20. schôdza

Viete, pán Matejička, vy ste hovorili niečo o pozeraní sa do zrkadla. Podľa mňa by sa mal pozrieť určite do zrkadla človek, ktorý si potrebuje priniesť cudzí prejav, lebo z vlastnej hlavy by zrejme niečo tak sofistikované, ako sme to počuli v parlamente, nedal. To bola najdlhšia reč, ktorú som ja od vás v živote počul.
Do svedomia by si mal vstúpiť človek a do zrkadla sa pozerať človek, ktorého ešte komunistickí policajti stíhali za to, že pašoval elektroniku na Slovensko a chcel sa obohacovať na jej predaji. Do svedomia by si mal celkom určite vstúpiť človek, o ktorého, o ktorom teda veľa ľudí z jeho okolia vie, akým spôsobom sa správal k vlastnej žene a aký má vzťah s vlastnou dcérou.
Ak vy chcete ísť osobne na morálny profil jednotlivých ľudí v tejto sále, tak by ste mali byť v prvom rade čistý vy. A keď to tak nie je, tak potom, prosím vás, neočierňujte ľudí, ktorí sa snažia v prvom rade konať pre dobro spoločnosti a pre to, aby to v tomto štáte išlo k lepšiemu.
Ďakujem.

Tak začnem odzadu.
Pán Poliačik, tu ste išli do osobných invektív. Áno, mám dcéru, ktorá je z rozvedeného manželstva. A je to typ vás, droguje. A za to som sa, snažil som sa ju z toho dostať. Nepodarilo sa mi to. A možnože od vás si zobrala príklad. Veľmi ma to rozčuľuje. Ďalej sa o tom s vami nebudem baviť.
Čo sa týka trestného stíhania. Mám čistý register a to potvrdzuje, akí ste vy len úbohí klamári. Klamete, klamete, klamete. Klamete celý deň.
Pán Viskupič, vy ste si aj vlastne odpovedali, že načo táto schôdza, načo, a či som kádroval. No práveže preto som to spomenul, lebo tento amatér Galko vás nahuckal na veci, ktoré sa údajne stali alebo nestali, a na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby konali a vyšetrili to. Čiže vy ste si aj sám odpovedali, keď si to prehráte. S veľa vecami s vami súhlasím.
A na záver si nechám pána Galka. Pán Galko, mne na rozdiel od vás a na svojej vlasti záleží. Ja som vlastenec. Nikdy by som za žiadnych okolností nezneužíval tajné služby na svoje politické ciele. Vám záleží len a len na svojej vlastnej politickej kariére. Zapíšte si to raz a navždy za svoje veľké uši. A my dvaja sa už nemáme o čom baviť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, nemôžem sa zbaviť pocitu a presvedčenia, že táto diskusia začína byť chaotická a míňa sa svojmu cieľu, pre ktorý sme sa dnes tu zišli. Možno som jeden z mála tých poslancov, ktorí v tejto Národnej rade Slovenskej republiky za vtedy vlády premiéra Jozefa Moravčíka schvaľovali zákon o Vojenskom obrannom spravodajstve. Ak dovolíte, dovolím si citovať z dôvodovej správy k návrhu zákona: "Vojenské spravodajstvo je nedeliteľnou súčasťou obrannej činnosti štátu. Tvorí súhrn opatrení a činností spravodajských a prieskumných orgánov, síl a prostriedkov prieskumu, ktorými sa realizujú úlohy spravodajského zabezpečenia a ochrany Slovenskej republiky."
Dámy a páni, ja som sem dnes neprišiel na túto schôdzu, a som rád, že ani kvôli ministrovi Glváčovi, ani kvôli exministrovi Galkovi, prišiel som sem preto, lebo cítim zodpovednosť a cítim v tejto chvíli aj ohrozenie napĺňania poslania Vojenskej spravodajskej služby.
Málokedy sa stáva, že v tejto rokovacej sále sedia štyria ministri obrany Slovenskej republiky. Dnes sme toho svedkami. Pán minister Glváč, pán minister Galko, pán minister Fedor a pán minister Baška. Ja som čakal naozaj zodpovednú, nám zodpovedajúcu diskusiu ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Nezahmlievajme ten problém, on je naozaj veľký a je vážny. Nemajte mi za zlé, keď vyjadrím svoj osobný pocit z toho, čo som tu z viacerých vystúpení mal, a ja nemôžem sa zbaviť dojmu, že som počul niekoľko detektívnych príbehov s takými zápletkami, že ja v tejto chvíli neviem si trúfnuť identifikovať toho páchateľa, lebo nechcem byť proti nikomu, ale chcem byť za hľadanie riešení.
Dávam za pravdu aj kolegovi Galkovi, nemôžem nedať za pravdu aj ministrovi Glváčovi a všetkým, ktorí sa vecne vyjadrovali k tomu, o čom dnes diskutujeme.
