21. schôdza

Ďakujem. Pán minister, čo sa týka tých prognóz, no tam sa zhodneme, len mi to tak pripadá, že tí, čo tie prognózy píšu, tak síce týždeň alebo neviem koľko počítajú, ale do tých výpočtov zapracúvajú vaše sny, túžby a želania, ktoré sú v príkrom rozpore s realitou. A potom, samozrejme, čo prognóza, to horší výhľad. Ale to my sme na začiatku povedali, kam to bude smerovať, pretože zdravý ľudský rozum nepustí a dva a dva vždy budú štyri. Ja som vám dal krištáľovú guľu, keď sme tu rozpočet prerokúvali, a tá by vám lepšie poslúžila ako odvolávanie sa na prognózy. A zdravý rozum, ľudský rozum hovorí, keď vy zvýšite rôznymi cestami náklady firmám, keď zvýšite dane, odvody, zhoršíte podmienky na trhu práce, keď odmietate odstraňovať bremená, ktoré majú, aj také tie jednoduché, zdravotná služba pre všetkých povinná, tu spomínané audity a takých by sme vymenovali ďalšie. Samozrejme, že tým firmám a tým podnikovému sektoru sťažujete situáciu a zvyšujete náklady. A potom keď súťažia na zahraničných trhoch a ten zahraničný odberateľ má možnosť si vybrať ten istý výrobok alebo podobný s nižšími nákladmi ako slovenskú firmu s vyššími, pretože aj vy ste im zvýšili náklady, tak, samozrejme, že tá firma stratí zákazku. Ale vy vidíte len tú koncovku, tú javovú formu, ako sme sa to dakedy učili, len ten jav, nevidíte podstatu. A to, že je tu otvorená ekonomika, to my všetci vieme. Ale tak porovnávajme sa s ďalšími otvorenými ekonomikami, ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, ktoré idú inými cestami a dosahujú pozitívne výsledky. A sú to menšie krajiny, s menším trhom, ako máme my, a nemajú dlhy. A domáci dopyt, keď vy zabijete tým, že ľuďom zoberiete peniaze a zoberiete prácu, tak darmo vy voláte a túžite po jeho oživení, keď ho sami vraždíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, pán minister, oceňujem, že si vystúpil v rozprave, je možné reagovať faktickými poznámkami a tiež ma teda teší, že moja stránka vzbudila pozornosť a je teda čítaná aj na ministerstve financií. Nechám vám tam možno niekedy odkaz.
Spomenul si, že pár rokov dozadu sme mali prepad z plus 6 na mínus 5 %. Vtedy aj tie prognózy tak boli. A vtedy, a to tebe slúži ku cti, sa oveľa nezodpovednejšie pristupovalo k rozpočtu pod vedením Jána Počiatka, kedy bolo jasné, že rast nebude, bude prepad a on si ešte navrhoval plus 6 % a iné kozmonautické čísla. Napriek tomu opäť raz z tvojich slov počúvam, z tvojich úst počúvam vyhováranie sa na krízu. Hovoríš, no tak veď keď jednoducho prestanú zo zahraničia chodiť objednávky. No tak tuná mám z 1. apríla článok v Pravde tohto roku, ktorý konštatuje, že o 45 % stúpla výroba áut na Slovensku. My sme svetová veľmoc medzičasom, 171 áut na tisíc obyvateľov. Tento rok to má ďalej rásť. Tento rok to má mierne rásť. To sú čísla, ktoré Zväz automobilového priemyslu uverejnil. Ja by som sa príliš nevyhováral na to, že vonku je kríza, ekonomika je otvorená a my chudáci nevieme nič robiť. Navyše Inštitút finančnej politiky tiež konštatuje, že je nízka domáca spotreba, no ale tá je nižšia práve kvôli tým socialistickým opatreniam. Ľudia jednoducho konajú zodpovednejšie ako vlády, a síce, keď vidia, že môže byť zle, no tak viacej šetria a menej míňajú. Nepozerajte tak neveriacky na mňa, pán Duchoň. Ľudia, keď vidia, že je zle, ľudia nie sú vláda, že a čo, ideme míňať 8 % deficity. (Povedané so smiechom.)
No a na záver. Áno, Peter, máš pravdu, vždy boli deficity. Ale je rozdiel, či je deficit 2 %, alebo 8. A vaša vláda produkovala 8... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, v otvorenosti ekonomiky, tam niet najmenších pochýb. Aj tie čísla, samozrejme, sedia, čo ste uviedli. Len donekonečna naozaj výhovorky na vonkajšie prostredie neobstoja, pretože keby tomu tak bolo, no tak vláda nemusí nič robiť. Žiadna vláda by nemusela nič robiť. Ale vláda má veľký vplyv na to, ako bude krajina vyzerať, či budeme mať viac alebo menej nezamestnaných, aké budú ľudia a firmy platiť dane, odvody. No a tieto vplyvy zásadne zmenili tvár Slovenska, bohužiaľ, k horšiemu tým, že ste zvýšili dane, zvýšili odvody, zhoršili trh práce. Máme aj najvyššie ceny elektriny pre firmy v rámci Európskej únie. Aj to je problém pre našich zamestnávateľov. No len pripomínam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je od roku 2006 pod vedením vášho nominanta, čiže takisto to má politické súvislosti. Toto sú všetko negatívne vplyvy, ktoré sa odrážajú potom, samozrejme, aj v štátnej kase. V neposlednom rade spomínali ste slabý domáci dopyt. Áno, je to pravda. Lenže tak ako moji kolegovia predrečníci, ja musím upozorniť na to, že keď ľuďom sa zvýšia dane, no tak, samozrejme, majú menej na ruke, menej míňajú, takže aj tu vidím priamu súvislosť medzi tým, aká je spotreba a aké sú potom príjmy v štátnej kase. Jednoducho treba urobiť zásadný obrat. Máme iné názory na ekonomickú politiku, to je legitímne, ale to, čo ja a moji kolegovia dlhodobo kritizujú, že ozaj neexistuje tu podpora ekonomickej aktivity. Skôr to, čo vláda robí, tak brzdí ekonomickú aktivitu. Bohužiaľ, je to začarovaný kruh, ktorý sa následne prejaví aj v štátnom rozpočte. Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi sa vyjadriť hlavne k pojmu otvorenosť, pretože tento pojem sa veľmi často používa a v skutočnosti faktom zostáva to, že Slovenská ekonomika je otvorená, ale, žiaľbohu, pre mňa bolo veľmi veľkým prekvapením, keď počas prvej Ficovej vlády vlastne to, že Slovenská ekonomika je otvorená, sa to popieralo a, žiaľbohu, z toho dôvodu aj vtedy sa neprispôsobila k momentálnej situácii, ale teraz zase je to kyvadlový efekt. To znamená, že v argumentácii, že my slovenská ekonomika sme najväčšia otvorená, dokonca niektorí politici SMER-u hovoria, že 6. najväčšia otvorená na svete. Zase tiež netreba preháňať túto argumentáciu, pretože je to neúmerné. Ono totiž, čím menšia ekonomika, tak tým je otvorenejšia. Povedzme Vatikán, Andorra, akákoľvek menšia ekonomika jednoducho je otvorenejšia a v argumentácii, že veľké krajiny - ja neviem, Poľsko, Rusko, USA - sú menej otvorené, no logicky, pretože sú väčšie krajiny. Takže netreba, netreba toto, tento argument používať, že však my nič, my za to nemôžme, proste my sme príliš otvorená ekonomika.

