21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dámy a páni, dobrý deň vám všetkým prajem, dovoľte mi zmeniť tému, ďakujem takisto za slovo pani podpredsedníčke. Dovoľte mi, aby som v prvom čítaní pred vás predstúpil s vládnym návrhom zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o tzv. zákon o e-governmente, ktorý vám dnes predkladám. Tento návrh zákona predstavuje naozaj prelomovú právnu normu v komunikácii občanov a podnikateľov s verejnou mocou. Až do súčasnosti väčšina komunikácie prebiehala v listinnej, tzv. papierovej podobe. Až na malé výnimky predstavovala naozaj nosnú formu komunikácie medzi štátom a občanom. Týmto zákonom tieto pomery meníme. Zavádzame elektronickú komunikáciu ako hlavnú formu komunikácie s verejnou mocou a zároveň ju zjednodušujeme, zrýchľujeme a zjednocujeme.
Cieľom tohto zákona pritom nie je nahrádzať existujúce právne predpisy, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k listinnému spôsobu výkonu verejnej moci. Do slovenského právneho poriadku zavádzame úplne nové inštitúty, ako napríklad zaručenú konverziu dokumentov, spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, elektronické schránky, elektronické podanie a doručovanie, elektronickú identifikáciu a autentifikáciu, integrované obslužné miesta, referenčné registre, akreditovaných platcov a podobne, to všetko v právnom prostredí, ktoré mu doteraz chýbali a sú, ktoré chýbali, a nevyhnutné identifikácie takéhoto spôsobu komunikácie. Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom upraveným v platnom práve buď výlučne na listinný spôsob výkonu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, ale ich úprava je fragmentovaná, nejednotná.
Ide najmä o architektúrny informačný systém pre elektronický výkon verejnej moci, ide o podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom, ide o elektronické podanie a elektronický úradný dokument, ide o elektronické doručovanie. Veľmi významnou spoločenskou črtou zavŕšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát a tým zvýšený komfort u občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s úradmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie, spôsobené opakovaným poskytovaním rovnakých údajov rôznym úradom. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktorú si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registru verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov, ktoré sú vedené inými orgánmi verejnej moci.
Služby e-governmentu bude možné využívať cez ústredný portál verejnej správy, čiže centrálne prístupové miesto k všetkým, naozaj k všetkým zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulom. Špecializované portály konkrétnych orgánov verejnej moci cez integrované obslužné miesto, čo je reálne, naozaj reálne miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta a ústredné kontaktné centrum. To všetko bude slúžiť na poskytovanie informácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci. Bežným úkonom na strane verejnej správy, podnikateľov a domácností by sa mala stať aj pravidelná kontrola využívania elektronickej schránky, do ktorej budú zasielané elektronické dokumenty vrátane dokumentov určených na doručenie do vlastných rúk. Nový zákon bude de facto virtualizovať administratívne konanie, avšak s právne, naozaj s právne záväznými účinkami, tak ako ich poznáme zo súčasnosti.
Má ambície tento zákon, má ambície výraznou mierou zvýšiť úroveň informatizácie Slovenska a predstavuje aj výrazný príspevok k modernizácii a zefektívneniu fungovania verejnej správy a ja pevne verím aj s nižšími nákladmi na jej fungovanie.
Ďakujem, toľko na úvod.
Autorizovaný
Vystúpenia
17:00
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:00
Anna VittekováVystúpenie spoločného spravodajcu
18.6.2013 o 17:00 hod.
JUDr.
Anna Vitteková
Videokanál poslanca
Kolegyne, kolegovia. Dnes sme mali možnosť vidieť konečne jednotnú opozíciu. Možno sme ju videli dnes naposledy. (Smiech.) Osobne si myslím, že voľba prokurátora dnešným dňom vlastne stráca ich možnosť sebareprezentácie a tým pádom aj jednoty, ak akási ešte bola. Takže ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
17:31
Vystúpenie 17:31
Anna VittekováNa tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 82 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia...
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 82 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 82 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol žiadny neplatný.
Z 82 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- o návrhu na voľbu Jaromíra Čižnára za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky hlasovalo za 82 poslancov, proti nebol žiadny poslanec, zdržal sa hlasovania žiadny poslanec.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky zvolený Jaromír Čižnár. (Potlesk.) Zároveň overovatelia ma poverili ako člena oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 18. júna 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 82 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 82 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol žiadny neplatný.
Z 82 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- o návrhu na voľbu Jaromíra Čižnára za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky hlasovalo za 82 poslancov, proti nebol žiadny poslanec, zdržal sa hlasovania žiadny poslanec.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky zvolený Jaromír Čižnár. (Potlesk.) Zároveň overovatelia ma poverili ako člena oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:34
Uvádzajúci uvádza bod 17:34
Peter KažimírCieľom tohto zákona pritom nie je nahrádzať existujúce právne predpisy, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k listinnému spôsobu výkonu verejnej moci. Do slovenského právneho poriadku zavádzame úplne nové inštitúty, ako napríklad zaručenú konverziu dokumentov, spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, elektronické schránky, elektronické podanie a doručovanie, elektronickú identifikáciu a autentifikáciu, integrované obslužné miesta, referenčné registre, akreditovaných platcov a podobne, to všetko v právnom prostredí, ktoré mu doteraz chýbali a sú, ktoré chýbali, a nevyhnutné identifikácie takéhoto spôsobu komunikácie. Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom upraveným v platnom práve buď výlučne na listinný spôsob výkonu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, ale ich úprava je fragmentovaná, nejednotná.
Ide najmä o architektúrny informačný systém pre elektronický výkon verejnej moci, ide o podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom, ide o elektronické podanie a elektronický úradný dokument, ide o elektronické doručovanie. Veľmi významnou spoločenskou črtou zavŕšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát a tým zvýšený komfort u občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s úradmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie, spôsobené opakovaným poskytovaním rovnakých údajov rôznym úradom. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktorú si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registru verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov, ktoré sú vedené inými orgánmi verejnej moci.
Služby e-governmentu bude možné využívať cez ústredný portál verejnej správy, čiže centrálne prístupové miesto k všetkým, naozaj k všetkým zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulom. Špecializované portály konkrétnych orgánov verejnej moci cez integrované obslužné miesto, čo je reálne, naozaj reálne miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta a ústredné kontaktné centrum. To všetko bude slúžiť na poskytovanie informácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci. Bežným úkonom na strane verejnej správy, podnikateľov a domácností by sa mala stať aj pravidelná kontrola využívania elektronickej schránky, do ktorej budú zasielané elektronické dokumenty vrátane dokumentov určených na doručenie do vlastných rúk. Nový zákon bude de facto virtualizovať administratívne konanie, avšak s právne, naozaj s právne záväznými účinkami, tak ako ich poznáme zo súčasnosti.
Má ambície tento zákon, má ambície výraznou mierou zvýšiť úroveň informatizácie Slovenska a predstavuje aj výrazný príspevok k modernizácii a zefektívneniu fungovania verejnej správy a ja pevne verím aj s nižšími nákladmi na jej fungovanie.
Ďakujem, toľko na úvod.
