19. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, ako tu už bolo povedané, predkladáme spoločne s kolegom poslancom Miroslavom Kadúcom.
Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, ktorý do Národnej rady predložila vláda v minulom roku, nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa do tohto zákona o neprimeraných obchodných podmienkach dostalo ustanovenie, ktoré za takúto neprimeranú obchodnú podmienku považuje aj vyžadovanie spätného odobratia obalového a odpadového materiálu, ktorý nepochádza z dodávky tovaru dodávateľa.
Takéto znenie zákona však nie je v súlade so skôr platným ustanovením § 6 ods. 5 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o obaloch, pardon, o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej budem hovoriť len o zákone o obaloch), v zmysle ktorého sú povinná osoba a ten, kto uvádza do obehu výrobky v zálohovaných, opakovane použiteľných obaloch, povinný odoberať zálohované, opakovane použiteľné obaly na nápoje, tzv. vratné fľaše rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré uviedli na trhu alebo do obehu, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške. Čiže postupovať inak, ako to je uvedené v nedávno prijatom zákone o neprimeraných obchodných podmienkach.
Cieľom nami predkladaného návrhu zákona je odstrániť rozpornú právnu úpravu týchto dvoch zákonov tak, že v zákone o neprimeraných obchodných podmienkach sa jednoznačne uvedie, že ustanovenie zakazujúce dodávateľovi vykupovať viac obalového a následne odpadového materiálu než tovaru, ktorý v tomto obalovom materiáli odberateľovi dodal, sa nevzťahuje na odoberanie zálohovaných, opakovane použiteľných obalov na nápoje podľa zákona o obaloch.
Návrh zákona sa tiež snaží vychádzať v ústrety občanom Slovenskej republiky, ktorí tak nebudú nútení chodiť do viacerých obchodov v prípade, ak chcú vrátiť vratné fľaše rovnakého typu aj od iného predajcu. Po odstránení protichodnej právnej úpravy ich už odberateľ, teda obchodník, bude môcť takpovediac bez obáv, ale tiež musieť vykúpiť v zmysle príslušného platného zákona o obaloch.
Rozporná právna úprava zákona o obaloch a zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, tak ako platí dnes, môže mať za následok skutočnosť, že spotrebiteľ namiesto toho, aby navštívil konkrétneho predajcu, zahodí vratnú fľašu do smetného koša alebo aj mimo neho. Tým sa jednak zvyšuje množstvo odpadu, zaťažuje sa životné prostredie, plytvá energiou a surovinami, ale rastú aj náklady potrebné na spracovanie odpadu. Návrh zákona má za cieľ zabrániť týmto situáciám, a preto možno oprávnene konštatovať, že jeho prijatie bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nevyvoláva nežiaduce sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A ešte pár slov alebo viet na tému Slovensko a komunálne odpady, ktorá je akousi strešnou témou nad celým týmto problémom. Budem stručný aj preto, lebo na tému odpady tu budeme v tomto roku hovoriť s najväčšou pravdepodobnosťou ešte veľmi veľa.
Na tom, že situácia v našom hospodárení s odpadmi je zlá, sa zhodneme asi všetci. Výrazne zaostávame najmä vo sfére komunálneho odpadu, z ktorého na skládkach končí u nás viac ako 80 %. K tomu je treba prirátať čierne skládky a množstvo odpadu, najmä z obalov, voľne sa vyskytujúce a esteticky a i hygienicky znehodnocujúce našu prírodu a krajinu. Potom sa nemôžme čudovať, že separujeme menej ako 10 % a recyklujeme len približne 2 % takéhoto odpadu, čo je, iste uznáte, žalostne málo.
Európska smernica o odpade č. 2008/98 ES, schválená v novembri 2008, požaduje, aby sa v členských štátoch Európskej únie opätovne použilo alebo recyklovalo minimálne 50 % hmotnosti materiálu, ktorý by v opačnom prípade skončil ako obťažujúci a nežiaduci odpad. Ako sme naznačili vyššie, v čase prijatia smernice Slovensko dramaticky zaostávalo a musíme povedať, že, žiaľ, i dnes dramaticky zaostáva nielen za požiadavkami smernice, ale aj za priemerom Európskej únie. Inými slovami, ak máme splniť príslušnú smernicu, musíme pomerne v krátkom čase výrazne zvýšiť mieru separácie a recyklácie.
