21. schôdza

Nech sa páči s reakciou, Ivan Štefanec.

Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Pán poslanec Duchoň, že nechceme spochybňovať vládne materiály. Veď ja som čerpal z materiálov, ktoré predkladá vaša vláda do tohto parlamentu, a v programe stability je jasne uvedené, že konsolidačné opatrenia predstavujú 0,3 % HDP. Takže toto sú vaše údaje, ktorými vy sa prezentujete.
A k tomu, čo hovorili páni poslanci Sulík a Kaník. Áno, áno, je to presne tak, že opatrenia súčasnej vlády zabrzdili ekonomickú aktivitu. To je ten problém, že klesajú príjmy štátneho rozpočtu, o čom svedčí aj tento návrh záverečného účtu za minulý rok, kde príjmy klesali medziročne. Táto hrozba je tu aj do budúcna. Jednoducho, keď krajina nemôže prosperovať, pokiaľ nebude rásť, na jednej strane sa musia prijať úsporné opatrenia, na druhej strane sa musia prijať opatrenia pre podporu rastu. Lenže to, čo robí súčasná vláda, to sú opatrenia proti rastu: zvyšovanie priamych daní, zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, zhoršenie pružnosti na trhu práce, zvýšenie administratívy. To všetko vyháňa prácu z našej krajiny, brzdí hospodársky rast a spôsobuje nielen to, že máme viac a viac nezamestnaných, ale aj že tým, ktorí sú aktívni a ktorí tvoria pracovné miesta alebo ktorí pracujú ako zamestnanci, tak tým sa žije ťažšie, že ľuďom sa žije jednoducho horšie. Bohužiaľ, ten spôsob ekonomickej politiky, ktorý ste zvolili, tak devastuje Slovensko, pretože vedie k tomu, že máme menej práce a aktivita sa brzdí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Do rozpravy sa na základe rokovacieho poriadku prihlásil pán minister financií. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi ešte v rozprave teda vystúpiť raz a aj zareagovať na mnohé veci.
A zrejme budem musieť sa vyjadriť aj k, samozrejme, aj k výtkam, ktoré sa majú týkať vývoja verejných financií v roku 2013, lebo naozaj ekonomika je tá oblasť, kde všetko je so všetkým spojené, nielen vo vesmíre, ale v ekonomike obzvlášť. Takže, takže, samozrejme, situácia a otázka štátneho záverečného účtu za rok 2012 má svoju spojitosť aj s rokom 2013.
Dámy a páni tá situácie je na Slovensku, v Európe, vo svete zložitá. ja musím povedať, že pre mňa pred 2 týždňami návšteva v Paríži a účasť na ministerskej schôdzke OECD, ktorá je pravidelne každý rok v okolo mája v Paríži, predstavovalo nepríjemné prebudenie zo situácie, ako je vnímané, ako je vnímaná situácia vo svete z hľadiska možného úniku z pasce, ktorú voláme, voláme kríza. To stretnutie v Paríži bolo unikátne tým, že na jednom mieste sa na dva dni stretli ministri financií, práce a ministri hospodárstva krajín OECD. A viete, že krajiny OECD nie sú reprezentované krajinami Európskej únie, ale aj krajinami Ázie, Ameriky, Austrálie, naozaj veľký pel-mel z celého sveta. Tá situácia a tá atmosféra toho rokovania potvrdzuje o tom, že sme naozaj ďaleko od toho, aby sme mohli povedať, že nastáva obdobie trvalého jasného a silného oživenia. Viete veľmi dobre, že všetky prognózy, patrím tým, ktorý chytá istú nervozitu pri slove prognóza, pretože naozaj od roku 2011, od koncu roku 2011, každá jedna prognóza priniesla zníženie jednak hospodárskeho rastu a zníženie príjmov. Ak by som to mal narátať, tak postupné znižovanie prognózy daňových príjmov od roku, konca roku '11, hovorím to tak naschvál, lebo to tak pravdou aj je, až dodnes predstavuje stratu príjmov v objeme 3,5 mld. eur oproti očakávaným príjmom. To je proste šialené číslo, šialené číslo. A hovorím o tom preto, a preto aj musím zdôrazniť rok 2011, lebo to nemá priamu, táto informácia nemá priamu prepojitosť len na opatrenia, ktoré sa, ktoré sa týkajú vývoja ekonomiky v Slovenskej republike. A, bohužiaľ, nemá nad tým ani priamu kontrolu vláda Slovenskej republiky a akákoľvek vláda typu krajín, veľkosti krajín, ako sme, ako sme my. A tu musím povedať, že reakcie, o ktorých hovoríte, opäť to je to isté, stále ten istý rodný list tých vyjadrení, sčasti pravdivé, sčasti, sčasti z hľadiska zlého úmyslu pod, proste pod, nám tu dávate a snažíte sa nám podhadzovať argumenty, o ktorých snáď možno môžte veriť, ale musím, musím s nimi polemizovať.