Dámy a páni, dobrý deň vám všetkým prajem, dovoľte mi zmeniť tému, ďakujem takisto za slovo pani podpredsedníčke. Dovoľte mi, aby som v prvom čítaní pred vás predstúpil s vládnym návrhom zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o tzv. zákon o e-governmente, ktorý vám dnes predkladám. Tento návrh zákona predstavuje naozaj prelomovú právnu normu v komunikácii občanov a podnikateľov s verejnou mocou. Až do súčasnosti väčšina komunikácie prebiehala v listinnej, tzv. papierovej podobe. Až na malé výnimky predstavovala naozaj nosnú formu komunikácie medzi štátom a občanom. Týmto zákonom tieto pomery meníme. Zavádzame elektronickú komunikáciu ako hlavnú formu komunikácie s verejnou mocou a zároveň ju zjednodušujeme, zrýchľujeme a zjednocujeme.
Cieľom tohto zákona pritom nie je nahrádzať existujúce právne predpisy, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k listinnému spôsobu výkonu verejnej moci. Do slovenského právneho poriadku zavádzame úplne nové inštitúty, ako napríklad zaručenú konverziu dokumentov, spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, elektronické schránky, elektronické podanie a doručovanie, elektronickú identifikáciu a autentifikáciu, integrované obslužné miesta, referenčné registre, akreditovaných platcov a podobne, to všetko v právnom prostredí, ktoré mu doteraz chýbali a sú, ktoré chýbali, a nevyhnutné identifikácie takéhoto spôsobu komunikácie. Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom upraveným v platnom práve buď výlučne na listinný spôsob výkonu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, ale ich úprava je fragmentovaná, nejednotná.
Ide najmä o architektúrny informačný systém pre elektronický výkon verejnej moci, ide o podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom, ide o elektronické podanie a elektronický úradný dokument, ide o elektronické doručovanie. Veľmi významnou spoločenskou črtou zavŕšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát a tým zvýšený komfort u občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s úradmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie, spôsobené opakovaným poskytovaním rovnakých údajov rôznym úradom. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktorú si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registru verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov, ktoré sú vedené inými orgánmi verejnej moci.
Služby e-governmentu bude možné využívať cez ústredný portál verejnej správy, čiže centrálne prístupové miesto k všetkým, naozaj k všetkým zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulom. Špecializované portály konkrétnych orgánov verejnej moci cez integrované obslužné miesto, čo je reálne, naozaj reálne miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta a ústredné kontaktné centrum. To všetko bude slúžiť na poskytovanie informácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci. Bežným úkonom na strane verejnej správy, podnikateľov a domácností by sa mala stať aj pravidelná kontrola využívania elektronickej schránky, do ktorej budú zasielané elektronické dokumenty vrátane dokumentov určených na doručenie do vlastných rúk. Nový zákon bude de facto virtualizovať administratívne konanie, avšak s právne, naozaj s právne záväznými účinkami, tak ako ich poznáme zo súčasnosti.
Má ambície tento zákon, má ambície výraznou mierou zvýšiť úroveň informatizácie Slovenska a predstavuje aj výrazný príspevok k modernizácii a zefektívneniu fungovania verejnej správy a ja pevne verím aj s nižšími nákladmi na jej fungovanie.
Ďakujem, toľko na úvod.
Autorizovaný
17:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:38
Milan PanáčekUvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.6.2013 o 17:38 hod.
Ing.
Milan Panáček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 545). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
17:42
Vystúpenie v rozprave 17:42
Igor HraškoVážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, toto je jeden zo zákonov, ktorý je veľmi dobrý a už dlhú dobu veľmi potrebný, preto vítam iniciatívu vlády, ktorá už konečne vlastne pristúpila k predloženiu takéhoto zákona do Národnej rady na schválenie. E-government v mnohých krajinách uľahčuje činnosť obyvateľom, a dokonca aj v rámci komunikácie štátnym inštitúciám, takže aj u nás si myslím,...
Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, toto je jeden zo zákonov, ktorý je veľmi dobrý a už dlhú dobu veľmi potrebný, preto vítam iniciatívu vlády, ktorá už konečne vlastne pristúpila k predloženiu takéhoto zákona do Národnej rady na schválenie. E-government v mnohých krajinách uľahčuje činnosť obyvateľom, a dokonca aj v rámci komunikácie štátnym inštitúciám, takže aj u nás si myslím, že dokáže pomôcť do budúcnosti jednak uľahčiť prístup k dátam, k informáciám, k výpisom, k dokumentom, ktoré potrebujú obyvatelia, a, samozrejme, aj v komunikácii navzájom medzi úradmi, čo súvisí, samozrejme, aj s ďalšou etapou programu ESO. E-government, tento vlastne zákon, ktorý bude umožňovať elektronickú komunikáciu, je prebratý, dá sa povedať, zhruba z 80 percent z Českej republiky. Čo si myslím, že je na druhej strane veľmi dobré, pretože som mal možnosť zoznámiť sa s fungovaním e-governmentu v Českej republike osobne a myslím si, že to funguje na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, aj tam boli muchy, ktoré sa snažia v Českej republike vychytať, ale pokiaľ sa, samozrejme, vychytajú u nás už dopredu, tak môžme napredovať omnoho rýchlejšie, pokiaľ, samozrejme, to tempo sme doteraz mali, by som povedal, trochu pomalé.
V každom prípade by som upozornil na jednu vec: Pri kopírovaní toho zákona sa neskopíroval alebo neupravil sa ešte ďalší zákon, pretože elektronické doručovanie ako také je v Českej republike nadradené nad ostatné typy doručovania. To znamená, že je, má prioritu a je povinné, to znamená, že elektronická komunikácia má prednosť pred inými typmi komunikácie a doručovania. Toto ale je ošetrené v inom zákone, v Českej republike je to v správnom poriadku. To znamená, že by som buď poprosil teda pána ministra, aby sa to zapojilo aj u nás, prípadne môžme dať nejaký takýto pozmeňovák, ale myslím si, že to bude v pohode. Takže zakotviť aj tuná, pretože pokiaľ by si mali úradníci v štátnych úradoch vybrať a nie je tam jednoznačné určené, že elektronická komunikácia má prednosť alebo teda doručovanie má prednosť pred klasickým doručovaním, tak mohli by si vybrať spôsob, ktorý je pre nich, pre nich zaužívaný, a ťažšie by sa potom mohlo pristupovať vlastne na tú elektronickú komunikáciu a vlastne využívať ten systém práve na to, na čo je postavený.
Takže ja si myslím, samozrejme, sú tam ešte ďalšie drobnosti, ktoré do budúcnosti určite budeme sledovať, možno sa k nim vyjadrí môj kolega Viskupič, pretože elektronizácia štátnych služieb alebo teda služieb štátu pre občana má mnoho takých tmavých zákutí, z ktorých by sa mohli vyvŕbiť v budúcnosti isté nezrovnalosti, tak budeme, samozrejme, dohliadať na to, aby proces nasadzovania tohto informačného systému alebo zavádzania kompletného e-governmentu bol v súlade s potrebami občanov Slovenskej republiky. Takže pokiaľ sa zapracujú tie, tieto drobnosti, o ktorých som tu ja hovoril, teda aby to, teda doručovanie, elektronické doručovanie bolo prioritné, tak za týchto okolností som ochotný podporiť zákon a postúpiť ho do druhého čítania.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, toto je jeden zo zákonov, ktorý je veľmi dobrý a už dlhú dobu veľmi potrebný, preto vítam iniciatívu vlády, ktorá už konečne vlastne pristúpila k predloženiu takéhoto zákona do Národnej rady na schválenie. E-government v mnohých krajinách uľahčuje činnosť obyvateľom, a dokonca aj v rámci komunikácie štátnym inštitúciám, takže aj u nás si myslím, že dokáže pomôcť do budúcnosti jednak uľahčiť prístup k dátam, k informáciám, k výpisom, k dokumentom, ktoré potrebujú obyvatelia, a, samozrejme, aj v komunikácii navzájom medzi úradmi, čo súvisí, samozrejme, aj s ďalšou etapou programu ESO. E-government, tento vlastne zákon, ktorý bude umožňovať elektronickú komunikáciu, je prebratý, dá sa povedať, zhruba z 80 percent z Českej republiky. Čo si myslím, že je na druhej strane veľmi dobré, pretože som mal možnosť zoznámiť sa s fungovaním e-governmentu v Českej republike osobne a myslím si, že to funguje na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, aj tam boli muchy, ktoré sa snažia v Českej republike vychytať, ale pokiaľ sa, samozrejme, vychytajú u nás už dopredu, tak môžme napredovať omnoho rýchlejšie, pokiaľ, samozrejme, to tempo sme doteraz mali, by som povedal, trochu pomalé.
