19. schôdza

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Martin, iba jednu poznámku k tvojmu vystúpeniu. Vyrušuje ťa 25-ročný nájom a dávaš to do polohy, akoby to bola povinnosť. Každopádne to je právo vlastníka pôdu prenajať na 5, 10, 15 alebo 25 rokov, čo je štandardné vo všetkých vyspelých krajinách, nielen Európy, ale i vo svete, kde sa pôda prenajíma na 25, 30 rokov, dokonca s 5- až 10-ročným, s 10-ročnou výpovednou lehotou. Aby poľnohospodár mal čas sa pripraviť na to, že povedzme o päť rokov príde o pôdu, ktorú užíva. Ale každopádne to je právo vlastníka sa rozhodnúť, na akú dlhú dobu prenajme svoju pôdu. Ak má stabilného nájomcu, tak nemá problém tú pôdu prenajať.
Strašíš tým, že to je rok, keď zabudne vypovedať pôdu, že to je 50-ročný nájom, a tak ďalej. Tento vlastník môže vypovedať pôdu hneď na druhý deň s tým, že tá výpoveď je vlastne daná minimálne rok pred ukončením nájmu. To znamená, že on keď sa rozhodne, že už po 25-ch rokoch, alebo 10-ch, alebo 5-ch rokoch nechce pôdu prenajímať, tak jednoducho pošle výpoveď, oznámi nájomcovi, že tá nájomná zmluva končí ukončením svojej platnosti.
No a prekvapuje ma tá vec, ty ako poslanec hlásiaci sa k liberálnej strane alebo strane, ktorá chce hájiť liberálne hodnoty, že chcete obmedzovať vlastnícke práva. Lebo to je právo vlastníka, to nie je povinnosť vlastníka a on sám sa rozhodne, či prenajme to na tých 5 rokov alebo 25 rokov. To znamená, že toto ma prekvapuje, že práve toto právo chceme vlastníkovi zobrať. Dali sme tam skôr obmedzenie, že musí minimálne na 5 rokov prenajať. A to práve v dobe po revolúcii, keď sa pôdy prenajímali na rok alebo na dva, čo sa jednoducho nedalo na pôde hospodáriť, tá pôda sa drancovala a tí, ktorí ju užívali, jednoducho do pôdy neinvestovali, lebo nemali stabilitu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega, že si na mňa reagoval. V prvom rade, nehlásime sa k liberálnym hodnotám, to by som bol teda niekde mimo. A k tomu faktickému. No 25, to je ten, 25, že zajtra mu dám výpoveď, že v roku dvetisíc, neviem koľko, tridsať, či koľko, budem, áno, tú výpoveď ako realizovať?
Ale, vážení, vy si myslíte, že babka, ktorej príde zmluva, nemá nikoho pri sebe, že ona sa v tých paragrafoch vyzná tak super, že zajtra podá výpoveď, aby nezabudla? Respektíve pýtam sa: je právne povedomie občana, vlastníka pôdy Slovenskej republiky také vysoké, že ono vie sa zorientovať v každom zákone, aj v zákone o nájme? Pretože videl som stovky nájomných zmlúv, kde poľnohospodárske, respektíve iné organizácie obhospodarujúce poľnohospodársku pôdu - aj lesnú, ktorých je teda minimum na tú lesnú pôdu, nájomných zmlúv, to som videl možnože desať kusov - si predstavte, že tam neuvádzajú možnosti vypovedania zmluvy. To znamená, že povedia A a nepovedia B, čo je v tom zákone. A to je u mňa ten problém. Že pokiaľ tie zmluvy budú mať, áno, ako je tam možná výpoveď, akým spôsobom na dobu určitú, na dobu neurčitú, keď tam to v tej nájomnej zmluve bude, beriem. Ale, žiaľ, my musíme predsa občanom, nezahmlievať, povedať jednoznačne: je to tak. To znamená, keď dáme 25 rokov a tie zmluvy sú také, aké sú, respektíve nie sú na "pepeáčke", ako bolo vami povedané, pán minister, že čo by sme s tým robili, keď sme to zdedili, že tam prakticky neprekladajú nájomné zmluvy a môžu dať dotácie, takže viac-menej je to veľký problém.
