19. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Feckovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 135 zo dňa 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 516.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 495 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ako prvý sa hlásil do rozpravy ústne pán navrhovateľ a ešte pán poslanec Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi v krátkosti ozrejmiť aj kolegom poslancom, ale hlavne obyvateľom, že prečo si myslím, že k prijatiu takejto novely by malo v slovenskom parlamente dôjsť. Tento zákon ja zaradzujem, tak by som ich pracovne hodnotil, do takých kvázi ropných zákonov. To sú jeden zo zákona alebo jeden z možností, ako sa dostať k peniazom tých druhých, hej. A tento systém bude v dohľadnej dobe mimoriadne silno využívaný a veľmi sofistikovane cez rôzne manipulácie s predpismi, zákonmi, novelizáciami a v konečnom dôsledku bude znamenať to úplne jednoduché, že ako sa dostať k peniazom tých druhých. Poväčšine tých, ktorí majú toho pomenej, lebo v zmysle zásady, ktorá je už známa storočia, na biede sa najlepšie zarába, takto bude fungovať, ten princíp. Lebo už v zásade nie je z čoho. Už čo sa dalo sa predalo, teraz ešte zostáva Chopok. Ten predáme za chvíľku. Teda my nie, ale tuná kolegovia zo SMER-u, vyzerá, že im to predajú. Tak už sme došli k tomu, že aj Chopok. Už tých možností naozaj nie je veľa. Európska únia, zdá sa, pritvrdzuje. Ostávajú ešte peniaze tých chudobných. A teraz ako sa k nim dostať? Dostať sa ku nim cez niečo, ako vytvoríte nejakú odkázanosť alebo pomaly povinnosť niečo platiť. To sú typy zákonov, keď vám príde účet za elektriku, to sa pomaly dozvedáme, že za čo všetko platíme, že sa dozvedáme, že niekoho súkromné projekty platíme. To sme nevedeli, to nám nepovedali. No ono je dobre, že sa to už objavuje.
Ono aj zákon o vodovodoch je jeden z tých zákonov, ktorý tiež hovorí, ako sa dostať k peniazom chudobných ľudí cez tú odkázanosť a cez to, že vlastne si to kúpiť musíte, lebo inú možnosť nemáte. A keďže vieme, že inú možnosť nemáte, tak s vami robíme, čo sa dá. I keď sa to na prvý pohľad javí ako niečo regulované. No netvári. A jeden z dôkazov toho, že to tak nie je, je aj to, že vlastne sme donútili ľudí a nútime ľudí platiť za dažďovú vodu. Zákon pozná definíciu, ktorá hovorí o vode z povrchového odtoku. Ja ju preložím pre ľudí, aby sme tomu rozumeli. Voda z povrchového odtoku je dažďová voda. To znamená, to je tá voda, ktorú my máme možnosti veľké, poniektorí poslanci enormné, ale stále ešte máme hranice a jednou z tých hraníc je, že to nevieme celkom ovplyvniť, že či naprší alebo nenaprší. Teraz by sme chceli, aby nepršalo a napriek tomu prší. Čiže je to mimo našej moci. Dažďová voda je mimo našej moci. A otázka stojí, že prečo by sme mali platiť za odvedenie niečoho, čo je mimo našej moci? Čo nevieme ovplyvniť. Samozrejme, zákonodarca nám hovorí, ale pozor, je to preto, že vy tým, že ste zastavali nejaké územie, ste znížili vsiakavosť tej plochy, to znamená, tá plocha sa nevsiakne a my ju musíme odviesť. Doteraz to plus-mínus sedí. I keď, aj toto by sa dalo nabúrať. Ale dobre. Vychádzajme, že zákonodarca tým, že povedal, tým, že ste si to zastavali, my vám to musíme odviesť. Avšak nedopovedal ďalšiu vec, že tým, že sme to zastavali sme vytvorili predpoklad na to, aby sme sa stali vôbec účastníkmi zmluvného vzťahu s vodárňami a kanalizáciami pre odber vody a odvedenie klasickej odpadovej vody. To znamená z vecka, z kuchyne. Čiže, budem pokračovať v nejakom príklade. Ale ešte raz to zopakujem pre istotu. Tým, že ste niečo zastavali, vytvorili ste si domček, tak ste vytvorili predpoklad, že môžte podpísať zmluvu s tými vodárňami a oni vám môžu poslať účet za