19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, nechcel som, ale pán Gábor Gál ma vyprovokoval, tak musím. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Musím, lebo znova. To prekrúcanie. Ja nie som priateľ, nikdy som nebol a nikdy nebudem priateľom extrémnych alebo takých pólových riešení. V tomto kľudne môžme byť niekde v strede. Aj ten návrh, pán kolega, vy ste ho čítali? Pán kolega Gál, že hovorí o troch prerušených bodoch programu. Viete, keď pôjde štátny rozpočet, tak môžte aj týždeň sa venovať poslaneckej práci mimo pléna. Hej, lebo o rozpočte možno sa bude týždeň. Keď pôjdu takéto zákony z posledného vagónu, hej, tie sú, to je 20 minút, hej. No tak to ide rýchlo. Viete, je to stred. Ja som vždycky bol priateľom stredu. A by ma mrzelo, keby sme sa na tomto nevedeli zladiť. Ja nehovorím, že po každom zákone. Ja hovorím po každých troch. A splníme a dosiahneme to, čo myslím, že by sme sa mohli k tomu vrátiť. A ak hovoríte, alebo existuje u vás obava, že tu bude niekto vystupovať a možno práve o to ide. Lebo ten, kto by stále vystupoval k niečomu a nakoniec by sme zistili, že trieska hlúposti, vážení kolegovia, je to presne o tom, že sa odhalí. A potom je už na zodpovednosti tej strany, ktorá ho nominovala, resp. bude ho chcieť nominovať, že či ho postaví znova. To je presne to. Je to lepšie pre voličov do budúcna, keď odhalíme niekoho, kto je mešuge, ako keď zistíme, keď sa nám tu premotá 4 volebné obdobia. A zistíme až po štyroch volebných obdobiach, že čo to bolo za génia. Viete, takže ono je to možno lepšie. Neexistuje polohové, že všetko, ono všetko zlé je na niečo dobré. Vôbec by som sa toho nebál, vážení kolegovia, po tých troch zákonoch, dokonca by som to povedal, že našou povinnosťou, pokiaľ to cítime, že toto je parlament. A pokiaľ vieme, čo je parlament, pokiaľ vieme, že kvôli tomu, že vznikali parlamenty, pretiekli potoky krvi. Ja viem, že nás už len za rukáv ťahali. Ja to nerád hovorím a povedali nám poďte. Nevážime si to. Nevážime, nectíme si ho. Preto sme urobili to, čo sme urobili. Uľahčili sme si život. Ale to nie je zmyslom. Zmyslom rokovacieho poriadku nie je uľahčiť život poslancom. Zmyslom rokovacieho poriadku je vytvoriť tak, aby rokovanie bolo primerané, kontinuálne a s dobrým výsledkom po parlamentnej diskusii. Aby sme urobili tomu zadosť. Nerobíme tomu zadosť. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol v poradí štvrtý návrh, o ktorom si myslím, že je dôležitý, aby bol prijatý, tak minimálne prejednaný. O prejednaní - mám tú možnosť vďaka ľudom, ktorí ma sem zvolili. Či bude prijatý, záleží aj na vás. A myslím si, že pre túto krajinu je jeden z dôležitých, preto ho predkladám. Ten zákon sa volá o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Hovoríme o zmene a novelizácii tohto zákonu. Má aj svoje číslo. To číslo je 442/2002 Z. z. Bližšie a odôvodnenie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 135 zo dňa 7. mája 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 516.