých osem rokov, desať o nej riadne diskutovali a začali konať. Urobili masívnu podporu obnoviteľným zdrojom energie, ktoré zatlačili cenu silovej energie dole, na ktorú možno my dnes doplácame. Ale napríklad v Nemecku komplet poplatky alebo dotovanie obnoviteľných zdrojov sú prenesené na rodiny. To firmy neznášajú. U nás je, u nás, u nás všetky poplatky znášame zhruba rovnako, a preto naše firmy sú nekonkurencieschopné voči Nemecku. Možno by stálo za úvahu, a to som práve mal na mysli, že na tú energetiku sa musíme pozrieť komplexne. Ak ideme podporovať obnoviteľné zdroje a podotýkam, sme v režime, že sme sa zaviazali do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 %, niečo bude treba zrejme robiť aj s prenosovou sústavou. Chcem len povedať, že možno by bolo za úvahu aj napríklad to, kto sa bude akým dielom podieľať na tých poplatkoch. Nie všetky, nie všetci rovní, alebo všetci. Napríklad rovnakým dielom tá rodina, ktorá je na hranici energetickej chudoby, alebo nejaký nazvem to milionár, ktorý vyhrieva dva bazény. To ale je komplex pohľadov na tú energetiku a nedá sa to riešiť, odtrhnúť to tak, ako to, bohužiaľ, rieši naša vláda, ale aj prvá Ficova vláda, súčasná vláda, a potom sme tam, kde sme.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. A k tým fotovoltaickým článkom, článkom sa chcem vyjadriť. Tiež ma to trápi koľkokrát, keď prechádzam krajinou, krajinou našou autom a pozriem sa, že tieto fotovoltaické články zaberajú úrodné pôdy na Slovensku. Veľmi ma to mrzí. Susedné krajiny tiež majú to, tú fotovoltaiku, ale v prevažnej väčšine, keď si všímam, tak je to naozaj na hospodárskych budovách, na školách, administratívnych budovách, na parkoviskách. Tam, kde v podstate by to dávalo aj svoje opodstatnenie. Nehovoriac už o tej skutočnosti, ktorá tu u nás na Slovensku je, že 15 rokov garantované ceny, ktoré sú nevýhodné, a my všetci v podstate spotrebitelia elektrickej energie máme zaplatiť v podstate súkromným podnikateľom to, že oni si nejak, boli šikovní v legislatíve, sa vedeli zorientovať. Je to veľmi nespravodlivé voči ostatným občanom Slovenska. Navyše ďalšia vec je taká, cena energie ak by zlacnela, čo zatiaľ je pravý opak a je najdrahšou v Európe, ak by šla dole, tak mohlo by to zlepšiť aj životnú úroveň mnohých rodín.
Najväčší problém, ktorý tuná vnímam, tak to je ten záber poľnohospodárskej pôdy. Toto vnímam ako veľmi negatívnu vec. Do budúcna by naozaj ten záber tej poľnohospodárskej pôdy tuná nebol. Pôdu si máme šetriť. Zaberáme ju pod diaľnice, pod železnice, rôzne iné veľké stavby, ktoré máme tuná, sklady, hypermarkety. To Slovensko nie je až takou veľkou krajinou, jednoducho potrebujeme mať aj pôdu na to, aby sme mohli dorábať chlieb v našej krajine. Pán minister tu spomínal, v sebestačnosti sme veľmi slabí, na úrovni 40 %, čo je veľmi slabé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pre istotu ešte zopakujem, je hanbou, že nás musela Európska komisia vyzvať, aby sme s tým niečo robili. To je obrovskou hanbou a na to, aby sme sa doznali toho, ale doznali aj výsledku, pán kolega Mikuš, a na vás prípadne, lebo aby sme neskončili znova v kategórii svetový mier. Nemáme, neviem čo teraz, viete, že teraz prenosovú sústavu, nie. Povedzme, že do mesiaca vyzveme, že, lebo dá sa začať hneď, dodatočne zdaniť a to som zvedavý, jak tu budú niektorí spievať akým tenkým hláskom. Ale dodatočne zdaniť, ale všetky tie peniaze vrátiť do toho systému tak, aby sa to v tom účte za telefón, keď príde Jánovi Mrkvičkovi z Tomášova, aby sa mu to tam objavilo. To môžme urobiť ako prvé. Potom môžme naháňať svetový mier, ale poďme postupne, nech to odbúda a na konci aby sme neutŕžili ďalšiu hanbu, že nás budú iní upozorňovať, že čo to tým ľuďom ste schopní vlastne urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca. Priznám sa, rozhodol som sa prihlásiť do rozpravy len veľmi krátko po tom, čo som si vypočul príspevky, ktoré tu odzneli, len preto, aby som azda tak trošku osobne vysvetlil, že prečo podporím tento návrh zákona a prečo si myslím, že napriek mnohým možno odborným výhradám ide určite správnou cestou.
