21. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren, budem sa snažiť reagovať na niektoré vaše pripomienky, poznámky, s ktorými nesúhlasíme.
Konkrétne to, čo vyčítate pánovi ministrovi, že táto reforma trvá vyše roka. No, myslím si práve, že za ten vyše alebo teda niečo cez rok práve toho stihol až veľa. Keď poukážem na to, čo sa dialo pri Nižňanského reforme, kde koncepciu miestnej štátnej správy schválila vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2000 a VÚC-ky boli, až vznikli v roku 2002 a obvodné úrady vznikli až v 2004, myslím si, že kebyže pán minister postupuje časovo tak ako pán Nižňanský, tak ešte stále má toho času dosť. Čiže to je prvý príklad.
Čo sa týka vášho argumentu, že nevenuje sa najfrekventovanejším orgánom a teda miestnym orgánom štátnej správy, no ja si dovolím s vami nesúhlasiť. Je to skôr uhol pohľadu, lebo pre mňa najfrekventovanejšie sú práve finančné úrady, finančná správa, ktorú ste vy zlúčili, čo bolo vtedy, za vašej vlády, teda dá sa povedať, dobrá vec. Taktiež sociálne a zdravotné poisťovne, čo sú ale už nie miestne orgány štátnej správy, ale sú to, dá sa povedať, pobočky alebo teda verejnoprávne inštitúcie. Čiže je to uhol pohľadu a podľa môjho názoru je množstvo ľudí, ktorí vôbec nechodia na úrady práce, lebo nemajú dôvod. Chodia skôr častejšie na správy katastra alebo v kuse navštevujú živnostenské úrady. Čiže tá otázka frekventovanosti úradov je iba otázka uhla, uhla pohľadu.
Čo sa týka vašej kritiky, že prečo stále sa drží ministerstvo koncepcie a okresov z roku 1996, no, znova si dovolím nesúhlasiť, lebo Slovenská republika a jej územie má dlhodobú tradíciu okresov. Dovolím si upozorniť, okresy na území Slovenskej republiky, teda Slovenska, na území Slovenska vznikli v roku 1923, kedy fungovali popri veľžupách. V rokoch 1928 až 1938 a v rokoch 1945 až 1948 okresy fungovali popri krajinskom zriadení. Rok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, chcel by som naozaj vás požiadať tak kolegiálne o trpezlivosť. Zbytočne tlačíte na pílu, že pán minister neprišiel. Ako vy by ste boli asi najradšej, aby tu vzniklo zemetrasenie a nebodaj by tu niečo nefungovalo. Viete, keď sa rekonštruuje dom a musíte zabezpečiť aj život v tom dome, nie je to jednoduché. A práve preto si cením, že to musí byť naozaj urobené trpezlivo.
Vy máte vo svojom prejave množstvo protirečení a dovoľte mi, aby som na ne poukázal. Na jednej strane kritizujete, že je to centralizované a že to v podstate kopíruje ten bývalý režim, a na druhej strane používate 38 okresov, ktoré tu ešte za socializmu fungovali ako dobrý príklad toho, že tie obvodné úrady, ktoré sú tu dnes v počte 47, vy ste hovorili 50, že sú dobrým príkladom, ako to môže fungovať. Nuž, pán poslanec, nefunguje to. Vy ste boli niekedy v niektorom okrese? Ako poviem vám príklad, napr. Kysucké Nové Mesto, kde občania pre jednu kompetenciu musia chodiť do Žiliny na obvodný úrad a pre ďalšiu kompetenciu musia chodiť do Čadce. Choďte sa tam, prosím vás, pozrieť. Ak toto pokladáte za vec, ktorá naozaj funguje, tak to nie je, nie je v poriadku. No preto, že určitá kompetencia bola presunutá pod obvodný úrad pre Kysucké Nové Mesto do Žiliny a ďalší obvodný úrad do Čadce. A toto naozaj nie je funkčné.
