19. schôdza

Faktické poznámky pán poslanec Nagy a Hudacký.
Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

Gábor, keď niekto, tak ja určite viem, že tvoje slová sú úprimné, preto lebo stále počúvam ich od neho. Ja držím palce predkladateľom, držím palce tomuto parlamentu a držím palce aj Slovensku, hlavne tým, vidieku, aby tento zákon prešiel a vytvorili sa nové pracovné miesta, ktoré práve na tom vidieku nevieme, nedokážeme vytvárať. Musím povedať, že má ten zákon len, ten návrh teda len jednu jedinú chybu, že ho predkladá opozícia. Ale to už je asi chyba iná.

Pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Csicsai, len s vami môžem súhlasiť prakticky vo všetkom. Základ je, a to ste aj uviedli, a ste lepšie počúvali ako pán Sulík, toto je rámcový zákon. Čiže my vytvárame základné podmienky pre rodinné podnikanie, a teda aj pre rodinné farmy. Samozrejme, že do takéhoto zákona sa nedávajú žiadne podporné mechanizmy a podobne. Je pravda, že je treba čosi robiť s pôdou, čiže zákon o pôde. To sú následné kroky, ktoré je treba teda riešiť, ale, samozrejme, aj určité dotácie formou prístupu hlavne tých začínajúcich malých farmárov, rodinné farmy k strojom, k mechanizmom. To sú náročné veci. Obyčajne ten prístup k štartovaciemu kapitálu je obmedzený. My tu niektoré veci riešime okrajovo. Toto, čo sa dá prakticky riešiť v rámci toho, v tom základnom rámci, ale neriešime to komplexne, vzhľadom na to, že do jedného zákona sa to strčiť všetko nedá. Ale v každom prípade toto, čo ste zdôraznili, takisto rodinná farma nie je len o samotnej poľnohospodárskej produkcii, čo je veľmi dôležité, ale je o rozvoji vidieka, o zamestnanosti na vidieku, o nevyľudňovaní ľudí z vidieka. A toto je veľmi dôležité, my robíme komplexný program, komplexný systémový program na to, aby sme skutočne vytvárali zamestnanosť, aby sme vytvárali dobré podmienky pre ľudí žijúcich na vidieku. Okrem iného teda, pretože to je komplexný zákon, ten rámec je prakticky orientovaný na celé rodinné podnikanie, čiže aj živnosti, aj remeselné záležitosti, aj podniky, aj teda výrobná sféra klasická, všetko sa do toho zmestí. Ale toto, čo vy ste hovorili v súvislosti s poľnohospodárstvom, je veľmi dôležité. A tie rodinné farmy sa potom môžu integrovať do družstiev, ktoré môžu vytvárať podmienky pre spracovateľský priemysel, aby sa zvýšila pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie.

Pán poslanec Zajac do rozpravy.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril, ako spolupredkladateľovi, k tomuto návrhu zákona. Myslel som si, že na úvod môj kolega Hudacký jasne vysvetlil, prečo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní. Ale po vystúpení pána Sulíka, kvôli nemu, ale aj kvôli ďalším kolegom a kolegyniam stručne a jasne: Načo je nám zákon o rodinnom podnikaní? Veď predsa na Slovensku máme státisíce živnostníkov, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, máme desaťtisíce firiem, eseročiek, akciových spoločností, no načo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní?
Dámy a páni, máme zákony, na základe ktorých sa tu podniká. Ale aj máme zákony, sociálne zákony, ktoré vytvárajú prostredie pre ľudí, ktorí nemajú prácu, niekedy nechcú mať prácu a tento štát, samozrejme, je aj sociálny, nenechá ich zomrieť, nenechá ich hladných a dáva im sociálne dávky. Dámy a páni, ale desaťtisíce živnostníkov, malých farmárov, drobných remeselníkov fungujú tak, že otec alebo manžel je živnostník, podniká a jeho najbližšia rodina mu pomáha a chodí si pre sociálne dávky na úrad práce, lebo sa im neoplatí podnikať, pretože by museli za seba platiť odvody, ktoré sú dneska vo výške, keď sa nemýlim okolo 185 eur. Tak si to veľmi rýchlo spočítajú a povedia, oni pomáhajú tomu hlavnému živnostníkovi, otcovi, dedovi, manželovi, ale, samozrejme, pomáhajú mu podnikať načierno, pretože načo by za seba platili 185 eur, keď možno tých 185 eur dostanú na úrade práce, alebo Sociálna poisťovňa im ich pošle.