My sme sa v tejto debate tu v pléne dotkli mnohých oblastí a energetika je oblasť naozaj veľmi komplikovaná. Od toho jadra problému sme sa dostali až k zabratiu poľnohospodárskej pôdy fotovoltaickými elektrárňami, ale tým jadrom, tým zdrojom celého problému, ktorým Slovensko trpí, je nejasná, nesprávna a netransparentná regulácia v energetike, ktorú má v rukách Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To je to, čo kritizovala aj Európska komisia vo svojej správe. Európska komisia vo svojej správe napísala, že nie je úplne jasné a zrozumiteľné, ako ÚRSO stanovuje regulované ceny. Takýto výrok napríklad znamená, že všetci, ktorí sa budú chcieť so štátom o stanovenie regulovaných cien v budúcnosti súdiť, ako boli napríklad zahraniční akcionári v SPP, majú obrovskú zbraň v rukách na medzinárodných arbitrážach: vyjadrenie Európskej komisie, ktoré hovorí, že regulácia a teda stanovovanie cien energetiky na Slovensku je netransparentné. Čiže je to naozaj obrovský a veľký problém.
A prečo tento problém existuje? Prečo, keď základom správnej regulácie cenovej je práve tá jasnosť, férovosť a transparentnosť podmienok, prečo na Slovensku toto nedokážeme splniť? Osobne som presvedčený, že je to taký pozostatok tej takej byzantskej mentality, byzantskej ako v protiklade s anglosaskou mentalitou. Anglosaský systém, kde platia pravidlá, ktoré platia rovnako pre všetkých bez ohľadu na to, kto je kto, a byzantský kultúrny systém, ktorý je založený, kto koho pozná a kto si čo vybaví. Prirovnal by som to takou paralelou k tomu, prečo som napríklad presvedčený, že voliť si generálneho prokurátora a možno aj sudcov na Slovensku priamo občanmi je nevyhnutné. Nebol som o tom presvedčený, možno pred dvoma rokmi by som mal iný názor, avšak keď vidím, ako takýto uzavretý systém ako súdnictvo funguje, funguje na osobných vzťahoch a prepojeniach, kde do funkcií nastupujú deti tých, ktorí tam pracujú. Dnes systém je uzavretý, systém jednoducho funguje a nedá sa nijak narušiť, dá sa narušiť len nejakým výrazným externým šokom, tým, že dovolíme prísť zvonku niekomu úplne inému, kto doteraz nebol súčasťou fungovania tohto systému, a to napríklad zavedením priamej voľby.