Čiže, pán poslanec, hovoriť o tom, že je to nekoncepčné a že stále čakáte na ďalšie návrhy, a potom druhým dychom priznáte, ale je logické, že sa, že to musí prebiehať v etapách, sami priznávate, že to musí prebiehať v etapách. Ja som vám to už pripomenul, keď sa rekonštruuje dom a musíte zabezpečiť v ňom aj normálnu, bežnú prevádzku, tak to musíte robiť po etapách, postupne, a pritom zabezpečiť, aby všetko fungovalo. A to si myslím, že v súčasnosti sa robí.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Chren, na jednej strane ma teší, že máte takú dôveru a oceňujete a fandíte tejto reforme, no len opakovane ste sa dotkol, že stále na niečo čakáte. Nuž správne, pán minister to tu už niekoľkokrát vysvetlil, že momentálne sme v druhej etape. Tých etáp bude možno 5 alebo 6, aj dneska to zdôraznil.
Takto dobre, ako vy ste hovorili, že dobré veci ešte neprišli, však prídu. Prosím vás pekne, ja chcem na jednu otázku zareagovať. Ja osobne si nemyslím - a mám s tým aj vlastné skúsenosti -, že tá decentralizácia z 2003, keď od 1. 1. 2004 vznikla špecializovaná štátna správa a z večera do rána vzniklo 64 špecializovaných krajských úradov, v každom kraji osem, 8 krát 8 je 64, až potom vznikla, prosím vás pekne, situácia, keď občania doslova sa nevedeli zorientovať, čo kde je a kde, kam by mali ísť. Ja vám poviem príklad z Nitry. To boli také pozície, bol som svojho času ako prednosta Krajského stavebného úradu, že, že starostovia prišli do Nitry, zobrali si taxík, lebo nevedeli, kde ten úrad vlastne leží. Ležal niekde uprostred sídliska na Chrenovej a tak ďalej a tak ďalej. Čiže osobne si myslím, nedokážem to v tejto krátkej faktickej poznámke vysvetliť, že práve tento systém, ktorý momentálne sa nastoľuje, ten správny, jedine tento môže priniesť tie očakávané efekty, o ktorých tu pán minister hovoril, pretože to nie je otázka, jak pán kolega Zajac doobedu hovoril, koľko ľudí budú tam a čo usporíme na mzdách alebo nie, tie efekty sú inde. Tie efekty sú vo využívaní majetku, v ďalších službách, doprave, telekomunikáciách, poisteniach, mohol by som to tu vymenovať. Tam sú tie efekty a oni sa určite dostavia, len, tak ako kolega Blanár povedal, buďme trošku trpezliví. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Páni kolegovia, tak ako som povedal na začiatku, tak ako bola reforma ESO predstavená, ako boli predstavené jej zámery a ciele, tak som jej veľkým fanúšikom a snažím sa byť naozaj aj trpezlivý. Problém je, že po tej veľkej diskusii o zámeroch a cieľoch teraz prichádzajú tie jednotlivé etapy, ktoré nenapĺňajú to, čo bolo, zatiaľ nenapĺňajú to, čo bolo prisľubované, a navyše už pri nich chýba taká tá zásadná a hlboká diskusia, ktorá by možno aj pomohla ozrejmiť, prečo sa niektoré rozhodnutia robia, tak ako sa robia.
K pánu kolegovi Blanárovi, škoda, že tu už nie je, počet okresných úradov nijako neovplyvní to, že koľko sa občania nabehajú. Veď predsa na toto budeme mať internet, na toto budeme mať klientske centrá. Tie servisné organizácie, ktorými majú byť okresné úrady, tie back officey, tých môže byť aj 8, môže ich byť aj 16, mohlo by ich byť 38, to, čo kritizujem, je, že nie je zdôvodnené, prečo ich má byť práve toľko, čo okresov, keď doteraz ich v pohode fungovalo 50 a v minulosti ich fungovalo ešte menej, až do roku '96 sme tu mali 38 okresov.
K pánu Martvoňovi poviem len, že sa mýli, Viktor Nižňanský nemal nič s miestnou štátnou správou, on robil na koncepcii decentralizácie, ktorá s tým nesúvisela, tá sa robila na ministerstve vnútra.
No a čo sa týka navštevovania úradov, no, ja som presvedčený, že tie štatistiky, ktoré mám z pohľadu občana, sú správne. Viete, na ten živnostenský úrad spravidla idete dvakrát. Prvýkrát, keď zakladáte a druhýkrát, keď rušíte živnosť. Ja chápem, že návštevnosť sa počas vašej vlády výrazne zväčšila, pretože počet zanikajúcich podnikateľov, ktorí krachujú a nedokážu ďalej podnikať, rapídne narastá, a že sa teda aj návštevnosť živnostenských úradov zvýšila, ale to sa naozaj netýka bežného priemerného občana.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, milí občania, máme tuná ďalšiu etapu reformy verejnej správy a je to vlastne k návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy. Je nutné povedať, že toto všetko sú kroky správnym smerom. Aj celá reforma verejnej správy má smerovať k väčšej efektivite vynaloženia verejných prostriedkov. Aj tie kroky, ktoré sa už doteraz urobili, sú tam, samozrejme, veľa pozitívnych krokov, sú tam možno aj malé negatívne prvky, ale tie sa časom budú dať určite svojím spôsobom vyriešiť.