Takže ja hájim tých ľudí, ktorí nie sú právne zbehlí, a dostane to a zrazu zistí, že 25 rokov mu beží. Veď to je nonsens, vážení! Pätnásť rokov už bol problém, 25 rokov, to je veľká doba, nehnevajte sa, pán kolega.
Ďakujem.

Chcem otvoriť rozpravu, aby som mohol k tomuto dať priestor.

Znovu neplánovane vystupujem. O čom sa tu teraz bavíte, pán poslanec, s pánom poslancom Záhumenským, je poslanecký návrh. A ja osobne nechcem, aby tu vznikol dojem, že my chceme niekoho okradnúť o nejakú pôdu týmto návrhom. A vystupujem úmyselne teraz, lebo neviem, koľko ľudí pôjde ešte do ústnej rozpravy, tak vám dávam časový priestor.
Urobte malý pozmeňovák, jednovetový, k tomu, že pred skončením doby nájmu ten prenajímateľ, to poľnohospodárske družstvo musí písomne upozorniť toho majiteľa pôdy, že mu končí zmluva a že mu dáva takéto a takéto návrhy, až potom môže byť zrealizovaná nejaká zmluva. Ale ja súhlasím, že čím dlhší časový horizont pre podnikateľa na pôdu, tým môže viac investovať, tým lepšie môže rozvíjať svoje hospodárenie, lebo, hospodárenie, lebo aj on má svoj záväzok: 25 rokov musí platiť nájom, čiže musí podnikať na tej pôde. Alebo či to bude 20, 10, to je jedno. Ale ešte raz, vystúpil som len kvôli tomu, aby som vám dal časový priestor na to, aby ste urobili pozmeňovák. Dajte tam, že musí byť dopredu upozornený, že mu končí zmluva. Už ako to naformulujete, alebo aj ten predkladateľ, lebo to vzniklo na výbore, táto požiadavka.
A už keď mám slovo, už len dve vety. Čo sa týka toho objektu veteriny, ktorý by mohol prejsť, až to odsúhlasíte, pod poľnohospodársku univerzitu. Je to objekt funkčný, ale prázdny. Sú to labáky. Tým, že vznikla potravinárska fakulta na poľnohospodárskej univerzite, oni by tieto labáky veľmi potrebovali. Tá budova je síce z vonku fajn budova, ale zvnútra by ste tie labáky museli jednoducho zbúrať, lebo to sú, to sú tam, tam labáky, stoly laboratórne a tak ďalej. Čiže ona nie je celkom použiteľná na iné účely, ale poľnohospodárska univerzita tvrdí, že tam vie presťahovať tú fakultu. A tie labáky by nutne potrebovali. Čiže je to snaha využiť tú budovu zmysluplne pre výchovu mladých študentov. Nerád by som bol, aby aj táto budova, vzhľadom na to, že je prázdna, ona je prázdna, aby skončila tak ako budova veteriny v Michalovciach, kedy moji predchodcovia nechceli odovzdať bezplatne túto budovu mestu a dneska ju už nemá ani kto zbúrať, lebo je tak zdevastovaná tá budova. Dneska už môžu dávať zadarmo, za hocičo, už tú budovu nikto nechce. Čiže tieto jednoúčelové budovy, pokiaľ máme záujem, a ja si myslím, že vychovávať mladých poľnohospodárskych expertov je celkom vznešený cieľ, a tam by sme, tam by sme mohli tento majetok dať k dispozícii.
A k tým pozmeňovákom, nehnevajte sa, len priateľská rada. Vytiahnete tu rozsiahle pozmeňovacie návrhy, o ktorých nikto ani netuší, za pol hodinu sa má hlasovať! No akú, priznajte sa, akú dávate šancu takýmto pozmeňovákom, o ktorých nikto ani netuší? No asi, asi veľmi nízku. Ale to je, ja neviem, či taktická chyba vaša, alebo, alebo úmysel, že ani nechcete, aby ten pozmeňovák bol prijatý. Veď musíte to s tými ľuďmi, aspoň im to dajte deň, dva, predtým písomne k dispozícii. Aj nám, lebo ja som to prestal aj počúvať. Lebo som nebol schopný váš jeden pozmeňovák už ani dokončiť. Veď to sú rozsiahle zmeny!