Dámy a páni, týmto návrhom zákona o rodinnom podnikaní chceme docieliť to, aby sa títo ľudia zamysleli a povedali si, no počkajte, keď vytvoríme rodinnú firmu, rodinnú farmu, tak nám štát urobí určité daňové, odvodové zvýhodnenie. A pre tento štát, pre Slovensko je lepšie, keď bude platiť desaťtisíce ľudí na sociálnych dávkach, alebo je lepšie pre Slovensko a pre výdavky našej republiky, že títo ľudia sa takto samozamestnajú v rodinnej firme a budú tomuto štátu platiť možno nie veľké odvody a dane, ale budú platiť? Čo je výhodnejšie, dámy a páni? No samozrejme, aj z pohľadu verejných financií, aj z pohľadu toho, že tí ľudia budú mať dôstojnú prácu, nebudú sa musieť takto skrývať za nejakú čiernu prácu, je určite lepšie, ak by boli cez zákon o rodinnom podnikaní takéto podniky nejako zvýhodnené.
Toto som musel povedať na úvod, hlavne po vystúpení pána kolegu Sulíka, lebo ten sa veľmi čudoval, prečo rodinná firma má byť nejako zvýhodňovaná daňovo alebo odvodovo. A posledná poznámka k jeho vystúpeniu, keď tu rozprával o tom, prečo by mala byť len rodinná firma zvýhodnená, prečo nemá byť farma, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli zvýhodnená?
Nuž preto, lebo tomuto štátu, Slovensku, musí záležať na rodinách, lebo len rodina dokáže vychovávať novú generáciu detí, našu natalitu. Kto bude robiť na naše dôchodky o dvadsať, tridsať rokov? Dvaja homosexuáli žiadne dieťa nesplodia. Aj pri zákone o daniach z príjmov sme počuli o tom, ako od nového roku už nebude možné použiť odpočítateľnú položku na manžela alebo na manželku. To je takisto, doteraz to bolo, že štát zvýhodňoval manželov týmto spôsobom a vtedy som sa tu tiež dozvedel o tom, že prečo nemôžu mať odpočítateľnú položku na partnera, partnerku aj tí, ktorí nežijú a nie sú zosobášení. Nuž preto, lebo tomuto štátu musí záležať na rodinách. Keďže som osemnásť rokov podnikal ako živnostník, skúsim povedať veľmi stručne také praktické riešenia a stimuly, ktoré sú v tomto zákone, ktoré aj ja som možno v minulosti mohol využiť, lebo v určitej chvíli sme v rodine podnikali viacerí, ale keďže nebol zákon o rodinnom podnikaní, tak sme všetci podnikali väčšinou na živnosť. A všetci sme si museli platiť, teda museli sme viesť účtovníctvo.