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 495 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi v krátkosti ozrejmiť aj kolegom poslancom, ale hlavne obyvateľom, že prečo si myslím, že k prijatiu takejto novely by malo v slovenskom parlamente dôjsť. Tento zákon ja zaradzujem, tak by som ich pracovne hodnotil, do takých kvázi ropných zákonov. To sú jeden zo zákona alebo jeden z možností, ako sa dostať k peniazom tých druhých, hej. A tento systém bude v dohľadnej dobe mimoriadne silno využívaný a veľmi sofistikovane cez rôzne manipulácie s predpismi, zákonmi, novelizáciami a v konečnom dôsledku bude znamenať to úplne jednoduché, že ako sa dostať k peniazom tých druhých. Poväčšine tých, ktorí majú toho pomenej, lebo v zmysle zásady, ktorá je už známa storočia, na biede sa najlepšie zarába, takto bude fungovať, ten princíp. Lebo už v zásade nie je z čoho. Už čo sa dalo sa predalo, teraz ešte zostáva Chopok. Ten predáme za chvíľku. Teda my nie, ale tuná kolegovia zo SMER-u, vyzerá, že im to predajú. Tak už sme došli k tomu, že aj Chopok. Už tých možností naozaj nie je veľa. Európska únia, zdá sa, pritvrdzuje. Ostávajú ešte peniaze tých chudobných. A teraz ako sa k nim dostať? Dostať sa ku nim cez niečo, ako vytvoríte nejakú odkázanosť alebo pomaly povinnosť niečo platiť. To sú typy zákonov, keď vám príde účet za elektriku, to sa pomaly dozvedáme, že za čo všetko platíme, že sa dozvedáme, že niekoho súkromné projekty platíme. To sme nevedeli, to nám nepovedali. No ono je dobre, že sa to už objavuje.
Ono aj zákon o vodovodoch je jeden z tých zákonov, ktorý tiež hovorí, ako sa dostať k peniazom chudobných ľudí cez tú odkázanosť a cez to, že vlastne si to kúpiť musíte, lebo inú možnosť nemáte. A keďže vieme, že inú možnosť nemáte, tak s vami robíme, čo sa dá. I keď sa to na prvý pohľad javí ako niečo regulované. No netvári. A jeden z dôkazov toho, že to tak nie je, je aj to, že vlastne sme donútili ľudí a nútime ľudí platiť za dažďovú vodu. Zákon pozná definíciu, ktorá hovorí o vode z povrchového odtoku. Ja ju preložím pre ľudí, aby sme tomu rozumeli. Voda z povrchového odtoku je dažďová voda. To znamená, to je tá voda, ktorú my máme možnosti veľké, poniektorí poslanci enormné, ale stále ešte máme hranice a jednou z tých hraníc je, že to nevieme celkom ovplyvniť, že či naprší alebo nenaprší. Teraz by sme chceli, aby nepršalo a napriek tomu prší. Čiže je to mimo našej moci. Dažďová voda je mimo našej moci. A otázka stojí, že prečo by sme mali platiť za odvedenie niečoho, čo je mimo našej moci? Čo nevieme ovplyvniť. Samozrejme, zákonodarca nám hovorí, ale pozor, je to preto, že vy tým, že ste zastavali nejaké územie, ste znížili vsiakavosť tej plochy, to znamená, tá plocha sa nevsiakne a my ju musíme odviesť. Doteraz to plus-mínus sedí. I keď, aj toto by sa dalo nabúrať. Ale dobre. Vychádzajme, že zákonodarca tým, že povedal, tým, že ste si to zastavali, my vám to musíme odviesť. Avšak nedopovedal ďalšiu vec, že tým, že sme to zastavali sme vytvorili predpoklad na to, aby sme sa stali vôbec účastníkmi zmluvného vzťahu s vodárňami a kanalizáciami pre odber vody a odvedenie klasickej odpadovej vody. To znamená z vecka, z kuchyne. Čiže, budem pokračovať v nejakom príklade. Ale ešte raz to zopakujem pre istotu. Tým, že ste niečo zastavali, vytvorili ste si domček, tak ste