21. schôdza

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, aj druhá pani podpredsedníčka. Ja nebudem veľmi radostný. Budem troška kritický, pán minister, nehnevajte sa na mňa. Kto by nechcel podporiť šport, tak nech dvihne ruku. Samozrejme, každý s veľkou radosťou ho musí podporiť a teší sa, že to je takto. Len zdá sa mi, že ten zákon, tak jako bol v prvom čítaní, aj v druhom sa proste nezmenil celkom nič. Napriek tomu, že v rozprave sme tu veľa vyprávali, čo by bolo treba tam zmeniť.
Ja som nedávno tu v Národnej rade diskutoval k správe o členstve Slovenska v Európskej únii 2012. Zhodnotil som ju pozitívne a v rozprave som ministrovi Lajčákovi dal 15 otázok a poznámok, rôznych politologických a geopolitických. No on v odpovedi na ne nereagoval, ale uistil ma, že mi na ne odpovie v dvojstránke, čo som si myslel, že na svätého Dindy mi odpovie. Ale včera som dostal odpoveď. Tu ju mám, desaťstranovú. Na každú moju z 15 otázok som dostal naozaj veľmi kvalifikovanú odpoveď čo, ako a prečo. No tak mu za to ďakujem. A tomu sa povie štábna kultúra a profiprístup teda k veci, no.
Tak, bohužiaľ, práve v súvislosti s touto novelou to nemôžem konštatovať, pretože tiež tu bola rozprava, na ktorej sa hovorilo, ale hovorím, nič sa nezmenilo. Tak si myslím, že na ministerstve školstva máme dobrého ministra, ale ktorý nemá dobrých úradníkov. Platí to pre tých, čo pripravovali tento zákon. Aj v druhom čítaní konštatujem, že nie je dobre pripravený. Ja som sa rýchlo chcel pozrieť na to, čo prišlo z tých výborov. Ale tam je len zmena termínu, no, čiže to by nebol problém.
Pred mesiacom bolo prvé čítanie. Ja som sa tam pokúsil niečo povedať k tomu. Výborne, radšej šport ako drogy. Ale tie konštruktívne pripomienky, ktoré sme tam spomenuli, sa absolútne minuli cieľa a ostalo tak, jak to je, no. Dodalo sa tam akurát, nákup športových podujatí, čo je rozumné, tam dodať. Ale ostalo tam, podpora regionálneho športu za a), za b) podpora regionálnych športových podujatí. Tak zas sa pýtam, že to je to isté. Tak aký je rozdiel medzi tým a tým? Načo tam treba mať dva body? Alebo za c) podpora športových podujatí nižších skupín. Čo to znamená? Kto je nižšia a kto je vyššia skupina? No tak v zákone už takáto nejasnosť by určite nemala byť, no. Tak možno vyšších skupín, tých stredných skupín? Ja neviem akých. Proste, je to tak do počtu tam, no.
A hneď ako za e), alebo d) je to teraz, "projekty na výstavbu, údržbu a využitie ihrísk, štadiónov a inej športovej infraštruktúry zameranej predovšetkým na deti a mládež". Tak moja poznámka bola, že voľajaký štadión, keď je postavený už, samozrejme aj deťom, aj mládeži, aj všetkým, je tuná pre všetkých, no. Len je tam päť bodov a pomiešali sa body, na ktoré treba 300 eur, kúpiť športové tieto, alebo nejaké ceny, alebo neviem čo, s možno so 100-miliónovou výstavbou nového štadióna, no. A to tam mi tiež chýbalo, nejaká kvantifikácia tých jednotlivých bodov. Žiadal som o určité limitovanie tých bodov, čo sa, sa nestalo. Dôvodová správa, no, v dôvodovej správe sa to mohlo vysvetliť, opísať. Minule som povedal, však tá opisuje len tých päť bodov a, b, c, d, e a má 13 riadkov. Teraz má znova 13 riadkov a znova opisuje len tie body a, b, c a d. No dodá tam občas nejaké sloveso, no.