A podobne to je aj v energetickej regulácii na Slovensku. My sme si problém nejasnej a nesprávnej regulácie uvedomovali, aj keď sme boli vo vláde, avšak chápadlá tohto uzavretého systému, založené na tom, kto koho pozná, boli také silné, že dokonca ani naša vlastná vláda nedokázala presadiť zákon, ktorý by sa zbavil pána Holjenčíka, ktorý zastáva dve, dve, dokonca protiprávne, protizákonne zastával priamo dve funkcie. Pretože chápadlá boli také silné, že sa na tom nedokázali zhodnúť ani všetci koaliční partneri v tom čase. A je tu viacero kolegov, ktorí vedia presne, aká situácia vtedy bola a prečo sa nepodarilo presadiť legislatívnu zmenu, ktorá by umožnila prijať nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zlepšiť, stransparentniť systém cenovej regulácie v energetike na Slovensku. No a keď máme takýto uzavretý systém, ktorého chápadlá sú strašne silné, tak jednoducho problém nemôžeme šetriť pinzetou. Niekedy naň musíme zobrať sekeru. Áno, určite správnejšie by bolo prerobiť celý systém cenovej regulácie, zaviesť opatrenia, ktoré sú bežné. Napríklad benchmarking jednotlivých oprávnených nákladov v rámci Európskej únie, avšak, keďže vzhľadom k obsadeniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví existuje minimálna, až žiadna šanca, že dokáže cenovú reguláciu v energetike v súčasnom personálnom obsadení zmeniť a zlepšiť, treba prijať riešenie, ktoré je možno viac sekerou než pinzetou, a jednoducho vniesť z externého prostredia do cenovej regulácie systém, ako je benchmarking finálnych cien a poplatkov na základe priemeru Európskej únie, zaviesť takýto strop, ktorý sa bude odvíjať od priemeru ostatných krajín. No a potom už ani ten uzavretý byzantský systém, ktorý v cenovej regulácii u nás na Slovensku existuje, nebude mať na výber, len sa bude musieť prispôsobiť.
Uvedomujem si, že toto nie je riešenie problému v rukavičkách. Uvedomujem si, že je to riešenie pomerne silové, avšak, bohužiaľ, tak ako ma možno mnohí kolegovia poznajú, že som takým večným optimistom, v tomto som skeptický, že sa nám to počas najbližších 7 rokov podarí vyriešiť akýmkoľvek iným spôsobom, preto s čistým svedomím za tento návrh zákona zahlasujem.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Mám taký dojem, že situácia, do ktorej sme sa v tejto oblasti dostali, a stratégia, ktorú sme zvolili, je čosi ako pravý opak žiaducej stratégie win-win, alebo stratégie dvojitých či viacnárodných víťazstiev. A táto naša stratégia viacnásobných prehier sa vyznačuje neadekvátne vysokými cenami, ktoré za elektrickú energiu v súčasnosti platíme. Zároveň dosť pomýlenou koncepciou realizácie obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je za istých okolností určite žiaduca, len ju treba robiť inak. Na tom sa asi zhodneme všetci, aj keď môžeme mať odlišné názory na to ako. Ale čo je dnes napriek bohatej diskusii trošku málo zdôrazňované, zdôrazňovaná tretia porážka v tomto celom, je kompromitácia vlastne rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov, ktorá je do budúcnosti žiaduca. Vyzýva nás k tomu aj stratégia 2020 a my teraz zvaľujeme ako keby všetku vinu na obnoviteľné zdroje, hoci aj na konkrétnych číslach tu bolo dnes niekoľkokrát dokumentované, že ani tú hlavnú vinu tie obnoviteľné zdroje nemajú, ale tak či tak ich celá táto diskusia výrazne kompromituje a bude problém potom presvedčiť všetkých zúčastnených v budúcnosti, že sa majú zasadzovať za podporu obnoviteľných zdrojov, ak si takto vlastne podpílime konár pod sebou.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ja chcem pánovi kolegovi poďakovať aj za ten príklad s tou Byzanciou. Ja ho teda poznám už dávno a ja sa mu tak vnútorne bránim, lebo je, môže byť aj takým kľúčovým, hej, či sme, aký typ kultúry sme, čiže viem o ňom, teda je odvážne, že ho predstavil. Ja som, v takých neverejných kruhoch sme sa o tom rozprávali. Sú tam silní zástancovia toho, že Byzancia je tu úplne jasná, že vlastne tu je dokonca centrum Byzancie. No ale dá sa to buď akceptovať a môžme to skúsiť zmeniť, to je zase aj na nás. Ale ja by som skôr ináč povedal, pán kolega, lebo z toho vlastne, čo ste hovorili, tak znova, na a la svetový mier. Niekde, hej, ale ja keby som sa vás spýtal teraz, keby sem prišiel zákon o dodatočnom zdanení, podporíte alebo nepodporíte? To je pre mňa kľúčový moment. A ktorý by zabezpečoval to, že nájde sa mechanizmus, ako tie peniaze sa vlejú do toho istého systému a Fero Mrkvička v Tomášove bude mať o 15 eur nižší účet. Podporíte alebo nepodporíte? Jednoduchá otázka.