19. schôdza

Ďakujem za slovo. Niekoľko slov k tomu. Áno, sú v tomto návrhu zákona, by som ho tak rozdelil na také dve časti, sú tu dobré veci, ktoré sa dajú podporiť, čo sa týka tých exekútorov, ale je tu aj druhá tá časť, s ktorou ja osobne nemôžem súhlasiť, a to je trestať niekoho prácou. Aj keď sú to len verejnoprospešné práce.
V kontexte našej krajiny pri tej legislatíve, miere nezamestnanosti myslím si, že to nerieši ani problém, navyše, navyše mnohí práve títo ľudia, ktorí majú problém so zákonom, spáchaním či už trestnej činnosti, alebo priestupkovej činnosti, väčšinou sú to ľudia, ktorí sú práve nezamestnaní, ktorí sú na aktivačných prácach, na menších obecných službách, teda v rámci tých verejnoprospešných prác sú v tom systéme zaradení. Takže ak by to mala byť, ak by to mal byť trest pre týchto ľudí, tak to neni ani pre nich tým trestom.
Ale v zásade ja mám problém s tým najzásadnejším, že trestáme kohosi prácou. No ak si stratil slobodu, ak si spáchal trestný čin a si väzňom, si stratil tú slobodu, no tak dobre, tam sa ťa pýtať nebudem, tam si povinný pracovať. Ale v takomto systéme potom, kolega Kaník to veľmi pekne aj spomenul, samozrejme, v tom predchádzajúcom čítaní alebo v tom záverečnom slove, že tá rodina je v podstate tou prioritnou, formujúcou. Samozrejme, rodina je primárnou pri socializácii každého jedinca. Ale aj ten širší kontext, spoločenský kontext, a to sú príbuzní a spoločnosť ako taká, aj tá je socializačná a tá má vplyv takisto. Buď pozitívny, alebo negatívny. A ja som spomenul vtedy len ten širší kontext. Samozrejme, ten užší kontext rodiny, ten je prioritný, ten je najdôležitejší, ale ten širší kontext sociálnych väzieb a vplyvov má takisto vplyv na naše deti, ale aj na nás ako na dospelých. A to je naozaj, či to sú audiovizuálne filmy, tlač alebo rozhlasové vysielanie, teda zvukové záznamy, tak majú veľmi silný vplyv na každého jedinca. Tu som chcel tým povedať, a zvlášť keď ten jedinec v pubertálnom období, v adolescentnom období, keď už sa tak, akoby tak sa snaží byť trošku viac aj samostatný, nebyť len závislým na tej, v úvodzovkách závislým, na tej rodine, ale tí mladí ľudia potrebujú mať aj trošku takú slobodu a ten rozlet a v rámci tej slobody si myslia, že už môže všetko a že teda rozumejú celému svetu. Práve tam je ten moment, ktorý môže negatívne pôsobiť ako na tie deti.
Samozrejme, tuto tak sa spomínalo, že keď príde nejaký mladistvý, vyvesí nejakej starej pani bráničku a odnesie to do kovošrotu, že je to také zlé. Toto by som vedel vyriešiť aj iným spôsobom, aby jednoducho železo bolo odpadom. Nie zbernou surovinou, za ktorú sa bude platiť, lebo tí, ktorí prevádzkujú možno tie zberné suroviny, koľkokrát zoberú práve aj tie poklopy z ciest a podobne, tak jednoducho aby to bol odpad a jednoducho nemalo by to železo žiadnu hodnotu, nemalo by žiadnu cenu. Viem si to predstaviť, že by to aj tak fungovalo.
K tým exekútorom krátko. Keď sa len tak vrátim, tak tento návrh chcem aj podporiť a je to naozaj aj tak veľmi pekne aj tuná uvedené, "kedy pri malých dlžných sumách vymáhaných exekútormi výška konečnej sumy častokrát výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky". Je to naozaj tak. Toto nám prináša každodenná prax. Odpusťte mi za výraz, použijem ho možno trošku taký tvrdší, ale veľakrát potom tí exekútori sa správajú akoby novodobí výpalníci, ktorí sú chránení ešte zákonom. Ja si to myslím, že veľakrát to naozaj tak je.
A potom aj ďalšia vec je taká, že pridelí sa exekútor alebo exekútor, ktorý je napríklad, poviem, je z Bratislavy a ten, ktorý je exekvovaný, je z východného Slovenska, možno z Košíc alebo, ja neviem, z Čiernej nad Tisou, a ešte sa tam zaplatia aj tie ďalšie náklady, ktoré sú s tým spojené. Myslím si, že toto je také veľmi trefné, je to veľmi dobré.
A ja by som tak ešte navrhovateľa poprosil, ak by sa to aj v hlasovaní dalo rozdeliť na tie dve témy, lebo tých exekútorov by som veľmi rád ako podporil, hej, teda ten návrh, ako obmedziť teda tých exekútorov. Veľmi rád by som to podporil. Alebo ešte si to rozmyslieť a prepracovať to a rozdeliť to na tie dva návrhy. Lebo tento by som veľmi rád podporil.
Lebo stretávam sa aj ja vo svojom okolí, kedy v podstate tí ľudia sú naozaj nešťastní a tie sumy tak vysoko prevyšujú tú pôvodnú pohľadávku, že tí ľudia nie sú schopní to zaplatiť. Veľakrát sa to práve dotýka marginalizovaných skupín, veľakrát sú to ľudia, ktorí nie sú schopní sa brániť, ktorí nie sú schopní odolávať tomuto tlaku, tomuto svetu. A veľakrát aj tie právne služby, nevedia sa k tomu dostať. A akoby mnohí nezodpovedne, ak sú, a sú medzi nimi takíto, ja nechcem povedať teraz, že všetci sú, ale sú aj takí, ktorí zneužívajú v podstate túto vec a naozaj robia si nárok na niečo, čo im nepatrí. A je to veľmi nespravodlivé, pretože jednoducho má byť to primerané.