To, čo tuná bolo povedané, pokiaľ sa združujú úrady, ktoré kedysi boli spolu, potom sa rozdrobili a teraz sa zase idú spájať, samozrejme, prišlo sa procesom na to, že ten model spojených úradov má čosi do seba, človek nemusí behať, dokáže vybaviť veci na jednom mieste, ale na druhej strane, ak máme mať jedno miesto, ktoré je kontaktným bodom pre občana, tak na druhej strane si myslím, že skutočne netreba až toľko tých úradov, o ktorých hovoril vlastne v predchádzajúcom príspevku aj kolega Martin Chren. Možno by ich skutočne stačilo 38-40? Pretože ak budú údaje odosielané z toho centra kontaktu s klientom niekam na úrad, ktorý bude spracovávať celú tú agendu, tak v podstate tomu človekovi, ktorý sedí na tom kontaktnom mieste, je jedno, do ktorého úradu to pošle, hovorili sme to vlastne aj včera pri e-governmente, že pokiaľ budú, bude sa komunikovať elektronickou formou, tak on, jemu je jedno, kam zašle, vlastne je to len jedna adresa, v podstate v e-maile, v tej elektronickej schránke, či ten úrad je tam alebo tam alebo či sú dva. Možno sa opäť môžeme polemizovať nad tým, že budúcnosť ukáže skúsenosti, či tých úradov bude treba toľko, alebo ich možno stačí menej. Ale to sú všetko otázky, ktoré sa dajú riešiť časom. Dôležité je teraz urobiť krok pre občana, aby skutočne nemuseli ľudia behať z miesta na miesto, nemuseli míňať čas, dovolenky atď.
Čo mňa trošku zaujalo v pozmeňujúcom návrhu alebo teda v pozmeňovacích návrhoch, lebo mali sme ich vlastne už niekoľko a dneska sme dostali na výbor jeden, ktorý čiastočne menil tie pôvodné, doplnili sa vlastne do orgánov úradu podpredsedovia, ktorí v prvom prípade boli nazvaní len podpredsedovia úradu, potom sa to vylepšilo o slovo dvaja, pretože potom v § 110 (reakcia z pléna), áno, to som sa chcel opýtať, že či by ich mohlo byť aj viacej teoreticky alebo... (reakcia z pléna). Jasné. Už keď sú určení dvaja, tak môžu byť len dvaja alebo teda presne dvaja.
Možno by stálo do budúcnosti takisto za to pouvažovať nad tým, či aj podpredsedov úradu má vymenúvať a odvolávať vláda, či to nestačí, aby to povedzme robila trebárs tá rada. Rada má 9 členov, ktorí sú takisto menovaní úradom vlády, a nech si oni spomedzi seba vyberú tých najlepších, ktorí by dokázali povedzme zastúpiť toho predsedu v prípade jeho neprítomnosti. To len dávam ako otázku, nie je to nevyhnutné, ale, samozrejme, nie je to ani zlý krok, ani nič, čo by malo byť nejako v rozpore s tým návrhom, hovorím, prax ukáže a skutočne presvedčíme sa o tom možno už pri aplikácii toho zákona zavedením priamo do praxe, že či to bude alebo nebude treba.