Takže prvý dôvod, menej byrokracie. Je určite lepšie, ak jedna účtovníčka v rodinnej firme vedie jedno účtovníctvo, ako keď majú viesť tri alebo štyri. O tom nemusím ďalej hovoriť. Paušálna daň, výdavky do výšky 1,5-ennásobku, ennásobok znamená, podľa toho, koľko ľudí bude v tej rodinnej firme. Daňový koeficient alebo ten, tú odpočítateľnú položku 1,5-ennásobok podľa počtu ľudí v rodinnej firme. To je ten daňový bonus, ktorý štát povie, áno, robíš v rodinnej firme, ste tam traja, štyria, piati, tak nebudete mať päťkrát odpočítateľnú položku, ale bude to ešte koeficientom 1,5, lebo vy ste rodinná firma. Ennásobok príspevku na začatie podnikania, nebudú musieť traja, štyria požiadať o príspevok na začatie podnikania, ale jeden v rámci tej rodinnej firmy povie, tu sú traja nezamestnaní ľudia doteraz, boli dlhšie na úrade práce ako tri mesiace, podľa súčasne platného zákona o službách zamestnanosti žiadam na troch ľudí príspevok na začatie podnikania. Ale najpodstatnejšie na tomto zákone o rodinnom podnikaní ani nie sú tie daňové a odvodové bonusy, na ktoré tu niektorí poukazovali, konkrétne pán Sulík. Najpodstatnejšie na tom je to, čo vo svojom úvodnom vystúpení povedal kolega Hudacký. Takéto rodinné firmy všade vo svete sú veľmi stabilné firmy. Naozaj, tie firmy sa nerozpadávajú každý mesiac a nevznikajú znova nanovo. To sú veľmi stabilné firmy.
A druhá vec je dôvera. Dôvera vo vnútri tej firmy, ale dôvera aj navonok. To je presne toto, stabilita a dôvera, čo v tejto krajine najviac chýba. Tu nedôveruje banka podnikateľovi, podnikateľ banke, podnikatelia navzájom už vôbec nie. Podnikatelia štátu neveria a opačne, ale v rodinnej firme, kde sú tie vzťahy založené aj na príbuzenstve, tá dôvera, keď sa spriemeruje, dlhodobo je určite vyššia ako vo firmách, ktoré sú založené len na základe súčasne platných pravidiel, a tá dôvera je to, čo všetci by sme potrebovali aj v týchto časoch krízy.
A ja, mne nedá, aby som v tejto chvíli vám neprečítal výrok Tomáša Baťu z roku 1932. Tomáša Baťu nemusím predstavovať, pravdepodobne nepodnikal na základe zákona o rodinnom podnikaní, ale jeho podnikanie malo všetky prvky rodinného podnikania a traduje sa už niekoľko desaťročí o tom, ako on aj o svojich zamestnancov sa vedel postarať, že s nimi mal pomaly až taký rodinný vzťah. Ale preto jeho výrok z roku 1932, hovorím, kde bol, kde dostal otázku, ako vyjsť z krízy. Pretože pomaly v podobnej situácii sme na tom aj dneska, takže skúsim vám prečítať jeho odpoveď na krízu:
"Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iba iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy", a teraz toto chcem zvýrazniť, "pracovať, šetriť a urobiť prácu a šetrenie výnosnejšie, žiaducejšie a čestnejšie než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, je treba prekonať krízu dôvery, technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nejde. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom." Toľko k tomu.
Na prvý pohľad sa dá povedať, že čo to má spoločné s rodinným podnikaním? Ale keď sa nad tým zamyslíte, je tam všetko, čím žijeme dneska. Kríza morálky a dôvera, ktorú tak veľmi potrebujeme, v podnikaní zvlášť, a rodinné podnikanie by tomu mohlo napomôcť, takisto aj v tej stability, tú stabilitu, ktorú tak veľmi potrebujeme.
V závere musím povedať, že aj niektorý predrečník tu už povedal, nečakám, že zákon o rodinnom podnikaní urobí tu zajtra na Slovensku hospodársky rast samotný. Je to len jeden z drobných krokov, ktoré je potrebné urobiť na Slovensku preto, aby táto republika napredovala a, samozrejme, ak budeme robiť veľa tých dobrých opatrení, môže tu prísť aj k hospodárskemu rastu, ale nedá sa robiť veľa zlých opatrení a potom možno jedno dobré na to, aby táto republika rástla.