Napríklad Richard Sulík aj v posledných dňoch v podstate na svojich stránkach blogu, ktorý má tiež informáciu o tom, ako sa rúca na základe hospodárskej politiky rast. No musím vám povedať a mám na to aj reakciu a budem vám citovať, budem vám citovať materiál Inštitútu finančnej politiky ako reakciu na tento blog:
"Hlavným dôvodom zhoršenia prognóz oproti minulého roku je zhoršenie vonkajšieho prostredia. Ak by sa vývoj vonkajšieho prostredia vyvíjal v súlade s predpokladmi, rast HDP by dosiahol úroveň 2,5%. Stále by sme mohli hovoriť o 2,5%. Vývoj vonkajšieho prostredia bol oveľa horší, ako očakávala júnová prognóza z roku 2012. Predpoklady vonkajšieho prostredia na rok 2012 a '13 boli optimistickejšie ako realita, keďže v priebehu roku 12 sa ďalej prehlbovala daňová kríza v eurozóne a mnohé krajiny sa dostali do recesie. Taktiež došlo k oslabeniu svetového rastu HDP, s čím súvisí celkové oslabenie medzinárodného obchodu. Zároveň výraznejšie stúpla nezamestnanosť v periférnych krajinách a v eurozóne dosiahla historicky najvyššiu úroveň za posledných 20 rokov." To je realita. "Spomalenie na konci roka 2012 pocítili aj krajiny jadra eurozóny, vrátane Nemecka. IFP v júni v 2012 na základe prognóz medzinárodných inštitúcií odhadol rast váženého HDP obchodných partnerov na úrovni 1,4 % a váženého importu až 4,8 %. Ale podľa poslednej prognózy z júna tohto roku to má byť pokles váženého HDP o 0,2 a nulový rast vážených importov. Čiže modelové situácie, ak by sme nahradili aktuálny predpoklad v raste zahraničného dopytu z aktuálnej júnovej prognózy hodnotami, ktoré boli predpokladané pred rokom, tak na základe týchto z dnešného pohľadu optimistických predpokladov vývoja v zahraniční by sa prognóza reálneho rastu HDP zdvihla opäť na úroveň 2,5 %."