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Možno dokážem nadviazať na oboch kolegov naraz. Čo sa týka tej priamej otázky, Lojzo, podporil by som ho na základe skúseností z Českej republiky, kde existuje už aj judikát Ústavného súdu, ktorý povedal, že také zavedenie takejto dane je v súlade s ústavou, a dokázal ho aj presvedčivo odôvodniť. Problémom však je to, že problém nie je v obnoviteľných zdrojoch, kam sa uberala táto debata. Problém je práve v tom, že neexistujú férové a rovné podmienky regulácie, ktoré keby boli a boli jasne nastavené a bola jasná koncepcia a držali by ju v rukách ľudia, ktorí by dokázali fungovať anglosasky a nie byzantsky, tak by nikdy nenastal ani ten Klondike fotovoltický, ani by sa nerozdalo 12 megawattov tých prvých, ktoré robia najväčší problém, fotovoltických veľkých elektrární ľuďom v netransparentnom tendri z piatka do pondelka, ktorí takto prišli v podstate k obrovským majetkom, ani by sa nerozvíjal ten ďalší problém, ani by sme nemali takú vysokú TPS-ku a cena elektriny by bola lacnejšia. Ale to je systémové zlyhanie, to nie je len o tom, že poďme sa baviť, či je fotovoltaika dobrá, alebo zlá. S kolegami to máme dávno vydiskutované a vieme, aký by bol systém najlepší a ten systém sa dá okopírovať zo Slovinska. Malé zdroje do 100 kW, nech sa páči, roztrúsené po krajine, umožňujú vyvažovať sieť. Problém je, že systém ako taký je zlý, pretože funguje byzantský a ono možno to naozaj máme v tých svojich črtách a vo svojej kultúre, ale prinajmenšom v takých veciach, ako je súdnictvo alebo ako je regulácia cien energií, ktoré platia všetci ľudia, by mal fungovať systém anglosaský, čiže jasné a presné pravidlá, ktoré sú tvrdo vymáhané a platia rovnako pre všetkých. A nie, že niekto príde a dokáže si vybaviť niečo, čo potom platíme vo veľkom všetci, napríklad v účtoch za elektrinu. A preto je tento zákon dobrý, lebo dokáže priniesť riešenie, ktoré síce problém nevyrieši, ale aspoň... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem na to, čo hovoril aj pán poslanec Hlina, aj pán poslanec Chren teraz v tom závere, lebo myslím si, že aj energetická politika, videli sme to aj pri návrhu zákona o PPC, tak poviem, v decembri minulého roka akoby ukazovala nejaký rys toho, ako Slovensko dnešných dní funguje. Ja si myslím stále, že Slovensko prináleží historicky, kultúrne k západnej civilizácii a tá hranica západnej a východnej civilizácie ide niekde cez Ukrajinu. Ja nechcem teraz riešiť stred civilizácie ani Hundingtona, ale myslím si, že je tam veľká inšpirácia. Lenže v poslednom čase sa Slovensko skôr blíži k tej civilizácii východnej a poviem vám, v čom to vidím, a aj v energetike. Napríklad v tom, že sa nepodporujú aj v tejto oblasti tí malí a drobní podnikatelia, ale oligarchovia. O čom bol v decembri minulého roku návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie?
A teraz budem možno aj trošku osobný. Keby na problém tohto zákona, že sa zvyšuje podpora pre paroplynové cykly z 200 na 300 megawatt, ma neupozornili odborníci z energosektora, ten zákon dnes je podpísaný, je platný a účinný. Penta má 30 mega, 30 miliónov každý rok, 15 rokov, a ja sa nechcem dotýkať nejakých odborníkov na energetiku ani opozície, ale keby som to vtedy tu v parlamente neotvoril, ten zákon je schválený. Som rád, že sa potom k tomu všetci pridali, boli tlačovky veľké, je to fajn, bolo to dôležité a SMER ustúpil, ale bol by som v tomto trošku opatrný naozaj v tom, s kým čo konzultovať, s akými odborníkmi a s akými nie, lebo ukázalo sa, že konzultácia moja s odborníkmi bola správna a tu nám to takmer uniklo. A možno otázka znie, koľko ďalších vecí uniká, lebo to bola aj šťastná náhoda, že ma na to upozornili ľudia od fachu.