vodu a vodu z vecka, ktorú vyprodukujete a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, ale oni vám tam ešte pribalili dažďovú vodu a tu už to nesedí. A v tejto dôvodovej správe aj, aj podstatou, filozofickou podstatou tohto návrhu zákona je, že hovoríme v zásade o dvojitom ako keby zdanení. O dvojitom plnení. Nemôžte spravodlivo od niekoho očakávať, že proste tým, že ste vytvorili predpoklad vôbec, aby ste niečo platili, ešte musíte platiť za niečo, čo je vlastne sekundárnym dôsledkom toho, že ste vytvorili ten predpoklad. Tých príkladov, ako by som to nazval, kebyže niekto vytvoril potraviny, je to úplne v poriadku, že vytvoril potraviny, vy keď idete do potravín, kúpite si, ale nemôžte vám niekto poslať faktúru, že za to, že máte v našej oblasti potraviny, nám musíte platiť. Alebo neviem, viete, že nechcem sa zamotať, tých príkladov by sa dalo urobiť viac. Zákonodarca nedopovedal celý ten príbeh. Platí, že ste znížili vstrebavosť, to platí. Ale nedopovedal to, že ste zároveň tým vytvorili predpoklad. Otázka stojí, čo je väčšie a čo je silnejšie? A silnejšie je to, že vlastne vy ste odberateľom vody aj producentom klasických odpadových vôd, lebo dažďová voda nie je klasicky odpadová voda. A druhá vec, aj poučený skúsenosťami z aktuálneho vývoja, my aj hovorme o tom, že ten spotrebiteľ koncový, ten producent odpadových vôd a odberateľ vody v zásade plní spoločenskú funkciu tým, že vyreguloval tok. V dnešnej dobe prívalových a návalových dažďov, ktoré sú proste tým, že to vyreguloval, proste sú tam z vody, tak plní aj celospoločenskú funkciu, a preto je nie celkom spravodlivé, dokonca nespravodlivé, môžme to aj otvorene aj takto povedať, ho za to penalizovať alebo vyžadovať od neho, za neho úhradu alebo útratu. Skôr by si zaslúžil ten človek tým, že vyreguloval, zreguloval ten tok, že to netečie kade tade, pochvalu, keď už nič iné, ale určite nie faktúru. Čiže podstatou tohto zákona je, i keď predpokladám, že sa to niekomu bude javiť nie celkom namieste, ale filozoficky je to tak. Nemôžte od niekoho chcieť tým, že vytvoril priestor a stal sa účastníkom zmluvného vzťahu ešte do neho, za to, že to vôbec sa ním stal požadovať ďalšiu úhradu. Čo v tomto prípade je odvod dažďovej vody. To je proste vec, ktorá je sekundárnym dôsledkom toho primárneho dôsledku, to znamená, že ste účastníkom zmluvného vzťahu. Tak by to malo byť, samozrejme, v krajinách, kde si svojich občanov ctia, majú ich v úcte, rešpektujú ich, vytvárajú im podmienky, nechcú z nich vydrieť, čo sa dá, samozrejme. To sú asi Šangrí-la, nejaké bájne krajiny. A možno aj krajiny, možno aj kúsok od nás, kde tieto skutočnosti zohľadňujú ináč ako tu. U nás sme si tou cestou najľahšej možnosti, to znamená, vydri z tých ľudí čo najviac a naúčtuj im aj dažďovú vodu. To jak sa dakedy hovorilo, že aj za teplý vzduch budeme platiť, tak v tomto prípade to naozaj sedí, že platíme za dažďovú vodu, za vodu, ktorú nevieme ovplyvniť, lebo aj my sa aj tešíme, my poľnohospodári, že padá a že tečie a za to ešte budeme musieť platiť. To hovorí súčasný existujúci zákon.
Novela ktorá je tu predložená, o ktorou, s ktorou sa uchádzam o vašu podporu, vážení kolegovia, hovorí, že je možne relatívne jednoduchou úpravou, to znamená vyňatím vôd z povrchového odtoku spoplatnenia tomuto to ukončiť. Tento stav, ktorý, ja si myslím, že naráža na určitú protiústavnosť. Hej, môžme to ukončiť tým, že sa vyjmú vody z povrchového odtoku, to znamená, tá faktúra, ktorá nám teraz chodí. A chodí vám tam aj ten štatistický priemer úhrnu zrážok a neviem čo, jak sa to vypočítava, tak sa môže ľuďom, teraz to pre tých ľudí poviem, vážení, mohlo by sa stať, keby to poslanci SMER-u podporili, že nebudete platiť za dažďovú vodu, čo je v zásade nelogické.