Tak ja len toľko k tomu.

Tak na vyjadrenie môjho postoja k tomuto zákonu hádam stačí aj faktická, hoci by možno zišla by sa rozprava, ale nie pre šetrenie času, ale pre efektivitu komunikácie aj vyjadrenia postoja.
V princípe ja s oboma ideovými zámermi, ktoré sú predložené v tomto návrhu, súhlasím. Idem k tomu prvému, ktorý je pre mňa jednoznačný, a týka sa práve zastropovania výšky odplaty pre exekútorov, a to tak, aby nepresahovala výšku istinnú, resp. pohľadávky, okolo ktorej sa samotná exekúcia vedie. V súčasnej situácii aj v apeloch, ktoré tu odznievajú predovšetkým z radov možno aj poslanca pána Hlinu, alebo aj pri pripomienkovaní zákona o bankách alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, myslím si, že takýto návrh nepotrebuje komentár. A ak by táto pôda bola apolitická, neviem si predstaviť ako ináč, ako neschválením naprieč celého politického spektra by mal, tento zákon by mal byť prosto schválený.
Čo sa týka tej druhej časti, tam som sa zamýšľala nad jednou vecou. Ako viem si predstaviť, že trest pre nemajetných rodičov, ktorí nemajú čím ručiť ani nemajú čím zaplatiť za škodu páchanú ich vlastnými deťmi, obzvlášť na ich popud, že toto by mohlo byť spravodlivé riešenie, ako môžu napraviť škodu, ktorú ich deti na ich vlastný popud vykonali. Ale poznám aj prípady rodičov, ktoré si so svojimi deťmi nevedia poradiť a sú nemajetní. A trestať týchto rodičov takýmto návrhom, takýmto prijatým opatrením, mi nepripadá správne.
Takže v tomto prípade naozaj pri tomto predloženom ideovom zámere by sa žiadalo rozlíšenie na dve skupiny takto konajúcich detí na popud vlastných rodičov, ale aj ochrana pre rodičov, ktorí sú už potrestaní tým, že sú ich vlastné deti nezvládnuteľné.
Ďakujem.

Mám osobné skúsenosti. Takíto páchatelia, ktorí sú odsúdení na verejnoprospešné práce aj v obciach, aj v mojej obci, naozaj urobia za mesiac oveľa viac roboty ako niektorí aktivační, keď piati pracujú celý mesiac. Ja si myslím, že aj doteraz platná legislatíva, kde sú odsúdení na takéto práce, že naozaj pomáha a môže pomáhať aj do budúcna pre obce a mestá, len treba využívať a spolupracovať so súdmi, aby takáto robota mohla byť pre samosprávy odvádzaná.

Ja len krátko k tým exekútorom. Aby sa odstránil ten stav, na ktorý občania naozaj dlhodobo poukazujú, naňho, máme s tým skúsenosti každý aj osobne, aby to bolo vyvážené a primerané a spravodlivé. Lebo v podstate toto by malo byť predmetom exekútora. A nemôže to byť tak, že tá pohľadávka vymáhaná, ktorá je, hej, a tá odmena exekútora je oveľa vyššia, niekoľkonásobne prevyšujúca. Nemôže sa to ešte ktosi skrývať v tejto krajine a mať nadpráva a správať sa ešte oficiálne akoby taký výpalník a úžerník, čo by som to až tak nazval. Tak ja len toľko k tým exekútorom.
Túto druhú časť navrhovaného zákona teda vítam, že je tuná, a chcel by som ju podporiť, ak by hlasovaním sa to dalo rozdeliť, aby som mohol. Lebo ja s tou prvou časťou mám teda osobný problém, čo sa týka tej aktivácie, pretože istým spôsobom pácha sa násilie. A práve keď je to v tých marginalizovaných skupinách, segregovaných skupinách, veľakrát títo mladí ľudia vidia, ako tí ich rodičia dlhodobo nepracujú, sú dlhodobo nezamestnaní, sú v problémoch, a teraz odrazu otec chodí do práce, a keď sa to dieťa teda pýta, že prečo robia a jak teda práca má byť testom. Tak ako to kolega Kaník spomínal, že tá rodina naozaj je prioritnou. Samozrejme, že je prioritná aj v tomto dávať príklad, že ten otec vstáva do práce preto, lebo je zamestnaný a prináša teda aj ten objem finančný, teda ekonomicky zabezpečuje tú rodinu, aby práca u toho dieťaťa nebola vnímaná ako nejaký trest, aha, otec musí ísť za trest do práce. Však dobre, aj keď ten mladý človek vystrojil lotrovinu, ale aby nebol takýto človek trestaný prácou.

Ďakujem.
K samotnej práci. Ako pán kolega Bublavý povedal, máme to súčasťou Trestného zákona. Je to normálna súčasť Trestného zákona, že trest práce. Takže tuto teraz rozvíjať úvahy na to, že áno, či nie. No proste je to realita. A mnohé krajiny sveta využívajú tento nástroj veľmi efektívne, veľmi účinne, s veľmi výchovným prostriedkom a s veľmi dobrými, dobrými výsledkami. Takže taký istý naivný prístup k tomu, že teraz tu budeme sa zamýšľať nad tým, že ako by bolo, keby tu všetci anjeli poletovali po svete a stačilo by len dohovoriť pekným slovom a všetci by sa začali tak pekne správať. No jednoducho nefunguje to tak.