vytvorili predpoklad, že môžte podpísať zmluvu s tými vodárňami a oni vám môžu poslať účet za vodu a vodu z vecka, ktorú vyprodukujete a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, ale oni vám tam ešte pribalili dažďovú vodu a tu už to nesedí. A v tejto dôvodovej správe aj, aj podstatou, filozofickou podstatou tohto návrhu zákona je, že hovoríme v zásade o dvojitom ako keby zdanení. O dvojitom plnení. Nemôžte spravodlivo od niekoho očakávať, že proste tým, že ste vytvorili predpoklad vôbec, aby ste niečo platili, ešte musíte platiť za niečo, čo je vlastne sekundárnym dôsledkom toho, že ste vytvorili ten predpoklad. Tých príkladov, ako by som to nazval, kebyže niekto vytvoril potraviny, je to úplne v poriadku, že vytvoril potraviny, vy keď idete do potravín, kúpite si, ale nemôžte vám niekto poslať faktúru, že za to, že máte v našej oblasti potraviny, nám musíte platiť. Alebo neviem, viete, že nechcem sa zamotať, tých príkladov by sa dalo urobiť viac. Zákonodarca nedopovedal celý ten príbeh. Platí, že ste znížili vstrebavosť, to platí. Ale nedopovedal to, že ste zároveň tým vytvorili predpoklad. Otázka stojí, čo je väčšie a čo je silnejšie? A silnejšie je to, že vlastne vy ste odberateľom vody aj producentom klasických odpadových vôd, lebo dažďová voda nie je klasicky odpadová voda. A druhá vec, aj poučený skúsenosťami z aktuálneho vývoja, my aj hovorme o tom, že ten spotrebiteľ koncový, ten producent odpadových vôd a odberateľ vody v zásade plní spoločenskú funkciu tým, že vyreguloval tok. V dnešnej dobe prívalových a návalových dažďov, ktoré sú proste tým, že to vyreguloval, proste sú tam z vody, tak plní aj celospoločenskú funkciu, a preto je nie celkom spravodlivé, dokonca nespravodlivé, môžme to aj otvorene aj takto povedať, ho za to penalizovať alebo vyžadovať od neho, za neho úhradu alebo útratu. Skôr by si zaslúžil ten človek tým, že vyreguloval, zreguloval ten tok, že to netečie kade tade, pochvalu, keď už nič iné, ale určite nie faktúru. Čiže podstatou tohto zákona je, i keď predpokladám, že sa to niekomu bude javiť nie celkom namieste, ale filozoficky je to tak. Nemôžte od niekoho chcieť tým, že vytvoril priestor a stal sa účastníkom zmluvného vzťahu ešte do neho, za to, že to vôbec sa ním stal požadovať ďalšiu úhradu. Čo v tomto prípade je odvod dažďovej vody. To je proste vec, ktorá je sekundárnym dôsledkom toho primárneho dôsledku, to znamená, že ste účastníkom zmluvného vzťahu. Tak by to malo byť, samozrejme, v krajinách, kde si svojich občanov ctia, majú ich v úcte, rešpektujú ich, vytvárajú im podmienky, nechcú z nich vydrieť, čo sa dá, samozrejme. To sú asi Šangrí-la, nejaké bájne krajiny. A možno aj krajiny, možno aj kúsok od nás, kde tieto skutočnosti zohľadňujú ináč ako tu. U nás sme si tou cestou najľahšej možnosti, to znamená, vydri z tých ľudí čo najviac a naúčtuj im aj dažďovú vodu. To jak sa dakedy hovorilo, že aj za teplý vzduch budeme platiť, tak v tomto prípade to naozaj sedí, že platíme za dažďovú vodu, za vodu, ktorú nevieme ovplyvniť, lebo aj my sa aj tešíme, my poľnohospodári, že padá a že tečie a za to ešte budeme musieť platiť. To hovorí súčasný existujúci zákon.