Nezľahčujme tento problém, dámy a páni, on, ako som povedal, presahuje možno vážnosť toho, o čom dnes rokujeme. Slovenská republika, včera som to povedal, už to pán poslanec predo mnou zopakoval, je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Naše Vojenské obranné spravodajstvo plní aj úlohy nielen do vnútra štátu, ale aj do medzinárodného širšieho spoločenstva. Preto by som očakával aj k tomu zodpovedajúce postoje všetkých, všetkých, od premiéra vlády cez ministra obrany cez riadiacich pracovníkov Vojenského spravodajstva, bez ohľadu na to, v ktorých obdobiach pôsobili.
Nadobudol som presvedčenie, že Vojenské spravodajstvo je inštitúcia, v ktorej sa nič iné nerobí, len kradne, korumpuje, odpočúva, špehuje a prezrádzajú vážne, niekedy možno aj štátne tajomstvá. Ja s úžasom pozorujem a počúvam, ako často odkrývajú svoju identitu príslušníci Vojenských spravodajských služieb.
Dámy a páni, možno si neuvedomujú, čo svojimi postojmi robia a koho záujmy ohrozujú. Na prvom mieste si myslím, že ohrozujú záujem štátu. A po druhé, a to tiež musím povedať preto, lebo mám istú skúsenosť s prácou spravodajských služieb, ohrozujú aj vlastnú bezpečnosť. Títo ľudia vedia viacej o tom, aká je bezpečnostná situácia v štáte, o tom, čo sa odohráva nielen u nás, ale čo sa odohráva aj v širšom regióne, monitorujú častokrát celosvetové bezpečnostné problémy a sú vystavení aj veľkým rizikám, ale aj veľkej zodpovednosti a mlčanlivosti neprezradiť niektoré informácie, ktoré sa môžu zo zákona dozvedieť len oni a nikto iný. Ani my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Priatelia, odkryť svoju identitu znamená vystaviť riziku krajinu, že môžu byť prezradené vážne štátne tajomstvá, a vystaviť aj osobnému riziku seba samého. Dnes spravodajské služby vo svete pracujú metódami, o ktorých sa nám ani nesníva.
Preto som trošku znepokojený, že pomaly ako na konkurz do ľudovej školy umenia chodia, či už bývalí, alebo terajší príslušníci Vojenského spravodajstva, stoja na vrátnici a hlásia sa: Aj ja som tam pracoval, aj ja tam pracujem, aj ja ešte voľačo viem, čo vy neviete, a mám potrebu vám to urýchlene povedať. Tadiaľto cesta ochrany a bezpečnosti krajiny, dámy a páni, nevedie. Takisto... (Potlesk.)
Takisto si musíme uvedomiť techniky, pán kolega Galko ich rovnako dobre pozná, s akými tieto inštitúcie pracujú. To sú špeciálne spôsoby a osobitné spôsoby práce tajných služieb. Konšpiratívne byty alebo iné nehnuteľnosti patria k normálnym praktickým potrebám činností spravodajských služieb, či už SIS-ky, alebo vojenských. Takto to bežne vo svete chodí a takto sa to aj uskutočňuje.
Preto ja by som chcel v tomto mojom vystúpení v prvom rade apelovať na nás a na našu zodpovednosť, priatelia, za krajinu. Nechcem zveličovať, ani to nechcem nafukovať, ale takto stojí problém. Aj my sme rovnako zodpovední ako dnes pár spravodajských špiónov, ktorí akosi sa rozhodli zahrať si nejakú hru, a nechcem nikoho kryť. Ak sa kradlo, treba to dôsledne vyšetriť, bez ohľadu na to, za ktorej vlády a kto to bol. Spriechodnime vyšetrovanie. A ja si myslím, že jeden z dôvodov, prečo sa tak doteraz nestalo, prepáčte mi, že do toho vnášam úplne iný problém, je aj stav na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Preto čakám, ako ten príbeh skončí. Nemyslím teraz so spravodajskými službami, ale na Generálnej prokuratúre. A verím tomu, že Generálna prokuratúra sa nedá, že nebude poplatná politike a politickej strane. Chcem tomu veriť. Ak sa ukáže opak, tak beda nám všetkým.
Viete, počúvať tu informácie o tom, že zmizlo 2 102 tajných listov, z ktorých bolo 43 povytŕhaných, a z toho bola zverejnená iba časť, ktorá manipuluje a dezinformuje o situácii, aká tam reálne existuje. Neviem, čo teraz s tým preto, lebo máme návrh uznesenia, ktoré by možno aspoň sčasti naznačilo cestu, ktorou by sme sa mohli uberať, aby sme konsolidovali tie pomery tak, aby Vojenské spravodajstvo plnilo svoju zákonom stanovenú povinnosť. Totiž, dámy a páni, tajné služby nemôžu byť ani ľavicové, ani pravicové. Tajné služby musia byť všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých záujem chrániť majú a musia.