V závere chcem povedať, že chcem poďakovať mojim spolupredkladateľom za spoluprácu na tomto zákone, obzvlášť Jánovi Hudackému za tie desiatky stretnutí, ktoré urobil po Slovensku, aj konferencie, ktoré vo viacerých krajských mestách urobil, kde sa stretol s podnikateľmi a ich podnety a námety zapracoval do tohto návrhu zákona. A ja som veľmi rád, že takýto návrh o rodinnom podnikaní vznikol a všetkých vás žiadam o podporu tohto zákona.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, odovzdávam slovo pánovi poslancovi Feckovi.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, ktorý sa tu niekde nachádza, predpokladám, kolegyne, kolegovia (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale je tu pán spravodajca, mal nejakú potrebu odísť, takže, ale počúvame, je tu. Nech sa páči.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Som v obraze. Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som aj ja trošku pridal do mlyna, nie dlho, aby sme to zbytočne nenaťahovali, ale v prvom rade chcem poďakovať predkladateľovi, že konečne takýto zákon ide, pretože aj v mnohých vystúpeniach, ktoré ste mohli registrovať v tomto volebnom období, absentoval mi v našej legislatíve pojem farma, farmár. A vyzerá, že už tu aspoň niečo tú rodinnú farmu nejakým spôsobom definuje, čo to vlastne bude, a myslím si, že je to tá prvá štartovacia čiara, ktorá by mala povedať ako ďalej. Myslím si, že po osemdesiatom deviatom sme to vzali trošku, nechcem povedať, že neodborne, ale trošku tak neprezieravo, pretože bol som aj pri reštitúciách, keď sa vracali malé podniky, bývalé, ktoré boli zoštátnené, znárodnené. Videl som, akým spôsobom sa tam kládli prekážky pre tých pôvodných reštituentov. Nemohol dostať mäsiareň, nemohol dostať nejaké holičstvo, čo bol tam, boli ťažké boje. Ťažké boje, pretože všetko to už malo mesto, mal to štát, a robili všetko preto, aby to ostalo tak, ako to bolo.
Ja si myslím, že keď sme to v štyridsiatom ôsmom odstrihli, tie rodinné podniky, resp. tie podniky, ktoré vtedy fungovali a sa dedili z generácie na generáciu, čo hovoríme, že závidíme západnej Európe, svetu, že takéto niečo majú, my sme vlastne odstrihli a nedali sme im šancu. Nedali sme im tú šancu, ktorú som myslel, že po deväťdesiatom roku budú mať, lebo kto mal lepšie vedieť z tej rodiny, ako sa podniká a podnikalo, ten socialistický direktor štátneho podniku? Výrobný námestník, ktorý zo dňa na deň cez stranícke tričko sa stal veľkým podnikateľom? A keď mi niekto povie, že on bude sociálne cítiť, tak sa ho pýtam, že kde sa to naučil, sociálne cítiť ku svojim zamestnancom. Videl od svojho otca, ako odmeňuje svojich zamestnancov? No nevidel to, žiaľ nevidel, päťdesiat rokov to tu nebolo. Aj u mňa boli v kancelárii tí, ktorí si žiadali aj malé živnosti, aj poľnohospodársku pôdu, aj lesnú pôdu. A keď vám tam vstúpi 65-ročný pán a ktorý to berie akože srdcom, lebo to je jeho majetok, ktorý, celá rodina v ňom žila, z neho sálal duch, ktorý hovoril o tom, že vie, ako má podnikať. Len mi dajte ten majetok, štát. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to nestalo, mnohí už nie sú medzi nami a, samozrejme, že to trošku pohlo k iným cieľom ako v osemdesiatom deviatom sme si mysleli. Ja to aspoň takto vnímam a bojím sa, že nie iba ja, ale veľa občanov v tejto republike.
Dochádzalo tu k úžerníctvu a dochádza k úžerníctvu a podnikatelia robia to, čo robia. A pozrime sa na tie podniky, ktoré boli kvázi sprivatizované, dané za korunu, za euro, ako dopadli. Veď my vlastne, keď sa pozrieme na poľnohospodárstvo, ten spracovateľský priemysel, toho prvovýrobcu zlikvidovali komplet a keď to má byť akože vrchol nášho dvadsaťročného snaženia v takejto brandži, tak ja sa hanbím za to, otvorene poviem. A ako to pred chvíľkou, pred niekoľkými hodinami povedal pán minister, poľnohospodárstvo je v ruinách, nemáme na čom stavať, to sú nie moje slová, sú slová pána ministra. A potom sa pýtam, na čo nám tu je potom poľnohospodársky vzdelaná nejaká mládež, zrušme rovno poľnohospodársku vysokú školu, lebo načo, ničom to je, a pritom by to malo byť ten základ štátu.