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ako nechcem byť nejak vulgárny, alebo niečo, len, viete, veľakrát sa už stalo, že vaši poslanci tu prišli s pozmeňovákom tesne pred hlasovaním. A skutočne tiež to nebolo ani možno preštudované, ale pritom sa dávali návrhy, že aby to ešte trebárs prišlo do výboru. Takže v tomto ako, neberte mi to za zlé, ale, žiaľ, sú to skôr vaše praktiky, alebo teda vašich poslancov, ako naše. A okrem toho Martin Fecko už tento pozmeňovák tuším niekedy dával, dávnejšie, takže on tu nie je prvýkrát. A myslím si, že si ho mali dostatočný čas poslanci preštudovať. Takže len akože v tomto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister, že ste otvoril rozpravu. Dal ste nám šancu, tá šanca bola aj na minulom rokovaní, ktoré bolo, dopadlo to, ako to dopadlo, hlasovanie, takže nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Keď začnem to od konca, to znamená, k tej veterine, ako sme debatovali. Veď predsa na minulej schôdzi bol zákon o veterine otvorený. Prečo sme ho, teda nedali tiež tie budovy? Alebo máme tam nejaké, neviem, sa dopĺňajú nové budovy, ktoré sú nadbytočné? Alebo neviem, aký je tam teda prehľad o týchto budovách, keď už o to ide? A čo sa týka, by som povedal, toho predávania, lebo, neviem, bolo to aj na výbore, tri body boli minimálne na výbore, to znamená, myslím, že legislatívna, kolegovia z legislatívy mohli si to v pohode prejsť, tie naše veci. A myslím, že sú tak zbehlí. Ten môj návrh, ktorý proste je daný, myslím, že ja tam neoriem na nepooranej zemi, tá zem už je pooraná, len to spresňujem, aby tam niečo vyklíčilo. Nič iné nerobím týmto mojím samostatným návrhom, ktorý nebol, uznávam, nebol na výbore predložený.
Takže myslím si, že v tomto ja veľký zádrheľ nevidím, aby po odbornej stránke bolo to posúdené, aj keď to bolo predložené v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ to neprejde, moja filozofia je jasná, ja ho otváram o mesiac, o dva. To znamená, pôjde to znovu, pretože má to byť o veci, nemá to byť o politikárčení. Takže asi tak, pán minister, aby sme boli v obraze.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že, teda prv než začnem k svojmu vystúpeniu, by som požiadal o bodoch informácie hlasovať o každom bode osobitne, a to preto, aby sme mohli o bode č. 4, ktorý pojednáva o  dvadsiatich piatich rokoch, hlasovať zvlášť.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorý z dielne vlády a z rúk pána ministra prišiel do Národnej rady. Tomu, čo ministerstvo pripravilo a predložilo do Národnej rady, zákonu o pozemkových úpravách, nie je podstatne ani nič možné mu vyčítať. K čomu sa dnes tu viac-menej budem vyjadrovať, tak sú poslanecké návrhy a ich pozmenenia, ktoré sa dostali do tohto návrhu zákona. A ja by som chcel poprosiť pána ministra, aby sa problémy týkajúce sa nájmu riešili pri zákone o nájme, aby sme viedli k nim širokú diskusiu. A je to v jeho rukách, pretože keď minister povie, že čl. č. IV, novela zákona 504/2003 Z. z., je nad rámec pôvodného vládneho návrhu zákona, tak o takomto bode nie je možné hlasovať.
(Hlas v sále.) Pán minister, nestačí v samotnom návrhu zákona doplniť teraz rýchlo, že daný subjekt musí upovedomiť vlastníka, že mu na budúci rok končí nájomná zmluva. Povedzme si, že na Slovensku drvivá väčšina vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy je v staršom, ba skôr v dôchodkovom veku. Títo ľudia sú zvyknutí aj z hľadiska vývoja spoločnosti v tejto krajine, ako spravovať a ako pristupovať k pozemkom? Keď v zákone si prečítajú, že ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely uzatvorená na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Dnes to nahradíme
dvadsiatimi piatimi. Každý poľnohospodár príde a povie, že ja chcem mať istotu a chcem mať zmluvu uzatvorenú na dobu určitú. Automaticky to bude evokovať u väčšiny vlastníkov v staršom veku, že doba nájmu v tomto prípade zo zákona je určená na 25 rokov.