V tejto chvíli vidím jediné možno riešenie. Situáciu považujem naozaj z hľadiska toho, čo som povedal, za naliehavú. Najvyššiu politickú zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie premiér vlády Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj predsedom Bezpečnostnej rady štátu. Ja osobne si myslím, že je dôvod aj na tomto orgáne sa vzniknutou situáciou zaoberať. A konkrétnu politickú zodpovednosť nesie za fungovanie vojenských spravodajských služieb minister obrany Glváč.
Môžeme dávať, pán kolega, návrhy na odvolanie. Znovu budeme len o tomto istom diskutovať. Diskusia je málo. Dozvedieť sa pravdu, to by mal byť cieľ nášho rokovania, a dúfam, že sme natoľko zodpovední, že si aj túto zodpovednosť osobne uvedomíme a že všetky kroky, ktoré v tejto konkrétnej kauze ďalej budeme uskutočňovať, budú smerovať len k tomuto jedinému cieľu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Hrušovský, len pár poznámok.
Po prvé ste tu povedali, že tu sedia štyria ministri. Nesedia tu štyria ministri, sedia tu traja ministri, lebo ten aktuálny pustil do gatí a zbabelo zdrhol po tom, ako tu na všetkých nakydal. Takže to len pre upresnenie.
Poďakovali ste aj jemu, aj mne za to, že sme sa vecne vyjadrovali. On sa nevyjadroval vecne, on len tu našpinil na všetkých a potom utiekol preč. Takže bolo by dobré, keby sme pomenovávali veci tak, ako sú.
Ale chcem sa vyjadriť k jednej dôležitej veci, lebo to som nestihol povedať a hovoril o tom aj ten kolega predo mnou a som naňho zabudol zareagovať, myslím toho, čo hovoril, že má čistý register trestov, a keď je niekto trestne stíhaný, tak to neznamená, že má niečo v registri trestov, toho myslím.
Nikto sa nedekonšpiroval, nikto sa nedekonšpiroval, ani tí dôstojníci predtým, ani to dievča, pretože ona robí v otvorenej časti, robí na oficiálnej funkcii. A aj premiér ukázal, že je nielen mizerný právnik, ktorý neovláda zá..., nevie zastupovať Slovenskú republiku a prehral všetky procesy, ale ukázal, že on je tak mizerný právnik, že neovláda ani zákony o tajných službách. Tá dôstojníčka má na oficiálnej vizitke, ktorú jej dal zamestnávateľ, uvedené pracovisko "Vojenská spravodajská služba". Má tam napríklad aj názov oddelenia, hej, a na tej tlačovke ho ani neuviedla. Mohla ho uviesť. Čo mala povedať, že je zo správy lesov, alebo odkiaľ? Dokonca má v náplni práce, aby sa stretávala s pridelencami za účelom reprezentácie Vojenskej spravodajskej služby.
Takže prosím pekne, toto je potrebné, to som pokladal za potrebné, aby tu zaznelo, nikto sa nedekonšpiroval a nikto neprezradil žiadne utajené skutočnosti.
Čo sa týka návrhu na odvolanie. Jednoznačne si naďalej myslím, že teraz je ten správy čas aj vzhľadom k tomu, čo tu minister Glváč dnes predviedol, aby sa jednoducho spravilo gesto, a ja vás k tomuto gestu, vás poslancov za KDH, vyzývam.

Ďakujem. Pán predseda poslaneckého klubu Hrušovský, ja si veľmi vážim vaše príspevky do debaty, ktoré sú väčšinou vyrovnané a posúvajú tú debatu zo zapálenej osobnej roviny na nejakú vecnú, ale napriek tomu si dovolí zopár otázok.
Spomínali ste, že v súčasnej dobe si nevieš predstaviť, čo s tým. To sme dvaja. Lebo sme počúvali tuná ministra, exministra, počúvame to, akým spôsobom ku kauze došlo a podobne. A ja sa pýtam, či to náhodou tiež nevidíš v tom svetle, ako sa mne to začína javiť, že neprišlo k dekonšpirácii, ale prišlo k nejakému aktu bezmoci, že ľudia, ktorí robili a na otvorených pozíciách už nemali za kým ísť, tak si proste v rámci celého inštitucionálneho rebríčka, ktorý, ktorý preliezli, nakoniec skončili pri poslancoch kontrolného výboru. Kontrolný výbor, ktorý má vo svojej náplni kontrolovať tajné a Vojenské spravodajstvo a na základe toho aj my tu dnes rokujeme.
Ja nie som znepokojený troška alebo trošku, ako hovoríš, ale som znepokojený veľmi, lebo sa mi zdá, že tu zlyhalo čosi veľké, a mám pocit, že zodpovednosť za toto celé má aj minister Glváč, ktorý pred touto krajinou hovorí, že tí ľudia, ktorí sú možno dôvodne a možno nedôvodne obviňovaní z toho, že nejakým spôsobom zle nakladali s majetkom alebo kradli, a sú opätovne vo funkciách. O tom sa tu bavíme a chceme baviť. A naozaj to, čo si hovoril na konci, že mali by sme sa po tomto rokovaní dozvedieť pravdu. Ja som k tomuto veľmi skeptický, toto rokovanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Absolútne súhlasím s pánom kolegom Hrušovským. Ja si myslím, že každý si musí uvedomiť to, že rokovať o záležitostiach tajných služieb je vždy chúlostivé. Trošku sa vyznám aj v rôznych hrách, ktoré boli kedysi v minulosti spúšťané, či napríklad aj proti, proti nášmu bývalému ministrovi.