S obsahom tohto zákona súvisí aj odporúčanie smernice č. 94/62/ES, ktoré Európska únia odporúča svojim členským štátom podporovať opakované použitie tých obalov, ktoré možno použiť ekologicky priaznivým spôsobom, a do tejto kategórie vratné fľaše nepochybne patria.
A celkom na záver už len jedno konštatovanie, jeden apel. Ani ja, ani kolega Kadúc netvrdíme, že náš návrh rozhodujúcim spôsobom zlepší situáciu, sme však presvedčení, že svojou troškou napomôže tomu, aby sa situácia aspoň ďalej nezhoršovala. Ak si k tomu prirátame skvalitnenie legislatívneho prostredia, som presvedčený, že nikto z vás nebude mať vecný dôvod tento návrh nepodporiť.
A tak vám vopred za túto podporu ďakujem. A ďakujem tiež za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú správu k tomuto zákonu Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý svojím rozhodnutím a uznesením č. 134 zo 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (tlač 489). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 470 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol predmetný návrh zákona týkajúci sa zmeny zákona o obecnom zriadení.
Tvrdím, čím menšia komunita, tým transparentnejší tok peňazí. Čím väčšia komunita je, tých možností na korupciu a ďalšie nakladanie s nimi je neprehľadnejšie, netransparentnejšie. Samozrejme, pokiaľ komunita príslušná potrebuje vykonávať ďalšie úlohy vyplývajúce pre občanov iných, tak táto hranica počtu sa musí určiť.
Myslím si, že spravovať veci verejné by sa malo priblížiť čo najviac k občanom, občanom našej republiky, a pokiaľ túto správu pokladajú, že nie je dostatočná, mali by možnosť svojím nejakým zákonným spôsobom cez zákony tu predkladané k tejto správe sa dopracovať, aby správu vecí verejných mohli vziať do svojich rúk.
To je vlastne podstata aj môjho zákona, ktorý hovorí o možnosti odčlenenia sa časti obce od pôvodnej obce, v ktorej sa teraz nachádzajú títo občania, ktorí možnože sú aj nespokojní s tým, ako v súčasnosti sú zatriedení podľa územného, správneho členenia Slovenskej republiky.
Myslím si, že nemali by sme diskriminovať občanov pri sebaurčení, ak si chcú svoje územie spravovať sami, pretože zákon im to, dá sa povedať, de iure dovoľuje, de facto nezrealizovateľné.
Prečo? Tiež som si položil otázku, že aká má byť tá komunita, ktorá je už, dá sa povedať, prevádzkyschopná, v úvodzovkách povedané, tak slovenský zákon to definoval. Definoval to počtom 3-tisíc obyvateľov. Dobre, beriem. V iných krajinách je to, v Maďarsku 300, Nemci majú 10-tisíc, Poliaci to majú bez obmedzenia, Česi majú tisíc obyvateľov. V poriadku, je to daná legislatívna daného štátu. My sme to definovali takto.
Pravdou je, a to musím na začiatku zdôrazniť, nechcem, aby sme umelo trieštili, tak ako teraz hovoríme, že chceme združovať a zlučovať jednotlivé výkony tejto správy verejnej na nejaké tie obce, ktoré budú obsluhovať aj iné obce, ktoré sú k nim prináležiace, tak myslím si, že týmto zákonom nechcem, neni to účelom. Je iba účelom, aby občania, ktorí vyslovene spĺňajú kritériá, ktoré už sú dané v zákone, mohli to aj reálne zrealizovať.
Keď si vezmeme historický vývoj, tak pýtam sa, ak viere socializmu boli takto občania pričlenení k určitým mestám, lebo v prevažnej väčšine sa to týka miest, ktoré mali nejaký plán rozvoja, povedali si, ja neviem, že chceme mať 50-tisíc obyvateľov a, samozrejme, najúčelnejšie to bolo tak, že pričleníme vedľajšie obce, ktoré susedia s daným katastrálnym územím mesta. Tak to bolo v mnohých územiach a 20 rokov, od roku 1970, platil zákon Národnej rady, Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky. Tento prakticky platil až do revolúcie, ktorý umožňoval takto pričleňovať jednotlivé obce. Bolo to uvedené, trošku z histórie, v § 8, kde ho zacitujem, ak dovolíte: "Z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí," opakujem "a občania dotknutých obcí", "rozhoduje okresný národný výbor, inak o tom rozhodne krajský národný výbor."