Pokiaľ sa tak stane, tak my touto novelou uprieme a znehodnotíme ústavou garantované právo vlastníka vlastniť pozemok a užívať výhody vyplývajúce z tohto vlastníctva. Áno, je na mieste povedať, že vlastník bude dostávať nájom, ale povedzme si, od dnešného dňa 25 rokov, keď ten nájom bude 100 eur, lebo dnes sa to zafixuje v nájomnej zmluve, tak to bude 100 eur aj o 25 rokov. Je na mieste otázka, že kto kúpi pôdu od vlastníka, ktorá je prenajatá na 25 rokov a za akú sumu, keď on vie, že budúcich 20 alebo 25 rokov sa nebude môcť dostať k tejto pôde, pretože tá je prenajatá na poľnohospodárske účely a má na to pravidelný príjem v istej stanovenej výške, ktorú nemusí prenajímateľ nijak zmeniť.
Dnes trh s pôdou funguje len vďaka tomu, že tá pôda, tú pôdu je možno využívať aj na iné účely, že je možné ju kúpiť, je možné ju získať, je možné na nej hospodáriť. Áno, poľnohospodár potrebuje stabilitu. V jednom súhlasím s pánom ministrom a on so mnou, že pôdu slovenských vlastníkov je treba chrániť a treba zabrániť v maximálnej miere, aby to nadobúdali cudzinci. Práve preto som aj ja ako minister predložil do Bruselu žiadosť o predĺženie zákazu nákupu pôdy zahraničným cudzincom. Priznávam, že je to len na fyzické osoby, pretože táto krajina sa s touto otázkou nevysporiadala pred tým, než vstúpila do OECD. Bohužiaľ, ani ja, ani pán minister sme vtedy neboli prítomní, aby sme povedali, že toto je zlý krok a mali by sme ho vyriešiť. Dnes sa s tým musíme vysporiadať.
Ale v tej chvíli, čo prejde tento návrh, tak musím povedať, že cennou nebude pôda vlastníkov, miliónov občanov tejto krajiny, ale cennou bude zoznam nájomných zmlúv v rukách pár stoviek podnikateľov na Slovensku. Tých, ktorí sprivatizovali štátne majetky, tých, ktorí pokútne kúpili družstevné podielnické listy, a tých, ktorí pokútne vytunelovali poľnohospodárske družstvá a ich prebrali do súkromných eseročiek a akciových spoločností. Pretože už dnes je najväčším biznisom zo strany investičných skupín skupovať poľnohospodárske podniky, či družstvá alebo akciové spoločnosti, ktoré majú uzatvorené nájomné zmluvy na viac ako 10 rokov. Prečo? Pretože pri 10-ročnej investícii do energie, do bioplynových staníc alebo do solárnych kolektorov sa pre nich táto nájomná zmluva stáva tou najcennejšou, ktorá môže byť. Pokiaľ prejde, a preto varujem ctenú snemovňu, pokiaľ prejde takýto návrh, že to bude na 25 rokov, vlastníci stratia hodnotu alebo cenu svojich pozemkov a získajú tí, ktorí už raz získali pri privatizácia štátnych majetkov a dnes sú vo veku, v preddôchodkovom veku a chcú sa zbaviť svojich pozemkov, teda svojich firiem a predať ich čo naj, ekonomicky čo najefektívnejšie.
Pán minister, pokiaľ si osloví banky a bankových analytikov, ktorí na to upozorňovali minulý rok pri Agrokomplexe, a nemám to z vlastnej hlavy, pretože to bol pán Matoušek, analytik z jednej banky, ktorá na to upozornila, že je nevídaný fenomén, že na Slovensku investičné skupiny, ktoré možnože sídlia v Bratislave, ale v drvivej väčšine v Prahe a v iných hlavných mestách Európskej únie, skupujú a dnes tam budujú bioplynové stanice, ktoré neslúžia na to, aby sme mali viac potravín v tejto krajine, a prispievajú tým aj nepriamo k tomu, že ceny potravín rastú.