A takú malú odbočku spravím. Keď pani Tomanová presadila práve ten príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa až do troch detí, ona nemala zlé úmysly, určite nie, ja ju z toho nepodozrievam. Ona si myslela, ako pomôže tým ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ale výsledky boli zlé a sú zlé. Nestačí mať dobrý úmysel. Nestačí lietať niekde nad zemou v oblakoch a myslieť si, že všetci ľudia mi budú rozumieť, a keď sa na nich pekne pozriem a pekne im dohovorím, že aj sa tak budú správať. Nie. Jednoducho svet je plný hriešnikov. A zákony musia byť postavené práve pre tých hriešnikov, nie pre anjelov. Pre anjelov by sme zákony nepotrebovali.
Keď hovoríme o priestupkoch, tu nejde o železo. Tých priestupkov je masa rôzneho typu. Ide o to, že jednoducho sú nepostihnuteľné. A keď raz máte zákon a neviete postihnúť človeka, ktorý pácha drobnú kriminalitu, tak ho vlastne podporujete v tom, aby to robil ďalej. A všetkým okolo, ktorí sú slušní, tým sa smejete do očí, pretože sa im smejú do očí tí, ktorí páchajú tú drobnú kriminalitu a opakujú ju. A to je zhubné. To je nebezpečné pre zdravie spoločnosti a určite by sme to nemali podporiť.
A k pani Mezenskej ešte, čo povedala. Ja jej rozumiem. Ale kto iný, až nie rodičia majú zodpovedať za svoje deti? Keď nevedia zvládnuť svoje deti, nie je to aj tým, ako ich vychovávali, nie je tým, že niečo povedzme zanedbali? A keď, no kto? Kto, až nie rodičia? A hovoríme o maloletých deťoch. Veď to dieťaťa dospeje a potom bude zodpovedné samo za seba. Ale kým je maloleté, tak to štát?! Tá rodina je predsa prvá na rade, aj keď to možno je niekedy nepríjemné, aj keď uznám, že aj také prípady môžu byť. No ale kto? Alebo radšej necháme toho nezvládnuteľného mladého človeka, aby robil hocičo? A len budeme krčiť ramenami, že nič sa s tým nedá robiť? Alebo zavreme ho do polepšovne? Alebo čo? Viete, aj to je možno nástroj, keď sa inak nedá, ale tá rodina je, myslím, prirodzený, prirodzený, prirodzené prostredie, kde tadiaľto musíme ísť.
A potom posledná vec, tie zákony nevieme nikdy ušiť na to, že na každého človeka bude iný zákon. Veď tie zákony musia mať všeobecné nejaké atribúty a je pravdepodobné, že sú prípady, kde ten zákon nebude možno práve najoptimálnejší, ale jednoducho nevieme spraviť päť miliónov zákonov pre päť miliónov ľudí. To jednoducho je nemožné. Musíme zovšeobecniť, musíme z toho vybrať, aby to drvivej väčšine vyhovovalo a drvivú väčšinu problémov vyriešilo.
Ďakujem za pozornosť a opäť budem veriť v to, že podporíte tento zákon.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu Zákonníka práce, je to zákon, ktorý považujem za jeden kľúčový pre to, aby sa zmenil ten neradostný trend zvyšovania nezamestnanosti na Slovensku. Čiže máme príliš vysokú nezamestnanosť, najvyššiu v Európskej únii, po Španieloch, Grékoch, Portugalcoch, je všeobecne známy fakt. Všimla si to aj Európska komisia, ktorá v stredu publikovala svoje tzv. Country specific recommendation a ku každej krajine uverejnila svoje odporúčania, čo treba zmeniť.
Jedno z najdôležitejších odporúčaní, ktoré smerovala pre Slovensko, bolo zmeniť trend v rastúcej nezamestnanosti. Nezamestnanosť je kľúčovou otázkou súčasnosti a spolu s vysokými cenami elektrickej energie a takisto spolu so žalostným výberom daní sa stáva témou, ktorej je potrebné sa venovať.
Zákonník práce výrazne ovplyvnil tento trend vývoja nezamestnanosti, keďže podľa posledných údajov sme mali na Slovensku 14,4 % podľa aprílových údajov, pred rokom tak bolo 13,4 %. Po Zákonníku práce začali zástupy nezamestnaných narastať a chceme zmeniť tento trend, chceme sa pokúsiť o nápravu aj touto novelou Zákonníka práce.
V tejto navrhovanej právnej úprave navrhujeme tie opatrenia, ktoré sa už vo svojej praxi osvedčili, ako napríklad možnosť reťazenia pracovných zmlúv na tri roky a predlžovanie trikrát, zrovnoprávnenie zamestnaneckých rád s odbormi a odborovými organizáciami, ako aj flexibilnejšie možnosti dohadovania práce nadčas. Je všeobecne známym faktom, že posledná novela Zákonníka práce pomohla iba odborárskym funkcionárom, nepomohla zamestnancom, nepomohla zamestnávateľom. Kým predtým museli odborári preukazovať svoju reprezentatívnosť a museli dokazovať, že minimálne 30 % príslušných zamestnancov v tej-ktorej firme je organizovaných v odborárskej organizácii, teraz tomu tak nie je. Chceme zrovnoprávniť postavenie zamestnaneckých rád a odborárskych organizácií a chceme opäť dať možnosť zamestnancom vybrať si, či chcú, aby ich zastupovala zamestnanecká rada alebo odborárska organizácia.