Ďakujem pekne za slovo. No pán minister financií nám tu teraz predviedol taký jeden zdatný marketingový ťah. Ja som vychádzal z toho, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme prijali v uplynulom volebnom období, je tak závažným dokumentom, že pri porušení alebo dosiahnutí toho prvého ochranného pásma, kedy verejný dlh je vyšší ako 50 a menej ako 53 % HDP, minister financií v zmysle tohto zákona doručí parlamentu list. Ja vám, pán minister, za to, že je to tak závažná vec, to prelomenie prvého ochranného pásma, že k tomuto bodu, predpokladám, že aj na vašu žiadosť, pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradí tento list ako samostatný bod programu, ku ktorému bude otvorená rozprava. Mne to príde naozaj veľmi neslušné, keď takýto list je zrazu prečítaný na koniec rozpravy k prerokovaniu úplne iného bodu, ktorý sa volá štátny záverečný účet za rok 2012 a niekoľko málo minút pred hlasovaním pán minister prednesie tento list, z ktorého sme sa nedozvedeli absolútne nič nové, len to, že parafrázujúc - nielen v kozme všetko so všetkým súvisí, v ekonomike zvlášť - a zrazu akože povinnosť uložená zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je týmto splnená.
Takže ešte raz poprosím, poprosím, pán minister financií, skúste sa dohodnúť s predsedom parlamentu pánom Paškom, aby tak závažnú vec, ako je prelomenie prvého ochranného pásma, zaradil ako samostatný bod rokovania, aby k vášmu listu, ktorý ste teraz predniesol, sme mohli mať normálnu slušnú, korektnú, rozpravu. Ďakujem pekne.

Pán minister, chcel by som sa poďakovať za korektný príhovor, ale najmä za to, že ste spomenuli ten globálny kontext, lebo ten je tu naozaj kľúčový. Tu naozaj nejde iba o problém Slovenska, ale o problém globálny. Problém, že naozaj rast sa zastavil a že za posledných 30 rokov ten recept, ktorý ponúkali pravicové strany a pravicoví politici po celom svete, to znamená deregulovať, liberalizovať atď., prestalo to fungovať. Dnes to už naozaj nefunguje. Narástla obrovským spôsobom nerovnosť, chudoba a sociálne vylúčenie v celom svete a dneska žneme ovocie tohto celého stavu. To znamená, že ľudia nemajú si za čo kupovať tovary, preto stojí výroba, stojí zamestnanosť atď.
To znamená, že sú tu teraz dve možnosti - buď pokračovať v tejto pravicovej ceste, znižovať sociálne štandardy, vidíme, že ľudia v celom svete, vidíme to v Brazílii, vidíme to v Turecku, vidíme to v Španielsku, sú v uliciach, lebo sú nespokojní so svojimi sociálnymi štandardami, a vy navrhujete, aby sme ich ešte znižovali, aby sme vytvorili úžasné podnikateľské prostredie. Ale pre koho tí podnikatelia majú vyrábať, keď ľudia nemajú peniaze, to nepoviete. Čiže základné poučky neoliberalizmu, ktoré tu dokola točíte, nikam nevedú, páni kolegovia.
Druhá cesta je tá cesta ľavice - prerozdeľovať, viac solidarity a dávať peniaze od bohatých chudobným, aby chudobní mali peniaze, aby mali prácu, aby mohli naštartovať ekonomiku. (Reakcie z pléna.) Keď toto konečne pochopíte, páni kolegovia, prestanem vás považovať za provinčných, provinčných ideológov neoliberalizmu a za... (reakcie z pléna), pán kolega Sulík, prosím vás pekne, áno, nech žije Marx. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. (Ruch v sále a potlesk. Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Igor Hraško a Jozef Viskupič, neboli podané žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny,
ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 - 28 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Prosím, dajte hlasovať.

Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.