Samozrejme, čakáme na dôsledné vyšetrenie tejto kauzy. Ja som čakal, že pán minister tu dnes povie, ako zabezpečí absolútne nestranné vyšetrovanie. Ja som to nepočul. A súhlasím aj s tým, čo povedal pán kolega Hrušovský, že je to, samozrejme, od tejto chvíle obrovská zodpovednosť pána premiéra, ktorý za to aj zodpovedá.
No ale musím povedať, že rozprava nabrala veľmi zlý smer. Škodí, samozrejme, a dehonestuje nielen Vojenské spravodajstvo alebo službu, ale škodí aj nám, Národnej rade.
Prepáčte, kolegovia, ale dnes poobede ja som mal možnosť sa dozvedieť napríklad, kto koho má za milenku, kto aký vzťah má so svojou dcérou. No prepáčte, ale my rokujeme o Vojenskej spravodajskej službe a nie o sexuálnej spravodajskej službe.
Takže, kolegovia, tí, ktorí vyzývate, či KDH, alebo aj ostatných, ostatné strany, aby teda sa pripojili k možnosti odvolať pána ministra Glváča, musíte si uvedomiť, že práve toto nechceme, aby ešte raz sa zopakovalo. To znamená, že toto škodí, samozrejme, nielen Národnej rade, nielen spravodajskej službe vojenskej, ale vôbec štátu. A toto my nechceme.
To znamená, že chceme dôsledné vyšetrenie tohto prípadu, tejto kauzy a, samozrejme, budeme žiadať, aby bol zodpovedný za to pán premiér.

Pán poslanec Hrušovský, jeden z mála dneskajších vystúpení korektných, ktorý si uvedomuje vážnosť, čo sú spravodajské služby. To, čo tu my dneska predvádzame, tak spravodajská služba sa bude iste z toho liečiť ďalšie roky a ďalšie roky bude hľadať, aby vôbec niekto s ním spolupracoval a proste takisto aj pokiaľ sa týka utajených vecí. Spravodajské služby sú v každom štáte tabu a proste nie to, čo tu my robíme.
Keď už ste chceli veci riešiť, tak sme ich riešili na výbore. A potom je tu otázka orgánov činných v trestnom konaní na to, aby vyšetrili, ako sa nakladalo s majetkom. Ale toto divadlo, čo tu robíme, iste neprospelo tajným službám, čiže Vojenskému spravodajstvu obrannému ani tomuto VOS z hľadiska toho, čo ste tu dneska predviedli.

Ďakujem za upozornenie. (Povedané s úsmevom.)
Riešenie, pán poslanec Viskupič, možno by jedno bolo. Po vzore nemeckých tajných služieb zveriť tajné služby do rúk opozície a posilniť kontrolnú právomoc parlamentu nad nimi. To je jedna z ciest, ktorá by možno odstránila isté konflikty, ktoré sprevádzajú tie tajné služby, odkedy vznikli, až do dnešného dňa.
Poďme sa zamyslieť nad legislatívou, ale nie tak, že ju budeme prispôsobovať len aktuálnym politickým pomerom, ktoré na Slovensku sú. Možno by sme sa dopracovali, lebo to sa od nás chce, nie vyšetrovať.
Viete, aj na súde vás neodsúdia za to, že ste kradli, ale za to, že vás chytili. A my tu podozrievame všetkých, že kradli, ale my zatiaľ nedokážeme nikoho chytiť, v tom je ten najväčší problém. A zrejme tento parlament ani takéto nástroje v rukách nemá. To riešenie je v ľuďoch, to riešenie je možno menej v legislatíve, ako v tých, ktorí reálne túto kompetenciu za výkon tajných služieb v krajine dostali.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pred tým, než sa vyjadrím k meritu veci, tak by som len chcel zareagovať ešte na dve také záležitosti, ktoré tu dnes odzneli.
To, čo hovoril pán poslanec Lipšic, že to frézovanie tých pníkov je na kusy. To nie je pravda. Je to na metre štvorcové, preto je tam tá desatinná čiarka, celé 22.
Čo sa týka ďalších vecí, ktoré tu odzneli, ja naozaj obrátim sa teda aj k pánovi Galkovi, aby teda vysvetlil, či naozaj za ten rok a pol kúpil, dokúpil tie motory pre tie vojenské člny, alebo nie. A musím mu pripomenúť, to, čo spomínal, že ja som nepodpisoval len niektoré informácie, ktoré som dostával atď. Podpisoval som tie dôležité informácie a vy viete, o ktorej, a to bola možno jediná vec, ktorá sa podarí dotiahnuť do konca, viete, o ktorej hovorím, hej. Takže, a ja sa tým nechválim, ja sa tým na rozdiel nechválim.