V každom prípade by som upozornil na jednu vec: Pri kopírovaní toho zákona sa neskopíroval alebo neupravil sa ešte ďalší zákon, pretože elektronické doručovanie ako také je v Českej republike nadradené nad ostatné typy doručovania. To znamená, že je, má prioritu a je povinné, to znamená, že elektronická komunikácia má prednosť pred inými typmi komunikácie a doručovania. Toto ale je ošetrené v inom zákone, v Českej republike je to v správnom poriadku. To znamená, že by som buď poprosil teda pána ministra, aby sa to zapojilo aj u nás, prípadne môžme dať nejaký takýto pozmeňovák, ale myslím si, že to bude v pohode. Takže zakotviť aj tuná, pretože pokiaľ by si mali úradníci v štátnych úradoch vybrať a nie je tam jednoznačné určené, že elektronická komunikácia má prednosť alebo teda doručovanie má prednosť pred klasickým doručovaním, tak mohli by si vybrať spôsob, ktorý je pre nich, pre nich zaužívaný, a ťažšie by sa potom mohlo pristupovať vlastne na tú elektronickú komunikáciu a vlastne využívať ten systém práve na to, na čo je postavený.
Takže ja si myslím, samozrejme, sú tam ešte ďalšie drobnosti, ktoré do budúcnosti určite budeme sledovať, možno sa k nim vyjadrí môj kolega Viskupič, pretože elektronizácia štátnych služieb alebo teda služieb štátu pre občana má mnoho takých tmavých zákutí, z ktorých by sa mohli vyvŕbiť v budúcnosti isté nezrovnalosti, tak budeme, samozrejme, dohliadať na to, aby proces nasadzovania tohto informačného systému alebo zavádzania kompletného e-governmentu bol v súlade s potrebami občanov Slovenskej republiky. Takže pokiaľ sa zapracujú tie, tieto drobnosti, o ktorých som tu ja hovoril, teda aby to, teda doručovanie, elektronické doručovanie bolo prioritné, tak za týchto okolností som ochotný podporiť zákon a postúpiť ho do druhého čítania.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:46
Vystúpenie v rozprave 17:46
Jozef ViskupičČo nezaznelo na začiatku, je dôležitý okrem momentu vzťah štátnej správy a občana dôležitý aj moment, že e-government má zefektívniť fungovanie štátnej správy ako takej, čiže to, čo spomínal kolega Hraško, je veľmi dôležité pri tomto electronic acte alebo k zákonu o e-governmente zaviesť aj možnú povinnosť pre úrady - nazvem to takto všeobecne -, aby tak, ako to zaviedli v Českej republike, kde išli trošička inak na to, nevytvárali jednotnú zákonnú úpravu, ale menili postupne niekoľko desiatok zákonov na to, aby electronic act bol, čo vlastne znamená, aby sa zrovnoprávnila písomná listina s listinou, ak ju tak môžeme nazvať, elektronickou.
Čo ma zaujíma pri prvom čítaní o tomto zámere ministerstva financií, ministerstvo financií gestoruje túto tému a ja už sa dlhodobo snažím, sedí tu aj kolega z vládnej strany pán poslanec Kolesík, dlhodobo sa snažíme o to, aby sme zaviedli komisiu, ktorá by mohla fungovať pri výbore pre európske záležitosti, pretože to tak nejako historicky pri tomto výbore patrí, komisiu, ktorá by sa venovala práve celkovej téme elektronizácie, digitalizácie a možno aj zavádzania nových parametrov z oblasti fungovania elektroniky a teda aj e-governmentu.
Téma e-governmentu nie je nová ani v tejto poslaneckej snemovni, nedávno, na minulej schôdzi sme sa zaoberali inou oblasťou z pozície elektronizácie, bol to tzv. e-health a niektoré parametre, ktoré zavádzali z tejto oblasti. Mňa by možno zaujímalo aj pri prvom čítaní, v akom stave je ústredný portál verejnej správy, keďže za prvej vlády Roberta Fica sa pristúpilo k nejakej možnej realizácii. Následne to Miklošovo ministerstvo zastavilo a mám pocit, že viac-menej do pádu vlády sa s tým ani nič veľmi neurobilo. Takže čo s ústredným portálom, ktorý by mal byť možno aj nejakým takým spájacím mechanizmom rôznych registrov, ktoré majú občanom pomôcť, a ako sa na ministerstve financií pozerajú na túto otázku.
Ďalej by ma zaujímalo, alebo chcel by som osvetliť, pán minister tu spomínal dve podľa mňa dosť významné oblasti, ktoré sa budú zavádzať, a to je tzv. elektronická schránka a integrované obslužné miesto, elektronická schránka pre potreby štátnej správy, VÚC-iek, samospráv, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov a následne aj fyzických osôb ako takých. A toto je služba, ktorá by mohla pomôcť každému jednému občanovi, ktorý sa v elektronickom svete samostatne orientuje. Takzvaná asistovaná služba pri tomto, aby sme nenastrašili verejnosť, že ak by sa zaviedla nejaká povinnosť komunikácie, nedbá sa aj na to, aby vznikla nejaká možná asistovaná služba, to sú integrované obslužné miesta, kde ak vyjdem z nejakého možného príkladu z nášho okolia, keďže tu bolo spomínané, že na 60 % sa to podobá úprave v Čechách, tak checkpoint v Čechách v podstate začínal s tromi digitalizovanými registrami, evergreenom alebo najpoužívanejším je výpis z registra trestov, následne mám pocit, že teraz je to asi už 17 zdigitálnených registrov, ktoré dokážu občania používať pri komunikácii so štátom a kde pravdepodobne štát asi následne prikročí k tomu, že úroveň štátnej správy, úroveň VÚC-iek u nás v našom prípade, úroveň miest a obcí bude mať povinnosť komunikovať ako keby a priori alebo prioritne cez obeh dát, ktoré, ktoré budú v našich digitalizovaných registroch.