Ten, ktorý vymyslel takýto návrh zákona, alebo ktorý pripravil, tak ten, úprimne musím povedať, musí mať veľmi hlboko vžité socialistické zmýšľanie v tejto krajine. Ja ako začínajúci podnikateľ v roku 1993, 1994, si pamätám ešte z tých dokumentov a ako študent, že čo to znamenalo na liste vlastníctva alebo pri dedičských konaniach, keď to chceli vlastníci vysporiadať, k pôde bolo vyznačené: pôda v užívaní socialistickej organizácie. Keď zavedieme 25-ročné fixné obdobie nájmu aj s možnosťou, aj s rizikom, že nemusia to využiť, ale väčšina starých ľudí sa bude domnievať, že to tak má byť, tak sme navrátili právo socialistického užívania a vlastníci nebudú mať možnosť efektívne nakladať so svojím vlastníctvom.
Pýtam sa preto, aký je záujem na takomto prístupe? Aký je problém v tom, že dnes je doba nájmu, keď je na dobu určitú, maximálne na 15 rokov. Pätnásť rokov doba nájmu dáva dostatočnú stabilitu a garanciu slovenským poľnohospodárskym podnikom; 25 rokov dáva garanciu na to, že zahraniční investori nebudú skupovať slovenskú pôdu od slovenských občanov. Oni kúpia tie podniky, ktoré majú nájomné zmluvy, a my sa budeme prizerať, pretože oni s tou nájomnou zmluvou, ktorou im vytvárame týmto zákonom možnosť, a touto novelou sa dostanú najrýchlejšie k našim pozemkom. Zahraniční investori nekupujú slovenskú pôdu jedine a jedine vďaka tomu, že na Slovensku pôda je rozdrobená. Lebo kúpte 300 ha pôdy, ktorá má nesmiernu cenu, ale keď táto pôda je rozdrobená v tisíckach malých parciel a švíkov, tak s ňou efektívne neviete hospodáriť. Toto je jediná zábrana, ktorú dnes má Slovenská republika, paradoxne po tom, čo nevieme zakázať firmám nakupovať pôdu na Slovensku, ktorá mu slúži ako zbraň a ochrana slovenskej pôdy.
Keď vytvoríme priestor, že na 25 rokov sa zahraničný investor dostane k tejto pôde, k právu užívania s opciou na ďalších 25 rokov, pretože keď rok pred uplynutím nevypovie, tak sa to automaticky predlžuje na dobu určitú na ďalších 25 rokov, tak to znamená, že my sme so 400 alebo 500 zmluvami... Lebo povedzme si, že koľko je tých veľkých podnikov na Slovensku? Je ich cez dvetisíc. Vlastníkov? Cez 2,5 milióna. Keď chcem sa dostať k slovenskej pôde, tak ktorá cesta je ľahšia? Urobiť zmluvu s dvetisíc podnikateľmi a kúpiť od nich za dobrý peniaz pôdu.
A o tom, že keď príde cudzí a nie domáci, nie ten, ktorý tam je, tak aj kolega Demian by vedel rozprávať, lebo aj poľnohospodárske družstvo Brezno zmenilo vlastníkov. Koľkých zamestnávajú v Brezne? Je tam to družstvo? Je. Vlastníctvo je? Je. Len majiteľ sa zmenil a ten zahraničný majiteľ by bol ešte setsakramentsky inakší. Keď chceme tento postup, ktorý pán kolega Demian si doma v Brezne vyskúšal a vie, čo to znamená, pretože tam nie sú domáci, už pomaly tam ani nerobia, lebo aj toho posledného traktoristu donesú si svojho, a nemajú tam. Keď chceme takýmto spôsobom zabezpečiť, že niekto cudzí bude bašovať na týchto pozemkoch, tak musím povedať, že toto je najlepšia cesta.