Som presvedčený, že keď je práca, tak nemôžeme brániť ľuďom, aby si zarobili, preto aj navrhujeme opäť vrátiť možnosť práce nadčas o 100 hodín naviac, tak ako to bolo pred zmenou Zákonníka práce, ktorú urobil pán minister Richter. A chceme zlepšiť možnosť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Práve sezónnosť je výrazným faktorom, ktorá ovplyvňuje počet zamestnaných. A keďže prichádza leto, keďže prichádzajú sezónne práce, je nutné spružniť pracovný trh aj takýmito formami. Formou práce nadčas a formou možnosti predĺžiť si aj svoj zamestnanecký pomer na dobu určitú. Tieto možnosti boli výrazne obmedzené, preto ich navrhujeme vrátiť späť.
Z týchto dôvodov, dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 501), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 480 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Chcem predkladateľov návrhu zákona podporiť. Hneď v úvode chcem to spomenúť, že tento návrh zákona, naozaj stav zamestnanosti v našej krajine je alarmujúci. Mali sme to minulý týždeň, správa tuná bola o stave zamestnanosti a nezamestnanosti v našej krajine a mesiac predtým sme mali tiež to tuná. Je vidieť, že ten stav zamestnanosti akosi sa nepodarilo ešte stále prelomiť, 14, cca 14-percentná nezamestnanosť stále je problémom pre túto krajinu. Vyše 400(400-tisíc) nezamestnaných, ktorí prácu nemajú, tiež je veľký problém. Aj keď je polovica zhruba tých dlhodobo nezamestnaných a teda tí, ktorí hľadajú aktívne prácu, hej, tam sú tie dve skupiny, ktoré, jedna z nich, z tých dvoch, je viac problémová.
Všetci fungujeme vo svojich rodinách, ale aj, aj v tom širšom kontexte a veľmi často sa stretávame, ja takisto, kde ľudia sa na mňa obracajú, či nemám pre nich nejakú prácu. No naozaj je to veľký problém. Novela Zákonníka práce, keď zmení trebárs aj to dohodovanie tých, zmluvné dojednanie doby určitej z dvoch rokov na tri roky, kde opakovane bola, tej navrhovanej novely, by to bolo, kde trikrát za tie tri roky je možno dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú. Tak ako to bolo kedysi, myslím si, že je to naozaj výhodné, lebo mnohé podniky, a hlavne malé a stredné podniky, flexibilne reagujú na tieto potreby. A to súvisí veľakrát naozaj aj s tými sezónnymi prácami.
Tiež aj ďalšia vec, že ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je len možné z dôvodu - a tu je to vymenované: materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a tak ďalej. Tak aj toto je dobrá vec ešte teda, že sa dá ísť ako nad tento rámec, ktorý je tuná stanovený.
Rovnako tiež aj kolega poslanec Štefanec to tu spomínal, aj tú prácu nadčas, aj tá zohráva rolu, lebo sú naozaj v mnohých tých malých firmách, zvlášť o tých malých podnikateľov ide, kde zamestnávajú možno troch, štyroch, piatich ľudí a potrebujú nárazovo urobiť nejaký objem tých prác, aby to bolo možné, že zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín a u tých vedúcich zamestnancov po súhlase, tak som to, dúfam, že správne pochopil, tak ten by mohol 550 hodín v tom kalendárnom roku urobiť. Aj keď sa to možno nezdá, že je to taká drobnosť, ale aj táto drobnosť v novele Zákonníka práce, dovolím si povedať, že pomôže zlepšiť zlú situáciu na Slovensku, ktorá sa týka zamestnanosti, aj keby to bolo práve v tomto období, ktoré teraz tou sezónou do zimy aj to pomôže, ak by sa nám podarilo aj tú nezamestnanosť znížiť aj o nejaké 2 %, alebo keby to bolo aj menej, ale keď by to pomohlo aj 50-tisíc ľuďom alebo aj 30 tisícom ľudí, bolo by to dobré, bolo by to vhodné, aby tu nebol nejaký Damoklov meč nad zamestnávateľmi, ktorí majú dohodnuté pracovné pomery so svojimi zamestnancami na dobu dvoch rokov. Potom, samozrejme, tí zamestnávatelia veľakrát pristupujú k takým tým pokútnym riešeniam, čiernym prácam a podobne. Myslím si, že toto nechceme v našej krajine, aby to bolo, ale aby to bolo legálne.
Tak ja len v závere toľko, že chcem podporiť návrh tohto zákona a držím navrhovateľom palce, aby im to vyšlo a prešlo aj do druhého čítania.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu je určiť maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru alebo pôžičky pre spotrebiteľov prostredníctvom zavedenia pojmu maximálna ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľské úvery a pôžičky pre spotrebiteľov.
Vážení kolegovia, nebankovky alebo pôžičkové spoločnosti ponúkajú rýchlu a krátkodobú pôžičku veľakrát on-line alebo cez SMS bez toho, aby si zisťovali, či ich klient je schopný splatiť takúto pôžičku. Za svoju "veľkorysosť" žiadajú úrok v rozsahu sto, tisíc, niekedy desaťtisíc percent. Nebankové spoločnosti si totiž na rozdiel od bánk neoverujú, či je klient schopný pôžičku splácať.
Takéto úžernícke spoločnosti vám dajú napríklad 100 eur s tým, že vy im do 15 dní vrátite 125 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za takúto pôžičku tak dosahuje viac ako 22-tisíc percent.
Podľa zverejnených údajov Národnej banky Slovenska len za rok 2012 vzrástli záväzky ľudí na Slovensku voči nebankovkám takmer o 66 mil. eur na úroveň skoro 2,4 mld. eur.
Nebankové spoločnosti rastú hlavne v časoch ekonomickej krízy a parazitujú na raste nezamestnanosti a chudobe. Jednoznačne musíme zastaviť tento novodobý úžernícky klondike. Nemôžeme sa dookola trápne vyhovárať, že to musíme riešiť komplexne. Toto ožobračovanie dôchodcov a hlavne chudobných ľudí musíme okamžite zastaviť.