Chcel by som vidieť tie hárky súhlasov, ktoré mali byť podľa tohto vtedy platného zákona, ak sa takéto obce pričleňovali k okresným mestám, poväčšine, chcel by som vidieť tie tisíce a tisíce hárkov, že ľudia, občania s tým súhlasili. Zatiaľ urobil som nejaké snahy dopátrať sa, nenašiel som. Takže už vtedy bol porušený zákon a, žiaľ, vyzerá, že demokracia, ktorá, ako hovoríme, k nám prišla po roku 1990, dala šancu týmto občanom v takto pričlenených obciach iba do roku 1992.
Áno, je pravdou, že rozdrobenosť našich sídiel, čo sa týka počtu obyvateľov, je veľká. Na oživenie pamäti: do 500 obyvateľov máme z celkového počtu 2 890 obcí 1 151, to znamená nejakých 40 % až, do 1 000 obyvateľov ďalších 26 %, do 1 500 ďalších 12 %, do 2 000 7 %, do 2,5-tisíc 3,8 %, do 3-tisíc 2 %. Nad 3-tisíc obyvateľov, to znamená, to, čo je aj v zákone dané, je iba 3,61 % obcí, celkove 104.
Možnosť odčlenenia sa, ako som už spomínal, bola do roku 2002, kedy bol prijatý zákon, ktorý, dá sa povedať, de iure nezamedzoval odtrhnutie sa príslušnej časti, ale de facto to znemožnil.
Aké sú súčasné pravidlá v zmysle prijatého zákona z roku 2002? Územie sa môže odčleniť, ak je to, žije v ňom najmenej 3-tisíc obyvateľov, ak má svoj, má dané historicky katastrálne územie, tvorí súvislý celok, urbanistický nesplýva s tou častou, od ktorej sa idú odtrhať, a ak tam neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Pýtam sa, ak vezme tú najmenšiu komunitu, ktorá zo zákona je možná, aby sa odčlenila, 3-tisíc obyvateľov, čo musí urobiť, ako naštvať tých zvyšných, by som povedal majoritu, občanov a voličov v tom meste, v ktorom teda už aj oni sú, v tom okresnom alebo v tom krajskom, aby voliči, ktorí následne majú prísť k referendu a to referendum má v 50 % povedať, áno, odtrhnite sa, a z tých 50 %, teda majú prísť 50 %, a z tých 50 % ešte 50 % povedať, že nech sa odtrhnú. Akým spôsobom sa môže týchto 3-tisíc obyvateľov tomu domôcť, aby sa vôbec mohli odtrhnúť? Ja tvrdím, nemajú šancu.
Preto si dovoľujem predniesť tento návrh zákona, ktorý vám tu predkladám, a myslím si, že mal by dopomôcť a vychádza z myšlienky, že obyvatelia obce, resp. jej časti, majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to na každej úrovni štátu. Z toho vyplýva aj právo rozhodovať alebo mať podiel na rozhodovaní o stave a výzore časti obce, v ktorej žijú, pretože na úrovni obce sú prijímané rozhodnutia, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú každodenný život občanov, či už ide o stav pozemkových komunikácií, výstavbu a celého života v danej obci.
Preto som si ho dovolil predložiť a jeho základnou filozofiou, v ktorej, dá sa povedať, dopĺňam, resp. mením tento existujúci zákon o nasledovné:
- Sprísňujem podmienky možnosti odčlenenia sa obce, a síce v tom, že dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia obce, ktorá sa odčleňuje, by mala byť menej ako 50 % dĺžky od toho územia, od ktorého sa odčleňuje.
- Petíciu na rozdelenie obce, ktorá by mala byť vypísaná, pokiaľ neni vyhlásené referendum, ako by to mestské zastupiteľstvo malo vyhlásiť. Momentálne je, že je tých, je potrebné na tú petíciu 30 % oprávnených voličov. Ja ju zvyšujem na 60 %, ale iba v tej odčleňovanej časti.
- A tretie závažné ustanovenie, ktoré by malo umožniť odčleniť sa, je, že miestne referendum sa uskutoční iba v tej miestnej časti, ktorej sa to týka.