No a potom tam bolo ešte, ma zaujala tá polemika o tom počte 9, že vlastne pri hlasovaní bude treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 5, ak bude 5 prítomných, z toho nadpolovičná väčšina sú traja hlasujúci, z toho dvaja podpredsedovia, to je len zase taká polemika o číslach, ale hovorím, nie je to v rozpore s ničím, takže len ma to zaujalo. Takže opäť dobrý krok, bude treba vychytať muchy, bude sa treba na to sústrediť a naozaj pri tej efektivite sa sústrediť na to, aby sme zistili, či tých úradov, ktoré budú zabezpečovať to zázemie pre obyvateľov, bude treba v takom veľkom počte povedzme tých 72 okresov alebo bude stačiť menšie množstvo, pretože tam si myslím, že môže byť tá efektivita preukázateľná, pretože skutočne ak klientske miesto môže byť na pošte alebo na mestskom, alebo obecnom úrade a odtiaľ sa budú zasielať požiadavky na vytiahnutie listiny, zápis do nejakého registra, tak v podstate tým, tomu kontaktnému miestu je jedno, či to pošle tam alebo tam, alebo tam, a tam už naozaj počet úradov nehrá veľkú rolu, tam ide o to, aby na tom úrade bolo sústredených, vlastne sústredený archív a všetky dokumenty, ktoré sú potrebné a, samozrejme, databázy budú tiež umiestnené len na nejakých serveroch, ktoré nebudú na tých daných úradoch, ale budú niekde inde a tie údaje sa budú sťahovať tiež len cez nejaké koncové zariadenie, ktoré bude mať možnosť vytlačiť a potvrdiť, verifikovať tie dané listiny, aby boli spôsobilé na právne úkony. Takže len toľko ku tomuto zákonu, ináč si myslím, že je možné ho týmto spôsobom odsúhlasiť a, samozrejme, budeme potom dohliadať na to, aby tá efektivita, ktorá bola aj deklarovaná pri tomto zákone, aby bola skutočne zachovaná. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené aj kolegyne, kolegovia, pán minister, hovoríme tu o veľmi vážnom návrhu zákona v zmysle zapadnutia do súkolia zákonov, ktoré boli a ktoré ešte prídu. A, bohužiaľ, už pri druhom alebo treťom konštatujeme, že nevieme ako vyzerá ten motor, z ktorého sa tie kolieska skladajú.
No povedzme si takú najdôležitejšiu vec, že čo to teda tá štátna správa je. Štátna správa je výkon štátnej moci a miestna štátna správa je výkon štátnej moci v území. Kompetencie sa nemenia ani v tomto zákone a nemenia sa ani v celej koncepcii ESA, kde po tej odbornej stránke riadiacim činiteľom je ústredný orgán štátnej správy, to znamená príslušné ministerstvo. To, akým spôsobom sa robí ten výkon štátnej moci v území, to znamená, aká je tá miestna štátna správa, samozrejme, je predmetom každého štátu, je predmetom skoro už každej vlády a zdá sa, že ak si neurobíme nejakú jednotnú a dobre rozdiskutovanú koncepciu, tak ani k nejakej slušnej alebo efektívnej štátnej správe nedôjdeme. Ako príklad použijem napríklad inšpektoráty práce. Istý minister si zmyslel, že ich bude 8, dovtedy fungovali 4 a fungovali veľmi dobre, vláda prijala, a to nehovorím, že to bola vláda SMER-u.
Policajné riaditeľstvá boli v každom z malých okresov a sami policajti zistili v istom okamihu, že to je jednoducho nezmysel, že to jednoducho neutiahnu, máme len 3 správy alebo 4 finančnej kontroly a fungujú, nedávno Najvyšší kontrolný úrad zriadil 8 svojich pobočiek alebo svojich pracovísk v území, ale tieto kroky niektoré sa robili na základe analýzy pre a proti a niektoré z pozície možného rozhodnutia buď ministra, alebo, alebo, určitého, určitého subjektu. Čo tým chcem povedať?
Bola tu spomenutá reforma verejnej správy, o ktorej si myslím, som, teda nieže si myslím, ale som presvedčený dodnes, že to bola jedna z tých jedných z najúspešnejších reforiem, ktoré sa v tomto štáte spravili. Prečo? Pretože koncepcia sa rozdiskutovávala cez ZMOS a cez všetky inštitúcie v tomto štáte dva roky - odpoveď, myslím, kolegovi Marvoňovi, prečo obvodné úrady vznikli vtedy, prečo župy vznikli vtedy, ale koncepcia sa začala tvoriť v roku '90, asi 2000 a diskutovalo sa o nej.