A toto je aj dôvod, prečo žiadam, aby sme o informácii výboru hlasovali o každom bode zvlášť. A dôrazne a opätovne ešte raz si vás dovoľujem požiadať, kolegyne a kolegovia, aby sme o bode č. 4 hlasovali tak, že ho neprijmeme.
Ale predtým ešte raz apelujem na pána ministra, aby využil svoje právo navrhovateľa vládneho návrhu zákona a vyjadril sa, že tento bod ide nad rámec vládneho návrhu zákona, lebo je nepriama novela, a potom sa nemôže o takomto bode podľa rokovacieho poriadku hlasovať. A keď kolega Záhumenský, ktorý to navrhol, má záujem riešiť predĺženie tejto lehoty, je členom politickej strany SMER, nech využije prostriedky štandardné prostredníctvom ministerstva a nech to dá na široké medzirezortné pripomienkové konanie a nech sa táto otázka skutočne vyčistí. Pretože pokiaľ sa na to pozrieme, čo sa deje na Slovensku, ja som presvedčený, že aj politická strana SMER nie je naklonená tomu, aby sme takýmto spôsobom dovolili predať, alebo odovzdať právo užívania slovenskej pôdy zahraničným investorom, ako sa to deje.
Bod, ktorý sa týka prechodu, teda čl. IV, a preto to považujem za trošku aj problém, lebo z hľadiska informácie je aj čl. V, teda prechod, prevod majetku Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, tým pádom by nebol prijatý. Musím povedať, že považujem to za minimálne zlo, keď to nebude prijaté. A poprosím pána ministra pri najbližšej novele, aby to ako minister sem doniesol a predložil. S tým prevodom nehnuteľností musím povedať, že súhlasím. Už za mojej éry tieto priestory sme nevedeli, pretože zákon vtedy nebol otvorený, aby sme im to odovzdali. Ale dohodli sme sa, že za minimálne nájomné dáme to poľnohospodárskej univerzite, ktorá dnes ju využíva. Bohužiaľ, tam zákony sú striktne dané, že nájomné musí byť minimálne vo výške, ktoré stanovuje všeobecne záväzné nariadenie daného mesta, a to je 9 eur, čo, za meter štvorcový, čo je dosť vysoké nájomné pre univerzitu, a nie je potrebné, aby sme univerzitu takýmto spôsobom šikanovali. Takže túto otázku by bolo treba vyriešiť.
Problém je jeden, že sme jeden dobrý návrh spojili nerozdeliteľne pri tejto informácii alebo pri tomto návrhu s návrhom, ktorý je v neprospech občanov Slovenskej republiky a v neprospech slovenského poľnohospodárstva. A preto by som vás ešte raz veľmi rád poprosil, aby sme tento návrh neprijali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoje vystúpenie a že si aj navrhol rozdeliť hlasovanie. Je to paradox, pred chvíľou som hovoril o sceľovaní pozemkov a teraz zisťujeme, respektíve je to reálne, že to, že máme to rozdrobené, naše pôdy sú ešte vo vlastníctve Slovákov, respektíve vlastníkov, ktorí tu boli. Preto si musíme povedať možno, že je otázka, ako to rozseknúť. Lebo na jednej strane to potom vychádza tak, že by sme mali mať všecko iba náhradné užívanie, nie vlastnícke užívanie, keď to chceme teda sceľovať, alebo teda nechceme to sceľovať potom.
Ale ja si myslím, že aj  cena pôdy ako taká, aj nad ňou by sme sa mali trošku zamyslieť a povedať, čo znamená slovenská zem, akú má hodnotu. Ako povedala pani kolegyňa Košútová, o majetok sa treba starať. A musíme dať právo aj povinnosti, ktoré z toho vyplývajú. Ale pri súčasnej, by som povedal, sociálnej mizérii nášho vrecka, našich občanov, ten predaj tu je veľmi reálny. Ako povedal pán Zsolt Simon, vlastne znovu sme otvorili nejakú kľučku, že formou tých nájmov, že majú to celé družstvo v nájme, tak viac-menej berú aj tú pôdu cudzinci, nie naši.