Tak isto nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a VÚC-ky, čo je fajn. Ale teda odkiaľ sa zoberú tie milióny alebo desiatky miliónov? No pán minister minule hovoril, že možná TIPOS, alebo možná nejakí podnikatelia. Ale o tom tam nie je ani slovo. Čiže to je tiež zaujímavá otázka, že keď teda to nebude mať žiadny dopad a bude možné na základe toho postaviť nový štadión, tak by sme sa mali aspoň dozvedieť, že teda odkiaľ zoberieme tie peniaze? No. A potom vzniká aj otázka, teda prečo akurát Úrad vlády o tom musí rozhodovať? Prečo? Neviem, kto to je Úrad vlády, či to je premiér alebo jeho úrad? Alebo čo? Prečo nie ministerstvo školstva alebo komisia? Prečo nejaká nadácia, ktorá bude toto, bude dávať, no? Čiže toto mi troška znie politicky, že proste dávať. Najmä so stúpajúcim časom to bude stále zaujímavejšie.
Ja si myslím, že tých úradníkov, ktorí toto pripravovali, ktorí si nevypočúvali tuná našu rozpravu v prvom čítaní, že treba mierne, pán minister, pokefovať. Tak by som to po slovensky povedal, no. A je zaujímavé, že tri výbory, ktoré to sledovali, že si to vôbec nevšimli, takéto základné rozpory. Čiže vyslovujem domnienku, pán minister, a to chce byť vtipom, že vy ste ako prezident Havel, ktorý mal sto poradcov, a jeden bol výborný, ale nevedel, že ktorý to je. Takže dúfam, že to není u vás tak. Takže prepáčte, troška ironicky. Ale ja som v športe, ja som doma. Aj včera som hral ráno ping-pong v hale. Potom sme si boli zaraňajkovať, ale tuná som bol. Za chvíľu budem hrať futbal. V stredu hráme. Čiže futbal je dôležitá vec, bez nej umriete za chvíľočku a pôjdete na cintorín, ale toto sa mi zdá trošička zákon odflákaný. Prepáčte, že to hovorím ešte raz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, takto, ako čo sa týka toho regionálneho rozvoja, tam treba skutočne investovať dosť peňazí na rozvoj telocviční, na infraštruktúru telocviční, športovísk, pretože tie deti v regiónoch nemajú tie podmienky také, ako by sme si predstavovali. A v poslednej dobe sme robili, teraz asi športové, regionálne športové hry a vidno, že tie deti majú záujem. Skutočne veľmi majú záujem športovať, len potrebujú, aby boli dobre motivované, aby mali vytvorené podmienky, ktoré sú adekvátne na to, aby sa pravidelne stretávali, pravidelne športovali.
Ale na jednej strane vám vadí, že odkiaľ zoberieme peniaze. Nuž, ale ja si myslím, že keď sme zohnali na Vatikán, tak na deti by sme hádam mali tiež zohnať, nie?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som aj v prvom čítaní, vo faktickej som sa stotožnila s týmito pripomienkami pána poslanca Mikloška. Ja doteraz, aj na výbore som sa na to pýtala vedúceho úradu vlády, aký je rozdiel medzi regionálnymi športovými podujatiami a športovými podujatiami nižších skupín. On argumentoval tým, že zákon musí byť široko postavený, aby sa do toho zmestilo všetko, čo potrebujeme, aj tak budú potom nejaké výzvy konkrétne, ktoré sa budú hradiť z týchto dotácií. Ja si ale myslím, že všetko, čo je uvedené v zákone, by malo byť aj zadefinované. Čiže tieto pojmy, ktoré sú tam novozavedené, by mali byť niekde zadefinované. A tak isto aj s dôvodovou správou sa tiež nemôžem s osobitnými bodmi stotožniť, pretože ako bod 2, ako vysvetlenie je čisto vymenovanie znova toho, čo tam je. Čiže v dôvodovke by sa žiadalo vysvetliť, čo všetko budú tieto dotácie zahŕňať. Ja veľmi vítam financovanie športu z akýchkoľvek ďalších zdrojov, pretože si myslím, že je to veľmi dôležité. A u nás je toto obrovský problém. Ale tak isto mám problém s formou tohto zákona. Možno to vyplýva z nejakej mojej nevedomosti, ale viem sa stotožniť presne s tým, čo hovoril pán poslanec Mikloško.