Myslím si, že to by mal byť zmysel, ak sme nechali možnosť v tomto zákone vôbec odčleniť sa nejakej časti. Takto to majú aj v českých zemiach, s ktorými sme boli ešte pred minulými rokmi v spoločnom štáte, a myslím si, že je to na úrovni a je to viac demokratické, ako je to momentálne u nás.
Nechcem, ešte raz opakujem, nechcem, aby sme vytvárali 500-, 300-členné komunity. Akceptujem súčasný stav, aký je, takže dúfam, že táto moja novela nájde pochopenie aj v radoch vás, poslancov Národnej rady. To je jedno, na ktorej strane spektra stojíme. Dajme šancu našim občanom, ktorí sú mnohí nespokojní. To nebudú tisíce obcí, nebojte sa. Ako som už čítal, takýchto obcí je minimum a tých miestnych častí, ktoré majú nad 3-tisíc obyvateľov. A myslím si, že mali by sme dokázať, že s demokraciou to myslíme vážne, nie iba de iure, aj de facto, a národ, ktorý nám dal tú šancu, aby sme tu boli, myslím si, že si to zaslúži, aby sme hlasy, ktoré idú zdola, boli tlmočené aj formou novely zákona. Ako to bolo pred chvíľou hovorené o petíciách. Koľko vlastne hlasov by malo byť, aby petícia mohla ísť do nejakého, do pretavenia nejakého zákona, ten podnet, ktorý z nej príde.
Takže bol by som veľmi rád, aby ste, dá sa povedať, de facto spriechodnili možnosť odčlenenia sa obcí, tých občanov, ktorí sú nespokojní. Pretože sú abnormálne situácie, kde idete z mesta cez obec do mesta. Takže myslím si, že to je anomália, ktorá nemá obdobu, a neviem, ako by sa mali títo občania domôcť možnosti, ak nie zákonným spôsobom. Tak preto tento zákonný spôsob formou môjho návrhu predkladám.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tejto novely zákona, ktorá ukáže, že to s demokraciou na Slovensku myslíme vážne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 493), v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 493). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 473 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Tri minútky, sľubujem.
Ja len jednu vec, Martin, som chcel povedať, že súhlasím s tým, áno, že niečo ako právo na sebaurčenie by sme mali rešpektovať aj v medzinárodnej politike, aj vo vnútri, v našej vnútronárodnej politike, a tým pádom v zásade principiálne by na tom tvojom nápade nemalo byť nič zlé, že si každá obec môže povedať, čím chce byť a s kým chce byť spojená alebo nechce byť spojená. To je všetko v poriadku, ale zároveň tu máme obrovský tlak na verejné financie.
My máme strašne veľa obcí. Strašne veľa obcí, kadejakých lazov a maličkých dediniek, ktoré už dávno nemali mať svojho vlastného starostu, nemali mať svoje vlastné zastupiteľstvo. Už dávno tu mal vzniknúť tlak na vytváranie väčší municipalít a mali by sme nastavovať zákonné podmienky takým spôsobom, aby bolo výhodné pre menšie obce síce zachovávať si svoju nejakú autonómiu, čo sa týka územia a rozhodovania o menších veciach, ale aby veľké, základné veci, ktoré sa týkajú spravovania tých obcí, sa spájali do väčších celkov, aby tie municipality rozhodovali potom o viacerých obciach naraz. Lebo potom tu máme nezmyselné úkazy, akože polovica obecného rozpočtu ide iba na to, aby bol zaplatený starosta a jeho sekretárka. Máme tu nezmyselné úkazy, kde samotná samospráva zožerie väčšinu peňazí, ktorá má ísť do toho, aby občania z tej samosprávy niečo mali. A kým nebudeme mať vyvážený postup, kde na jednej strane, áno, budeme rešpektovať právo na sebaurčenie tej danej mestskej časti alebo tej malej obcičky, alebo toho lazu, alebo, tak ako ty hovoríš, nad 1 000 občanov, ale môžme to zobrať aj všeobecne. Ale zároveň, keď tu nebudeme mať veľmi silno nastavenú motiváciu pre malé obce, aby sa spájali do municipalít, aby to pre ne bolo výhodné, aby z toho mali možno zo štátneho rozpočtu aj nejaké peniaze, tak sa obávam, že iba jednostrannú iniciatívu potom my v SaS podporiť nemôžeme, pretože tam nevidíme tú druhú stranu.