Do marca 2010 bol v platnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý určoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá bola upravovaná splnomocňujúcim právnym predpisom nariadením vlády Slovenskej republiky. Tento strop však z nového zákona o spotrebiteľských úveroch v súčasnosti platného vypadol.
Predložená novela o spotrebiteľských úveroch zavádza v § 2 nový pojem "maximálna ročná percentuálna miera nákladov" a ohraničuje ju na maximálne 50-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň podpisu zmluvy o pôžičke alebo spotrebiteľskom úvere.
V súčasnosti je platná výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná od 9. mája 2013 na úrovni 0,5 %. Takže maximálna ročná percentuálna miera nákladov bude po schválení tejto novely na úrovni 25 %. Samozrejme, bude to záležať podľa výšky základnej úrokovej miery.
Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné obchody vykonávané eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.
Ďalej navrhujem, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená vyššia ročná percentuálna miera nákladov, ako je maximálna ročná percentuálna miera nákladov. Takýto poskytnutý spotrebiteľský úver, ak bude vyšší ako tento strop, ktorý navrhujem, sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej novela znižuje doterajšiu hranicu, kedy sa za spotrebiteľský úver a súhrn všetkých zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom nepovažuje úver do výšky 100 eur, ale znižujeme túto hranicu na nižšiu úroveň, 10 eur.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.
Dámy a páni, na poskytnutie úverov vplýva aj ekonomická gramotnosť našich obyvateľov. Som presvedčený o tom, že túto ekonomickú gramotnosť by bolo potrebné už vyučovať na základných, ale aj stredných školách. Deti, mládež, v školách by sa mali učiť o tom, čo to je úver, čo to je hypotéka, čo sú to úvery, čo to je úrok pri tom-ktorom percente.
Kríza, hospodárska kríza a chudoba plus táto ekonomická negramotnosť našich obyvateľov ich núti si požičiavať aj s vysokými úrokmi. Tieto nebankové spoločnosti toto častokrát zneužívajú. Som presvedčený, že v tejto situácii štát musí zasiahnuť a sanovať strop, stanoviť strop na tieto úroky. V situácii, keď je exekvovaných v našom štáte 42-tisíc dôchodcov a na Slovensku v roku 2012 bolo vykonaných 500-tisíc exekúcií, je veľakrát dôvodom na tieto exekúcie pôžička s vysokým úrokom. Občania nie sú schopní splácať tieto pôžičky s vysokým úrokom. Potom nastupuje exekútor, ktorý ide po ich nehnuteľnostiach.
Chcem týmto návrhom zabrániť, aby tieto nebankovky, ktoré poskytujú tieto úvery s vysokým úrokom, robili z občanov Slovenska bezdomovcov. Musíme určiť maximálny strop pre úroky pôžičiek. V mojom návrhu to ohraničujem základnou úrokovou mierou Európskej centrálnej banky a jej násobkom.
Pán predsedajúci, skončil som.

Vážená pani predsedajúca a vážení kolegovia, aj dedinské kino začalo, ako tu pán kolega mi hovoril, keď muselo byť niekoľko ľudí, aj omša niekde u niekoho začne, keď je niekoľko ľudí, aj my by sme možno mali do rokovacieho poriadku si dať, že kedy môže začať schôdza, viete, aby to malo aspoň nejakú fazónu, koľko by nás tu malo byť, aby sme začali rokovať.
Pani predsedníčka Laššáková, kde máte svojich poslancov? Máte tu 5 poslancov SMER-u, máte 83 zvolených poslancov a účastnia sa schôdze piati poslanci SMER-u. Moja otázka znie: Pani predsedkyňa poslaneckého klubu SMER-u, kde máte ostatných poslancov? Keby som odrátal tých, čo sú ospravedlnení, je to výrazom obrovskej neúcty. Obrovskej neúcty. Ale aby som bol spravodlivý, musím povedať na druhú stranu. Toto je úplne prázdne. Rozprávame o zákone, ale častokrát tu rozprávame o zákonoch dôležitých pre ľudí. Nemáme ani toľko, že sem prídeme. Opozícia, SDKÚ tu nie je vôbec nikto. Zo SaS-u tu je pani Nicholsonová, ale len preto, že predkladá ďalší zákon. Keby ho nepredkladala, tak vám garantujem, že tu nie je. Proste toto je obludné. To je obludné, čo stvárame, jak zneuctievame tento parlament! Piatich tu máte, pani Laššáková, piatich! Piatich poslancov! Čomu sa venujú? Hanba! Obrovská hanba je to.
Vážení občania, preberáme zákon, ktorý sa týka vás, ak to, čo sa stalo v tejto krajine, že sme vydali občanov tejto krajiny do rúk úžerníkov a exekútorov, tak sa to týka dvoch zákonov. Dva zákony to upravujú. Je to o spotrebiteľských úveroch, ktorý momentálne je tu, a dneska ešte príde Exekučný poriadok. To sú dva kľúčové zákony, ktoré sa týkajú celej tejto problematiky. Vidíte, s akým záujmom poslancov sa to stretlo.