Ďalej by som sa chcela ešte pri tejto príležitosti, keď tu mám pána ministra, opýtať jeho takto napriamo. On svojho času na výbore povedal, že nedá ani euro na šport, pokiaľ nebude nejaká  koncepcia financovania športu. Chcem sa opýtať, či toto je súčasťou nejakej koncepcie, alebo či plánuje nejakým spôsobom takto zahrnúť aj dotácie z Úradu vlády do koncepcie financovania športu. Alebo či už s nejakou koncepciou financovania športu začal a v akom je to teraz štádiu.
Ďakujem pekne.

Vážení, no k pánovi poslancovi Galisovi. Tak není to celkom v obraze. Nechcem hovoriť, že to je hlúpy argument, že na Vatikán sme dali a sem, na šport nedáme. Na Slovenský historický ústav v Ríme, to nesúvisí nijako s Vatikánom, sme dali 76 000 euro na celý rok. Zato ani jeden plot okolo štadióna neurobíte. Takže toto proste porovnávať je také troška nepatričné. Prepáčte mi.
Regionálny šport je, samozrejme, že dôležitý. Ale keď sa to nazve, že je to "podpora športových podujatí nižších skupín" alebo "podpora regionálnych športových podujatí" alebo "podpora regionálneho športu", no, alebo nákup "športových podujatí", no, hokejok alebo čo ja viem čo, tak je to seno-slama bez kvantifikácie. A keby aspoň v dôvodovej správe to niekto vysvetlil, ale tá dôvodová sa nezmenila o nič. Ostala tak jako v prvom čítaní. A není to dôstojné, keď poslanci, my tu vyprávame, a nikto si to nevšimne, no.
Samozrejme som mohol napísať zmenu, ale aj tak by to neprešlo. Takže. Včera ste nás nazvali potkanmi, tak potkany nebudú písať zmeny na zákon, ktorý nie je dobrý.
Ale ja dúfam, že prejde, chvalabohu, len upozorňujem, že treba, aby to malo štábnu kultúru, čo to skutočne nemá.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení priaznivci športu a hostia na balkóne, dovoľte aj mne reagovať na predkladaný zákon, ktorý teda bude znamenať zmenu finančných tokov. Verím, že v prospech športu a najmä mládeže.
A ja za jeden problém, ktorý tu máme na Slovensku aktuálne, ktorý bytostne trápi aj športovcov, považujem zavedenie odvodov z dohôd, ktoré musia platiť aj športové kluby, ktoré častokrát prežívajú horko-ťažko, peňazí niet. A tu zrazu od 1. januára musia z tých odmien, ktoré dávajú trénerom, funkcionárom alebo rozhodcom, iným činovníkom, ktorí zabezpečujú chod športových podujatí, touto formou platiť 35-percentné odvody, keď už nehovorím o tom, že tí tréneri, funkcionári a usporiadatelia a podobne, rozhodcovia, majú o 13 percent nižší čistý príjem.
Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorého zmyslom je zrušenie odvodov z dohôd, pokiaľ príjemcom tohto príjmu, pokiaľ tým dohodárom je zamestnanec, ktorého zamestnáva občianske združenie. Čiže takýto návrh v prípade jeho podpory pozitívne pocítia nielen športovci, nielen športové kluby, ale aj všetky ďalšie občianske združenia. To znamená, vzťahuje sa napríklad aj na oblasť kultúry, na centrá voľného času, na školské rôzne záujmové krúžky, ktoré zaštíťujú neziskové organizácie a podobne. Myslím si, že krok, ku ktorému pristúpila vláda Roberta Fica, keď tvrdo a nekompromisne, bez nejakých rozumných výnimiek zaviedla odvody z dohôd, veľmi poškodil práve tú sféru tretieho sektora a súčasne aj fungovanie slovenského športu.
Takže, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (tlač 482).
Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona. č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 400, pardon, zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 sa ods. 1 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak zamestnávateľom je občianske združenie podľa osobitného predpisu. 7a).
2. V § 4 odsek 2 znie:
"(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak zamestnávateľom je občianske združenie podľa osobitného predpisu 7a). Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5 a
b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom po prvé, starobného dôchodku, po druhé, invalidného dôchodku, po tretie, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, po štvrté, invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
"7a) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.".
Doterajší článok II sa označuje ako článok III.