Toľko. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Len veľmi kratučko. Určite ten alebo dôležitá myšlienka šetrenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Chcete faktickú? Ešte prepáčte. Tak dajte, stlačte 3, pán poslanec Hlina.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Myslím si, že to, čo si hovoril o šetrení, je úplne nepopierateľné, je to fakt a treba s tým niečo robiť. Na druhej strane ako mám pocit, že tým kolega nejde do spôsobu odčleňovania obcí pod 3-tisíc, tak by sme sa nemali báť toho nárastu extrémneho. Princíp sa mení. Vieme, že prebieha predsa reforma, ktorá by mala byť hlbšia, mala by smerovať ďalej. Ale čo sa týka jeho problému, ktorý rieši touto novelou, tak takýmto smerom sa tá novela nebude zrejme uberať alebo ten princíp, ktorý chcú zaviesť ako nový v samosprávach.
Mne sa práveže to jeho riešenie zdalo čisté a možnože inovátorské a obhajuje naozaj záujmy samospráv, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vedeli samostatne fungovať bez toho, aby nadmerne odčerpávali zdroje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, v jednom máš pravdu, to ti potvrdila aj kolegyňa Erika, že skutočne treba šetriť a navzájom spájať práveže menšie obce do väčších celkov, do municipalít. Ale na druhej strane tu máme problém, že jedna mestská časť dopláca na veľké mesto a rozhoduje tam práve časť, ktorá má väčšinové zastúpenie v tom zastupiteľstve, a tým pádom ignoruje absolútne potreby tej danej mestskej časti. A tá mestská časť má pocit, že keď je takto utláčaná, má právo sa odčleniť, aby si dokázala sama efektívnejšie a plnohodnotnejšie spravovať financie, ktoré má vyzbierané od svojich občanov cez rôzne svoje vnútorné dane. Takže prečo im na toto brať právo?
A na druhej strane povedzme si takto, že, áno, treba nám urobiť veľkú reformu verejnej správy, ale zatiaľ sa tu robia len čiastkové kroky. Toto nie je reforma, ktorá sa robí aj v rámci programu ESO. Toto je len taká kozmetická úprava a skôr by som to nazval e-Governmentom, ale čo je tiež samozrejme veľmi dobrá vec, pretože je to tu nevyhnutne potrebné. Avšak ešte doteraz nebol spravený audit kompetencií verejnej správy a na základe nej by sa malo práve naplánovať to, akým spôsobom sa bude Slovensko uberať v rámci svojho územnosprávneho členenia práve kvôli tomu, aby sme spájali malé obce do väčších municipalít, efektívnejšie celky, regióny, ktoré dneska máme rozbité, pretože región ako taký máme rozbitý a nemáme ho definovaný ako región, a tým pádom financie, ktoré majú prúdiť do regiónu, prúdia zvláštnym spôsobom cez okresy, VÚC-ky a nikto to nevie zadefinovať poriadne. Sme len štatistickými jednotkami, ktoré ani nemajú zadefinované poriadne v Európskej únii, ale akceptujú ich, pretože sú to naše štatistické jednotky.
Takže kým sa táto veľká reforma spraví alebo kým sa to vôbec naštartuje, proces, na takúto reformu, tak sú dobré aj čiastočné kroky. A ak samospráva dokáže za sedem rokov, pokiaľ by sa takáto reforma neudiala, ušetriť a efektívne fungovať vo svojej vlastnej správe, tak prečo im tú možnosť nedať.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ja mám možno skôr takú procedurálno-organizačnú záležitosť, že to vidno, zbožní židia tak strašne rýchlo chodia. Prečo? Aby nestrácali čas chodením, aby mohli študovať Tóru. A mne niekedy príde, aj toto, pán kolega, že tá kanonáda slov, ja som, priznám sa, nevedel, o čom to presne je. Že niekedy tie preteky s časom tak zbytočne robíme. Stráca to aj takú určitú dôstojnosť a vy viete aj pekne pomaly rozprávať, že neviem, prečo tú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale vy máte reagovať na pána poslanca Poliačika.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa, len som chcel to povedať, že ten zhon, a už to identifikujem, že nereagujte, nevystupujte, je piatok, však poďme domov, no. Tak, viete, to je ako. Nepodvoľme sa tomu tlaku, že je piatok a už teda končíme. Ja naozaj, nechajme tomu dôstojnosť. Sú to zákony, niekto sa s tým trápil, pán Fecko sa s tým trápil, nech to má určitú dôstojnosť. Treba to pekne prečítať, aby sa tomu rozumelo, to som chcel povedať. Ďakujem.