Tvrdím, že v pote tváre sa musí dorábať ten chlieb, a ten chlieb budeme potrebovať, či to bude rok 500 alebo 1500, alebo 2800. Ten chlieb tu potrebujeme, a ten dorába poľnohospodár na tej pôde. Nikto iný ho nedorába, žiadne výskumné ústavy, banky, chémia, nie. Geneticky modifikované potraviny vieme, čo robia so svetom, takže nebudem sa k tomu vracať.
Takže ja som veľmi rád, že konečne tu dochádza k zákonu a je predložený zákon, ktorý bude hovoriť aj o rodinných farmách v našom prostredí. Tvrdím, že poľnohospodárstvo, ktoré ešte na Slovensku ostalo a môže byť krásnym odvetvím, ktoré môže znovu prekvitať, len dajme šancu tým ľuďom. Aj dnes sme tu mali agropodnikateľov aj s ministrom sa rozprávali, vďaka pánu Kuffovi sme to zrealizovali a mohol si vypočuť od tých farmárov, teda SHR-károv, v súčasnom evidenčnom liste vedených, nie farmárov, SHR-károv, ktorí mu tlmočili svoje výhrady. A myslím, že podľa ubezpečení pána ministra, že mali by padnúť na úrodnú pôdu, tak budem sledovať, že akým spôsobom sa to bude realizovať, z jeho úst. Aby to nebolo iba o tých veľkých sprivatizovaných štátnych majetkoch a stransformovaných družstvách, kde manažmenty, ako tu bolo spomínané, si urobili odbyt, respektíve robia si tie osevné postupy tak, že sa nám to všetko iba žlteje a nemáme tu pestrosť krajiny, vytráca sa to. Pretože súkromne hospodáriaci roľník vie, že musí dorobiť z každej komunity niečo, nie iba to jednostranne zamerať.
Tak to funguje na Západe a to je aj cieľom pozemkových úprav, ktoré by sme chceli na Slovensku zaviesť.
Myslím si, že z podnikania by mala byť radosť. Ja som v živote nepodnikal, respektíve veľmi krátke obdobie, nestojí ani za reč, a ja si myslím, že tú radosť by sme mali zažívať v rodine, lebo to je to pevné puto, ktoré je. Predpokladám, že nevchádzame do rodinných zväzov alebo teda do manželstva z vypočítavosti, že malo by to byť hlavne o tom cite ku tej druhej stránke, s ktorou sa snažím, respektíve uzatváram to manželské puto na celý život - aj v dobrom, aj v zlom. A práve v tých rodinných firmách, farmách tam prakticky by sa to malo prejaviť na sto percent, že to je ten motor, ktorý by mohol hnať aj naše podnikanie tu na Slovensku. Lebo keď si pozrieme, koľko eseročiek, akcioviek, ako sa to rozhádajú tí spoločníci, veď to je neskutočné. Viete ako a na čom? Na tých peniazoch a nie na tom cite, či čo k nemu cíti. On cíti iba ten ekonomický vzťah a to je zlé.
Takže vítam, že je tu definované rodinné podnikanie v tých formách, ktoré sú tam urobené. Aby som nezabudol, tak pripomeniem teraz pánu spravodajcovi, keď som to opomenul, respektíve prepočul, tak sa ospravedlňujem, týkajúc sa jednotlivých výborov, ktorým to bude delegované, keby to išlo do druhého čítania. Neviem, či som tam nepostrehol náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pokiaľ tam nie je, tak by som ho žiadal teda doplniť, pretože je to aj o rodinných farmách, takže myslím si, že mali by sme to tiež prebrať v našom výbore. Takže taký môj doplnok.