A to je možno odpoveď aj kolegovi Blanárovi, že ak chceme postaviť ten dom, najprv musíme mať projekt so všetkým všudy. Až potom môžme začať stavať kúpeľňu alebo chodbu. Ale, bohužiaľ, v tejto reforme zatiaľ, tak ako hovoril kolega Chren, toho projektu sme sa zatiaľ nedočkali. Dočkali sme sa, aký dom chceme, čo by ten dom mal mať, ako by mal vyzerať, ale ako ho postavíme, to sme sa zatiaľ nedozvedeli a ten konečný stav zatiaľ ani vcelku nevieme. A možno aj to je odpoveď na tú otázku, že, ktorú dal kolega Chren, že stále čakáme. Preto, keďže nemáme ten projekt, počúvame aj z úst predsedu vlády - 3 kraje, teda župy, sú župy vôbec potrebné? Alebo v župách posilníme vplyv štátu, akoby nejaké vytvorenie, vrátenie sa ku bývalým krajom? To preto, lebo nehovoríme o projekte. Môžme strieľať takéto názory, hodiť kocku medzi alebo kocky medzi ľudí, medzi starostov, medzi občanov, hrajte sa, vyvaďte sa, uvidíme, čo z toho bude. Ak sa vrátim k tej reforme verejnej správy alebo decentralizácii verejnej správy, tak tam sa hovorilo nielen o počtoch, ale hlavne o kompetenciách a o vyfinancovaní tých kompetencií. A pamätám si, bol so vtedy v samospráve, ako samospráva trvala na tom, že najdôležitejšie na tom je, peniaze, ako hovorí pán minister. (Povedané so smiechom.) Samozrejme! Ale to, akým spôsobom napríklad zvláda samospráva alebo VÚC-ka, alebo štát svoje kompetencie, možno najlepšie vidíme na školách. Si povedzme alebo pozrime sa, ako vyzerajú základné školy, ktoré patria pod miestnu samosprávu, ako vyzerajú z hľadiska budov, ako vyzerajú stredné školy, ktoré spadajú pod župy, a ako vyzerajú vysoké školy. A to štát sa zadlžuje najviac, župa trošku menej a samosprávy najmenej.
No ale chceme siahnuť aj na samosprávy alebo teda minimálne na regionálnu samosprávu, a preto si myslím, že teraz nejde ani v tomto ESE, ani v tomto zákone, ktorý tu máme, o reformu, ide len o iný spôsob riadenia. Doteraz sa riadili špecializovaná miestna, špecializovaná štátna správa priamo cez ministerstvá, teraz sa to zakryje a vznikne hybrid, ktorý sa ukázal v minulosti ako nie veľmi dobrý alebo nie veľmi šťastný, že z pracovnoprávneho vzťahu riadi človek, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra, človeka, ktorý v pracovnoprávnom vzťahu pod neho podlieha, ale v odbornom a v riadiacom z hľadiska svojej odbornosti je riadený úplne iným ministerstvom. Preto vznikla myšlienka špecializovanej štátnej správy a treba povedať, aj preto vzniklo rádovo alebo iné počty tých úradov špecializovanej štátnej správy oproti tomu, čo bolo, čo bolo povedzme predtým z hľadiska obvodných úradov. A teraz sa tu zastavím a pôjdem ďalej. Sme v tomto stave, špecializovaná..., alebo boli sme.
Špecializovaná štátna správa alebo vznik špecializovanej miestnej štátnej správy predpokladal, že každé ministerstvo si urobí svoj audit a svoj výkon moci v území bude vykonávať samo tak efektívne, ako uzná za vhodné. Keby sa bolo pokračovalo v tomto, uznávam, že sa v tom nepokračovalo ani za predchádzajúcej vlády, pretože sa riešili, treba povedať, aj iné veci alebo bolo treba riešiť iné veci a tá vláda bola krátka, ale my teraz toto všetko hodíme za hlavu a premaľujeme úrady a z tohto zákona, ktorý máme dnes na stole, nevznikne v podstate nič. Nevznikne väčšia efektivita a predpokladám, že ani nevznikne to, o čom tu hovoril kolega Blanár, že sa vyrieši, aby úrad bol bližšie k občanovi. V tomto návrhu zákona to ešte zatiaľ sa riešiť nebude. Ale principiálne, ak pôjdem ďalej v tých myšlienkach, ak teda majú vzniknúť klientske centrá, čo pán minister už vie, že veľmi oceňujem a chválim túto myšlienku, pretože to je priblíženie sa k občanovi, je úplne jedno, kde sa bude robiť výkon rozhodnutia. Je to prakticky jedno, dokonca si myslím, že klientske centrum a čím menej miest výkonu rozhodnutia veľmi ovplyvnia alebo znížia silu ovplyvňovania toho rozhodnutia. Dnes, ak to všetku, ten výkon rozhodnutia na tých úradoch okresných, ktoré bude riadiť ten jeden šéf, ktorý bude pracovnoprávnom vzťahu nadriadený človeku, ktorý výkon rozhodnutia robí na základe úplne iných predpisov a z úplne iného rezortu, z ktorého nie je, no jednoducho ten vplyv tam môže byť.