Budem rozprávať pomaly, aby Alojz stihol počúvať. Martin, respektíve aj všetci predrečníci, ktorí reagovali vo faktických, ešte raz zopakujem, čo som povedal.
Ak by som videl ucelený systém motivácií, ktoré by, napríklad tak ako Igor hovoril, motivovali veľké mesto, aby dbalo aj na záujmy malých častí, pretože napríklad keby sa niekto odčlenil, tak by získali nejaký menší koeficient na podielových daniach, že by, že by, že by sa im znižovali podielové dane so zmenšovaním ich územia, tam by som takéto niečo vítal, lebo by to bolo vyrovnané. By tam boli vyrovnané tlaky a bolo by tam muselo naozaj dôjsť ku obrovskej kríze pri oddeľovaní toho nejakého územia od tej časti. Zároveň keby som videl systém motivácií, ktoré by tlačili tie menšie celky dohromady, lebo by to bolo pre nich výhodné, takisto by som potom vedel takéto niečo podporiť, lebo by som si povedal, okej, motivácie tam sú, ale niečo ich odťahuje od seba tak výrazným spôsobom, že to jednoducho inak riešiť nevedia.
Ale čo hovorím ja, je, že tie motivácie nevidím. A pri už súčasnej úrovni rozdrobenosti Slovenska, ja viem, Martin, že, že, že sa tam hovorí o pár obciach alebo pár mestských častiach, ale stále systémovo viacej smerujeme k štiepeniu a nevidím systémové kroky, ktoré by tie, tie finančné toky spájali. Kľudne o tom ešte môžme sa porozprávať niekde, niekde mimo. Ja veľmi rád si vypočujem aj vaše argumenty, len si myslím, že proste tento čiastkový krok nespeje k tomu, aby, aby tá, aby tá celková situácia bola potom nakoniec lepšia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Kolesík reagoval na moje vystúpenie. Ešte raz opakujem. Nemením pravidlá, ktoré sú dané, ale chcem, aby to bolo aj reálne vykonateľné. To znamená, aby o tom rozhodovali tí občania, ktorých sa to týka. Tí, ktorí sú nespokojní, ako odpovedal pán Hraško, spravodajca, lebo oni sú ukrivdení. Lebo, hovorím, neviem si predstaviť, ako sa budú môcť domôcť, pokiaľ to stále bude cez to referendum v celej obci, ako sa oni vlastne môžu aj v súčasnom platnom zákone domôcť toho práva, aby vôbec tú svoju myšlienku realizovali de facto aj de iure v danom čase. To znamená, preto hovorím, že to referendum aj tá petícia sa musí vzťahovať na tú časť, ktorá sa chce odčleniť, lebo ináč my si napíšme do toho zákona, že odčlenenie neni možné a je to vybavené.
A ja nezmenšujem tritisícčlennú hranicu, ktorá je tam, dokonca ešte dávam aj katastrálne územie, dĺžku hranice, to tam ešte aj sprísňujem, aby to išlo, ale musia o tom rozhodovať tí občania, ktorí sú nespokojní. Lebo 90 % občanov, ktorí sú v tom veľkom meste, sú, samozrejme, spokojní s tým, aký je stav. A oni nemajú problém, aby oni neboli teda odčlenení alebo pričlenení, oni vôbec nebudú o tom rozmýšľať, pretože tí voliči, gro voličov je v tom meste. Aj tie mestské časti, ktoré sú väčšinou bývalé obce, ktoré boli násilným spôsobom pričlenené, to je problém. A ja sa týchto zastávam.
A myslím, že tritisícčlenná komunita, keď Slovensko povedalo, že to je tá životaschopná a nikto to nenapadol zatiaľ, je to tak, tak hovorím, že, áno, dajme im šancu, aby to mohli aj de facto urobiť v reálnom živote podľa tohto zákona.
Ďakujem pekne.