Ja si možno dovolím ešte spomenúť jeden moment, pre účely potom druhého čítania by som to chcel asi pravdepodobne hlbšie rozobrať, chcel by som vystríhať pred jedným možným rizikom, ktoré pri zavádzaní e-governmentu máme aj z ostatných krajín typu Estónsko, a teda aj Česká republika, a to je otázka elektronického podpisu. Pozerám na ten legislatívny zámer s tým, že snažím sa aj na základe toho, ako prebehol medzirezort, ako sa naše možné, nechcem ich nazvať treťosektorové, ale profesné skupiny, ktoré sa zaoberajú nejakým spôsobom komentovaním alebo tvoria, alebo sú súčasťou tvorby legislatívy, pozerajú na elektronický podpis. Pretože elektronický podpis dokáže byť kameňom úrazu, ak to neuchopíme zo správneho konca. Ja musím povedať, že z daného legislatívneho textu, ktorý sme mali k dispozícii, sa mi páči celkový zámer a to, že teda e-government máme na stole, na druhej strane by som možno dopodrobna sa chcel venovať v druhom čítaní oblastiam, ktoré som teda vymenoval: zavádzanie elektronických schránok, integrované obslužné miesta a elektronický podpis. Pre toto možnože na ministerstve, ak bude vôľa, by som sa rád informoval k tomu, ako tie zámery ministerstvo uchopilo, keďže celkom zo zverejnených údajov mi nie sú niektoré veci jasné. Podľa mňa nemá veľmi zmysel rozoberať pre účely prvého čítania, keďže ja so zámerom zavádzať e-government súhlasím ako s celkom a pravdepodobne, keby s týmto zámerom prišla ktorákoľvek vláda, tak existuje asi málo odporu k tomu, aby sme to zaviedli aj na Slovensku. Je potom dôležité sa zamerať na jednotlivé detaily, ktoré môžu ovplyvniť aj daný legislatívny zámer, o ktorom sa tu teraz bavíme.
Čo ma ešte napadá, alebo čo som chcel spomenúť pri prvom čítaní, keďže sa bavíme o filozofii zámeru, dlhodobo je v spoločnosti vytváraný názor o tom, že všetko, čo sa týka oblasti IT, sa môže diať pod možno nedostatočným záujmom verejnosti, alebo možno aj pod tým, verejnosť celkom dobre nevie odhadnúť to, čo má koľko stáť a čo je aká funkčnosť a funkcionabilita vecí, ktoré chceme následne realizovať. Vysvetlím to možno na nejakom konkrétnom príklade, ak spomeniem, hovorím to len pre účely tejto debaty, dúfam, že to nebude ponímané ako reklama, ak poviem Ferrari a Superb. Mám pocit, že každý vieme, že sa bavíme o rôznych hodnotách, o rôznej funkcionalite daných áut, a toto vie celkom dobre verejnosť rozlíšiť. Ak sa budeme baviť ale o zavádzaní elektronických riešení a systémov, je veľmi ťažké rozlíšiť, alebo veľmi ťažké vysvetľovať verejnosti to, či funkcionalitu, ktorú má nejaký systém plniť, potrebujeme na úrovni Superbu, alebo na úrovni nejakého Ferrari, a či náhodou nekupujeme čosi, čo stojí finančné prostriedky za Ferrari a kupujeme Trabant. Je to obrovský problém, ktorý máme pri preukazovaní toho, či systémy a riešenia, ktoré chceme pod duchom zavádzania občana zavádzať, či toto je to správne, alebo nie. Rozkódovanie tohoto je veľmi zložité, a preto si myslím, že možno vysvetľujúca kampaň, ktorá - predpokladám, že zavádzanie, či už integrovaných obslužných miest, alebo dátových schránok, alebo komunikácie s verejnosťou - bude musieť byť dostatočne masívna na to, aby sme verejnosť zbytočne nevystrašili, aby sme odpovedali na to, že sme to urobili, alebo sa to urobilo, alebo ministerstvo to urobilo, vaša vláda to urobila, je to jedno, dostatočne efektívne. A zároveň, aby sme ustáli to, že doba, ktorá prichádza s výzvami na e-health, e-government, alebo bola tu debata aj o inteligentných dopravných systémoch a pod., aby nevzbudzovala skôr otázky a nedôveru, ale naopak, aby sme dokázali spoločnosť presvedčiť o tom, že toto sú kroky, ktorým sa nieže nemáme, alebo nevyhneme, ale že idú vo výraznej miere v prospech občana a uľahčenia života pri komunikácii so štátnou správou.
Poslednú, poslednú poznámku, chcel by som sa teda prihovoriť u pána ministra za to, aby sa možno aj zasadil svojou váhou za to, aby tu tá daná komisia na parlamentnej pôde konečne vznikla, aby sa možno aj intelektuálny potenciál našich ekonómov, ktorí pri páde daňového systému, ktorý má na svedomí pán Mikloš, aby sme sa tomu nevenovali len v otázkach financií, ale aj s otázkou toho, kde to naozaj je. Pretože to bol problém informatikov, bol to pád informačného systému, možno zlého výberového konania a podobne. Ale je podľa mňa dôležité, aby sme aj tu na parlamentnej pôde dokázali sa vyjadriť, alebo mali informácie z ministerstva na pôde s poslancami, ktorí sa tejto téme chcú a môžu venovať.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
18.6.2013 o 17:46 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako ste povedali, meníme tému a zákon o e-governmente na začiatku by som chcel konštatovať - tu pravdepodobne sa asi zhodneme aj s pánom ministrom, aj s ostatnými, ktorí sú pri tejto téme zainteresovaní -, meškáme. Týka, tak ako bolo uvedené slovami pána ministra na začiatku, e-government by mal v prvom rade zabezpečiť uľahčenie života občanom a zefektívniť prácu verejnej štátnej správy na všetkých rôznych úrovniach. Možno tak ako, myslím, že to bolo české heslo pri zavádzaní ich obdoby našich integrovaných obslužných miest, ktoré boli spomínané, volajú sa, myslím, checkpointy, vtedy hovorili, že nech neobieha občan, ale nech obieha informácia. V tomto bode je dobré, že vláda pristupuje po relatívne krátkom teda, ešte v prvom, prvej polovici svojho vládnutia k tomu, že prichádza aj s legislatívnym rámcom úpravy tohoto, tohoto rozmeru, ktorý potrebujeme najprv do našej legislatívy upraviť a následne môže prikročiť k tomu, aby sme realizovali veľmi chvályhodný zámer, a to je, nech neobieha občan, ak štátna správa disponuje informáciami o ňom, ale nech obieha samotná informácia.
Čo nezaznelo na začiatku, je dôležitý okrem momentu vzťah štátnej správy a občana dôležitý aj moment, že e-government má zefektívniť fungovanie štátnej správy ako takej, čiže to, čo spomínal kolega Hraško, je veľmi dôležité pri tomto electronic acte alebo k zákonu o e-governmente zaviesť aj možnú povinnosť pre úrady - nazvem to takto všeobecne -, aby tak, ako to zaviedli v Českej republike, kde išli trošička inak na to, nevytvárali jednotnú zákonnú úpravu, ale menili postupne niekoľko desiatok zákonov na to, aby electronic act bol, čo vlastne znamená, aby sa zrovnoprávnila písomná listina s listinou, ak ju tak môžeme nazvať, elektronickou.
Čo ma zaujíma pri prvom čítaní o tomto zámere ministerstva financií, ministerstvo financií gestoruje túto tému a ja už sa dlhodobo snažím, sedí tu aj kolega z vládnej strany pán poslanec Kolesík, dlhodobo sa snažíme o to, aby sme zaviedli komisiu, ktorá by mohla fungovať pri výbore pre európske záležitosti, pretože to tak nejako historicky pri tomto výbore patrí, komisiu, ktorá by sa venovala práve celkovej téme elektronizácie, digitalizácie a možno aj zavádzania nových parametrov z oblasti fungovania elektroniky a teda aj e-governmentu.