A myslím si jedno, že keď niečo myslíme úprimne a dáme šancu tomu entuziazmu, ktorý ešte, myslím si, že aj v mladých farmároch je, tak toto, tento predložený zákon by mal byť jedným z tých, ktorý by mal ich stimulovať, ako to bolo už spomenuté nie k ziskom, ale k obnovovaniu tej krajiny. Aj na tých lazoch, kde prakticky sa nám vytráca ten život a za chvíľu zistíme, že tá pôda, ktorá bola poľnohospodárskou sa stáva lesnou, pretože samonálet si robí svoje. Príroda si berie naspäť to, čo sme spravili poľnohospodárskou pôdou. Tak myslím si, že dajme šancu, aby na tých lazoch aj na tých rodinných farmách mohli ľudia povedať, že štát má o mňa záujem, nehodil ma cez palubu a budem sa o tú krajinu starať tak, ako to robili moji predkovia, a nebudem sa hanbiť, čo som tu robil, keď som bol na tomto svete.
Takže toľko z mojej strany. Držím palce pánu predkladateľovi. Samozrejme, že myslím, že aj väčšina nášho klubu to podporíme, lebo má to zmysel. Nebudem sa vyjadrovať k ekonomickým aspektom, ako tu povedal pán Sulík, to je jeho kapusta a jeho portfólio, ale chcem veriť, že aj v laviciach vládnej strany sa nájdu poslanci, ktorí za tento návrh zahlasujú a postúpime ho do druhého čítania.
Takže hovorím, že vďaka, že ste s týmto prišli. Možnože budem mať aj ja v druhom čítaní, keby to bolo, ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto, ktoré vzišli tiež z praxe agropodnikateľov, hlavne tých farmárov SHR-károv a potom by sme to doplnili. Dúfam, že sa toho dožijem.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Hraško a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem ti pekne, Martin, za tvoj príspevok. No vystihol si tam presne to, na čo sú tie rodinné podniky, rodinné malé farmy. Ono, problém v súčasnosti je taký, že veľké poľnohospodárske podniky pestujú prevažne na predaj. To znamená, že pokiaľ majú jednostrannú produkciu, teda len rastlinnú výrobu, nemajú to kde spotrebovávať, tak to dávajú, dávajú preč. Možno niekde do výroby, možno niekde úplne inde. Taký podnik, ktorý má aj rastlinnú, aj živočíšnu výrobu, vie si veľakrát vykryť tieto zdroje. Ale je ich, žiaľ, málo a práve to je problém, že to pestovanie, keďže je istým spôsobom dotované, preto máme tie žlté lány, ako si spomínal, a tieto produkty odchádzajú preč a neostávajú ako krmoviny pre dobytok a zvieratá u nás. No a potom sa musí, musia krmoviny draho nakupovať úplne inde a prípadne ešte zo zahraničia. Tým pádom sa predražuje chov zvierat, no a, samozrejme, cena potom mäsa pre konečného spotrebiteľa je vysoká. Dovážajú sa lacné sajrajty zo zahraničia.
Práve tieto malé rodinné farmy fungujú úplne iným princípom a pokiaľ si majú niečo dochovať, tak si k tomu aj dopestujú vlastné krmoviny, čo je omnoho širšie využitie daného územia, čiže danej poľnohospodárskej pôdy, ktorú oni obhospodarujú. No a pokiaľ ich je viacej na tej pôde a robia skutočne ako rodinný podnik, tak majú záujem na tom, aby robili dobre, robili v prvom rade pre seba a potom nadprodukciu mohli predávať povedzme z dvora, čo už sú, samozrejme, ďalšie možnosti odpredaja domácich výrobkov. Ale, samozrejme, robia kvalitu, pretože oni nemajú záujem na tom, aby nejak zarábali, pretože na malom množstve sa zarábať nedá, hej. Takže toto sú možnosti, ktoré by im mala priniesť práve aj zmena takéhoto zákona, o ktorom si, Martin, hovoril teda vo svojej rozprave.
Teda ďakujem takisto navrhovateľom a ja takýto zákon podporím takisto.