Ešte raz si dovolím povedať odôvodnenie. Od 1. januára 2013 sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti považujú aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Množstvo takýchto fyzických osôb pracuje v občianskych združeniach, a to najmä v občianskych združeniach v oblasti telovýchovy a športu, často za symbolický príjem a popri svojom hlavnom zamestnaní. Zavedenie povinnosti platiť poistné aj za tieto osoby značne zaťažilo tieto občianske združenia a mnohé sa z nich tak dostali do existenčných ťažkostí. Uvedený návrh zníži odvodové zaťaženie občianskych združení a bude tak znamenať reálnu pomoc telovýchove a športu na Slovensku.
Verím, kolegyne a kolegovia, že sa zamyslíte nad týmto návrhom a dúfam vo vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážená podpredsedníčka, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, ako už som povedal na gestorskom výbore, keď vláda sa rozhodla tak, že bude mať štátneho splnomocnenca pre šport, nech má, nemám s tým absolútne žiadny problém. Len dovoľte mi pár poznámok, ktoré som už povedal aj na gestorskom výbore.
Čo je úlohou splnomocnenca pre šport a mládež pri Úrade vlády? Príprava koncepčných materiálov, tvorba legislatívneho prostredia, ide najmä o zákon o mládeži a zákon o podpore športu budovaním futbalovej a hokejovej infraštruktúry. Ja si myslím, že pán vládny splnomocnenec by musel aj na ostatné športy dávať pozor, nielen na futbal a hokej, jak je to tu písané. Príprava nového systému riadenia športu realizáciou a prepojením národných programov v oblasti mládeže, športu súvisiacich s programami o zdravotníctve, sociálnej oblasti, cestovnom ruchu - áno, všetko so všetkým súvisí- prevenciou negatívnych javov v spoločnosti, informovaním a komunikáciou odboru s verejnosťou. Toto vyplýva z toho pracovného zadelenia pána štátneho  splnomocnenca.
A táto novela, ktorá, ktorá zmení, vlastne pridáva mu nejaké právomoci, s čím tiež nemám problém, ale musím vymenovať, čo je, pod tým sa skrýva. Čiže rozdelenie dotácií v športe bude mať čiastočne pod palcom pán splnomocnenec. Nech to má, napríklad podporu regionálneho športu, mládežníckeho športu alebo akademického športu. Čiže myslím si, že skoro všetko. Podporu miestnych športových podujatí alebo regionálnych športových podujatí, toto už odznelo, že čo sa pod tým skrýva. To je taký široký pojem, že možno pánboh vie. Podporu športových podujatí nižších skupín. Nižšie skupiny, neviem, ktoré sú to, Dušan, asi ty budeš vedieť, ktoré sú tie nižšie skupiny. Nákup športovej výbavy, projekty zamerané na výstavbu, údržbu a využitie ihrísk, štadiónov a inej športovej infraštruktúry zameraný predovšetkým na deti a mládež. Súhlasím.
Dovoľte mi, aby som niečo o tom ešte povedal. Vážená Národná rada, financovanie športu tým, že teraz vieme, že z troch balíkov bolo financovanie športu na Slovensku, bolo ministerstvo školstva ako hlavné, potom bolo ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany a teraz ešte bude štátny splnomocnenec. To je trošku podľa mňa obrovský chaos. A musím povedať, že teraz kto čo bude financovať, kto za čo bude zodpovedný? Existuje mládež, existujú centrá talentovanej mládeže, športové kluby, reprezentácie, národné zväzy, ktoré participujú tak isto na športe. Moja otázka je: Ako bude transparentné financovanie športu? Na základe akých kritérií budú tieto jednotlivé subjekty rozdeľovať štátne prostriedky? Ako budú stanovené kompetencie a zodpovednosti? Kto bude za tieto, tento balík peňazí zodpovedný? Ako je zabezpečená transparentnosť? Ako je nastavené, ako sa plánuje nastaviť túto, ako mienime kontrolovať a nastaviť túto trošku, si myslím, neprehľadnosť?