Aby som prešiel k meritu veci, a to je vlastne údajne nezákonné nakladanie s majetkom, či už hnuteľným, alebo nehnuteľným, Vojenskej spravodajskej služby, čiže rozviedky, v rokoch 2006 - 2010.
Chcem povedať, a rozdelil som si to na také tri časti, resp. štyri. Tá prvá časť sa bude venovať tomu, to, čo tu bolo povedané, a tá informácia, tá správa, ktorá tu bola, či je tou "slohovou prácou", resp. to nie je "slohovou prácou".
Existujú aj rôzne verzie a varianty tejto práce alebo tej informácie, ktorá bola, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť poslanci osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. A my sme dostali podobnú správu od ministra obrany na výbor pre obranu a bezpečnosť, čo sa týka postupu, postupu ministra obrany.
Ja si nemyslím, že tie informácie, ktoré sú tam, sú pravdivé, len sú vytrhnuté z kontextu. Presvedčujú ma o tom nasledovné dve, minimálne dve veci. Bolo tu aj dnes spomínané a tie nehnuteľnosti, ktoré sa tam spomínajú, že jedna, a pán poslanec Galko povedal, že vlastne dve za jeho pôsobenia, ministrovania, boli dokončené či prevedené, resp. predané, tak neverím tomu, že toto sú problémové nehnuteľnosti. Pretože pán Galko, ako ho poznáme, bojuje proti korupcii, proti nekalým praktikám, proti nekalým veciam, a ak by bol tento prevod, resp. predaj nezákonný, určite by tieto nehnuteľnosti alebo tieto prevody stopol.
Druhou vecou je ten postup, ktorý bol zvolený zo strany bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Ak chcel riešiť celú situáciu naozaj, naozaj úprimne a tie informácie, ktoré mal, tak by nekonal tak, ako konal. S tým, že túto informáciu a tie podozrenia doniesol najskôr bývalému ministrovi vnútra na nahliadnutie a potom všetky tieto informácie skartoval. Predsa aj riaditelia takýchto vojenských služieb sú vzdelaní ľudia a presne vedia, ako majú postupovať v takýchto prípadoch a v prípadoch, a musia konať zo zákona, keď zistia takéto nekalé záležitosti. Naskytá sa teda otázka, prečo takýmto spôsobom bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby postupoval.
Ďalšou vecou, ku ktorej sa chcem dostať, a, samozrejme, ak sú na tej správe, ktorá bola, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť aj členovia kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, sú pravdivé, nech sa tieto veci prešetria dôkladne a naozaj aj tu platí: "Padni, komu padni."
Viackrát tu dnes zaznelo a zazneli tu nejaké také slová z viacerých úst viacerých poslancov, že sú tu nejaké pochybnosti zo strany vyšetrovacích orgánov, ako keby sme týmto orgánom činným v trestnom konaní neverili. Tak predsa to dozoruje špeciálna prokuratúra, ktorá tu je a vyšetruje to, resp. bude to celé dosledovávať vlastne špeciálna prokuratúra. Kto iný by mal toto vyšetrovanie dozorovať a nejakým spôsobom riešiť? Asi nie poslanci Národnej rady ani nikto iný.
Čo sa týka samotnej medializácie, sú tu viaceré otázky. Tá prvá otázka, že prečo to celé vyšlo vlastne navon niekedy v máji, prečo to nevyšlo navon vo februári, v marci, prečo to nevyšlo navon minulý rok alebo, alebo kedy? Prečo to vychádzalo práve teraz? Tá otázka tu bola už dnes viackrát odpovedaná a nebudem sa k nej, k nej vracať.
Čo sa týka samotnej medializácie, je naozaj zarážajúce, akým spôsobom verejne vystupujú niektorí bývalí dôstojníci Vojenskej spravodajskej služby. A obzvlášť teda na tlačovej konferencii vystúpila, vlastne už teraz asi, neviem, bývalá dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby za veľkej asistencie pána exministra obrany a pána poslanca Galka. Ja teraz neviem, kto zneužil koho, či pán poslanec Galko zneužil pani dôstojníčku z Vojenskej spravodajskej služby, alebo ona zneužila jeho, myslím to, myslím to tým, že keď ministerstvo obrany jej neumožnilo odísť z pozície, resp. z ozbrojených síl a z Vojenskej spravodajskej služby, tak po tomto vstúpení už určite bude môcť odísť.