Ja by som ešte sa predsa len vyjadril k tomu, čo hovoril pán poslanec Přidal. Mne je inak ľúto, že v tejto diskusii, ktorá pre ľudí je strašne dôležitá, lebo ide o to, koľko budú mať, aké budú mať ceny elektriny. V Bulharsku, kde bola nižšia cena elektriny a tam padla vláda, tak je to tak naozaj, že zopár vládnych poslancov, ale v poriadku aj, aj, aj to samozrejme že o niečom vypovedá podľa mojej mienky. Ale k riešeniu. Myslím si, že za rok a štvrť v tomto parlamente nezaznelo žiadne iné riešenie. A spomenul som to aj včera, nie je možné poraziť niečo ničím. Nie je možné poraziť niečo ničím, dnešný systém je samozrejme že zlý. Aj navrhovaná novela nie je ideálna, má problémy, takže čo, no tak nerobme nič. V princípe treba zlepšiť reguláciu, no však áno. Ale oni tam pána Holjenčíka zabetónovali na koľko rokov ďalších, šesť či koľko? Čiže tadiaľ cesta asi nevedie, musím povedať, sa mi zdá.
A robiť nič a kritizovať všetky návrhy ako nevykonateľné, je podľa mňa málo. Pritom ja odmietam, že ten návrh je nevykonateľný. Táto istá kritika bola pri referencovaní cien liekov, bude to nevykonateľné. Je to vykonateľné a funguje to. Bola otázka, čo keď to zavedú iné krajiny Európskej únie všetky. No tak matematicky, ak to zavedú, tak bude rovnaká cena vo všetkých krajinách EÚ. To je jasné aj pri liekoch. Ale oni to teda nezavedú, ale aj keby to zaviedli, tak to riešenie matematicky asi, asi je jednoznačné. Čiže toho by som sa, toho by som sa neobával. Teraz, keď Eurostat vie porovnávať ceny elektriny, poplatkov, tak si myslím, že to je nejaká berná minca, ktorá dôležitá je a ktorá, ktorá môže slúžiť ako to porovnávacie, porovnávacie kritérium. Ja by som, a oceňujem aj tých poslancov, ktorí návrh podporia, a oceňoval by som ešte viacej návrh poslancov, ktorí, ktorí ho kritizujú, ak by dali návrh na vylepšenie. By povedali, že tak toto sa nám celkom, bolo by to treba v druhom čítaní trošku ešte vylepšiť alebo zmeniť, alebo navrhnúť iné riešenie pre ľudí, aby nemuseli platiť také vysoké ceny elektriny a tak zničujúce ceny elektriny neboli pre podniky.
Ja som to spomínal v úvode. Veľký segment našej ekonomiky je energeticky náročný. To znamená, náklady na elektrinu tvoria možno 20 percent z celkových nákladov fabriky, ak sú najvyššie v Európskej únii, tak to mimoriadne ničí ekonomiku, ničí konkurencieschopnosť našich podnikateľov, ničí pracovné miesta našich ľudí. A znovu spomeniem to Bulharsko, ja teda tu druhé Bulharsko nechcem, ale myslím, že sme dosť blízko tomu.
A ani ma až tak už nezaujíma, kto čo zavinil v minulosti, nezavinil, skôr ma zaujíma nájsť riešenie. Áno, ja si myslím, že to, čo ste v roku 2009, a to, čo vám posvätil potom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to, že umožnil biznis pre oligarchov v energetike na úkor bežných ľudí, bežným domácnostiam vyťahujú oligarchovia peniaze priamo z vačku, to je zodpovednosť bývalej vlády pána Fica. Áno, je to jednoznačné a keď dnes pán Fico hovorí, že ako pri VSŽ, že ideme to asi teraz riešiť, už to možno niekto spomenul, keď niekto robí požiar, tak je podpaľač, nie hasič. Ani keď si oblečie hasičskú uniformu a bude sa tváriť, že má hasičský výcvik. Je proste podpaľač. A v tejto veci cien elektriny na Slovensku je pán Fico podpaľač, a nie hasič.