Nie som bojovníkom proti peniazom, ktoré idú do športu, ale chcem za, som bojovník za transparentnosť. Preto si aj na základe toho myslím, že čím viacej schodov, pôjdu tie peniaze dolu tam, kde by mali ísť tým športovcom, tým je tam najväčší, ako najväčšia možnosť, že sa tie peniaze strácajú. A keď už máme štátneho splnomocnenca, už som to tu povedal na tomto mieste, že veľa štátov okolo nás, napríklad Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Rusko, mohol by som spomenúť ďalšie, majú ministerstvo športu. Ja som povedal, že áno, Slovensko nie je až taký lukratívny športový štát. Musíme si priznať, nie je taká veľká krajina, ale myslím si, keď máme štátneho splnomocnenca za šport, tak dajme mu všetky peniaze, nech rozdeľuje on. A je zodpovedný vláde Slovenskej republiky tým, že je to jednoducho lepšie kontrolovateľné.
Prečo si to myslím? Preto si to myslím, lebo jednoducho nevieme, a sám dobre vie Dušan, koľko stálo energie, kým sme vyskúmali, koľko ide peňazí z armády, kto ich má. Dukla? Existuje? Neexistuje? Ktoré športy? Koľko ide z polície, z ministerstva vnútra? Kam idú peniaze, kto ich má, ktoré centrá vytvárame?
Potom ide samozrejme odbor športu pri ministerstve školstva, kde je plno zamestnancov a štát by nepotreboval žiadnych, žiadnych nových zamestnancov. Títo ľudia, títo ľudia už tam roky robia a mohli by zastrešiť kľudne pod záštitou minis..., vlády, štátneho, mohli by patriť pod štátneho splnomocnenca a mohli by túto prácu vykonávať.
Takže nebudem to dlho naťahovať, lebo už sme tu tak poskromne, ani to veľký význam nemá. V konečnom dôsledku jedna vec je istá, keď je ďalší schodík rozdeľovania finančných prostriedkov, myslím si, že vedie to k väčšiemu chaosu v športe. A preto už som tu raz na tomto mieste povedal, že je na zváženie, pán minister, už sme aj my o tom hovorili, či nespraviť jeden fakt vládny úrad, ktorý by patril, keď chcú mať štátneho splnomocnenca, nech ho majú, nech ho má aj ďalšia vláda, ale nech on je zodpovedný za tie peniaze, ktoré štát dáva do športu. A nech on je zodpovedný za to, jakým smerom idú, nech sa vypracuje jedna koncepcia, koľko ide na štadióny, koľko ide na mládež, koľko ide na reprezentáciu.
Snáď aj s tým nemôžem veľmi súhlasiť. Som za všetko, čo sa buduje pre šport, ale myslím si, že Peter Osuský povedal o tom jednu myšlienku, keď Manchester United, neporovnávajme zas veľké veci, chce vybudovať štadión v Londýne, tak asi nepožiada vládu o pomoc, peniaze. Ale vo vládnom programe ste zas mali napísané, že budeme stavať národný štadión. O tom je teraz ticho. Ideme podporiť nejakými 40 mil. nejakú obnovu štadiónov v Trnave, v Dunajskej Strede a neviem, kde ešte. Myslím si, že na to peniaze nestačia, aj keď horizontálne je to rozpísané na určité roky. Ale ja som ešte stále za to, nech sa vybuduje, keď bude mať na to štát peniaze, jeden národný futbalový štadión, všeúčelový. Videli sme v Poľsku jak to funguje. Nech to je. Ale myslím si, že investovať do profesionálnych klubov peniaze, ktoré sú profesionálne, prvá liga vo futbale, v hokeji. Prečo? Čo má s tým štát spoločné!? Keď my predáme, keď štát predá.  Keď ten klub predá futbalistu, nevieme, za koľko ho predá. Kam idú peniaze? Keď tenista... Robili sme veľké tenisové centrum, máme dobrých tenistov, ani jeden neplatí doma dane! A my sme ich vychovali. A to nasleduje jeden druhého. Takže toto by bolo treba zohľadniť pri tých veciach.
Som za podporu, som za výstavbu, som za, ako Dušan povedal faktickou poznámkou, áno, treba tie športoviská, ktoré máme, treba ich dať do poriadku, lebo nikto na to nebude mať peniaze. Bojujme o to! Ale nechoďme do kapusty profesionálov. Pretože pokiaľ na Slovensku nebudeme vedieť, za koľko sa predá jeden futbalista, tak nebude tu poriadok v tomto športe. A nikdy sa to nedozvieme, lebo niečo dostane keš, niečo dostane verejne a niekto dostane neverejne. To sú tie peniaze, ktoré nejakým spôsobom utekajú v tomto športe.