A teoreticky ešte raz. Vítam, súhlasím s tým, že klientske centrá približujú úrady k občanovi, to ešte, ako budú vyzerať a kde budú, to ešte zatiaľ nevieme, môžme len tušiť, ale nebude to jednoduché, pretože zase vybudovať miesta, ak to bude robiť len cez ministerstvo vnútra, bude jednoducho ťažké a hneď sa vrátim aj na spôsob riešenia, ale to nezáleží na tom, ako som tu počul aj pred chvíľočkou jednu kolegyňu zo SMER-u, že nám ste zobrali úrad. No jednoducho, aby bola efektívna štátna správa, nemôže to záležať od lobingu, že chceme v každom okrese mať okresný, obvodný úrad, ako to bolo v minulosti. A práve vznik špecializovanej štátnej správy toto eliminoval, pretože to bolo pod gesciou konkrétneho ministerstva, ktoré si mohlo riadiť to svoje, ten svoj výkon štátnej moci v území, ako uznalo za vhodné.
A teraz sa spýtam. Keď náhodou dôjde, čo asi dôjde, predpokladám, že určite, k tlaku ministerstva financií na znižovanie peňazí a ten tlak príde z ministerstva vnútra na predsedu okresného, na, áno, prednostu okresného úradu. No ako tento bude pristupovať k jednotlivým, teda, samozrejme, myslím v pozícii zabezpečenia, nie z pozície platu, ktoré si, predpokladám, že pôjdu cez rezortné ministerstvá. No akým spôsobom? No takým, ako to riešia napr. samosprávy alebo ako to riešia, ako to riešia župy, že to, čo ten dotyčný pán si zmyslí, že je asi najmenej dôležité, tak to bude jednoducho kresať. Keby to bola špecializovaná, napr. v iks rezorte, ale možno minister toho iks rezortu si myslí, že práve tam je to veľmi dôležité. Kto to bude riešiť? No, nechcem zachádzať do detailov. Toto sa má riešiť v tom projekte, v tej koncepcii, v tej vízii, v tej diskusii s tými zainteresovanými a vtedy by sme prišli na, na určite efektívnu a štátnu správu bližšiu, bližšiu k občanovi, ak teda to je ten náš hlavný cieľ. Nechcem tu už rozoberať tie veci, ktoré rozoberali moji kolegovia, ale ozaj stojí otázka alebo niekoľko otázok. Prečo 72? Prečo nie 30? Prečo nie 22? A keď 22, prečo nie 22 žúp? Prečo ten prednosta okresného úradu nemôže byť napr. župan alebo primátor? Prečo nedať časť kompetencie tej miestnej štátnej správe, buď župe, alebo, alebo samospráve a riešiť to komplexne. Všetci vieme, že samospráva miestna je pravdepodobne neudržateľná v takomto stave, v akom je. Už sú tu náznaky riešiť nejaké stavebné úrady, možno vznikne situácia, kedy sa strelí zase zboku a povie sa na nejaký iný úrad alebo iné, iné nejaké čiastkové riešenie.
Bohužiaľ, toto sú tie salámové, salámové riešenia, ktoré, opäť sa vrátim, aj Martin Chren niečo, niečo spomenul, pretože veľa povedal toho, čo rozmýšľam a mám vo svojej mysli aj ja. To sú tie strely od pása, ktoré, keď nemáme ucelený projekt, tak potom jednoducho nevieme, ako stavať a riešime to čiastkovo. Poznáme príklady, ako sa stavali stavby za komunizmu, vybudovali sa základy a nebola dopredu jasne zafinancovaná stavba. Tak sa vykopali základy, zabetónovalo sa, čakalo sa kedy, však, hádam, keď už základy máme, tak nám dajú peniaze. Aj dnes ešte máme takéto stavby, mám aj konkrétne v mojom rodnom meste takú stavbu, ktorá tam je 15 rokov takýmto spôsobom, mysliac, budovaná.