Možno príliš odborné, ale z hľadiska charakteru našej ekonomiky úplne jasné. Ja som vám už tu niekoľkokrát kázal, bránil som sa z toho pohľadu, že rozhodnutie o tom, v akom type ekonomiky žijeme, sme urobili konsenzuálne naprieč niekoľkých vlád za posledných 20 rokov. Prešli sme ťažkým obdobím reštrukturalizácie nášho priemyslu, išli sme možno najľahšou cestou, to znamená cestou zmeny ťažkého metalurgického priemyslu, výroby zbraní na engineering, na nástrojárstvo, na čo máme najlepšie a mali sme vždycky najlepšie predpoklady. Výsledkom je, samozrejme, absolútna otvorenosť tejto krajiny. Slovensko v minulom roku dosiahlo najvyššiu mieru otvorenosti vo svojej histórii, 186 % HDP. Zoberte si krajiny, jasné, že sme, každý sme iný. Poľsko má otvorenosť na úrovni 60 %, Francúzsko podobné čísla. Spojené štáty americké sú uzavreté oproti nám. Otvorenosť ekonomiky je obrovská výhoda v čase globalizácie a úspešnej konjunktúry a tieto časy máme nadlho preč. Áno, Slovensko je dôkazom pozitívnych dopadov globalizácie v ekonomike. Preto k nám prišli zahraniční investori, preto k nám prišli využívať aj, samozrejme, komparatívne výhody našej ekonomiky založenej na nízkej pracovnej mzde, bohužiaľ, a relatívne vysokej, vysokej edukácie pracovnej sily. O 186 %, o 86. A pritom aj na HDP máme vyše 80 % podielu hrubého domáceho produktu pochádza z vývozu. Ak máte problém, veď to je úplne logické. Ak máte problém so zrušením objednávok, a tie firmy, ktorých absolútna väčšina našich firiem je založená na tom, že vyváža, a náš vývoz je zase z vyše jednej, vyše 20 % zase viazaný napr. na Nemecko, tak je vedecky, normálne vedecky dokázané, že akýkoľvek, akákoľvek nálada v ekonomike Nemecka sa prenáša s opozdením troch až štyroch mesiacov na Slovensko. A tu vás musím upozorniť na to, že v Nemecku bol znížený rast z postupne z čísla okolo 1%, postupne sa prekĺzol v tomto roku až na 0,3 %. Čiže údaje o makro sú do absolútnej miery vo výške 70% závislé od vonkajšieho prostredia ako takého.
Čiže súboj je legitímny. Je úplne jasné, že sa pozeráme na vývoj v krajine aj z hľadiska ideologických báz, na ktorých sme postavení. Toto je legitímna, legitímna prekáračka z tohto pohľadu, len život, život má svoje, samozrejme, svoje zásady. A ak máme my problém a máme dlhodobý problém, je problém slabého domáceho dopytu. A ten, ten bol, mal, bol malou váhou na raste našej ekonomike aj v minulosti. Vždy to bolo tak. Prečo? Pretože podiel miezd na našom domácom produkte bolo vždycky nižší ako priemer v iných krajinách Európy. Takže to, že sa nachádzame v roku 2013, a to, že si mnohí z vás nechcú uvedomiť jednu realitu, že rok 2013 je po roku 2009 druhým najhorším rokom vo fungovaní modernej slovenskej ekonomiky od jej vzniku roku 1989. Je to tak. Nie takým prehĺbením, lebo rok 2009 bol poznamenaný prepadom HDP z + 6 do - 5. Tento prepad nie je taký nejaký prudký, ktorý očakávame v roku 2013, ale je to druhý najhorší rok. A s tým, k tomuto, samozrejme, reaguje, na to, samozrejme, reagujú aj príjmy krajiny, aj nálada medzi ľuďmi, veď si priznajme a opakujem to, že veľká dávka frustrácie či politických elít, či odborných analytikov, ktorí sa musia prezentovať prognózami, či v podnikateľskej obci, či zamestnancov, alebo zamestnávateľov, je na mieste. Sme piaty rok v kríze. Sme piaty rok v kríze a ťažko hľadáme odpoveď na ňu, ako z nej von, ak sme tak citliví a tak závislí od vývoja v zahraničí, na ktorý máme minimálny, minimálny vplyv.
Ak hovoríme o otázkach dlhu. Dovoľte mi, pán Štefanec vlastne pripomenul ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme spolu predkladali v Národnej rade v minulom roku. Dovoľte mi, aby som vám prečítal časť listu, ktorý som, ktorý sme nechali doručiť včera do kancelárie pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý s ním potom naloží v spolupráci, samozrejme, s vami takým spôsobom, ako, ako chcete.