A nezabudne na to, nezabudnime na to, že kde sú tu tréneri, kde sú tu kluby, ktoré vychovávajú túto mládež. Viete, pán minister, hovorili sme o tom, ten zákon, ktorý tiež nepomohol športu, čo povedal pán Mihál, samozrejme odvody. Teraz nebude sa nikto zamestnávať, pretože sú také odvody tých dohodárov, že nie sú to schopní zaplatiť. Budú to čierne peniaze, znovu pôjdu tým trénerom, tým mládežníckym trénerom, lebo odvody nezaplatí ani jeden klub. Bude im vypisovať cestovné, bude im vypisovať to, čo sa dá dať do účtovníctva. To zas sme sa vrátil trošku. Myslím si, že toto, tento zákon nepomohol, nepomohol športu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja súhlasím s kolegom Érsekom, treba podporiť každé jedno euro, ktoré ide do športu a do kultúry, ale drobenie financií, ktoré sa rozdeľujú do športu medzi viaceré subjekty, môžu viesť k netransparentnému a nekontrolovateľnému nakladaniu s takýmito finančnými prostriedkami. A keďže neexistujú ani kritériá, ani spôsob pre rozdeľovanie takýchto financií, môže to vzbudzovať dôvodnú obavu, že sa práve tieto financie budú rozdeľovať na základe straníckej príslušnosti žiadateľa. Ja som sám zvedavý, keď odkontrolujeme po, po istej dobe zmluvy, komu boli takéto financie pridelené, tak bojím sa, že naozaj zistíme, že naj, najväčší počet tam bude starostov dajme tomu, ktorí kandidovali za stranu SMER.
Úlohou splnomocnenca pre šport by nemalo byť len prioritne rozdeľovanie dotácií, ale hlavne vypracovanie stratégie alebo koncepcie financovania športu, ktorá na Slovensku dlhodobo chýba. Napríklad tak, ako je to v Českej republike, kde výnosy z hazardných dier, hier sa používajú priamo v športe. Vidno to na infraštruktúre, pri každej základnej škole je tartanová dráha, atletické štadióny, vidno to na práci s mládežou a nakoniec sa to odzrkadľuje aj v profesionálnom športe, kde Česká republika dlhodobo dosahuje oveľa lepšie výsledky ako u nás.
Ďakujem.

Pán kolega, súhlasím s väčšinou vecí, ktoré ste povedali. Som určite za to, aby sa vytvorila nejaká forma odluky profesionálneho športu od štátu. Pretože štát nemá čo dotovať komerčné subjekty, profesionálne športové kluby. Tie majú svojich sponzorov. A keď nemajú dosť peňazí, tak jednoducho nemajú nárok na existenciu.
Čo má štát jednoznačne podporovať, je práca s mládežou vo väčšej forme, ale nemá o tých peniazoch rozhodovať ani ministerstvo, ani splnomocnenec vlády. O tých peniazoch majú rozhodovať rodičia detí alebo tie deti samotné.
Preto sme my už dávno prišli s konceptom voľnočasových poukazov, ktoré by boli kryté reálnymi peniazmi, podľa našich prepočtov až do výšky trojnásobku životného minima. Tým pádom by o týchto peniazoch, o tieto peniaze už bol reálny záujem na trhu. Jednotlivé športové kluby, centrá voľného času alebo iné voľnočasové aktivity by mali voľnú súťaž a rodič samotný alebo to dieťa by rozhodovali o tom, kam tie peniaze pôjdu. To je najtransparentnejší a najlepší a najférovejší spôsob, lebo najlepší záujem na tom, čo to decko bude robiť, bude mať nie vždy štát, nie splnomocnenec vlády, nie vláda, ale bude mať samotný jeho rodič. A keby sme urobili toto, tak sa už potom nemusíme starať o to, že akým spôsobom sa na úrovni centrálnej vlády alebo, alebo ministerstva rozhodne o tých peniazoch, lebo by prirodzene tie peniaze išli tam, kde je o ne najväčší záujem a kde sú najkvalitnejšie služby alebo najkvalitnejšie voľnočasové aktivity pre tie decká samotné.
