19. schôdza

Ja sa chcem zastať ministra vnútra v tom, že keď som hocikedy osobne žiadal o niečo, o nejaké problémy na Slovensku, hneď pri prvom raze ako opozičnému poslancovi dal mi svoj mobil, aby som mu zavolal, keď niečo také sa koná. Tak ja som ten mobil nikdy nepoužil, ale mám ho. Občas sa ním chválim. Na druhej strane ja som naozaj vychádzal z toho, že ide o poslanca. Čiže Lojzo išiel trocha ďalej, hovoril o občanovi a to je správne, že jedná sa o postoj k občanovi hocijakému, nie len k poslancovi. Keď sa takto správajú k poslancovi, je to omnoho, omnoho horšie.
Ja chcem zdôrazniť aj, a to v tej interpelácii je, že ja u Lojza nesúhlasím so všetkými jeho metódami, by som povedal, takého happeningu, búchaním topánkou a tak ďalej a tak ďalej. Ale ten moment, že si naozaj to nezaslúžil a to nebolo primerané, to len chcem podčiarknuť. A ja som ho pár dní po tom dal v otázke na ministra. Ale bol som zle vylosovaný, tak som sa nedostal k interpelácii.
A chcem ešte Lojza poprosiť, že vlastne tí a my, čo tu sme a počúvame všetko toto, majú a máme záujem o to. Čiže nerobíš celkom múdro, keď nám nadávaš im a nám. My sme tu na to, aby sme to vypočuli a prípadne ďalej dávali. Čiže v tomto ťa žiadam, že proste priateľov máš všelikde a aj keď s niečím nesúhlasíme, tak o to, aby si hovoril svoje, za to budeme stáť a budeme za to bojovať. Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne. Podľa zákona o rokovacom poriadku (§ 130 ods. 7) na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Chcem sa opýtať, kde sú ostatní členovia vlády okrem týchto dvoch. A dovtedy, kým tu nebude vláda, tak ako podľa zákona tu má sedieť, tak navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode. (Potlesk.)

Ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi Richterovi. Aj s boľavou nohou sem prišiel, oceňujem to, na rozdiel od iných ministrov, ktorí sú možno zdraví a ignorujú parlament.
Ale chcem reagovať na pána kolegu Alojza Hlinu. Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste poďakovali nášmu kolegovi poslancovi Jožkovi Mikloškovi. Chcem pripomenúť, že to bol jeden poslanec, jeden jediný, ktorý hovoril o tom, že ľutuje svoje hlasovanie o zrušení poslaneckej imunity. A Jožko Mikloško dokonca ocenil kolegu Miroslava Číža, ktorý ako jediný hlasoval proti zrušeniu poslaneckej imunity. No v tejto súvislosti mám na vás otázku, čo si myslíte o svojom hlasovaní o zrušení poslaneckej imunity.

Vážený pán kolega Hlina, naozaj tu v parlamente je nás viacej takých, ktorých trápi a trápilo to, ako bolo s vami narábané pri tejto akcii v marci. Naozaj mi na tom vadí to, že polícia voči vám zasiahla nie ako proti poslancovi, ale ako proti občanovi. Hociktorému občanovi sa to mohlo stať. Hocikomu z našich detí, našich príbuzných sa to mohlo stať. Neprimeraným spôsobom ste boli napadnutý. A ja pri týchto obrázkoch som mal pred očami situáciu v Prešovskom kraji, konkrétne poviem, v okrese Vranou nad Topľou, kde pri voľbách do vyšších územných celkov sa neustále opakuje to, že sa húfne nakupuje rómske obyvateľstvo, aby chodilo voliť, a húfne potom chodí ku volebným miestnostiam. My to veľakrát monitorujeme. V roku 2005 som podal aj trestné oznámenie a naozaj mám pred očami situáciu, keď tam s určitými novinármi monitorujeme túto situáciu. A ten dav ľudí nás môže napadnúť a ja si kladiem otázku, proti komu potom polícia bude zasahovať, či to bude proti nám, a či bude s nami narábané tak ako s vami, že nás spútajú a ešte obuškami nás budú biť, alebo nás budú chrániť pred tým lynčujúcim davom. Takže naozaj ďakujem vám za vaše vystúpenie.