Takže zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrenia na jeho zníženie. Dňa 22. apríla roku 2013 zverejnila Európska komisia prvú notifikáciu hrubého dlhu Slovenskej republiky. A podľa tejto jarnej notifikácie dosiahol dlh verejnej správy roku 2012 to známe číslo 52,1 % podielu na hrubom domácom produkte. Dlh verejnej správy prekročil hranicu 50% podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahol úroveň 53 % podielu na hrubom domácom produkte. Výsledok usporenia radí Slovenskú republiky po Estónsku a Luxembursku na tretie miesto rebríčku krajín eurozóny s najnižším podielom dlhu na HDP. V zmysle ústavného zákona, ak výška dlhu verejnej správy dosiahne 50 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte, ministerstvo financií musí zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu a vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. V nadväznosti na vyššie uvedené vám týmto zasielam odôvodnenie tejto aktuálnej výšky. Hrubý dlh verejnej správy vyjadrený ako podiel veľkosti ekonomiky kontinuálne narastá od roku 2009. V každom roku skončilo hospodárenie štátneho rozpočtu so schodkom, čo následne zvyšovalo objem dlhu krajiny. Okrem deficitu prispelo k zmenám dlhu viac, viacero ďalších často protichodných faktorov. Graf uvedený, graf, ktorý uvidíte v prílohe, ak vám bude distribuovaný tento list, sumarizuje vývoj jednotlivých zložiek verejného dlhu od roku '11 až do roku '16. A hoci dlh roku 2011 stúpol o 2,3 % HDP a v roku 2012 o 8,8 % HDP, tieto výsledky boli do veľkej miery ovplyvnené práve externými faktormi mimo deficitu verejnej správy. V prípade, že by v týchto rokoch nedošlo k zmenám v hotovostnej pozícii štátu a ku garanciám a príspevkov v rámci EFSF a ESM, dlh v roku '11 by stúpol o 3,4 % HDP, kým v roku 2012 len o 3 % HDP. Vývoj v roku '11 bol okrem deficitu verejnej správy a rastu ekonomiky determinovaný aj dvoma ďalšími faktormi. Hrubý dlh verejnej správy bol nižší o 903 mil. eur kvôli zníženiu hotovosti na účtoch verejnej správy, tzv. rezerva likvidity, spôsobenej najmä politickou neistotou po páde vlády a turbulenciami na európskych finančných trhoch. Mierne negatívne vo výške 173 mil. eur tam pôsobili záväzky do európskych stabilizačných nástrojov. Rast nominálneho HDP v roku 2011 prispel k poklesu podielu dlhu na HDP o 1,9 percentuálneho bodu. Hrubý dlh verejnej správy sa v roku '12 v nominálnom vyjadrení zvýšil o 7 mld. 333 mil. eur, čo zodpovedá tej miere 8,8 %. V najväčšej miere sa na náraste podieľa hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 3,800; 3,8 mld. eur. Čo predstavuje 5,3 % HDP. Druhým výrazný faktorom nárastu hrubého dlhu o 2 mld. 51 mil. eur, to jest 2,9 % HDP, bolo dozásobenie rezerv ARDAL-u slúžiacej na účely riadenia likvidity a zvýšením aktív verejnej správy prostredníctvom emisie cenných papierov.
Turbulencie na politickej scéne a nepriaznivé podmienky na finančných trhoch na konci roku '11 neumožňovali emitovať dlhopisy za rozumných podmienok a potreby financovania štátneho dlhu boli v roku 2011 kryté na úkor znižujúcej sa rezervy. V priebehu roku 2012 nástup stabilnej vlády s kredibilným fiškálnym zámerom a pozitívny obrat na finančných trhoch vytvorili priestor pre opätovné doplnenie rezervy, čo sa, samozrejme, ale odzrkadlilo na výšku, na výške dlhu roku 2012.