Novela ktorá je tu predložená, o ktorou, s ktorou sa uchádzam o vašu podporu, vážení kolegovia, hovorí, že je možne relatívne jednoduchou úpravou, to znamená vyňatím vôd z povrchového odtoku spoplatnenia tomuto to ukončiť. Tento stav, ktorý, ja si myslím, že naráža na určitú protiústavnosť. Hej, môžme to ukončiť tým, že sa vyjmú vody z povrchového odtoku, to znamená, tá faktúra, ktorá nám teraz chodí. A chodí vám tam aj ten štatistický priemer úhrnu zrážok a neviem čo, jak sa to vypočítava, tak sa môže ľuďom, teraz to pre tých ľudí poviem, vážení, mohlo by sa stať, keby to poslanci SMER-u podporili, že nebudete platiť za dažďovú vodu, čo je v zásade nelogické.

Ďakujem za slovo, aj predkladateľovi tohto návrhu. Ja som tiež ináč nad touto istou vecou rozmýšľal, ja sa modlím za to veľakrát, aby pršalo, a nie ešte že by som za to platil, že prší. Vnímam tento zákona veľmi nespravodlivý a tak, ako sa zvykne hovorovo hovoriť, že výpalníci vyberajú výpalné a vypaľujú rodinné rozpočty, tak my tu na rodinné rozpočty vyvodňujeme a odplavujeme financie z rodín. Veď je úplne absurdné platiť za to, že prší. V zahraničí majú s tým skúsenosť, a to takú, že ľudia, aj u nás na Slovensku, je otázka času, ak neprijmeme tento zákon, začnú sa správať racionálne, pretože si zavedú nádrže, budú zachytávať túto vodu a jednoducho táto voda nepôjde do kanalizácie. Čo sa stalo v zahraničí? Jednoducho začali mať problém s kanálmi, ktoré sa im upchávali. Dažďová voda veľakrát naozaj pozitívne pôsobí aj v tej samotnej kanalizácii. Len čo tu hrozí? Tu hrozí tiež taká skutočnosť, že vodárne a kanalizácie zdvihnú jednoducho platbu za stočné, nedajú tam, že to je dažďová voda, ale to zdvihnú. Aj tu by trebalo diferencovať medzi spotrebou vody a vyprodukovaným odpadom. Voda všetka, ktorá sa spotrebuje v domácnosti, ani zďaleka sa všetka nevyvedie do odpadu. Sú aj súkromne hospodáriaci roľníci alebo takí, ktorí majú len to nejaké zvieratko doma a nejako veľmi často v podstate túto vodu požívajú, hej, pri hospodárskych zvieratách, a tá voda sa jednoducho vypije, nevyprodukuje sa odpad, ktorý ide do kanalizácie. Tam by bolo vhodné, aby cena za stočné nepresahovala viac ako 55% vodného, lebo zhruba tých 50 % plus-mínus aj vody sa spotrebuje reálne v každej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Hľadal si, hľadal si príklad, ktorý pri tom konštrukte, ktorý hovoríš, že pri primárnej službe je sekundárna, prichádza nejaký sekundárny efekt. Hovoril si o dažďovej vody. Mám ale pocit, že, keďže sa bavíme o dažďovej vode, že z tohto mráčika nezaprší a že nepodporia, lebo naši kolegovia z vládnej strany sú v tomto odborníci. Mali sme tu 2-3 body dozadu návrh, tzv. zmenu návrhu alebo zmenu platnosti tzv. zástrčkového zákona. To je presne to isté. My neplatíme pri RTVS za to, či pozeráme televíziu alebo či používame nejakú službu, ale platíme za to, či máme doma elektrickú zástrčku, alebo nie. Dokonca takým spôsobom, že platíme daň na hlavu, čiže ten, kto zarába minimálnu mzdu, platí úplne rovnaké peniaze ako ten, kto zarába manažérsky 3-tisíceurový plat, takže a tak tento návrh zákona je z dielne vládnych poslancov za prvej Ficovej vlády. Zároveň ho druhá Ficova vláda obnovila, keďže tento rok už od 1. 1. platiť úhrady za služby verejnosti alebo tzv. rovnú daň, resp. daň na hlavu za zástrčky už platiť ľudia nemuseli. Takže preto si myslím aj v symbolike, že z tohoto mráčika proste nezaprší, a majú veľmi rady spájanie jednej služby s platením za službu úplne inú. Ďakujem.