To znamená, oddeľme profesionálny šport od mládežníckeho, povedzme si, že áno, priorita je práca s mládežou. Nech sa decká hýbu. A potom nechajme samotné deti a zákonných rozhodcov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, za slovo. Ja by som takto začal, že ja sa vôbec nechcem baviť o profesionálnom športe. Ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany určite dávajú peniaze do vrcholového športu.
Mne ide, ako povedal pán poslanec Poliačik, o mládež. Hovorí, že rodičia by mali rozhodnúť. Ale teraz za posledné dva týždne som prešiel prakticky celé Slovensko. Videli ste tie podmienky tých detí v tých regiónoch? Choďte sa pozrieť! A pochodil som to od Sobraniec, pochodil som to cez Myjavu, pochodil som to cez Oravu, pochodil som to všade. Čiže tí rodičia nech si vyberajú, aj to dieťa, ale v tých podmienkach, ak by mali pracovať, tak si myslím, že ani jedno dieťa nebude mať záujem. Čiže nám ide o to, aby sme im vytvorili predovšetkým podmienky, a potom, aby tí rodičia mali istotu, že to dieťa je v slušnom prostredí.
Keď vy dáte len peniaze na to decko a že sa rodič rozhodne: a kde bude športovať? V tej rozbitej telocvični, čo tam bude im zatekať alebo čo tam nemajú žiadne náradie?! Čiže nám záleží na tom, po tejto skúsenosti, ktorú som mal, aby sme vytvorili regionálnu, tie podmienky v regiónoch, a potom samozrejme, že aj záujem bude o to väčší.
Ja predpokladám, že jak tu povedal aj tuná pán, niekto tam to povedal, jaj, pán poslanec Hrnčiar, že rozdeľovať podľa... Keď sme rozdeľovali ihriská, tak pán poslanec Szigeti nás napadol, že sme dávali len našim poslancom. Zo 620 ihrísk išlo, pán poslanec, aby ste počul dobre, 90 do, na dolnú zem, 90 ihrísk. Deväťdesiat to je, tam je svedok, tam je, pán poslanec, určite išlo.
Čiže na jednej strane sa tu budeme baviť, Martin, že ste transparentné mesto Martin. No povedzte mi, že aké máte vy tam športy teraz? Keď som ja tam bol, v Martine, keď som hrával, tak tam bol hokej, futbal, hádzaná, basketbal, všetko, box, vrcholový šport. Dneska tam nemáte nič. Ale ste transparentné mesto. To je dobré? To sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si myslím, že treba v prvom rade podporovať základnú telesnú výchovu. Dnes decká necvičia, sú tlsté, choré, lenivé. Tak by som to veľmi skromne povedal.
Ďalej atletika je šport, ktorý naozaj vyvolá také morálno-vôľové vlastnosti, ktoré sa mu zídu na celý život. Asi sa spoliehaš len na seba a nie na niekoho druhý, druhého. Stolný tenis, dneska najväčší po futbale, najväčšiu členskú základňu má a prakticky je úplne mimo pozornosti, aj v médiách, aj, aj proste peňazí. Hokej a tenis sú iste krásne športy, ale treba na nich veľa peňazí. Treba, aby rodič platil od malička do toho a skôr, neskôr tie decká ujdú von, a to, čo sa doňho dalo, proste hrajú niekde v NHL alebo neviem kde, po veľkých ihriskách. Futbal je určite najkrajšia hra, do smrti ho budem hrávať, ale proste tiež investujeme do hráčov veľa, veľa, veľa, a potom, keď už sú dobrí, naraz odídu. Oni ich preplatia, ostanú vonku, a potom, keď majú doma hrať s Lichtenštajnskom, tak hrajú ako ponocní. Pánboh zaplať za takú hru.
Čiže radšej dať do základného, telesnej výchovy a do mladých, ako dávať do, do proste veľkých štadiónov. A vrcholový šport má tak či tak svojich sponzorov. A teda nezabudnúť na športy, ktoré nie sú len hokej, futbal a, a tenis, ale aj napríklad atletika a stolný tenis.
Ďakujem.