Mne to pripomína rok 2010, kedy podobné divadlo zahral pán eximinister Galko s bývalým riaditeľom Bezpečnostného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, že sme ho odvolali ako čestného človeka a tak ďalej atď. On týmto vlastne toho človeka, ja si myslím, že ho zničil. Týmto spôsobom toho bývalého riaditeľa Bezpečnostného úradu naozaj, naozaj zničil. My, keď sme menovali nového riaditeľa Bezpečnostného úradu, vieme, prečo sme ho menovali, pretože on to spĺňal a bol to človek, ktorý roky pracoval na Národnom bezpečnostnom úrade, ktorý spĺňal vyhlášku Národného bezpečnostného úradu aj napríklad pri povolení prostriedkov šifrovej ochrany informácií.
Ešte sa vrátim k pani dôstojníčke, ona tam bola na tej tlačovke vtedy, keď bola práceneschopná. A tu už som vtedy spomínal, že to je asi aj vaša úcta k ženám, pán poslanec Galko.
Dovolím si pri tejto príležitosti povedať to, že súhlasím aj s niektorými opozičnými poslancami, ktorí či už na výbore pre obranu a bezpečnosť, ako pán poslanec Hlina, resp. pán poslanec Hrušovský, či už v televízii, alebo aj v tomto pléne povedali, že tu sa už hádam dekonšpiruje pomaly všetko.
A ja nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že títo dôstojníci, zamestnanci Vojenskej spravodajskej služby, aj keď, aj keď nepracujú na agentúrnom úseku, že to nejakým spôsobom neohrozí bezpečnosť fungovania samotného Vojenského spravodajstva, Vojenskej spravodajskej služby, pretože oni nie sú na utajenom agentúrnom úseku. Hmm, to je, prečo by mali aj iní občania vedieť o tom, kto vôbec pracuje v týchto, v týchto spravodajských službách, aj na tých, aj mimo týchto agentúrnych úsekov? Pretože to naozaj ohrozuje samotné fungovanie Vojenského spravodajstva. A nezáleží na tom, či ten človek je v utajení, čiže v tých agentúrnych úsekoch, alebo je samotným zamestnancom spravodajskej služby.
Čo sa týka tej medializácie, tak naozaj cudzie spravodajské služby, skratka CSS, sa určite už vyše mesiaca pozerajú do médií, do televízií, čítajú printové články o tom, kto, akým spôsobom, čo hovoril o fungovaní našej Vojenskej spravodajskej služby, resp. Vojenského obranného spravodajstva. Dostávajú sa tak veľmi lacno k informáciám, k údajom, ktoré sa možno vám zdajú nepotrebné, nepodstatné, ale oni aj z takýchto malých informácií si dokážu vyskladať veľkú mozaiku, veľký obraz.
Sú cudzie spravodajské služby, ktorými väčšinou označujeme služby, ktoré nie sú možno priateľské k nám, k Slovenskej republike a k našim spravodajským službám.
Ale túto vec viac ako mesiac sledujú aj spriatelené spravodajské služby a ja viem, aké veci sme robili s týmito spriatelenými spravodajskými službami, keď ja som bol ministrom obrany, ktorí ľudia na niektorých veciach pracovali, či už to bolo v kontrarozviedke, resp. v rozviedke, Vojenskej spravodajskej službe, a opodstatnene sa pýtajú a majú otázky, čo sa ešte dozvedia o tom, ako niektoré tie služby fungujú, akí sú tam ľudia v týchto službách. A stačí vidieť len fotografiu spravodajského dôstojníka, ktorý nie je v agentúrnej časti, nie je utajený, oni si vedia vyskladať veľmi veľa.
Takže, a ja som sa bavil aj s ministrom obrany a chcem ho aj potom požiadať o jednu vec, on to už aj spomínal.
Teraz sa dostanem k veci, čo sa týka jednej vojenskej služby a celému tomu postupu, ktorý tu bol, ktorý tu je a ktorý určité obdobie bude trvať.
Mňa veľmi zarazila tá informácia, keď minister obrany povedal dnes, že jeho predchodca podpísal analýzu, že neodporúča spojenie týchto dvoch vojenských spravodajských služieb, čiže rozviedky a kontrarozviedky. Pritom ešte nastúpil pán poslanec Galko za ministra, tak tie prvé jeho úvahy boli také, že podporujú práve zlúčenie týchto dvoch vojenských spravodajských služieb, dokonca, a to mi určite potvrdí, sme pracovali na príprave zlúčenia týchto dvoch vojenských spravodajských služieb ešte za môjho ministrovania, takže bolo zaujímavé dozvedieť sa dnes, že to spojenie vojenských spravodajských služieb neodporúča a že je to blbosť.
Povedal tu dnes pán poslanec Lipšic, dal takú rečnícku otázku, či potrebujeme vôbec vojenskú rozviedku, Vojenskú spravodajskú službu, sme malá krajina, malý štát, načo my potrebujeme rozviedku, špiónov niekde vonku, v iných cudzích krajinách? My sme ju ani nepotrebovali vlastne.