Predložený návrh zákona je príbuzný charakteru mojej práce a predmetu môjho záujmu chrániť spotrebiteľov aj od nezmyselných poplatkov, tak ako aj v tomto prípade. Aj na tento druh poplatku spotrebitelia poukazujú. Myslím si, že je naozaj našou úlohou ako poslancov dohliadať na to, aby spotrebitelia, občania neplatili za to, čo si neobjednali, čo nespotrebúvajú, čo nepotrebujú, a nakoniec ani za to, čo nemôžu reálne ovplyvniť. Spotrebiteľ, ako to vy uvádzate v tomto návrhu zákona aj v dôvodovej správe, nie je producentom dažďovej vody. Tento návrh je jasný, jednoduchý, logický a čo je najdôležitejšie, je pre ľudí, pre tisícky spotrebiteľov aj prospešný, preto ho ja podporím. Jediné riziko, ktoré vidím, ak aj dôjde k schváleniu tohto zákona, je v samotnom výkone tohto zákona, tam už isté obavy a pochybnosti mám, pretože reálne predpokladám, že ak sa aj zredukuje tento náklad alebo sa zruší tento poplatok, mám obavy, že vstúpi v skrytej forme do oprávnených položiek, ktorý bude tak či tak započítaný do jednotkovej ceny. Takže jedine v tomto vidím riziko a hrozbu a tam cítim určitý deficit, ktorý by tento návrh zákona mal obsahovať.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Mne sa páči tento návrh a chcem ho obohatiť možno z iného pohľadu, taká obhajoba technická. Skúsme si dať otázku, pri odkanalizovaní vody za čo vlastne vznikajú vodárenským podnikom náklady? No zato, že voda prejde potrubím sama osebe, tam, samozrejme, boli potrebné nejaké fixné náklady, ktoré boli zapracované do tohto systému, tie sa už nemenia. Ja si myslím, že úplne podstata nákladov vodohospodárskych spoločností vzniká pri kanalizovanej vode z toho, že túto vodu je potrebné čistiť, že jednoducho sú tu potrebné mechanické a chemické systémy, ktoré ozaj vyvolávajú nie fixné, ale prevádzkové náklady. A z tohto pohľadu môže teda byť úplne logické, že čím viacej tej vody pretečie, tým viacej takýchto nečistôt mechanických, chemických v nej máme a tým viacej ich musíme zachytiť, na čo vynakladáme prostriedky, ktoré sú tomu primerané. Avšak pri dažďovej vode sa možno oprávnene domnievať, že sa jedná o formu, nechcem povedať, úplne čistej, lebo už dnes nie je čisté úplne nič, lebo aj kyslé dažde máme, ale v zásade ide o vodu, ktorú čistiť nie je potrebné, ba dokonca, ak by sme na to pozreli trocha úsmevne z opačnej strany, tak je to voda, ktorá pomáha rozriediť kaly a pomáha technologickému procesu v tých samotných zariadeniach filtračných vodu úspešne odkanalizovať, takže ak by sme sa chceli dostať do istej skratky, takej trocha mierne provokatívnej, tak povieme, že dokonca by mohol odberateľ vody faktúrovať vodárenskej spoločnosti súčiastku za to, že jej pomáha pri technológii čistenia vody. Takže tento technologický pohľad, by som si dovolil tiež naň upozorniť. A z toho pohľadu je tiež absurdné, aby sme za niečo takéto platili, a návrh pána poslanca Hlinu s radosťou podporím.