Takže ja, samozrejme, nechcem konkrétne hovoriť, lebo konkrétne, no vzniknú dva druhy okresných úradov, aj to len preto, že jednoducho je taký stav dnes, že nie vo všetkých úradoch máme všetky úrady, no tak zvýšime počet o nejakých koľkých? 23 či koľko? Životné prostredie dáme na každý úrad, a keďže v tých lesných možno nie je treba toľko a tých dopravných, tak spravíme v podstate dva druhy okresných úradov. Predpokladám, že nemáme ako štát peniaze na to, aby sme ich dávali do jednej budovy, takže zostanú všetci sedieť na jedných stoličkách pod jednou strechou, len to riadenie bude z jedného miesta. Nebudem sa už ďalej rozvíjať, myslím si, že kým prídeme, a to chcem poprosiť možno pána ministra, kým prídeme k rokovaniu ďalších zákonov, možno by chcelo ten konečný stav, ten, tú víziu, akým spôsobom by to malo fungovať, presne, akým spôsobom by to malo fungovať aj z hľadiska budov, aj z hľadiska toku financií, aj z hľadiska spôsobu rozhodovania, aj z hľadiska klientskych centier, z hľadiska putovania alebo resp. toku toho materiálu aspoň čiastočne, aj keď viem, že asi sa to úplne nedá, ale aspoň čiastočne, aby sme vedeli, a potom tie jednotlivé návrhy zákonov ako čiastkové plnenie toho projektu by mohli určite zmysluplné, zmysluplnejšie a určite čitateľnejšie, ako to vidíme dnes. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikuš, no ja mám pocit taký, že iba zbytočne občanov strašíte. Samozrejme, budem sa snažiť odborne na to, na vás reagovať, nakoľko mali ste odborné vystúpenie.
No práve ten hybrid, čo ste kritizovali, to je, dá sa povedať, argument proti tej centralizácii, čo zasa vaša kolegyňa z SDKÚ kritizuje alebo na to poukazuje. Tu si dovolím poukázať na to, že personálne bude riadiť ministerstvo vnútra tých bývalých zamestnancov špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy, čo prejdú pod obvodné úrady, ale metodicky a odborne ich budú ďalej riadiť špecializované ministerstvá. Je tu niečo, čo tu ešte nebolo. Čiže nedá sa hovoriť o jednej osobe, že to bude celé riadiť, keď metodicky a odborne ich riadi iný zasa minister a iné špecializované ministerstvo. Čiže netreba pristupovať k tomu, žeby niekto išiel zneužívať tú štátnu správu alebo žeby úradníci išli páchať protizákonné veci a niekomu vychádzať v ústrety.
Zároveň si dovolím upozorniť na jednu takú vec, no keď namietate, že jeden úradník alebo teda jeden odbor, a teda jedna vec by bola vydaná nejakým rozhodnutím, na základe nejakého vplyvu, a že potom odvolacie konanie sa znovu uskutoční v rámci nejakého vplyvu niekoho. No máme tu jeden krásny, demokratický inštitút, ktorý sa nazýva súdny prieskum rozhodnutí. Čiže ten súdny prieskum rozhodnutí, ktorý, pokiaľ je porušený zákon, prichádza v úvahu práve aj v takýchto prípadoch zlyhania úradníkov, pri ktorých, pri takom množstve tisícoch úradníkov, sa nedá tomu vyhnúť, a práve rieši to nezávislá súdna moc, ktorá je mimo výkonnej moci, čiže ja si myslím, že momentálne ten systém, ako je nastavený, je v poriadku a nemáme sa čoho, o čo obávať oproti tomu, čo platí dnes alebo čo platilo, alebo bude platiť v budúcnosti, alebo platilo v minulosti.
Čiže ja si myslím, že ministerstvo vnútra to odborne výborne pripravilo, túto koncepciu a dá sa krásne v praxi čakať, aký to bude mať dopad, ale myslím si, že to bude, môžme čakať pozitívne dopady v prospech občana. Týmto to chcem pochváliť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikuš, asi len tým, že si sa nedostal k správnym informáciám, ti umožnilo hovoriť, že koncepcia decentralizácie verejnej správy z rokov 1999 - 2002 bola niekedy prerokovaná v nejakom relevantnom orgáne, a to je vláda alebo parlament, pretože nikdy sa tak nestalo, a ja poviem aj, prečo sa tak nestalo.