No, nad týmto som sa zamýšľal aj ja v tých rokoch 2008 - 2010 a my sme tiež prehodnotili veľmi veľa vecí, či to bola sieť vojenských pridelencov v rôznych krajinách, tá sa redukovala takmer o polovicu, pretože aj tie postupy, ktoré sú teraz v rámci tých spriatelených spravodajských služieb, sú také, že načo budem mať spravodajcu, dôstojníka, resp. špióna v priateľskej krajine, ktorá je členskou krajinou EÚ alebo NATO. Tak sme naozaj túto sieť vojenských pridelencov zredukovali takmer o polovicu a môžem povedať, že za tie roky 2009, 2010 bol krátený rozpočet vojenskej rozviedky o takmer jednu tretinu, ja nepoviem to absolútne číslo, aby sa nejakým spôsobom nehovorilo, koľko mala Vojenská spravodajská služba a koľko mala vojenská kontrarozviedka, a bolo to takmer jednu tretinu rozpočtu, ktorý sme skrátili Vojenskej spravodajskej službe.
Možno aj toto bol jeden z dôvodov, prečo začali nefungovať niektoré vzťahy v rámci Vojenskej spravodajskej služby, teda rozviedky. Vojenská kontrarozviedka na druhej strane mala stabilizovaný rozpočet, pretože si myslím, a podobne, ako je to aj u civilnej spravodajskej služby pre takú malú krajinu, ako je Slovensko, je naozaj dôležitejšie mať kontrarozviedku. A Slovensko ako taká malá krajina naozaj neuhrá, nenamúti veľké vody s tým, že bude mať, bude pôsobiť smerom von do zahraničia, ale skôr si teda chrániť ako malý štát tie svoje záležitosti, ktoré máme.
Hovorilo sa tu viackrát, že dochádza k sebadeštrukcii Vojenského spravodajstva, že sú tam rôzne nezdravé vzťahy, že prečo kolabuje Vojenské spravodajstvo. Viete, keď robíte zmeny, a tá veľká zmena, ktorá teraz prišla od 1. januára tohto roku, je to, že sa zlúčili dve spravodajské služby, a ja aj keď som bol ministrom vlastne obrany, tak bol som upozorňovaný zo strany niektorých vojenských dôstojníkov, že ak budeme teda zlučovať tieto dve spravodajské služby, tak môže dôjsť k rôznym personálnym nezrovnalostiam, resp. k rôznym súbojom v rámci týchto dvoch služieb.
V jednej spriatelenej členskej krajine Severoatlantickej aliancie, nebudem menovať, v ktorej to urobili, to zlúčenie úplne iným spôsobom, že oni vlastne odtiaľ vyhodili všetkých z rozviedky, z kontrarozviedky, všetkých agentov a postavili to úplne odznova. A ja si neviem predstaviť, ako by to mohlo fungovať u nás na Slovensku, mali s tým naozaj veľmi veľké problémy. Takže postupne, a si myslím, aj to, čo sa teraz deje, bude určité obdobie ešte trvať, aby sa to vlastne zastabilizovalo, aby sa urobila nová štruktúra, rozdelia sa nové právomoci, nové kompetencie, samozrejme, aj s týmito kompetenciami nové zodpovednosti.
Chcem povedať, že možno ak sa to teraz nezdá, že to spojenie dvoch vojenských spravodajských služieb do jednej, že možno teraz v súčasnosti nie je dobrý krok, ten krok to je dobrý, ako dlhodobo to pomôže celému Vojenskému spravodajstvu a si myslím, že to bude fungovať.
Ja ešte teda by som chcel možno požiadať aj pána ministra obrany, že ak sa preukáže, že k žiadnemu tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby, teda rozviedky, nie kontrarozviedky, ktorej bol riaditeľom pán plukovník Skuhra, že ak nedošlo, tak aby pán minister vyčíslil škody, ktoré Vojenskému spravodajstvu, ministerstvu obrany, ale aj štátu vznikli pri takejto mediálnej komunikácii, ktorá je tu už viac ako jeden mesiac.
Ešte možno jednou vetou alebo dvoma vetami sa vrátim k tomu, že kto z nás tu z poslancov rozhodne o tom, koľko stoja tie jednotlivé spravodajské kroky, ktoré spravodajci robia, štát, aké sú z toho výstupy, kto hodnotí tie informácie a tú spoluprácu medzinárodnú a kto to porovná a kto povie, aká hodnota týchto spravodajských postupov, resp. získaných spravodajských informácií pre ten štát, pre Slovensko, pre našu krajinu je. Určite to neohodnotíte vy, nikto z nás, ale si myslím, že to ohodnotia iní.
Hovorilo sa tu, že čo ďalej, že čo vieme urobiť, aj jeden z predkladateľov, pán poslanec Vašečka, hovoril, že by sme teda mali prijať nejaké nové legislatívne zmeny, ktoré by odstránili takéto možno pochybenia z minulosti, aby sa neopakovali v budúcnosti. No je, pravda je jedna, že aj keď spravíte legislatívu hocakú, super nepriestrelnú, vždy je to o ľuďoch, v prvom rade je to naozaj o ľuďoch. A záleží na tom, akí ľudia na ktoré miesta a akým spôsobom svoje povinnosti a funkcie si plnia.