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, určite hrozí v našej krajine, je to riziko obrovské, že také, táto úprava by sa potom premietla niekde úplne inde, hej, no ale tak potom nerobme nič. Viete, že to je potom fakt už totálna defenzíva, totálna rezignácia, však nerobme, však dajú to niekde inde. Nie, urobme to a pristrážme cez regulačné mechanizmy, nech to nedajú inde. Pravda je taká, že len Bratislavská vodárenská spoločnosť nevie, čo má robiť s peniazmi, toľko ich majú a robia také psie kusy, že tu niektorí kolegovia by vám vedeli doplniť, ktorí kontrolujú Bratislavskú vodárenskú prostredníctvom straníckych nominantov, že nevedia, ako to majú minúť. Čiže áno, musia nastúpiť regulačné mechanizmy a nemôže sa to nakryptovať niekde inde. Určite to treba prizrieť a ustrážiť. Ale to ergo neznamená, že teraz rezignujeme, lebo však tak či tak sa to objaví a niekto by to možno argumentačne tak postavil, však to je jedno, však to dajú niekde inde. Nie. Neurobme to, nerezignujme a nedovoľme to hlavne, lebo to viem, že niekomu by to strašne vyhovovalo, aby to tak bolo a sa s tým strašne studeno a cynicky kalkuluje a my tak rezignovaní s tým skloneným chrbátom držíme a držíme, kvôli tomuto naozaj nemusíme. A tu aj v diskusii sa objavuje presne, že čo by človek nepovedal, že sa to možno dá otočiť aj opačne. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predošlý návrh zákona, aj za tento návrh zákona hlasovať budem, len dôvod je možno trošku iný. Kým pri tom predošlom návrhu zákona si ho viem predstaviť ešte tvrdší, pri tomto bez toho, aby sa opravil v druhom čítaní a zásadne opravil, by v podstate tých, ktorých chcel možno navrhovateľ chrániť, by na neho, na súčasné znenie iba doplatili.
Skúsim to vysvetliť na jednoduchých dvoch nákresoch. Tak ako je napísaný návrh zákona, tak hovorí o týchto dvoch strechách. Je tu jedna strecha, má 500 m² a je tu druhá strecha, ktorá má tak isto 500 m². Pod touto strechou na Slavíne, pod strechou 500 m² bývajú traja ľudia. Zbohatlík, vila za 3 mil. eur - platí za dažďovú vodu za 500 m². Pod touto strechou, pod 500 m², čo je približne plocha klasického činžiaka trojvchodového, býva 300 ľudí. Týchto 300 ľudí platí dažďovú vodu za 500 m². Ak by sme išli a schválili návrh zákona v prvom a druhom čítaní bez zmien, podľa toho, čo navrhovateľ predstavuje, títo traja ľudia bývajúci u zbohatlíka a týchto 300 ľudí všetci by platili rovnakú sumu za dažďovú vodu. Lebo všetci by platili zvýšené poplatky za stočné, lebo vzhľadom na to, že navrhovateľ vôbec nenovelizuje zákon o regulácii sieťových odvetví, de facto, keď si prečíta návrh zákona o regulácií sieťových odvetví a vykonávaciu vyhlášku, § 2, kde je rozsah, štruktúra a výška oprávnených nákladov, de facto plné náklady, ktoré by sme takýmto, ktoré by takýmto, takouto novelou vodárňam vznikli a kanalizáciám, komplet celé náklady by sa premietli do zvýšenia ceny stočného za nie dažďovú vodu, lebo tá by sa už účtovať nemohla, ale za normálnu klasickú vodu, ktorá do tých bytov a domov bola privedená. Čiže toto najväčšia chyba, bohužiaľ, tohto zákona. Napriek tomu budem za neho hlasovať, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní. Ale jedine novelou zákona o regulácii sieťových odvetví, kde by sa muselo vyslovene zakázať preniesť tento poplatok alebo teda znížený príjem do zvýšenia ceny stočného. V tej podobe, ako navrhovateľ dnes návrh zákona predkladá, drasticky by sa zvýšili poplatky stočného pre najchudobnejších ľudí, ktorí bývajú v činžiakoch, a drasticky na druhej strane by sa znížili poplatky pre najbohatších ľudí, ktorí bývajú v luxusných viliach, vilách. Čím menej ľudí pod väčšou strechou, tým by sa mali lepšie, čím viacej ľudí pod menšou strechou, by sa mali horšie.