Téma e-governmentu nie je nová ani v tejto poslaneckej snemovni, nedávno, na minulej schôdzi sme sa zaoberali inou oblasťou z pozície elektronizácie, bol to tzv. e-health a niektoré parametre, ktoré zavádzali z tejto oblasti. Mňa by možno zaujímalo aj pri prvom čítaní, v akom stave je ústredný portál verejnej správy, keďže za prvej vlády Roberta Fica sa pristúpilo k nejakej možnej realizácii. Následne to Miklošovo ministerstvo zastavilo a mám pocit, že viac-menej do pádu vlády sa s tým ani nič veľmi neurobilo. Takže čo s ústredným portálom, ktorý by mal byť možno aj nejakým takým spájacím mechanizmom rôznych registrov, ktoré majú občanom pomôcť, a ako sa na ministerstve financií pozerajú na túto otázku.
Ďalej by ma zaujímalo, alebo chcel by som osvetliť, pán minister tu spomínal dve podľa mňa dosť významné oblasti, ktoré sa budú zavádzať, a to je tzv. elektronická schránka a integrované obslužné miesto, elektronická schránka pre potreby štátnej správy, VÚC-iek, samospráv, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov a následne aj fyzických osôb ako takých. A toto je služba, ktorá by mohla pomôcť každému jednému občanovi, ktorý sa v elektronickom svete samostatne orientuje. Takzvaná asistovaná služba pri tomto, aby sme nenastrašili verejnosť, že ak by sa zaviedla nejaká povinnosť komunikácie, nedbá sa aj na to, aby vznikla nejaká možná asistovaná služba, to sú integrované obslužné miesta, kde ak vyjdem z nejakého možného príkladu z nášho okolia, keďže tu bolo spomínané, že na 60 % sa to podobá úprave v Čechách, tak checkpoint v Čechách v podstate začínal s tromi digitalizovanými registrami, evergreenom alebo najpoužívanejším je výpis z registra trestov, následne mám pocit, že teraz je to asi už 17 zdigitálnených registrov, ktoré dokážu občania používať pri komunikácii so štátom a kde pravdepodobne štát asi následne prikročí k tomu, že úroveň štátnej správy, úroveň VÚC-iek u nás v našom prípade, úroveň miest a obcí bude mať povinnosť komunikovať ako keby a priori alebo prioritne cez obeh dát, ktoré, ktoré budú v našich digitalizovaných registroch.
Ja si možno dovolím ešte spomenúť jeden moment, pre účely potom druhého čítania by som to chcel asi pravdepodobne hlbšie rozobrať, chcel by som vystríhať pred jedným možným rizikom, ktoré pri zavádzaní e-governmentu máme aj z ostatných krajín typu Estónsko, a teda aj Česká republika, a to je otázka elektronického podpisu. Pozerám na ten legislatívny zámer s tým, že snažím sa aj na základe toho, ako prebehol medzirezort, ako sa naše možné, nechcem ich nazvať treťosektorové, ale profesné skupiny, ktoré sa zaoberajú nejakým spôsobom komentovaním alebo tvoria, alebo sú súčasťou tvorby legislatívy, pozerajú na elektronický podpis. Pretože elektronický podpis dokáže byť kameňom úrazu, ak to neuchopíme zo správneho konca. Ja musím povedať, že z daného legislatívneho textu, ktorý sme mali k dispozícii, sa mi páči celkový zámer a to, že teda e-government máme na stole, na druhej strane by som možno dopodrobna sa chcel venovať v druhom čítaní oblastiam, ktoré som teda vymenoval: zavádzanie elektronických schránok, integrované obslužné miesta a elektronický podpis. Pre toto možnože na ministerstve, ak bude vôľa, by som sa rád informoval k tomu, ako tie zámery ministerstvo uchopilo, keďže celkom zo zverejnených údajov mi nie sú niektoré veci jasné. Podľa mňa nemá veľmi zmysel rozoberať pre účely prvého čítania, keďže ja so zámerom zavádzať e-government súhlasím ako s celkom a pravdepodobne, keby s týmto zámerom prišla ktorákoľvek vláda, tak existuje asi málo odporu k tomu, aby sme to zaviedli aj na Slovensku. Je potom dôležité sa zamerať na jednotlivé detaily, ktoré môžu ovplyvniť aj daný legislatívny zámer, o ktorom sa tu teraz bavíme.
Čo ma ešte napadá, alebo čo som chcel spomenúť pri prvom čítaní, keďže sa bavíme o filozofii zámeru, dlhodobo je v spoločnosti vytváraný názor o tom, že všetko, čo sa týka oblasti IT, sa môže diať pod možno nedostatočným záujmom verejnosti, alebo možno aj pod tým, verejnosť celkom dobre nevie odhadnúť to, čo má koľko stáť a čo je aká funkčnosť a funkcionabilita vecí, ktoré chceme následne realizovať. Vysvetlím to možno na nejakom konkrétnom príklade, ak spomeniem, hovorím to len pre účely tejto debaty, dúfam, že to nebude ponímané ako reklama, ak poviem Ferrari a Superb. Mám pocit, že každý vieme, že sa bavíme o rôznych hodnotách, o rôznej funkcionalite daných áut, a toto vie celkom dobre verejnosť rozlíšiť. Ak sa budeme baviť ale o zavádzaní elektronických riešení a systémov, je veľmi ťažké rozlíšiť, alebo veľmi ťažké vysvetľovať verejnosti to, či funkcionalitu, ktorú má nejaký systém plniť, potrebujeme na úrovni Superbu, alebo na úrovni nejakého Ferrari, a či náhodou nekupujeme čosi, čo stojí finančné prostriedky za Ferrari a kupujeme Trabant. Je to obrovský problém, ktorý máme pri preukazovaní toho, či systémy a riešenia, ktoré chceme pod duchom zavádzania občana zavádzať, či toto je to správne, alebo nie. Rozkódovanie tohoto je veľmi zložité, a preto si myslím, že možno vysvetľujúca kampaň, ktorá - predpokladám, že zavádzanie, či už integrovaných obslužných miest, alebo dátových schránok, alebo komunikácie s verejnosťou - bude musieť byť dostatočne masívna na to, aby sme verejnosť zbytočne nevystrašili, aby sme odpovedali na to, že sme to urobili, alebo sa to urobilo, alebo ministerstvo to urobilo, vaša vláda to urobila, je to jedno, dostatočne efektívne. A zároveň, aby sme ustáli to, že doba, ktorá prichádza s výzvami na e-health, e-government, alebo bola tu debata aj o inteligentných dopravných systémoch a pod., aby nevzbudzovala skôr otázky a nedôveru, ale naopak, aby sme dokázali spoločnosť presvedčiť o tom, že toto sú kroky, ktorým sa nieže nemáme, alebo nevyhneme, ale že idú vo výraznej miere v prospech občana a uľahčenia života pri komunikácii so štátnou správou.