Na vystúpenie kolegu Hlinu sú 4 faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ďakujem za slovo, aj predkladateľovi tohto návrhu. Ja som tiež ináč nad touto istou vecou rozmýšľal, ja sa modlím za to veľakrát, aby pršalo, a nie ešte že by som za to platil, že prší. Vnímam tento zákona veľmi nespravodlivý a tak, ako sa zvykne hovorovo hovoriť, že výpalníci vyberajú výpalné a vypaľujú rodinné rozpočty, tak my tu na rodinné rozpočty vyvodňujeme a odplavujeme financie z rodín. Veď je úplne absurdné platiť za to, že prší. V zahraničí majú s tým skúsenosť, a to takú, že ľudia, aj u nás na Slovensku, je otázka času, ak neprijmeme tento zákon, začnú sa správať racionálne, pretože si zavedú nádrže, budú zachytávať túto vodu a jednoducho táto voda nepôjde do kanalizácie. Čo sa stalo v zahraničí? Jednoducho začali mať problém s kanálmi, ktoré sa im upchávali. Dažďová voda veľakrát naozaj pozitívne pôsobí aj v tej samotnej kanalizácii. Len čo tu hrozí? Tu hrozí tiež taká skutočnosť, že vodárne a kanalizácie zdvihnú jednoducho platbu za stočné, nedajú tam, že to je dažďová voda, ale to zdvihnú. Aj tu by trebalo diferencovať medzi spotrebou vody a vyprodukovaným odpadom. Voda všetka, ktorá sa spotrebuje v domácnosti, ani zďaleka sa všetka nevyvedie do odpadu. Sú aj súkromne hospodáriaci roľníci alebo takí, ktorí majú len to nejaké zvieratko doma a nejako veľmi často v podstate túto vodu požívajú, hej, pri hospodárskych zvieratách, a tá voda sa jednoducho vypije, nevyprodukuje sa odpad, ktorý ide do kanalizácie. Tam by bolo vhodné, aby cena za stočné nepresahovala viac ako 55% vodného, lebo zhruba tých 50 % plus-mínus aj vody sa spotrebuje reálne v každej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou Jozef Viskupič. Nech sa páči.

Ďakujem. Hľadal si, hľadal si príklad, ktorý pri tom konštrukte, ktorý hovoríš, že pri primárnej službe je sekundárna, prichádza nejaký sekundárny efekt. Hovoril si o dažďovej vody. Mám ale pocit, že, keďže sa bavíme o dažďovej vode, že z tohto mráčika nezaprší a že nepodporia, lebo naši kolegovia z vládnej strany sú v tomto odborníci. Mali sme tu 2-3 body dozadu návrh, tzv. zmenu návrhu alebo zmenu platnosti tzv. zástrčkového zákona. To je presne to isté. My neplatíme pri RTVS za to, či pozeráme televíziu alebo či používame nejakú službu, ale platíme za to, či máme doma elektrickú zástrčku, alebo nie. Dokonca takým spôsobom, že platíme daň na hlavu, čiže ten, kto zarába minimálnu mzdu, platí úplne rovnaké peniaze ako ten, kto zarába manažérsky 3-tisíceurový plat, takže a tak tento návrh zákona je z dielne vládnych poslancov za prvej Ficovej vlády. Zároveň ho druhá Ficova vláda obnovila, keďže tento rok už od 1. 1. platiť úhrady za služby verejnosti alebo tzv. rovnú daň, resp. daň na hlavu za zástrčky už platiť ľudia nemuseli. Takže preto si myslím aj v symbolike, že z tohoto mráčika proste nezaprší, a majú veľmi rady spájanie jednej služby s platením za službu úplne inú. Ďakujem.

Pani Helena Mezenská, nech sa páči.

Predložený návrh zákona je príbuzný charakteru mojej práce a predmetu môjho záujmu chrániť spotrebiteľov aj od nezmyselných poplatkov, tak ako aj v tomto prípade. Aj na tento druh poplatku spotrebitelia poukazujú. Myslím si, že je naozaj našou úlohou ako poslancov dohliadať na to, aby spotrebitelia, občania neplatili za to, čo si neobjednali, čo nespotrebúvajú, čo nepotrebujú, a nakoniec ani za to, čo nemôžu reálne ovplyvniť. Spotrebiteľ, ako to vy uvádzate v tomto návrhu zákona aj v dôvodovej správe, nie je producentom dažďovej vody. Tento návrh je jasný, jednoduchý, logický a čo je najdôležitejšie, je pre ľudí, pre tisícky spotrebiteľov aj prospešný, preto ho ja podporím. Jediné riziko, ktoré vidím, ak aj dôjde k schváleniu tohto zákona, je v samotnom výkone tohto zákona, tam už isté obavy a pochybnosti mám, pretože reálne predpokladám, že ak sa aj zredukuje tento náklad alebo sa zruší tento poplatok, mám obavy, že vstúpi v skrytej forme do oprávnených položiek, ktorý bude tak či tak započítaný do jednotkovej ceny. Takže jedine v tomto vidím riziko a hrozbu a tam cítim určitý deficit, ktorý by tento návrh zákona mal obsahovať.