Ja prebehnem niektoré závažné skutočnosti, ktoré hovoria o tom, ako záleží exekutíve, ale aj poslancom tejto krajiny na vás, vážení občania, na vás, na vašich problémoch, lebo keď si požičiate jak tu nejaký chudák z Galanty 300 euro, už po ňom chcú 6-tisíc! Koľko je takých prípadov? Šesťtisíc a ešte už dokonca dvaja exekútori to od neho chcú! Koľko je takých prípadov? Prebehneme si to, lebo chronologicky. Na konci roku 2010 nám Európska komisia zaslala list, teraz si zoberte, to už sme sa minule o tom bavili, keď bola energetická téma, kde nás teraz Európska komisia upozornila, že čo sme tu, čo tu stvárame, že z tých ľudí zdierame s tou elektrikou, tak ona nám už v 2010 poslala list, že čo tam v tej krajine stvárate, čo tam tým ľuďom robíte, keď my toto musíme riešiť? Ten list má 10 strán, kolegovia, ja ho tu určite čítať nebudem. Ten list má 10 strán, ale v zásade to zhrniem, tam je napísané: "Útvary Komisie majú obavu, že mnohí spotrebitelia sú v praxi nútení uhradiť nebankovým poskytovateľom (Pohotovosť) značné sumy, hoci podľa existujúcich pravidiel na ochranu spotrebiteľa príslušné sumy nedlžia. Na druhej strane sa zdá, že spoločnosť Pohotovosť a ostatné subjekty pôsobiace na trhu spotrebiteľských úverov môžu naďalej pokračovať vo svojich podnikateľských praktikách. Vzniká otázka," stále citujem, "aké kroky doposiaľ podnikli orgány?" A ja sa pýtam detto. Aké kroky podnikli orgány? Toto, tento prvý list Európskej komisie prišiel koncom roka 2010. Čo nasleduje? Po tomto prvom liste sa vyjadril hovorca rezortu, že pripravujeme zmenu, ktorou posilnia ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. A mne je to über jedno. Vtedy bola ministerka spravodlivosti pani Žitňanská, vtedy bol minister financií, to znamená rezorty, ktorých sa to vecne týka, oni. A ja sa pýtam, ak tu niekto chce mudrovať, tak sa pýtam, za rok 2010, keď už prišiel ten list, boli vo vláde, za rok 2011, čo sa urobilo? Pozrel som si, lebo keď už hovorca hovorí, že vedia o tom a pripravujú legislatívne kroky, to hovorca potvrdil, to citujem, v piatom volebnom období, zákonov, kľúčových zákonov, ktoré sa toto týka, to znamená spotrebiteľských úverov a Exekučného poriadku, nepredložili nič. Nepredložili nič. Takže skôr, ako tu začne niekto mudrovať do niečoho, tak ja sa pýtam, ako niekto ochránil svojich občanov, kde Európska komisia, odporúčam to ľuďom, prečítajte si to, čo tam píšu. Úplne zhrození sú z toho, že čo ste to tým ľuďom urobili? Ako je to možné, že toto od nich chcete? Tam sú popísané prípady, oni sú zhrození z toho, tie citácie sú úplne, ten preklad je, zamyslite sa nad tým. Čiže ak tento list čítala pani Žitňanská, čítal pán Mikloš a odpovedal úrad vlády, ja sa naozaj pýtam, čo ste urobili? Lebo to je kľúčový moment, keď tam jasne na to dokladovali, že je to, ten stav je alarmujúci.
Prišiel druhý list, lebo odpovedali, v druhom liste z 3. 8. 2011 Európska komisia hovorí, že nie je spokojná s odpoveďou. To znamená, sa zosmolila nejaká odpoveď. Neurobilo sa nič, i keď sa avizovala, že teda ide, neurobilo sa nič, zosmolila sa nejaká odpoveď, Európska komisia nám povedala, že nie je s týmto listom absolútne spokojná. Dokonca tu ešte sa niekto vyjadril z Pohotovosti, že ochrana finančného spotrebiteľa na Slovensku je považovaná za dostatočnú, to hovorí teda človek z tej nebankovky. A nakoniec to je uzavreté spôsobom, že je to celé finančná nevzdelanosť. Nie je to celé finančná nevzdelanosť! Je to cynický nezáujem alebo neochota sa tomu venovať preto, lebo je tam obrovské politické krytie celej tejto záležitosti. Obrovský biznis, do ktorého sa nesiaha. Takže moja otázka znela aj na minulú vládu, čo urobila, keď vedela, a aj na túto vládu, čo urobila, keď vedela, lebo teraz koncom apríla nám prišiel tretí list, ministrovi Lajčákovi, kde znova nás už ani tak nie varuje, ale upozorňuje, že začínajú konanie, že to je, znova ľahkým prekladom, nemysliteľné. Ja sa pýtam, koho chránime? Koho chránime, komu to stojí za to, že vydáte tých ľudí tak, ako ich vydáte alebo niekto ich vydá tak, jak ich vydal, že si zoberú 100 euro a zničia si život, že tých prípadov je iks. Sama, teraz prejdeme na 6. volebné obdobie, vládu SMER-u, tu aspoň doniesol minister Kažimír jednu novelu spotrebiteľského, ale v zásade ona bola pripravovaná kvôli neoprávnenej pomoci. Nebola primárne zameraná na to, aby sme ochránili našich spotrebiteľov. Nebola. Ale boli tam určité ustanovenia, ktoré to upravovali, ale znova tak zľahka - hryzkaj, aby to nebolelo. Ale vďaka za to, ale poďme ďalej.