Pripravuje sa nový zákon o spravodajských službách, ktorý sa bude týkať nielen teda už spojeného Vojenského spravodajstva, ale aj civilnej spravodajskej služby, kde určite budú posilnené aj kompetencie zákonodarnej moci, čiže parlamentu, čiže Národnej rady Slovenskej republiky.
A hovorilo sa tu aj dnes o tom, že dochádza k masívnym únikom rôznych utajovaných skutočností, informácií atď. Tak ja neviem, ja sa pýtam, čo zmeníme zákon o ochrane utajovaných skutočností tak, že tí, ktorí tieto informácie vynesú von a budú v rozpore so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, že zvýšime pokuty, že tam dáme, ja neviem, namiesto 50-tisíc korún, ktoré tam je teraz, dáme 100-tisíc, 500-tisíc, milión korún?
No podľa mňa zase narazíme na verejnosť alebo, ja neviem, na koho iného, že nám povie, že chceme ututlávať niektoré utajované skutočnosti. No veď aj ten zákon o ochrane utajovaných skutočnosti hovorí, teraz neviem, či je to § 4, alebo § 5, hovorí o tom, že veci, ktoré sú nezákonné, nehospodárne atď., nemôžu byť utajovanými skutočnosťami. To je pravda. Ale kto o tom rozhodne? O tom rozhodnú len orgány, ktoré sú na to určené, čiže orgány činné v trestnom konaní.
Dobre. Poďme diskutovať o tom novom zákone, o službách, či je to vojenská služba, či je to civilná služba, akým spôsobom sa dajú tieto veci nastaviť. Ale ak a sú už aj tie návrhy, však videli kolegovia zo všetkých troch, teda dvoch výborov kontrolných, tieto návrhy. Kľudne nech poslanci kontrolujú, nech majú tú väčšiu kompetenciu, nech tí poslanci prejdú previerkami, bezpečnostnými previerkami, a keď prejdú týmito bezpečnostnými previerkami, tak sa budú môcť oboznamovať aj s oveľa väčšími informáciami, budú mať prístup k väčším informáciám, ako majú doteraz. Si myslím, že tie bezpečnostné previerky budú potrebné, pretože tie spriatelené spravodajské služby, aby nemali obavy z toho, že poskytnú našim spravodajským službám nejaké informácie, budú zdieľať, šérovať tieto informácie, tak aby neboli nejakým spôsobom, sa nebáli, že tieto informácie sa dostanú do rúk nepovolaných osôb.
Toľko z mojej strany. Ja dúfam, že aj tá diskusia nasledujúca bude na tej odbornej úrovni, že to tu nebude tak, ako to bolo doteraz pri niektorých vystúpeniach, že skôr tie emócie pôjdu bokom a že si odborne povieme o ďalších veciach.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Baška, tak teda bez emócií vám zodpoviem niektoré otázky a pár poznámok by som si dovolil.
Čo sa týka tých člnov bez motorov, tie, ktoré ste tak škandalózne nakúpili s drevenými vesielkami na posmech a niekoľkonásobne predražené, áno, podarilo sa nám ušetriť peniaze na tie motory a bolo pripravované verejné obstarávanie. Medzitým padla vláda, čiže tie peniaze tam zostali na to vyčlenené. Či potom následne boli tie motory zakúpené, alebo nie, neviem, ale ten svoj sľub som dodržal.
No, čo sa týka podpísania tých dôležitých informácií, pán kolega, ja som videl tie informácie, ktoré ste si len prečítali a odmietli ste ich podpísať, a boli to všetko spravodajské informácie, kde ste dostali strach. Kde figurovali ľudia z podnikateľských kruhov a z politických kruhov, proti ktorým ste sa jednoducho nemohli postaviť. Taká je pravda. A figurovali tam aj zamestnanci, na ktorých si netrúfli traja-štyria ministri predo mnou. A ja som ich dal von, dneska sú späť.
Čo sa týka Bezpečnostného úradu a pána Jangla, nikto mu život nezničil, pokiaľ mám správne informácie, tak prednáša na Žilinskej univerzite na Fakulte špeciálneho inžinierstva. A tohto človeka ste odvolali počas dovolenky, pretože odmietol podpísať nákup tempestovaných počítačov o 200 % predražených, 7,8 mil. eur. O 7,8 mil. eur ste ukrátili Slovenskú republiku pri nákupe týchto počítačov.
Ešte poviem v rýchlosti k tej analýze, lebo k tomu som sa nestihol vyjadriť. Ja som dal spraviť analýzu, ale ja som nedefinoval dopredu, že či tá analýza má byť, či má byť výsledok, že sa majú spájať, alebo nie spájať spravodajské služby, a, samozrejme, že tí spravodajci si tú analýzu spravili tak, aby sa tie služby nespájali. Takže taká je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)