Hotovosť na účtoch verejnej správy sa medziročne zvýšila o 2 mld. 619 mil. eur, o 3,7 % HDP. Takéto zvýšenie bolo spôsobené aj zmenami hotovosti iných subjektov, ktoré nie sú zapojené do systému štátnej pokladnice. Tretím najvýraznejším faktorom nárastu bolo zvýšenie podielu Slovenska na trhu EFSF vo výške 1,321 mil. eur. Na výšku hrubého dlhu majú vplyv aj vklady Slovenska do ESM vo výške 264 mil. eur. V menšej miere zvýšil dlh aj diskonty pri emisii nových dlhových nástrojov. Zároveň došlo k prevzatiu záväzkov zdravotníckych zariadení v celkovej výške 130 mil. eur, to je 0,2 % HDP. V prípade ostatných subjektov verejnej správy došlo k poklesu dlhu o 62 mil. eur., o 0,1 % HDP, najmä z dôvodu zníženia dlhu vyšších územných celkov a obcí. K Poklesu podielu na HDP prispel aj rast nominálneho HDP v roku 2012, samotnej základne na výpočet tohto podielu, o 1,4 % HDP.
Ak hovorím o opatreniach, znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovacom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy, rastu a ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovanie deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu pri rešpektovaní obmedzených daných národnými rozpočtovanými pravidlami. Na rok 2013 bol stanovený, schválený a schválený rozpočet so schodkom 2,9 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. Cieľová hodnota deficitu v roku '14 bola preto stanovená na úroveň 2,6 % HDP, v roku '15 na 2,0 % HDP a v roku '16 na úroveň 1,3 % hrubého domáceho produktu. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2015 vo výške 56 % HDP, a v roku 2016 by mohlo dôjsť k poklesu na úroveň 55,9% hrubého domáceho produktu. Toľko hovoria dnes prognózy.
Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 %, zároveň by bol splnený hlavný fiškálny cieľ na roku '13 v podobe deficitu vo výške 2,9 %, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne rásť o 9 %. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast, nominálny, nie reálny, na úrovni 1,6.
K návrhu rozpočtu verejnej správy na roky '14 až '16 sú už v súčasnosti zapracované niektoré konkrétne opatrenia, najmä: zmrazenie osobných výdavkov, zmrazenie prevádzkových výdavkov už aj na rok '13, aj na rok '14 vo východiskách rozpočtu. Zároveň návrh rozpočtu '14 až '16 obsahuje aj jednorazové opatrenia, a to príjem z predaja núdzových zásob ropy, ktorý sme hovorili dnes ráno, a v dôsledku zmeny pôsobenia a zabezpečenia týchto týchto núdzových zásob ropy. V príprave rozpočtu sa pracuje na ďalších opatreniach, ktoré budú musieť byť realizované v rokoch '14 až '16. Ide hlavne o zmenu fungovania verejnej správy, poskytovaných služieb z vertikálneho na horizontálny integrovaný model s ohľadom na zvýšenie dostupnosti a kvality poskytovaných služieb. Ide o známu reformu ESO. Ide o zlučovanie a zefektívnenie prierezových činnosti za účelom priameho znižovania prevádzkových výdavkov verejnej správy. Ide o optimalizáciu počtu rozpočtových a príspevkových organizácií, ide o verejné obstarávanie, obstarávanie tovarov a služieb, o organizačné a procesné zmeny na finančné správy. Takisto pri realizácii investičných programov sa naozaj musíme pohnúť z hľadiska, z hľadiska čerpania európskych fondov. Ide o opatrenia v oblasti zdravotníctva, ktoré, ktoré musia doniesť, doniesť zníženie výdavkov financovania zdravotníctva ide aj o prostriedky vykladané na sociálne dávky, ktoré predstavujú významnú časť výdavkov štátneho rozpočtu a otázka ich efektívnosti a adresnosti.