Ďakujem za slovo. Som rád, že sa otvorila táto problematika. Ja som aj osobne s kolegom Hlinom o tom rozprával po tom zásahu. Bol som nad tým pohoršený, aký ten zásah bol. Videl som to na tom videu, tak súkromne mi to ukazoval. Naozaj tu ten zásah tej polície alebo, povedal by som, niektorých tých policajtov bol neprimeraný a možno až príliš horlivý pri takomto zásahu. Tí policajti určite vedeli, že je to poslanec Národnej rady. Ak sa to stane poslancovi Národnej rady v tejto našej krajine, tak potom ako vyzerajú tie zásahy niektorých policajtov voči bežným občanom? Aj tento zásah naozaj bol neprimeraný. A tie údery do hlavy a tie údery, ktoré tam aj absolvoval náš kolega, boli naozaj veľmi neprimerané.
Jedna vec, ktorú chcem tu pripomenúť, keď tu spomínal kolega rokovací poriadok. Ja ho tiež pripomínam. Je potrebné, aby sme sa nad tým zamysleli, že ak chceme premietať tieto filmy tu v tejto snemovni, tak v rokovacom poriadku to nemáme schválené. Ja to opakovane hovorím. A dovolím si to aj pri tejto príležitosti to pripomenúť. V zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7 rečník spravidla hovorí vo voľnom prejave, vo voľnom prednese, pričom má možnosť nahliadať do svojich poznámok. Obávam sa jednej veci, že príde sem niekto z poslancov a pustí nám tu veľakrát, mohol by to byť aj nevhodný film, a bude nás tu týrať celovečerným filmom a môže sa sem postaviť, ale to nie je rozprava, rozprava je o niečom inom a nemá to byť premietanie filmov. Ďakujem.

No tu vôbec nejde o to alebo sa čudujem, keď sa tu ozývajú hlasy, že ako keby sme sa mali hanbiť za to, že sme poslanci. Kto sa hanbí za to, že je poslancom, nech nejde kandidovať. Veď poslanec je ústavný činiteľ. A ústavný činiteľ je preto ústavným činiteľom, aby dokázal a mohol ísť aj do nebezpečných situácií, aby mohol nastavovať chrbát aj za občanov a aby mohol hájiť ich záujmy aj v nebezpečných situáciách. A polícia nesmie siahnuť na ústavného činiteľa takýmto spôsobom ani iným spôsobom. Keď toto budeme prehliadať, tak tu o chvíľu bude absurdistan a anarchia.
Ja som v utorok bol objektom šikanovania, úplne smiešneho šikanovania, buzerácie zo strany dvoch mladých príslušníkov polície, kde oni tvrdili, že som spáchal priestupok. Ja som ho podľa mňa nespáchal. Nech si to oni mysleli, ale hodinu, hodinu ma držali mimo cesty. A keď som sa spýtal, že, preboha, prečo to tak dlho trvá, tak mi povedali: „Sám ste si to predĺžili.“ Bolo to preto, že som si dovolil nesúhlasiť s tým ich pohľadom na vec. Keď takto dovolíme polícii, aby sa správala, od ústavných činiteľov to začína, tak potom naozaj tu o chvíľu bude absolútne bezprávie a svojvôľa. To je neprípustné jednoducho.
A poslanec je ústavný činiteľ, čo je viac ako člen vlády. Stojí nad vládou. A jednoducho toto sa stávať nesmie a nemôže.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom. Tak v to, čo som tajne dúfal, sa mi prepotvrdzuje. A naozaj vám ďakujem, že to vnútorne cítite, že to je problém, odhliadnuc od toho, že ide o mňa. To naozaj by sme si mali nechať v sebe, že cítime, že niečo s tým treba urobiť a treba to zodpovedať, nie tak trápnym spôsobom, ako to zodpovedal minister vnútra, že zásah bol primeraný. Naozaj som hlboko sklamaný z tej odpovede na tú interpeláciu. Hlboko, ľudsky som z toho sklamaný, tak to poviem. Ja chápem politiku vcelku dobre, ale ľudsky som sklamaný z toho prístupu.