Dúfam, že nebudeme v nájme vo vlastnom, a to je jedno, či to budeme hovoriť o trojročnom, desaťročnom, pätnásť-, dvadsaťročnom období.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pani podpredsedníčka, k rečníkom by som chcel toľko dodať, že naozaj tie nájomné zmluvy sú veľkým rizikom. Treba sa tu zamyslieť nad tým, aby na pôde hospodáril predovšetkým vlastník tejto pôdy. Bol som na jednej konferencii, kde drobný roľník hospodári na dvoch hektároch a živí celú rodinu. Toto by mohla byť jedna z ciest.
Dvadsaťpäť rokov nájomné na tú pôdu a pred vypršaním tejto lehoty automaticky by sa to obnovovalo na tých ďalších 25 rokov, áno, keď je tuná tá hrozba, ako to pán kolega tuná spomína, že by sa dostali v podstate cudzinci k tejto pôde, to by bolo to najhoršie, čo môže byť. Vtedy je efektivita aj tá efektívne využívaná pôda, ak ten vlastník, ktorý vlastní tú pôdu, aj na tejto pôde hospodári.
Treba sa zamyslieť tiež tuná nad skupinou súkromne hospodáriacich roľníkov, ma dosť často kontaktujú. A ich veľmi to trápi, že trebárs začínajúci mladý roľník, ktorý je možno absolventom univerzity poľnohospodárskej v Nitre a chcel by začať hospodáriť na pôde, on nemá možnosť a nemá šancu sa k tejto pôde dostať. A práve to sú veľakrát aj tie nájomné zmluvy, kde v podstate nie je možné rozviazať tento nájom. Na jednej strane síce chránime tie družstvá, ale na druhej strane je tu skupina ľudí, súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorých tu veľmi ani nie je vidieť, ale tí by mali záujem hospodáriť na tejto pôde. Predovšetkým dobrý gazda sa správa k svojej pôde veľmi poctivo a zodpovedne a dorába chlieb aj pre ostatných, nielen pre svoju rodinu.
Ďakujem.

Pán poslanec Záhumenský, chvíľu vydrž ešte. Musím zareagovať na pána poslanca Simona.
Dva paradoxy v celej tejto rozprave. Nikto sa nevenuje predloženému zákonu, ale celá rozprava je o pozmeňovákoch. Čiže to je taký prvý paradox. Ešte sa mi to nestalo, sa priznám, ale dobre, je to vec tohto.
My riešime, prapôvodná myšlienka tohto zákona je urobiť veľmi vhodné mäkké podmienky pre poľnohospodárov, aby si mohli cez štátne peniaze kúpiť podiely a pôdu pre svoje podnikanie. Čiže natláčame im mechanizmus. Preboha, využite ho, ručíte len tým podielom, len tou pôdou, nič do toho nedávate, nikto nechce od vás ďalšie ručenie a máte úvery, úroky na úrovni, aké má, za ktoré si požičiava štát. Veď lepší mechanizmus neexistuje. Toto sme nejak opomenuli.
Pán poslanec Simon, vy ste vytvorili úplne hrôzostrašnú situáciu, že týmto pozmeňovákom sa v podstate vytvára priestor, aby mohli zahraničné investičné skupiny kupovať hotové podniky. Len ste zabudli povedať tu poslancom, lebo to nie je pravda, čo tvrdíte, respektíve môže to tak byť, ale aj nemusí, lebo podľa zákona 504-ky, § 12 ods. 6, tento hovorí, že pokiaľ dôjde k zmene vlastníctva viac ako 50 %, to znamená, mení sa rozhodovacia právomoc v danom poľnohospodárskom podniku, eseročke alebo akciovej spoločnosti, môže majiteľ tej pôdy do pol roka zrušiť nájomnú zmluvu, čiže ten nový nadobúdateľ podniku môže zostať úplne bez pôdy, čiže do pol roka môže vypovedať zmluvu a účinnosť zmluvy vzniká po zbere poslednej úrody. Bodka.
Čiže vôbec to plašenie, ktoré ste tu vy vytvorili teraz, a tú hrôzostrašnú situáciu, ako sa tu cez pozmeňovák snažíme nahrať zahraničným investorom hotové podniky, nie pôdu, ale hotové podniky, je postavená na vode, lebo 504-ka, zákon hovorí niečo iné.
Ďakujem.