Dámy a páni, je úplne jasné, že tá dráma ohľadom vývoja štátneho rozpočtu neskončí ani v roku 2013, a z hľadiska atmosféry, v ktorej, v ktorej žijeme, bude každý ďalší jeden rok obrovskou skúškou pre akúkoľvek vládu, ktorá by tu bola, pretože, ako ja zvyknem hovoriť, nohy nám trčia spod periny už celé roky. A v podstate, ak sa tu niekto, je prekvapený z toho, že je tu rozdiel medzi výdavkami a príjmami v tejto krajine, vždy bol rozdiel medzi výdavkami a príjmami, ten negatívny. Táto krajina nemala nikdy ani čo len vyrovnaný rozpočet. Pravdou je, že sme sa všetci zhodli a zaviazali k tomu, že dôjdeme k splneniu tzv. strednodobého cieľa, ktorý prichádza, ten záväzok práve z Bruselu, ktorý je toľkokrát aj preklínaný, ale zaviazali sme sa, že v strednodobom horizonte dosiahneme štrukturálne podobne vyrovnaný rozpočet. A ja vám garantujem, že to bude veľmi ťažká cesta dosiahnuť tento cieľ a že sa k tejto téme budeme musieť ešte mnohokrát stretnúť, a pevne verím, že nebude rozhodovať len politika, ale snáď niekedy aj zdravý rozum z oboch strán. Ďakujem.

Na vystúpenie pána podpredsedu vlády sú faktické poznámky. Spolu šesť. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

Ďakujem. Pán minister, čo sa týka tých prognóz, no tam sa zhodneme, len mi to tak pripadá, že tí, čo tie prognózy píšu, tak síce týždeň alebo neviem koľko počítajú, ale do tých výpočtov zapracúvajú vaše sny, túžby a želania, ktoré sú v príkrom rozpore s realitou. A potom, samozrejme, čo prognóza, to horší výhľad. Ale to my sme na začiatku povedali, kam to bude smerovať, pretože zdravý ľudský rozum nepustí a dva a dva vždy budú štyri. Ja som vám dal krištáľovú guľu, keď sme tu rozpočet prerokúvali, a tá by vám lepšie poslúžila ako odvolávanie sa na prognózy. A zdravý rozum, ľudský rozum hovorí, keď vy zvýšite rôznymi cestami náklady firmám, keď zvýšite dane, odvody, zhoršíte podmienky na trhu práce, keď odmietate odstraňovať bremená, ktoré majú, aj také tie jednoduché, zdravotná služba pre všetkých povinná, tu spomínané audity a takých by sme vymenovali ďalšie. Samozrejme, že tým firmám a tým podnikovému sektoru sťažujete situáciu a zvyšujete náklady. A potom keď súťažia na zahraničných trhoch a ten zahraničný odberateľ má možnosť si vybrať ten istý výrobok alebo podobný s nižšími nákladmi ako slovenskú firmu s vyššími, pretože aj vy ste im zvýšili náklady, tak, samozrejme, že tá firma stratí zákazku. Ale vy vidíte len tú koncovku, tú javovú formu, ako sme sa to dakedy učili, len ten jav, nevidíte podstatu. A to, že je tu otvorená ekonomika, to my všetci vieme. Ale tak porovnávajme sa s ďalšími otvorenými ekonomikami, ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, ktoré idú inými cestami a dosahujú pozitívne výsledky. A sú to menšie krajiny, s menším trhom, ako máme my, a nemajú dlhy. A domáci dopyt, keď vy zabijete tým, že ľuďom zoberiete peniaze a zoberiete prácu, tak darmo vy voláte a túžite po jeho oživení, keď ho sami vraždíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou Richard Sulík. (Ruch v sále.) Poprosím o kľud v sále.

Ďakujem pekne. No, pán minister, oceňujem, že si vystúpil v rozprave, je možné reagovať faktickými poznámkami a tiež ma teda teší, že moja stránka vzbudila pozornosť a je teda čítaná aj na ministerstve financií. Nechám vám tam možno niekedy odkaz.