Ale ak naozaj nechceme ani sociálne nepokoje, ani druhé Bulharsko, tak si myslím že jediná cesta je to riešiť konkrétnym návrhom. Ja nebudem predstierať, že návrh, ktorý som predložil, on je naozaj inovatívny, je zaujímavý a pri cenách liekov funguje napriek rovnakej kritike, ako povedal môj kolega Přidal. Vtedy bola rovnaká kritika v parlamente, nepôjde to, nedá sa, nevykonateľné, rovnaká. A funguje to.
A moja skúsenosť je, že ak sú inovatívne riešenia, musia byť premyslené, samozrejme, stretávajú sa, a teraz to poviem z mojej oblasti, s veľkou mierou kritiky v tej brandži niekedy. No toto sa nám, to je niečo, čo prekračuje náš zabehaný model myslenia, náš zabehaný model v strane, to nebude fungovať. Poviem z tej mojej oblasti. Pamätám si, keď sme robili Trestný poriadok nový a zaviedli sme dohodovacie konanie pre trestné činy, tak takmer všetci sudcovia a prokurátori hovorili, to nebude u nás fungovať, to je zlý model, to je niečo nové, to na Slovensku nemôže fungovať. Po siedmich rokoch to funguje ako hodinky a si to nenechá zobrať už nikto v justícii. Takže by som možno jediné, o čo by som sa snažil, o nejaké pochopenie alebo minimálne nejakú mieru veľkorysosti pri rozmýšľaní aj nad riešeniami, ktoré sú inovatívne. Lebo opakovať stále, že problém je v regulácii, treba tam urobiť poriadok v ÚRSO, no v poriadku, ale to je nereálne, v tomto okamihu je to nereálne, je to mimo výseč reality. Čiže opakovať len to, že je to riešenie, znamená vlastne v princípe nenavrhovať riešenie žiadne. Takže by som kvôli týmto argumentom aj kvôli tomu, aby ste, by som povedal, že s pochopením vnímali ten návrh novely a navrhované riešenie, ktoré novela navrhuje, aby ste tento návrh novely zákona podporili. Tým sa obraciam skôr, samozrejme, k opozícii, je mi ľúto, je mi ľúto, že vládna koalícia rok a štvrť tento problém, vládna koalícia, no koalícia, vládna koalícia oligarchov nevyriešila tento problém, ktorý spôsobila a ktorým a vďaka ktorému alebo kvôli ktorému trpia naše domácnosti, bežní ľudia, chudobní ľudia. To nie sú, to nie sú istoty. Istoty dostali tí energetickí oligarchovia na 15 rokov, tí majú istoty, blahoželám. Ale ja si myslím, že práve tí ľudia by na Slovensku konečne istotu zárobku, istotu beztrestnosti mať už konečne nemali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja nebudem hovoriť dlho, lebo sa mi zdá, že všetko tu už odznelo, že jeden druhého nepresvedčíme. Pán kolega Lipšic hovorí o tom, že je nereálne spraviť poriadok na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Je to tak rovnako reálne ako to, že spravíte ten poriadok týmto zákonom, o nič menej ani o nič viacej. Viete, aký bude jeho osud. Jednoducho, ja trvám na svojom, že porovnávať lieky s elektrinou sa nedá, a viem o čom hovorím, jednoducho tie podmienky krajiny od krajiny sú rôzne. Vítam tento zákon ako podnet do všeobecnej diskusie, aj odbornej diskusie, rozumiem aj pánovi poslancovi Chrenovi aj Miškovovi, ktorí sa tomu rozumejú, prečo podporia váš zákon, možnože pred 10 dňami by ho ešte nepodporili, ale rozumiem, prečo ho podporia. No a ďakujem ale všetkým vystupujúcim, ktorí vystupovali, či to bol už pán kolega Miškov, Mikuš, Hlina, Chren, ešte tu bol nejaký jeden poslanec, ale nepamätám, lebo nič podstatné nepovedal.
Ďakujem.