Koncepcia bola síce na papieri spravená, ale nebola ani vo vláde, ani v parlamente nikdy prerokovaná a už vôbec nie schvaľovaná, pretože v tejto koncepcii sa uvažovalo napr. s 12 až 16 župami, ale koaličný partner vtedajší, SDĽ-ka, mala návrh na 3 až 8. Nebola tam, bola tam časť miestnej štátnej správy, kde sa absolútne neuvažovalo s tým, žeby bola atomizácia, a absolútne sa neuvažovalo s tým, že by boli rušené okresné úrady. Ďalej decentralizácia kompetencií nebola ničím verifikovaná, ničím, bola jednoducho ako akt schystaná, že je treba decentralizovať a decentralizovať skoro všetko. Ani náznakom neboli jasné ciele, čo sa týka komunálnej reformy, a, samozrejme, kompetencie išli na všetky obce. A čo sa týka celej reformy, tak celá reforma išla len cez jednotlivé zákony.
Ešte raz opakujem, nikdy nebola koncepcia prerokovaná ani vo vláde, ani v parlamente. Máš zlé informácie, hoci si celé svoje vystúpenie postavil na tomto fakte. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Mikuš, nuž ja, viete čo, ja som veľmi sklamaný, aby som bol úprimný, a to som vás pozorne počúval, tieto vaše vyhlásenia. Nedosiahneme nič, nevzniknú žiadne efekty, nedostaneme sa tam, kde chceme, nemáme projekt. Ako chceme stavať dom, keď nemáme projekt? Nuž o tom by som vám veľa vedel hovoriť, lebo celý život som sa tým živil. Tak chcem vám povedať, že zásadne nesúhlasím s týmito vašimi prehláseniami. Vy ste poznačený, každý sme poznačený tým prostredím, kde sme robili. Vy ste robili, ako ste sám povedal, v samospráve. Naopak, myslím si a mám aj osobnú skúsenosť v tých rokoch po 2004, keď prišlo k tej decentralizácii, že toto bol práve krok späť. A keď chceme, ešte raz sa opakujem, dosiahnuť tie efekty, o ktorých tu pán minister hovorí, nezbytne musíme kráčať týmto smerom.
No a len taká krátka poznámočka. Nuž neviem, možno nejaké tie jamy ostali, možno aj vo Zvolene alebo v Bystrici, ale väčšina tých jám bolo zastavaných, takže nemyslím, že to bol sprievodný jav za komunizmu, že sa vykopala jama, a potom sme nevedeli, čo s tým. Tak to je ozaj úsmevné. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky. Pán kolega Martvoň, nestraším, dokonca som skončil celkom optimisticky. (Povedané so smiechom.)
Pán kolega Faič, pán kolega Faič, som rád, že chodíš na moje vystúpenia, som si všimol. Koncepcia verejnej správy bola schválená vo vláde v roku 2000. Koncepcia verejnej správy bola na regionálnych ZMOS-och a na veľkom ZMOS-e prediskutovaná asi rok a jednomyseľne v samospráve bola prijatá po tom, ako dávno dopredu, ako prišiel zákon do parlamentu, bolo jasné, ako bude samospráva ufinancovaná alebo ako budú zafinancované tie kompetencie. Musíš to vedieť, že v tom čase bol štát voči samospráve veľmi benevolentný, dal im na tie kompetencie, ktoré vykonával dovtedy štát, plus 11 % na prevádzku a 8 % naviac na mzdy.
No a, pán kolega Daniš, tento zákon, tento konkrétny, ktorý tu dnes máme, nerieši úsporu, dokonca zvyšuje počet zamestnancov. Uvidíme, môžme to prehodnotiť o rok, o dva, o tom som hovoril. Ja tvrdím stále, my vieme, v tom ESE a v tých diskusiách, ktoré sú tu už dva roky alebo koľko, o tom, čo by sme chceli. Jasné, vieme, čo chceme. Chceme takú, efektívnu, štíhlu, neviem akú, ale nevieme ako. A vy ste povedali, že ste si istí, že týmto smerom dosiahneme ten výsledok. Vy viete, aký je to smer v tom zmysle, že viete, aký príde ďalší zákon a čo bude riešiť? No predpokladám, že, predpokladám, že neviete. Nevieme. Ministerstvo uzná, že v ktorom balíčku a ktorú kompetenciu prihodí v nasledujúcom zákone.