A nedá sa na všetko reagovať, ale trebárs na otázku pána Přidala zareagujem. Keď sme rozprávali o zrušení imunity, neviem, či si pamätáte, ja som vystúpil a ja som povedal, že preceňujeme to, tú hystériu, okolo čo robíme, že to, čo podsúvame ľuďom, čo spôsobí, keď to odhlasujeme, že babka v Medzilaborciach nevybehne na námestie a nebude kričať hurá. Ja som to vtedy hovoril. Ani sa nezmení svet tým ľuďom, ani sa im tým nezmenil. Možno paradoxne sa im on zhorší, keď sa toto bude stávať, viete, lebo to je systém zastrašovania. Ja som bol vtedy, ale social proof, to volenie davom, tá hystéria bola tu. A ja vám poviem, akej ďalšej hystérie sa bojím. Tu máme expertov, ktorí stavajú svoju agendu na závisti a nenávisti. A možno polrok, možno tri mesiace pred voľbami tu začne niekto valiť, šúpať zákony o platoch a neviem o čom, že budeme zbohatlíci. To je presne niekoho agendou, ktorú využije v pravom danom momente. A to mi príde také mršinárske úplne hrozným spôsobom. Ja len to avizujem, že predpokladám, že niekoho agendou sa to stane a bude to nosnou agendou, tak ako bola niekedy nosnou agendou imunita a jej zrušenie. No zrušila sa, ja hovorím, nemám s tým nejaký problém, nerobím nič také, však koniec koncov ja som bol aj predtým, ale ľuďom sa svet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu. Odpoveď je v tlači 448 a odpoveď je číslo 19. Je to odpoveď ministra životného prostredia Petra Žigu na moju interpeláciu.
Dovoľte mi, aby som vás informoval v krátkosti o mojej interpelácii. Dotýkala sa lokality tzv. trojuholníka smrti na východnom Slovensku. Je to lokalita pre tých, čo nevedia to, Vranov nad Topľou, Humenné, Strážske. V týchto troch mestách bolo v minulosti a čiastočne aj dneska sú chemické fabriky, ktoré niekoľko desaťročí vyrábali chemické látky a zamorovali ovzdušie a povrchové a podzemné vody odpadovými látkami, ktoré majú obrovský negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.
Pre to, aby ste mali predstavu, aký vplyv to má dneska na zdravie obyvateľov, vám poviem taký príklad. V našom okrese Vranov nad Topľou sa narodí najviac detí s vrodenou chybou na 10 000 obyvateľov (545), je to najviac v celej republike, priemer v celej republike je 240 narodených detí s vrodenou chybou, v Banskobystrickom kraji je to len 155 detí, v okrese Vranov nad Topľou je to 545. V Prešovskom kraji je 3 295 počet onkologických nádorových ochorení.
Dámy a páni, ženy, ktoré sa stretávajú v Onkologickom ústave v Košiciach, si už sarkasticky medzi sebou samy hovoria, že rakovina prsníka je častejšia pomaly ako chrípka. Nechcem tým povedať, že za všetko môžu tieto tri chemické fabriky, ktoré vyrábali v tomto trojuholníku smrti, budem hovoriť ďalej v mojej interpelácii o jednom konkrétnom prípade.
Ale napadla ma taká súvislosť, keď hovorím o onkologických ochoreniach, keď tu môj kolega Alojz Hlina spomenul pri tých deťoch, ktoré chodia do školy postihnutých, či tu vybuchol Černobyľ. Drahý pán kolega, dámy a páni, Černobyľ tu v roku 1986 vybuchol. V roku 1986 na východnom Slovensku bolo nádherné počasie a ľudia, slečny, ženy, dámy sa opaľovali. Nikto ich vtedy neupozorňoval na to, že v Černobyle vybuchla jadrová elektráreň a je dobre vôbec nevychádzať von a nieto ešte sa opaľovať. Dneska toto všetko sa prejavuje v týchto napríklad onkologických ochoreniach.
Ale aby som bol konkrétny, vo svojej interpelácii som sa pýtal nielen na to, čo urobí v sanácii starých environmentálnych záťaží v trojuholníku smrti ministerstvo životného prostredia, ale aj na jeden konkrétny prípad, lokalitu. A to je odkalisko pri obci Poša. Musím vám povedať, že vyzerá ako taký menší alebo stredný rybník, je ohradené. A je to stará environmentálna záťaž na východnom Slovensku. Je to v okrese Vranov nad Topľou. Táto lokalita je najviac zamorená polychlórovanými bifenylmi (PCB látkami) na svete, viac než v Číne alebo na Filipínach, kde likvidáciu týchto látok už v podstate ukončili.
