21. schôdza

Vážení prítomní poslanci, pán predseda, pre mňa je zaujímavé, zaujímavý takýto ekonomický exkurz, takáto analýza, ktorú spracoval poslanec Kollár, pretože tá okrem tých dôvodov, nad ktorými som sa aj ja zamyslela na dnešnom hospodárskom výbore, sa pripája k mojim pochybnostiam o zmysluplnosti predkladaného zákona. Ja som sa však ale venovala analýze nie tak z ekonomického hľadiska, ako skôr z hľadiska zmyslu celého tohoto vyradenia majetkovej účasti štátu z UniCredit Banky. Pýtala som sa, ak aj vlastne ten percentuálny podiel majetkovej účasti štátu predstavuje skoro zanedbateľnú časť, 0,37 %, predsa len v tom finančnom vyjadrení, ako tu aj potvrdil v svojom vystúpení pán poslanec Kollár, vo finančnom vyjadrení to predstavuje 1,7 mil. eur a považujúc takýto príjem za príjem kapitálového druhu pre mňa by bolo zaujímavé, ak by sa zisk alebo takýto príjem do štátnej pokladne účelovo viazal na ten segment, v ktorom sa takýto finančný objem vytvoril. Poznám problémy poľnohospodárov, pretože aj v spolupráci s poslancom Martinom Feckom sme uskutočnili niekoľko rokovaní s poľnohospodármi malými, strednými a tí sa v podstate najviac zo všetkého sťažujú práve na nedostatočnú podporu zo strany štátu. A hoci v tom percentuálnom podiele to vyzerá veľmi chabo, v tom finančnom vyjadrení, ja som presvedčená o tom, že ak by sme takúto sumu ponúkli a účelovo viazali z takéhoto prevodu alebo z takéhoto vyradenia majetkovej účasti štátu v konkrétnej UniCredit Banke na konkrétne adresné podporné programy, bola by to jednak obohacujúca dôvodová správa a dával by mi tento návrh zákona nejaký zmysel. V tomto prípade, keď toto účelové viazanie tu nie, tak ako nebolo napríklad aj pri ďaleko väčšom objeme 480 mil. pri núdzových zásobách ropy, mi táto správa aj potom, čo predniesol poslanec Kollár, nedáva žiaden zmysel. Rovnako som sa aj ja pri rokovaní na hospodárskom výbore zamyslela, že ak doteraz niekoľko rokov mal štát a nejakým spôsobom neprehodnocoval štát svoju účasť v UniCredit Banke, prečo odrazu teraz túto účasť spochybňuje. A tu opäť len zdôrazním a podčiarknem to, čo si žiada reálny život a reálna prax, život poľnohospodárov, je to práve nedostatočná podpora možno aj konkrétnych podporných finančných programov, konkrétnych finančných inštitúcií, cez ktoré by segment poľnohospodárstva a možno aj vidiek s tým spojený, cez ktoré by mohol ožiť a mohol by sa rozvíjať. Takže ak štát ruší takýto program a takéto zastúpenie v konkrétnom bankovom alebo finančnom inštitúte, je to pre mňa aj signálom toho, že pokiaľ nemá pripravené nejaké substitučné programy, tak nemá reálny záujem na to, čo sa všeobecne proklamuje, čo mám možnosť vypočuť si nielen na hospodárskom výbore, ale aj na výbore európskych záležitostí, ako veľmi tejto vláde záleží na ozdravení vidieka, na ozdravení poľnohospodárstva, na priamej konkrétnej podpore malým a stredným poľnohospodárom.
Z toho dôvodu taktiež, samozrejme, pochybujem o zmysluplnosti a význame tohto návrhu. Ak má opäť len slúžiť na to, že prekutrávame a presvecujeme všetky komory, v ktorých sa ešte nachádzajú aké-také zdroje, aby sa uvoľnili do štátneho rozpočtu na konsolidáciu verejných zdrojov, na znižovanie štátneho dlhu, tak sa obávam toho, že naozaj v tej čiernej diere, ktorou dnes označujem štátnu pokladňu, sa takéto zdroje znova raz stratia.