Ak pani Jankovská v rozhovore hovorí nasledovné, vážení, ja neviem, kto to čítal alebo nečítal, z toho mrazí. Čiže štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, to znamená vecne príslušného ministerstva, ministerstva, ktoré to má v referáte, ministerstva, ktorému by na tom malo najviac záležať, tak povie, čo povie. A zistím, že som to zabudol. Nie, mám to tu. Nebudem to čítať celé. Sama štátna tajomníčka ministerstva skonštatuje: "boli pre ľudí neprijateľné (nemorálne) podmienky". Čiže ona to už vie. Pokračujem ďalej: "Hrozí, že príde o dom - vinou jednej tisícky, ktorú splatila." Rozumiete, niekto si požičia tisícku, tú splatí, ešte viac a ešte aj tak príde o dom! V tejto krajine - Slovensko 2013! A teraz pani štátna tajomníčka hovorí na otázku, koľko firiem na Slovensku takto požičiava peniaze: "vyše sto". Zoberte si to, to je, ja neviem, potravinárskych firiem nemáme toľko, firiem, čo sa venujú potravinárstvu, pomaly. Viete, že to je, ale nebankovému sektoru sa venuje sto firiem na Slovensku. Ďalšia otázka: "Existuje odhad, koľko ľudí si od nich požičalo?" "Nie, sú to súkromné a neevidujeme... Odhadujem, že rádovo ide o stovky tisíc klientov." Stovky tisíc klientov!
Vážení, BMG Invest pred neviem koľkými rokmi je šuviks, keď toto praskne. BMG Invest je šuviks! A končíme, teda pani štátna tajomníčka, s čím končí. A teraz počúvajte dobre, tu zacitujem.
Na otázku, že vyzerá, "akoby nebankovky na Slovensku mali eldorádo a môžu si robiť, čo chcú. Máme taký liberálny podnikateľský priestor?"
Teraz odpovedá pani štátna tajomníčka:
"Tieto problémy s niektorými neprimerane postupujúcimi nebankovkami majú viaceré nové členské štáty Únie. Podobné mali západné krajiny dávnejšie v minulosti. Know-how nebankoviek sa teraz posúva na východ, prechádza aj cez naše alebo územie, aj cez Českú republiku. Západné štáty sa od problémov očistili, veľa z nich pochopilo, že musia napr. limitovať úroky pri úveroch poskytovaných ľuďom. Belgičania majú presne stanovenú maximálnu výšku úroku pri spotrebiteľskom úvere, rovnako vo Švajčiarsku. Nemôže sa tam stať, že bude podnikať nebankovka, ktorá poskytuje pôžičky so 60 % úrokom. Preto teraz aj my uvažujeme o limitácii úverov." Prosím vás pekne, preto teraz aj my uvažujeme o limitácii úverov! Oni vedia, že niekde je už ten malý problém, vedia, aké je riešenie, a oni o tom uvažujú! Však to je hanba! Za celý rok, čo tam sú, nech vrátia peniaze, keď vedia, že to bol problém, vedia, že prešiel cez niečo a ako morová vlna sa to tu valí na nás, a nechajú tu tých ľudí pôsobiť a uvažujú o limitácii úverov, čo robia? Už nemali uvažovať, už to tu dávno malo byť! To je presne ten náš prístup. Presne ten náš prístup, lebo ak to niekde bolo, ak sa niekto z toho poučil a existujú z toho legislatívne nástroje, my to pripravujeme?
Minister Borec sa zobudí teraz niekedy a začne to pripravovať? Koľko tragédií dovtedy bude? Komu na tom záleží, komu tak sakramentsky na tom záleží, aby to eldorádo trvalo? Komu? Pani predsedkyňa, vášmu štátnemu tajomníkovi Burianovi, kvôli nemu to tu držíte? Sa nehanbíte, že sa nehanbíte, že vám to za to stojí, že tých ľudí takto necháte, že sa tvárite, že štátna tajomníčka zistí, že to je zlé, a povie, že idú sa tomu venovať!? Keď už v roku 2010 prišiel prípis z Európskej komisie, že robte s tým niečo, nerobte to tým ľuďom? To je aká vizitka? Tu je ten chudák, nebudem ho menovať, z Galanty, ktorý si požičal 300 euro a dnes má splatiť 6-tisíc! Čo sme to za ľudia? Čo sme to za poslanci? Čo sme to za krajinu, keď sa na to pozeráme?
Minister Borec sem príde na náš výbor a povie, že je potrebné poskytnúť právnu ochranu užívateľom - a ja dopĺňam - aj distribútorom drog. No, už ste im ju poskytli! Už teraz sú díleri a distribútori drog, sú už vybavení, už sú spokojní. Už je dobre. Prosím vás, nenájdete si chvíľku času, že by ste sa venovali tým státisícom ľuďom, tým 40 tisícom dôchodcom, ktorým exekvujú dôchodky, aby ste sa im trošku povenovali? Nenájdete si trošku čas, poslanci za SMER? Nie? Keď už ste všetko vybavili, keď už minister Borec hlavnou jeho agendou bolo poskytnúť právnu ochranu dílerom a užívateľom drog. Už je, už čert to ber! A teraz čo? S čím prídete, s tou kozmetikou, čo avizoval? Že exekučný, tú kozmetiku, to je čistá kozmetika, ja som si to pozeral, to je čistá kozmetika, to nie je vecná vec, ktorá pomôže ľuďom. Nie je. A to je Exekučný poriadok, ktorý akože už robíte, a budete to do televízie predávať, jak pomáhate. Nepomáhate! A kde sú spotrebiteľské úvery a riešenie toho? Kde? Možností nie je veľa, ale sú nejaké. Ja som rád, že sa veci hýbu aj tým smerom, že sme sa dohodli aj s inými kolegami a ideme do Banskej Bystrice - 10. v pondelok o piatej na námestí SNP - protestovať. Pôjdu tam aj kolegovia za KDH, aj za SDKÚ, protestovať proti úžerníkom. Ja verím, že bude aj ďalší protest, v Prešove možno. Tiež protestovať proti úžerníkom, lebo, ľudia moji zlatí, nič iné vám nezostáva, lebo tuná sa nikto nezobudil, nikto, lebo im na tom nezáleží, nezáleží im na tom.