Odkalisko v minulosti počas tých desaťročí malo slúžiť na to, že sa tam mal uskladňovať uhoľný popolček zo štátneho podniku Chemko Strážske. Tento popolček sa mal riediť vodou a do odkaliska sa mal prepravovať potrubím. V Chemku ale na riedení popolčeka nepoužívali čistú vodu, ale popolček miešali s odpadovou vodou, v ktorej sa nachádzali tieto PCB látky, a mnohé iné (arzén, fenoly, benzén a ďalšie nebezpečné látky). Tak došlo k silnému toxickému zamoreniu nielen niekoľko hektárov nádrže, ale aj širokého okolia a podzemných vôd. Z tohto odkaliska vyteká voda cez potôčik do rieky Ondava a zamoruje takto potravinovým reťazcom vlastne celé životné prostredie a nakoniec cez potravinový reťazec vlastne aj ľudí. Podľa určitých štúdií len toto odkalisko v Poši môže takto zamorovať zhruba 250 tisíc ľudí na východnom Slovensku.
Odkalisko Poša už malo doslúžiť a podľa pôvodného zámeru už dávno malo dôjsť k jeho rekultivácii, no namiesto toho ministerstvo životného prostredia v podstate z roka na rok predlžuje životnosť tejto nebezpečnej látky.
Takže moje ďalšie otázky v interpelácii boli, dokedy plánuje ministerstvo životného prostredia predlžovať životnosť skládky toxického odpadu odkaliska pri obci Poša, kedy a ako chce ministerstvo rekultivovať uvedenú skládku nebezpečného odpadu pri obci Poša.
Odpoveď ministra životného prostredia, zhrniem ju, tri zásadné body.
Po prvé, ministerstvo mi píše, že odkalisko pri obci Poši má svojho vlastníka, ktorý je povinný vykonať všetky povinnosti podľa príslušnej legislatívy, to znamená aj sanáciu uvedenej lokality, ministerstvo životného prostredia nebude danú lokalitu sanovať.
K tomu poviem toľko, neviem, ako dlho je tam tento majiteľ, ešte donedávna bol problém, aby vôbec toto odkalisko malo svojho majiteľa. Vyzerá to tak, že to je vlastník Chemka Strážske. Ten do toho podniku vstúpil, kedy vstúpil, pred niekoľkými rokmi, ten sa k starým environmentálnym záťažiam nehlási. A na sanáciu skládok takejto skládky, samozrejme, nemá dostatok finančných prostriedkov, hoci ministerstvo životného prostredia cez operačný program vypísalo výzvu na takéto sanácie skládok.
Ďalej mi ministerstvo píše, že podľa vodného zákona je odkalisko pri obci Poša vodnou stavbou a všetky povolenia na prevádzkovanie uvedeného odkaliska vydáva príslušný obvodný úrad životného prostredia, to znamená, ministerstvo životného prostredia nerozhoduje o predlžovaní životnosti skládky.
Ďalej mi píše, že podľa informácie od pracovníkov Vodohospodárskej výstavby, štátneho podniku, ktorý každoročne zabezpečuje výkon technicko-bezpečnostného dohľadu, je odkalisko prevádzkyschopné a predstavuje minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľov, to znamená, aj Vodohospodárska výstavba, aj odbor životného prostredia patria pod ministerstvo životného prostredia.
A keď píše Vodohospodárska výstavba, že tam je minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľstva, tak, samozrejme, Vodohospodárska výstavba píše o tom, že tá hrádza je staticky únosná, že nehrozí to, čo sa stalo v Maďarsku, že sa roztrhne a že sa vyleje toto odkalisko. Ale Vodohospodárska výstavba nemôže hovoriť o tom, tie desaťtisíce ton sedimentov, ktoré sú v tomto odkalisku a obsahujú takéto nebezpečné látky, či obyvateľov zamorujú alebo nie. Takže Vodohospodárska výstavba sa vyjadruje maximálne ku tejto, dalo by sa povedať, statickej únosnosti.