Hlásim sa k tomu, aby v druhom čítaní, a ja ten návrh prednesiem možno spoločne aj s poslancom pánom Feckom, aby v druhom čítaní, keď už nič iné, ak sa nezamyslíme nad zmysluplnosťou tohto pripraveného zákona, aby to bolo doplnené aspoň na to účelové viazanie takto získaných príjmov kapitálovej povahy, aby toto bolo použité na rozvojové aktivity a konkrétnu adresnú pomoc poľnohospodárom. Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec. Pani podpredsedníčka, poďte viesť schôdzu.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, myslím si, že si povedala to, čo som mal aj ja na srdci, a ja by som bol veľmi rád, keby všetky financie, ktoré z príslušného rezortu idú nejakým spôsobom do štátnej kasy, aby sa do tohto rezortu aj vrátili, zvlášť pre poľnohospodárov, ktorí, tvrdím, že sú na chvoste chvosta a v mnohých veciach ťaháme za krátky koniec. Žiaľ, tendencia, ako som mal možnosť sa v nejakých debatách aj s pánom ministrom rozprávať, nie je ružová ani v tomto roku pre našich poľnohospodárov a nebude ani v budúcich, takže stopercentne sa hlásim k tomu, aby to bolo účelovo viazané, a som rád, že pán kolega Kollár dal nám ten exkurz ekonomický, ktorý proste ešte ozrejmuje ďalšie veci a ako spomínal, že to bude sa ešte viacej, ako je z toho, plynú tie rôzne ďalšie náklady, tak si teraz kladiem otázku, že čo to vlastne za tým všetkým by malo byť? Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne a poslanci, ja by som len krátko chcel povedať k tým poznámkam, čo tu boli povedané.
Samozrejme, dnešný podiel 0,37 % je dávno postrádajúci zmysel pre ten účel, ktorý asi ministerstvo hospodárstva niekedy na začiatku, ministerstvo pôdohospodárstva malo asi na začiatku, keď vstupovalo do tejto banky, a tá banka vtedy mala presne ten účel, ktorý malo podporovať slovenské poľnohospodárstvo. Tými rôznymi transformáciami a vstupmi rôznych bánk, tak sa tento záujem, samozrejme, rozriedil a komerčný účel banka si určuje sama a, samozrejme, ten je dneska od toho poľnohospodárstva dosť do značnej miery vzdialený a funguje ako klasická, klasická komerčná banka. Ministerstvo pôdohospodárstva dnes tieto aktivity chce využívať modelmi, ktoré štartuje s rozvojovou bankou, kde i má ten štát podiel a môže tieto procesy podporiť.
Privatizácia, ktorá, bohužiaľ, spadá pod tento zákon, tak dáva nám nie celkom šťastné nástroje na to, ako ten proces spraviť, a myslím, že sme v medziach zákona spravili, aj keď ten privatizačný projekt tu zveličene nazývame ako, akože by sme ho museli urobiť ako pri Slovenských elektrárňach, tak myslím si, že ten projekt bude adekvátny tej transakcii, ktorá sa ide robiť a že sa toto, že sa toto, samozrejme, zvládne. Tie procesy, verím, bude riešiť ministerstvo pôdohospodárstva, náš, teda poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Náš rezort je v tejto chvíli predkladateľom názora, ale oni vedú aj rokovania, aj tie diskusie o tom, ja pevne verím, že celý proces zvládnu tak, aby bol ten zisk najväčší. Tieto peniaze prídu do štátneho rozpočtu a samozrejmá vec, štátny rozpočet na poľnohospodárstvo prideľuje peniaze a dúfam, že teda zohľadní aj takýto príjem pri podpore poľnohospodárstva ako takého a týchto projektov.
Takže ja chcem len povedať, no a teraz k tomu, čiastočne k tej výhodnosti a nevýhodnosti. Pravdou je, že aj ten podiel nám poklesol práve tým rozrieďovaním, ako vstupovali tie jednotlivé banky do toho, tak toto je ďalší proste postup a teraz sa ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka rozhodlo, že už to proste, treba ten proces zastaviť. Možnože sa to už mohlo urobiť dávno v minulosti a spravovať štátom takýto, takýto drobný podiel, je podľa mňa neefektívne. Tá hodnota akcií, všetko to pán poslanec spomenul, ja s tým, ja s tým súhlasím. Podľa tých analýz by potom, po zlúčení hodnota tej akcie bola 46 českých korún, čož z toho mi vychádza, že je, že je ten pokles evidentný, a preto sme to aj v tom úvodnom slove spomenuli.
Ale na druhej strane, keby sme, keby sme, samozrejme, tú transakciu opakovali a všetky tie indikátory spomenuli, jak ste, jak ste spomínal, a nechcem sa v tom tromfovať, pán poslanec je veľmi skúsený bankár, takže presne tieto výpočty hodnôt ovláda určite lepšie ako ja, ale myslím si, že tá transakcia je zmysluplná, ju teraz urobiť. A určite ju musíme urobiť tak, aby štát odišiel z tejto transakcie čo najlepšie. Ďakujem.