Poslednú, poslednú poznámku, chcel by som sa teda prihovoriť u pána ministra za to, aby sa možno aj zasadil svojou váhou za to, aby tu tá daná komisia na parlamentnej pôde konečne vznikla, aby sa možno aj intelektuálny potenciál našich ekonómov, ktorí pri páde daňového systému, ktorý má na svedomí pán Mikloš, aby sme sa tomu nevenovali len v otázkach financií, ale aj s otázkou toho, kde to naozaj je. Pretože to bol problém informatikov, bol to pád informačného systému, možno zlého výberového konania a podobne. Ale je podľa mňa dôležité, aby sme aj tu na parlamentnej pôde dokázali sa vyjadriť, alebo mali informácie z ministerstva na pôde s poslancami, ktorí sa tejto téme chcú a môžu venovať.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:59
Ján MičovskýĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2013 o 17:59 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Súhlasím s tým, ako sa pozeráš, vážený pán kolega, na túto elektronizáciu, pretože rôznym "éčkam" v tomto prípade, či v zdravotníctve, či v režime štátnej správy sa určite nevyhneme. Ale upozornil si správne na moment, ktorý aj mňa ako laika v tejto oblasti zaujal a vytvára trochu pocit istého ohrozenia, a to to, koľko to bude stáť. Keď, je fakt, že patrím k tým, ktorí vedia možno rozlíšiť zhruba rozdiel medzi Ferrari a Superbom, ale netušia, ktorý program môže koľko stáť. A mám skúsenosti, že to, čo odborníci povedali, že by malo stáť 7-tisíc eur, stojí napokon 700-tisíc, konkrétny prípad nebudem opakovať, aby to nebolo aj v tomto prípade. Či by náhodou nebolo dobré rozmýšľať pri tomto určite potrebnom zákone aj spôsob jeho aplikácie tak, aby sme sa vyhli pri tomto veľkom biznise, o ktorý zrejme pôjde, podozreniam. A keďže ide o ozaj obrovský projekt, keby sme možno zriadili štátnu firmu, ktorá bude túto vec celú nielen vytvárať, ale aj spravovať, aby sme nejaké pocity veľkých obchodov do budúcnosti nezafixovali pre niekoho, kto bude zneužívať potom svoj monopol na niečo takéto. A to mi trocha ešte pripomína aj ďalší problém, ktorý spočíva s tým elektronickým podpisom, o ktorom som počul, neviem, či mám teda dobrú informáciu, že tiež môže vytvoriť tlak na pravidelné poplatky každého občana, ktorý by mal za tento podpis ročne platiť komusi, kto bude opäť ovládať veľký biznis. Bolo by to asi nefér, občan si platí dane a riadi z toho, platí z toho štátnu správu. Predpokladám, že vplyvom e-governmentu bude táto štátna správa funkčnejšia, a tým pádom nie je dôvod na to, aby občan akýmkoľvek spôsobom bol zaťažený nejakým osobitným poplatkom, v tomto prípade za elektronický podpis.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:01
Jozef ViskupičĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2013 o 18:01 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. K tejto téme ja som spomenul zámerne možno tému, ktorá z elektronizácie bola asi najviac medializovaná, alebo pod najväčším takým mediálnym dohľadom, alebo jedna z tých, bola to téma ústredného portálu verejnej správy. Bola urobená vizibilita, odhad za pôvodnej vlády bol 47 mil., potom po prebratí ministerstva a spustenia nejakých procesov bol odhadnutý ústredný portál na 16 miliónov. Je veľmi ťažké verejnosti laickej, odbornej vidieť do tých procesov, prečo za Počiatka to bolo 40, prečo za Mikloša 16. Výsledok je ten, že nemáme ústredný portál verejnej správy, ale táto debata už zbehla. Ja preto chcem fakt v dobrej viere veriť, že či už tento zákon, ktorý hovorí o zavádzaní iných masívnych systémov a digitalizácie registrov a možnej povinnosti obehu informácií pred tým, alebo aby neobiehal občan, alebo obiehali informácie, a bude sa tu čím ďalej viacej digitalizovať, čím ďalej budeme svedkami toho, že zo štátneho rozpočtu budeme platiť a súťažiť o obrovské informačné systémy, aby existoval reálny dohľadateľný mechanizmus, aby sme si vedeli urobiť názor na to, či daná funkcionalita za danú cenu je to efektívne a to správne orechové pre Slovenskú republiku a jej občanov. Takže chcem veriť, že ministerstvo pod vedením pána ministra Kažimíra toto bude mať na srdci.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:03
Uvádzajúci uvádza bod 18:03
Peter KažimírĎalšou vecou je to, že, áno, máme vlastne miliardu eur z európskych fondov z tohto programovacieho obdobia a nevieme ich čerpať. Reálne hrozilo 80 miliónov prepadnutia minulý rok, podarilo sa to zachrániť cez niektoré konkrétne iniciatívy, ktoré sa urobili koncom roka, tento rok je vo vysokom riziku 60 až 100 miliónov, tento rok máme skoro 300 miliónov prečerpať, aby sme o ne neprišli. Problémom je, že niekto kvôli politickému cyklu zastavil nás skoro na dva roky práce. Aj nekompetentnosťou, aj proste politickým úmyslom. S týmto treba raz a navždy prestať, ten biznis je jeden, nemôžme sa ho zbaviť v zásade biznis v oblasti IT je nadnárodný, treba si to tiež uvedomiť. Treba si aj uvedomiť, že na Slovensku je skoro 50-tisíc ľudí zamestnaných v IT biznise, čiže nie je to nejaká cudzia vec. A ak nechceme nariekať stále o montovaní strojov, tak sa musíme pozrieť aj týmto smerom. A sú to aj naši ľudia, aj naši programátori, aj naši systémoví inžinieri, ktorí proste v tejto oblasti pracujú, nie je to len zlý americký, nemecký, neviem aký kapitál, sú v tom aj naši ľudia. Tešíme sa z každého zamestnaneckého miesta v tejto oblasti, lebo jednak sú tam vyššie platy a z nich vyššie odvody, ale jednak tí ľudia majú naozaj väčšiu schopnosť aj dokonca cezhraničného zamestnania. Sú určite samostatnejší, sú z hľadiska tej edukácie na najvyššej možnej úrovni na Slovensku, akú môžte dosiahnuť. Čiže zlomiť nad nimi palicu a povedať, že všetci do jedného proste sú prekliati a neporiadni, je nesprávne.
To, čomu sa ale máme snažiť zabrániť, je budovaniu atomizovaných systémov a proprietárnych systémov. To je tiež ináč taká vec, niektorí ľudia, ktorí boli zbavení obvinenia nedávno z prokuratúry, by protestovali, ale podľa mňa celá zápletka kolapsu finančnej správy bola založená na tom, že sa niekto snažil 18 rokov starý systém nahradiť novým proprietárnym systémom vyrobeným niekde pri Bratislave. A to je nebezpečné, je to nebezpečné, môžu vám to zo skúsenosti povedať napríklad niektoré bývalé sprivatizované banky, keď mali vnútorného nepriateľa, vnútorného votrelca, alebo ak vám firma spravuje váš informačný systém zvonku, tak ste na konci dňa odkázaní na túto firmu. Na úpravy, na dodatky, na maintenance, proste je to doživotné vazalstvo. Vedel by som vám menovať niekoľko významných slovenských podnikateľov, ktorý si na tomto založili skvelý biznis a patria k najbohatším ľuďom v tejto krajine.
Takže, áno, meškáme. Meškáme preto, lebo, pretože sme tento zákon, ktorý nie je z dielne len jednej exekutívy, ale začalo sa na ňom naozaj pracovať už ešte aj za minulej vlády, zdedili sme ho s 800 pripomienkami, ak si pamätám, a trvalo nám skoro rok, až sme došli do tejto miestnosti. Ja môžem len povedať to, čo hovorím pri ďalších témach, že sme absolútne otvorení, ktorýkoľvek z poslancov alebo aj predstaviteľov neziskového sektoru, alebo predstaviteľov asociácií, alebo proste nejakých združení má záujem do toho ešte stále vstúpiť. Nie sme najmúdrejší na svete, je tu podaná ruka, máme prázdniny pred sebou, môžme sa do druhého čítania proste k týmto veciam baviť. Keď, viete veľmi dobre, za agendu zodpovedá štátny tajomník Pellegriny, konkrétni ľudia na sekcii informatizácie, dvere sú absolútne otvorené aj k témam, aj vo veci tém, ktoré tu boli spomínané aj poslancami Viskupičom a Hraškom, bez akéhokoľvek problému. Len vás prosím, aby ste sa pri tejto pragmatickej téme vyhli ad hoc pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní v pléne bez toho, že by sme o nich hovorili. Môžte mať svoj názor, ale potom je, to je tak odborná téma, ktorá sa nedá v momente prekvapenia potom povedať, že doľava alebo doprava.