Odbor životného prostredia, veď predsa to je miestna štátna správa pod ministerstvom životného prostredia, tak nech sa minister životného prostredia nevyhovára, aj odbor životného prostredia, aj Vodohospodárska výstavba patria pod neho.
Po tretie. Ministerstvo píše, že v celej Európskej únii sa uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“, to znamená, ministerstvo životného prostredia nemôže sanovať takéto záťaže.
Ale podľa zákona, ktorý bol schválený v roku 2011, ministerstvo životného prostredia môže sanovať takéto lokality, keď nie je určený vlastník nehnuteľnosti. A vláda Slovenskej republiky rozhodne, že ministerstvo životného prostredia má sanovať takúto starú environmentálnu záťaž. To znamená, ak by sme tu dneska nemali majiteľa, tak vláda by mohla rozhodnúť o tom, že ministerstvo životného prostredia bude sanovať takúto skládku. A ja sa potom pýtam, na čo máme ministerstvo životného prostredia? No na to, aby to životné prostredie sme mali čo najlepšie, aby takto nezamorovali našich obyvateľov. To znamená, vyzývam ministerstvo životného prostredia, aby jednalo so súčasným majiteľom, ktorý možno zajtra nebude majiteľom, a bolo pripravené na to, že v prípade sa ujme tejto sanácie v tomto odkalisku. Jedna z mála pozitívnych vecí v tejto odpovedi je to, že lokalita je zahrnutá v projekte štátneho Geologického ústavu Dionýza Štúra ako monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky. Som rád, že sa budú takéto záťaže monitorovať, ale vôbec nie som rád, že po toľkých rokoch máme takéto nebezpečné staré environmentálne záťaže.
Zároveň mi dovoľte, aby som poďakoval regionálnemu novinárovi Ladislavovi Krivdovi, ktorý sa tejto problematike venuje už dlhodobo. A túto interpeláciu som pripravil spolu s ním. Ďakujem mu za jeho statočnosť, ktorú niekedy musí obhajovať aj trestnoprávne a niekedy aj na súdoch.
Dovoľte mi, aby som požiadal, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou č. 19 (tlač 448) ministra životného prostredia Petra Žigu.
Na záver mi dovoľte povedať, že zdravie obyvateľov Slovenska nepozná politické rozdeľovanie, takéto staré environmentálne záťaže postihujú všetkých ľudí bez rozdielu politiky a týmto hlasovaním o mojej nespokojnosti vás žiadam, aby ste sa pridali k tomu, aby minister životného prostredia sledoval toto odkalisko a prípadne ho v budúcnosti pomáhal sanovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, páni členovia vlády, mám päť interpelácií, takže si dovolím z nich predniesť teraz prvú.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom rozhodnutia luxemburského súdu o zablokovaní slovenských aktív vo výške 29,5 milióna eur. Keďže je to dôsledok vami presadenej legislatívy, tým to vás žiadam o vyjadrenie, akým spôsobom chcete nahradiť túto škodu občanom Slovenska a akým spôsobom chcete zabrániť podobnému vývoju v prípade vami presadzovanej myšlienky jednej zdravotnej poisťovne. Ďakujem za odpoveď.
Druhá interpelácie je tiež na predsedu vlády.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom povinnosti Slovenska vrátiť 3,3 mil. eur späť do európskeho rozpočtu. Je to piata najvyššia suma, akú musí slovenský štát za rok 2010 vrátiť. Týmto vás žiadam o odpoveď, aké budú vyvodené dôsledky a aké opatrenia ste prijali, aby sa takáto situácia neopakovala.
Tretia interpelácia, na pána ministra Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom vydávania nových občianskych preukazov a ich možného prepojenia s kartičkou poistenca, prípadne jeho využívania na ďalšiu komunikáciu s údajmi v Slovenskej republike.
Tisíce slovenských občanov majú trvalé bydlisko v prihraničných dedinách našich susedov najmä v Bratislave a v Košiciach, ale pracujú na Slovensku. Pri prehlasovaní trvalého bydliska zo Slovenska do zahraničia však každému odnímu občiansky preukaz.
Po prvé, ak teda bude medzičasom občiansky preukaz nástrojom komunikácie so štátom, ako s ním budú komunikovať živnostníci a všetci, ktorí majú trvalé bydlisko v zahraničí, ale prácu na Slovensku?