Spomenul si, že pár rokov dozadu sme mali prepad z plus 6 na mínus 5 %. Vtedy aj tie prognózy tak boli. A vtedy, a to tebe slúži ku cti, sa oveľa nezodpovednejšie pristupovalo k rozpočtu pod vedením Jána Počiatka, kedy bolo jasné, že rast nebude, bude prepad a on si ešte navrhoval plus 6 % a iné kozmonautické čísla. Napriek tomu opäť raz z tvojich slov počúvam, z tvojich úst počúvam vyhováranie sa na krízu. Hovoríš, no tak veď keď jednoducho prestanú zo zahraničia chodiť objednávky. No tak tuná mám z 1. apríla článok v Pravde tohto roku, ktorý konštatuje, že o 45 % stúpla výroba áut na Slovensku. My sme svetová veľmoc medzičasom, 171 áut na tisíc obyvateľov. Tento rok to má ďalej rásť. Tento rok to má mierne rásť. To sú čísla, ktoré Zväz automobilového priemyslu uverejnil. Ja by som sa príliš nevyhováral na to, že vonku je kríza, ekonomika je otvorená a my chudáci nevieme nič robiť. Navyše Inštitút finančnej politiky tiež konštatuje, že je nízka domáca spotreba, no ale tá je nižšia práve kvôli tým socialistickým opatreniam. Ľudia jednoducho konajú zodpovednejšie ako vlády, a síce, keď vidia, že môže byť zle, no tak viacej šetria a menej míňajú. Nepozerajte tak neveriacky na mňa, pán Duchoň. Ľudia, keď vidia, že je zle, ľudia nie sú vláda, že a čo, ideme míňať 8 % deficity. (Povedané so smiechom.)
No a na záver. Áno, Peter, máš pravdu, vždy boli deficity. Ale je rozdiel, či je deficit 2 %, alebo 8. A vaša vláda produkovala 8... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou Ivan Štefanec.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, v otvorenosti ekonomiky, tam niet najmenších pochýb. Aj tie čísla, samozrejme, sedia, čo ste uviedli. Len donekonečna naozaj výhovorky na vonkajšie prostredie neobstoja, pretože keby tomu tak bolo, no tak vláda nemusí nič robiť. Žiadna vláda by nemusela nič robiť. Ale vláda má veľký vplyv na to, ako bude krajina vyzerať, či budeme mať viac alebo menej nezamestnaných, aké budú ľudia a firmy platiť dane, odvody. No a tieto vplyvy zásadne zmenili tvár Slovenska, bohužiaľ, k horšiemu tým, že ste zvýšili dane, zvýšili odvody, zhoršili trh práce. Máme aj najvyššie ceny elektriny pre firmy v rámci Európskej únie. Aj to je problém pre našich zamestnávateľov. No len pripomínam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je od roku 2006 pod vedením vášho nominanta, čiže takisto to má politické súvislosti. Toto sú všetko negatívne vplyvy, ktoré sa odrážajú potom, samozrejme, aj v štátnej kase. V neposlednom rade spomínali ste slabý domáci dopyt. Áno, je to pravda. Lenže tak ako moji kolegovia predrečníci, ja musím upozorniť na to, že keď ľuďom sa zvýšia dane, no tak, samozrejme, majú menej na ruke, menej míňajú, takže aj tu vidím priamu súvislosť medzi tým, aká je spotreba a aké sú potom príjmy v štátnej kase. Jednoducho treba urobiť zásadný obrat. Máme iné názory na ekonomickú politiku, to je legitímne, ale to, čo ja a moji kolegovia dlhodobo kritizujú, že ozaj neexistuje tu podpora ekonomickej aktivity. Skôr to, čo vláda robí, tak brzdí ekonomickú aktivitu. Bohužiaľ, je to začarovaný kruh, ktorý sa následne prejaví aj v štátnom rozpočte. Ďakujem.