Čiže poprosím svoje videnie nejakým spôsobom odkonzultovať s ľuďmi, ktorým ja často nerozumiem, vy im určite budete rozumieť. Viac ku komisii sa vám vyjadriť neviem, ja vám vstupovať do toho nebudem, ale je pravdou, že problematika informatizácie má absolútne nadrezortný charakter a nemá konkrétneho partnera v rade. Pravdou zase je, že mnoho ľudí do mnohých vecí chce hovoriť, ale nerozumie im. Takže možno by bolo najlepšie vytvoriť nejakú komisiu ľudí alebo partiu ľudí, ktorá tomu úprimne rozumie, chce rozumieť a má rôzne interfaces s tým spojené, lebo v tom je verejná správa, v tom je hospodárstvo, v tom je bezpečnosť v mnohých oblastiach aj, aj tajné služby, aj by ste sa čudovali, v tom je boj s daňovými únikmi. My sa bez, bez elektronickej podpory nebudeme vedieť pohnúť, nebudeme vedieť pohnúť bez, bez toho, to je absolútne kľúčová vec. Chcel som krátko, hovoril som dlhšie, je to taká téma.
Ďakujem veľmi pekne a v druhom čítaní v tejto téme budeme pokračovať. Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne. Ja tak skúsim taký pel-mel z pohľadu tejto témy. Súhlasím, že mešká, súhlasím, že s celou problematikou e-governmentu Slovensko patrí k takej trošku prekliatej krajine, lebo to proste nejde a nejde to viacerým vládam. A ja nechcem naozaj na tomto mieste, dneska ste si politiky tu užili dosť a nechcem tu proste vyťahovať starých kostlivcov a staré veci. Ale jeden z problémov, prečo napr. nevieme čerpať európske fondy dostatočne rýchlo a prečo sme napr. aj v témach ako elektronizácia, kde všetci cítia peniaze, treba to povedať, všetci tam cítia obrovské prachy, a prečo s tým meškáme, je politický cyklus. A tu by sme sa mohli zhodnúť, že s týmto by sme mali prestať. A ja vám môžem len povedať, keďže som bol ako štátny tajomník na minfine za čias Jána Počiatka, že sa nejaké veci urobili s nejakým oveľa väčším predsavzatím ako s výsledkom, treba tiež priznať, ale potom prišla exekutíva, ktorá spolitizovala všetky tieto procesy pod zástavou korupcie, predraženia. Ja si dodnes pamätám tlačové konferencie celé mesiace o tom, každá jedna tlačovka hovorila o zlacnení, problém je, že žiadny výsledok sa nedostavil a nielen ani z pohľadu toho, že by bola pravda to zlacnenie, ale, samozrejme, ani dodanie systému, ani jeho funkcionalita na konci dňa. A to vám pri konkrétne pri prípade informačného systému finančnej správy viem potvrdiť, že to ani nikdy pravda nebola. Ja nehovorím, že môj predchodca musel vedieť, o čom hovorí, ale tí, čo mu pripravovali podklady, čo má hovoriť, ho zavádzali a klamali ho. A ten výsledok si užil na vlastnej koži. Proste, a to všetko vyplýva z tej asymetrie informačnej, lebo všetci vrátane mňa - ja nie som odborník určite v oblasti IT -, aj keď rezort financií má, má na starosti minimálne legislatívnu iniciatívu a takúto koncentráciu videnia toho, aby sme nie duplicitné, atomizované systémy konečne prestali budovať, lebo to je jeden z tých dôvodov, za tým sú peniaze. Keď máte atomizované systémy na každých malých, veľkých úradoch a následne ich chcete prepájať, zase musíte investovať.
Ďalšou vecou je to, že, áno, máme vlastne miliardu eur z európskych fondov z tohto programovacieho obdobia a nevieme ich čerpať. Reálne hrozilo 80 miliónov prepadnutia minulý rok, podarilo sa to zachrániť cez niektoré konkrétne iniciatívy, ktoré sa urobili koncom roka, tento rok je vo vysokom riziku 60 až 100 miliónov, tento rok máme skoro 300 miliónov prečerpať, aby sme o ne neprišli. Problémom je, že niekto kvôli politickému cyklu zastavil nás skoro na dva roky práce. Aj nekompetentnosťou, aj proste politickým úmyslom. S týmto treba raz a navždy prestať, ten biznis je jeden, nemôžme sa ho zbaviť v zásade biznis v oblasti IT je nadnárodný, treba si to tiež uvedomiť. Treba si aj uvedomiť, že na Slovensku je skoro 50-tisíc ľudí zamestnaných v IT biznise, čiže nie je to nejaká cudzia vec. A ak nechceme nariekať stále o montovaní strojov, tak sa musíme pozrieť aj týmto smerom. A sú to aj naši ľudia, aj naši programátori, aj naši systémoví inžinieri, ktorí proste v tejto oblasti pracujú, nie je to len zlý americký, nemecký, neviem aký kapitál, sú v tom aj naši ľudia. Tešíme sa z každého zamestnaneckého miesta v tejto oblasti, lebo jednak sú tam vyššie platy a z nich vyššie odvody, ale jednak tí ľudia majú naozaj väčšiu schopnosť aj dokonca cezhraničného zamestnania. Sú určite samostatnejší, sú z hľadiska tej edukácie na najvyššej možnej úrovni na Slovensku, akú môžte dosiahnuť. Čiže zlomiť nad nimi palicu a povedať, že všetci do jedného proste sú prekliati a neporiadni, je nesprávne.
To, čomu sa ale máme snažiť zabrániť, je budovaniu atomizovaných systémov a proprietárnych systémov. To je tiež ináč taká vec, niektorí ľudia, ktorí boli zbavení obvinenia nedávno z prokuratúry, by protestovali, ale podľa mňa celá zápletka kolapsu finančnej správy bola založená na tom, že sa niekto snažil 18 rokov starý systém nahradiť novým proprietárnym systémom vyrobeným niekde pri Bratislave. A to je nebezpečné, je to nebezpečné, môžu vám to zo skúsenosti povedať napríklad niektoré bývalé sprivatizované banky, keď mali vnútorného nepriateľa, vnútorného votrelca, alebo ak vám firma spravuje váš informačný systém zvonku, tak ste na konci dňa odkázaní na túto firmu. Na úpravy, na dodatky, na maintenance, proste je to doživotné vazalstvo. Vedel by som vám menovať niekoľko významných slovenských podnikateľov, ktorý si na tomto založili skvelý biznis a patria k najbohatším ľuďom v tejto krajine.