Čiže súčasne jak je napísaný návrh zákona, je výrazne, výrazne antisociálny, v prospech zbohatlíkov na úkor najchudobnejších ľudí. Hovorím, napriek tomu ho podporím, lebo sa to dá opraviť v druhom čítaní novelou zákona o regulácii sieťových odvetví. Skúsim teraz použiť ešte potom jeden príklad, ktorý aby sme tak možno sami pochopili takú tú nespravodlivosť, ktorú ľudia cítia, pri týchto poplatkov, alebo pri dažďovej vode, že prečo to je nespravodlivé. Skúsme si predstaviť, že lístok z Bratislavy do Popradu na IC-čko stojí 22 eur. A máme teraz dve možnosti. Že lístok z Bratislavy do Popradu stojí 22 eur alebo lístok stojí 12 eur a 10 eur stojí vstupenka na stanicu. Jeden aj druhý prípad je 22 eur. Ale ak by nám to účtovali železnice, že vstup na stanicu stojí 10 a lístok stojí 12, pravdepodobne by sa ľudia búrili proti tomu vstupu na stanicu, lebo by sa im to nezdalo normálne, však teda keď chcem ísť na vlak, tak musím vstúpiť na stanicu. A to je úplne krásna paralela s tým, čo dnes máme alebo akým spôsobom sú riešené poplatky za dažďové vody. Áno, máme tu náklady na stočné rozdelené medzi náklady na stočné z vody, ktorá do domu alebo bytu prichádza, a rozdelené medzi dažďovú vodu. Ale dokopy na základe zákona, ktorý navrhovateľ nemení, zákona o regulácii sieťových odvetví stále náklady tie kanalizácie budú mať rovnaké s odvodom tých splaškových vôd alebo jak sa to nazýva dokopy, splaškových a dažďových vôd. To znamená, že ak by sme prijali túto novelu, tak náklady by zostali rovnaké a ÚRSO by iba tieto náklady premietlo do menšieho počtu kubíkov, čiže do stočného za klasickú teda vodu, ktorá aj teda do bytu a do domu pritečie. Čiže nestalo by sa nič iné, iba príklad stočné by nestálo euro, ale stálo by dve eurá. Ale možno by ľudia mali lepší pocit, presne tak jako som popisoval pri tých dvoch cenách alebo dvoch rozličných cenových politikách pri lístkoch na IC-čko do Popradu. V jednom prípade ak to bude 22 eur a platíme iba za lístok do vlaku, sme spokojní. Ale ak by nám účtovali 10 plus 12, desať za vstup na stanicu a 12 lístok, tak naveky v nás zostáva nejaký pocit nespravodlivosti. Ale ak chceme, tým železniciam zakázať a zakázať tých, vyberať tých 10 eur, tak musíme povedať, odkiaľ tých 10 eur si zoberú. Alebo teda naozaj zmeniť zákon tak, že tých 10 eur si vôbec za vstup na stanicu pýtať nebudú môcť. A v tom prípade, naozaj reálne aj urobíme to, čo sľubujeme. Čiže, bohužiaľ, ale to ešte raz hovorím a tretí- alebo štvrtý- a desiatykrát, návrh zákona podporím, lebo úmysel je dobrý. Len ho treba opraviť v druhom čítaní. Bohužiaľ, v tejto podobe je iba v prospech bohatých a čím bohatší človek vo väčšom dome, tým väčší prospech a presne opačne na úkor tých najchudobnejších. Lebo nerieši to, kto by zaplatil vlastne znížené, znížený príjem vodární z dažďovej vody. Ďakujem pekne.