Treba povedať, že čo, aké kroky, a ja som v tomto korektný. Ja vždycky poviem dopredu, že čo sa dá urobiť a že čo sa urobí. Ak existuje inštitút skráteného legislatívneho konania, ktorý sme tu už aplikovali kvôli Pente pred Vianocami, tak, prosím vás pekne, aj spotrebiteľské úvery, zákon o spotrebiteľských, kvôli ktorému trpia tisíce, dokonca sama Jankovská pridala, že stotisíce ľudí, a Európska komisia nám to napísala čierne na bielom, trikrát nám to poslala, tak neexistuje jasnejší prípad poškodzovania ľudských práv, to znamená, čo zakladá dôvod na skrátené legislatívne konanie ako novela zákona o spotrebiteľských úveroch. A to presne urobím, že vyzvem pána Boreca, aby na najbližšiu schôdzu predložil v spolupráci s ministerstvom financií, lebo tam im to patrí, zákon o spotrebiteľských úveroch v tých novelizáciách, ktoré sú potrebné za predpokladu, že neprejde návrh zákona, ktorý predkladá pán Zajac, lebo asi neprejde v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj návrh Exekučného poriadku v skrátenom legislatívnom konaní, lebo je, není pádnejší dôvod na skrátené legislatívne konania ako stav, aký je teraz momentálne v tejto situácii.
Opakujem, BMG Invest alebo čo to bolo, jak sa to volalo, je šuviks oproti tomu, čo sa deje teraz. To je šuviks. To, ako trpia ľudia, ako ste ich vydali, ako ste ich nechali, ako sa na to pozeráte a ako niekto nereagoval, keď mal od 2010. Koľko tragédií sa stalo od roku 2010, koľkým ľuďom sa mohlo pomôcť, keby niekto v 2010. reagoval. Koľkým? To mohli byť tisíce ľudí. Nemuseli možno prísť o niečo, nemuseli si zničiť manželstvá, ale záleží na tom Žitňanskej alebo nezáleží? Ja si dám tú prácu, že sa jej na to spýtam. Aké kroky vykonalo ministerstvo? Ale dávam si prácu, že sa budem pýtať pána Boreca, že čo v tom vykonalo.
Čiže ak nepríde, ak nepríde návrh o spotrebiteľských úveroch a Exekučný poriadok v skrátenom legislatívnom konaní na júnovú schôdzu, tak sa pokúsim zozbierať 30 podpisov, lebo to bude jasný dôvod na odvolanie pre nečinnosť, pre nečinnosť a neschopnosť a minimálnu sociálnu empatiu na riešenie toho, a nezaslúži si ten minister byť na tom ministerstve, ktoré sa volá spravodlivosti, lebo tu už dávno o spravodlivosti nerozprávame. To znamená, pokúsim sa alebo pokúsime sa, verím, že nás bude viac, zozbierať 30 podpisov, ale čo tu hrozí v tomto parlamente? Či ich nezozbierate, okrem toho, že hrozí aj to, že ho, vy ho nebudeme chcieť odvolať kvôli tomu, lebo sa vám to nebude zdať ako dôvod. Už tak či alebo onak, ešte jeden inštitút odporúčam občanom a ja vám pôjdem s vami. Keď ani toto nevyjde, tak okupačný štrajk ministerstva spravodlivosti. Kedy, keď nie teraz? Kedy, keď nie v tejto veci? Neexistuje silnejší motív, neexistuje horší prípad nezáujmu štátu o vás. Horší prípad lobizmu, neschopnosti a mix celého: ignorácie, cynizmu, nezáujmu, iných záujmov a kašlania na občana, lebo je ďaleko pred voľbami, pol roka pred voľbami si všetci na vás spomenú, tak budú chodiť, že nebudete stíhať dvere otvárať. Tam ich, všade budú a budú vám hovoriť, jak chcú pomáhať. Teraz vám môžu pomáhať! Teraz môže SMER pomôcť, teraz, tu pri tejto novele aj pri novele Exekučného poriadku, teraz môže pomôcť. Nemajú veľa možností. Keď už za nás bojuje Európska komisia, už za nás bojuje, za občanov tejto krajiny bojuje Európska komisia, ktorá sama sa na to nemôže pozerať. Takže jedna z ďalších možností, ktorá ešte zostáva, a ja ju avizujem a ja to urobím, lebo to ministerstvo, pokiaľ to sem nedonesie, tak sa nemôže tak volať, ako sa volá. Ten okupačný štrajk možno bude cestou na to, aby sa už niekto konečne zobudil, že či záujmy úzkej skupiny ľudí na zarábaní - a teraz to prečítam, ako to hovorí právnik, ktorý sa venuje ochrane týchto ľudí -, či tento záujem je silnejší ako záujem občana, a tým skončím. Právnik, ktorý sa venuje, pomáha, lebo sú aj takí, chvalabohu, tak píše, že akí sú tí ľudia krutí z tých nebankoviek:
"Sú to ľudia bez škrupúľ, ktorí idú aj cez mŕtvoly, niekedy doslovne. Človek pre nich neznamená nič, vidia iba peniaze. Nedokážem týchto ľudí pochopiť. Neviem, ako môžu spávať. Ani im nezávidím. Smutné je, že svetská spravodlivosť si k nim nevie nájsť cestu."
Človek, ktorý sa zaoberá prípadmi týchto ľudí, toto skonštatuje, ale nemôžme to zgeneralizovať, ale hovorí to o tom, že je to naozaj, ale naozaj mimoriadne zlé. Ja neviem, čo je v tejto krajine tým wake up call-om, že niekto si povie: "Tak už na to sa nedá pozerať!" Ja neviem. Možno ten okupačný štrajk.
Ďakujem pekne.