Takže, áno, meškáme. Meškáme preto, lebo, pretože sme tento zákon, ktorý nie je z dielne len jednej exekutívy, ale začalo sa na ňom naozaj pracovať už ešte aj za minulej vlády, zdedili sme ho s 800 pripomienkami, ak si pamätám, a trvalo nám skoro rok, až sme došli do tejto miestnosti. Ja môžem len povedať to, čo hovorím pri ďalších témach, že sme absolútne otvorení, ktorýkoľvek z poslancov alebo aj predstaviteľov neziskového sektoru, alebo predstaviteľov asociácií, alebo proste nejakých združení má záujem do toho ešte stále vstúpiť. Nie sme najmúdrejší na svete, je tu podaná ruka, máme prázdniny pred sebou, môžme sa do druhého čítania proste k týmto veciam baviť. Keď, viete veľmi dobre, za agendu zodpovedá štátny tajomník Pellegriny, konkrétni ľudia na sekcii informatizácie, dvere sú absolútne otvorené aj k témam, aj vo veci tém, ktoré tu boli spomínané aj poslancami Viskupičom a Hraškom, bez akéhokoľvek problému. Len vás prosím, aby ste sa pri tejto pragmatickej téme vyhli ad hoc pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní v pléne bez toho, že by sme o nich hovorili. Môžte mať svoj názor, ale potom je, to je tak odborná téma, ktorá sa nedá v momente prekvapenia potom povedať, že doľava alebo doprava.
Čiže poprosím svoje videnie nejakým spôsobom odkonzultovať s ľuďmi, ktorým ja často nerozumiem, vy im určite budete rozumieť. Viac ku komisii sa vám vyjadriť neviem, ja vám vstupovať do toho nebudem, ale je pravdou, že problematika informatizácie má absolútne nadrezortný charakter a nemá konkrétneho partnera v rade. Pravdou zase je, že mnoho ľudí do mnohých vecí chce hovoriť, ale nerozumie im. Takže možno by bolo najlepšie vytvoriť nejakú komisiu ľudí alebo partiu ľudí, ktorá tomu úprimne rozumie, chce rozumieť a má rôzne interfaces s tým spojené, lebo v tom je verejná správa, v tom je hospodárstvo, v tom je bezpečnosť v mnohých oblastiach aj, aj tajné služby, aj by ste sa čudovali, v tom je boj s daňovými únikmi. My sa bez, bez elektronickej podpory nebudeme vedieť pohnúť, nebudeme vedieť pohnúť bez, bez toho, to je absolútne kľúčová vec. Chcel som krátko, hovoril som dlhšie, je to taká téma.
Ďakujem veľmi pekne a v druhom čítaní v tejto téme budeme pokračovať. Ďakujem.
Autorizovaný
18:11
Uvádzajúci uvádza bod 18:11
Peter Kažimír
162.
Ďakujem veľmi pekne. Ako som vám to už hovoril v prvom čítaní, ide v prvom rade o transpozíciu smernice, ktorá upravuje podmienky vykonávania správy subjektov kolektívneho investovania. Ide najmä o hedgové fondy, private equity, realitné fondy, komoditné fondy a fondy rizikového kapitálu. Sú to všetko v podmienkach Slovenska často cudzie slová, ale bez rozvoja aj týchto oblastí finančného sektora nebudeme vedieť...
162.
Ďakujem veľmi pekne. Ako som vám to už hovoril v prvom čítaní, ide v prvom rade o transpozíciu smernice, ktorá upravuje podmienky vykonávania správy subjektov kolektívneho investovania. Ide najmä o hedgové fondy, private equity, realitné fondy, komoditné fondy a fondy rizikového kapitálu. Sú to všetko v podmienkach Slovenska často cudzie slová, ale bez rozvoja aj týchto oblastí finančného sektora nebudeme vedieť naštartovať kapitálový trh. Čiže je okrem toho, že to máme povinnosť implementovať, je tu aj nevyhnutnosť na týchto inovatívnych finančných rastoch ďalej pracovať. Čiže cieľom zákona je v súlade so smernicou zriadiť bezpečne harmonizovaný rámec na monitorovanie a dohľad nad rizikami s podmienkou dodržania prísnych požiadaviek a umožniť správcom alternatívnych investičných fondov poskytovať služby a ponúknuť svoje fondy na vnútornom trhu. Z tohto pohľadu je dôležitý aj aspekt ochrany spotrebiteľov. Všetci správcovia alternatívnych investičných fondov, ktorí chcú pôsobiť v Slovenskej republike, budú musieť získať povolenie od Národnej banky Slovenska, budú tiež spĺňať minimálne požiadavky na kapitálovú primeranosť.
Stanovujú sa takisto minimálne pravidlá na, pre výkon správy alternatívneho investičného fondu a poskytovanie predzmluvných a zmluvných informácií. To je tá časť, ktorá sa venuje ochrane spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, ale hlavne zvýšiť úroveň tejto ochrany. Takisto sú tu osobitne požiadavky na správcov tých fondov, ktorí riadia alternatívne investičné fondy s takzvaným využitím pákového efektu.
Chcem ešte zhrnúť, že na gestorskom výbore boli, boli schválené ešte niektoré pozmeňovacie návrhy technické, ktoré reagovali na pripomienky parlamentnej legislatívy, a takisto sa otvoril nový článok, ktorý, na požiadavku centrálnej banky, je to zákon o platobných službách, kde je potrebné zabezpečenie vnútroštátneho vykonávania inkás v rámci jednotného priestoru platieb v rámci iniciatívy SEPA. My s týmito pozmeňujúcimi návrhmi súhlasíme, tak ako sme to boli povedali aj na výbore.
Ďakujem.
162.
Ďakujem veľmi pekne. Ako som vám to už hovoril v prvom čítaní, ide v prvom rade o transpozíciu smernice, ktorá upravuje podmienky vykonávania správy subjektov kolektívneho investovania. Ide najmä o hedgové fondy, private equity, realitné fondy, komoditné fondy a fondy rizikového kapitálu. Sú to všetko v podmienkach Slovenska často cudzie slová, ale bez rozvoja aj týchto oblastí finančného sektora nebudeme vedieť naštartovať kapitálový trh. Čiže je okrem toho, že to máme povinnosť implementovať, je tu aj nevyhnutnosť na týchto inovatívnych finančných rastoch ďalej pracovať. Čiže cieľom zákona je v súlade so smernicou zriadiť bezpečne harmonizovaný rámec na monitorovanie a dohľad nad rizikami s podmienkou dodržania prísnych požiadaviek a umožniť správcom alternatívnych investičných fondov poskytovať služby a ponúknuť svoje fondy na vnútornom trhu. Z tohto pohľadu je dôležitý aj aspekt ochrany spotrebiteľov. Všetci správcovia alternatívnych investičných fondov, ktorí chcú pôsobiť v Slovenskej republike, budú musieť získať povolenie od Národnej banky Slovenska, budú tiež spĺňať minimálne požiadavky na kapitálovú primeranosť.
Stanovujú sa takisto minimálne pravidlá na, pre výkon správy alternatívneho investičného fondu a poskytovanie predzmluvných a zmluvných informácií. To je tá časť, ktorá sa venuje ochrane spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, ale hlavne zvýšiť úroveň tejto ochrany. Takisto sú tu osobitne požiadavky na správcov tých fondov, ktorí riadia alternatívne investičné fondy s takzvaným využitím pákového efektu.
Chcem ešte zhrnúť, že na gestorskom výbore boli, boli schválené ešte niektoré pozmeňovacie návrhy technické, ktoré reagovali na pripomienky parlamentnej legislatívy, a takisto sa otvoril nový článok, ktorý, na požiadavku centrálnej banky, je to zákon o platobných službách, kde je potrebné zabezpečenie vnútroštátneho vykonávania inkás v rámci jednotného priestoru platieb v rámci iniciatívy SEPA. My s týmito pozmeňujúcimi návrhmi súhlasíme, tak ako sme to boli povedali aj na výbore.
Ďakujem.
Autorizovaný