Po druhé, ak bude občiansky preukaz súčasne aj kartičkou poistenca, ako sa budú v zdravotníckych zariadeniach preukazovať ľudia s trvalým pobytom v zahraničí, ale prácou na Slovensku, keď budú mať občiansky preukaz odňatý?
Po tretie, aký zmysel má vlastne odnímanie občianskych preukazov týmto našim občanom?
A, po štvrté, uvažuje sa o náhradnom doklade pre týchto ľudí?
Bez ohľadu na bydlisko by mali mať rovnaké práva ako ostatní, právo usadiť sa kdekoľvek v Európskej únii, pretože sme predsa súčasťou európskeho práva.
Štvrtá interpelácia, na pána ministra Malatinského. Vážený pán minister hospodárstva, interpelujem vás ohľadom operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Množia sa informácie, že narastajú problémy s vyhodnocovaním projektov. A podľa mojich informácií napríklad projekty na inovačné technológie z marca 2012 ešte stále čakajú na svoje spracovanie. Tieto projekty majú navyše začiatok realizácie viazaný na uzatvorenie zmluvy o Národnom finančnom rámci. Takéto pomalé spracovávanie projektov ohrozuje ich realizáciu a situácia speje až k tomu, že firmy sú už z celej situácie znechutené. K oficiálnym informáciám o stave vybavovania sa v podstate nedá dopracovať a mám indície, že samotné projekty čakajú na ministerstve na podpis aj niekoľko mesiacov.
Myslím si, že je nutné zrýchliť celý administratívny proces čerpania prostriedkov, aby sme vôbec boli schopní vyčerpať prostriedky, na ktoré máme nárok.
No a posledná, piata interpelácia, na pána ministra školstva, ktorou ho interpelujem ohľadom medializovaných informácií o projekte národnej sústavy kvalifikácií.
Projekt, na ktorý sa plánuje minúť 25 miliónov eur, nám ponúkli z českého ministerstva zadarmo, čo potvrdil aj exminister školstva Eugen Jurzyca. A potvrdil ich aj český minister Josef Dobeš. Podľa informácie odborníkov viaceré položky v projekte sú vysoko predražené. Keďže tieto kvalifikácie sú s Českou republikou veľmi blízke, stačí málo úprav, aby sa dali použiť na naše potreby.
V týchto súvislostiach sa daný výdavok javí ako vysoko neefektívny a zbytočný.
Týmto žiadam pána ministra o odpoveď. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, chcem interpelovať pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vážený pán minister, žiadam vás o preskúmanie, či vami vymenovaný na návrh generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce Ing. Andreja Gmittera dňa 11. mája 2012 hlavný inšpektor Inšpektorátu práce Prešov pán Ing. Dušan Mošon v čase, keď ste toto rozhodnutie urobili, spĺňal všetky zákonom predpísané podmienky na vymenovanie.
Relevantné podmienky na vymenovanie do funkcie hlavného inšpektora Inšpektorátu práce sú uvedené v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, kde je v § 7 ods. 2 uvedené: „Hlavným inšpektorom môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej päť rokov.“
Odpovedzte ste, prosím, pán minister Richter na moju otázku, či v čase menovania bol pán Ing. Dušan Mošon inšpektorom práce, čo je zákonná podmienka pre platný úkon menovania v zmysle zákona. Uveďte, prosím, pán minister, kto, kedy a na návrh koho bol pán Ing. Dušan Mošon v zmysle platnej legislatívy menovaný za inšpektora práce.
Ak sa preukáže, že nebol dodržaný zákonný postup pri vymenovaní do funkcie v uvedenom prípade, žiadam vás, pán minister, aby ste urobili okamžitú nápravu a pána Ing. Dušana Mošona odvolali z funkcie. V opačnom prípade by ste si mali byť vedomý, že ako člen vlády porušíte platné zákony Slovenskej republiky.
Ďakujem a pretože táto interpelácia nevyžaduje nejaké mimoriadne detektívne skúmanie a vašimi úradníkmi, vážený pán minister, môže byť pripravená veľmi rýchlo, chcela by som si uplatniť z rokovacieho poriadku (§ 130 ods. 2), prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste zaznamenali, že chcem dať hlasovať o tom, že Národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú a lehota na jej odpoveď bude do 15 dní. Ďakujem veľmi pekne.