21. schôdza

Vážený pán kolega Hrušovský, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Vo svojom vystúpení ste poukázali na to, prečo takýto zákon, ktorý sa dotýka základných občianskych, ľudských práv, by mala predkladať vláda a nemal by byť poslaneckým návrhom zákona.
Chcem sa spýtať predkladateľov, vie vláda Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona? Súhlasí s ním? Súhlasí s týmto návrhom zákona Robert Fico? Ak s ním súhlasí, prečo s ním neprišla vláda? Prečo toto nešlo do medzirezortného pripomienkového konania? Prečo takýto návrh zákona nebol v tomto pripomienkovom konaní vyprecizovaný na lekárnických váhach? Prečo sa k tomu nemohli vyjadrovať občianske združenia, občania Slovenskej republiky a všetci, ktorým to patrí, sa vyjadriť k takémuto návrhu zákona? Bojí sa Robert Fico, že by prišiel o nejakú popularitu? Strana SMER, vláda Slovenskej republiky sa bojí? Preto to ide cez poslanecký návrh zákona?
Vážení kolegovia, stiahnite tento návrh zákona, nech ide normálnym, štandardným legislatívnym procesom a Robert Fico nech sa neskrýva za poslancov strany SMER. Vláda Slovenskej republiky nech sa postaví pred občanov a nech povie, že chce vyvlastňovať. A keď, tak potom nech to ide štandardným legislatívnym procesom.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Poďme sa pobaviť teda o princípoch, ktoré sú obsiahnuté v tej, spočiatku malej novele, zrazu väčšej novele a ktoré sa dotýkajú všetkých občanov Slovenska.
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, milé deti, ide aj o váš majetok a majetok vašich rodičov. To, čo sa tu práve teraz deje, totiž že tento pán spolu s kolegami rozmýšľajú nad tým, že či štát má rozhodovať za vás, vašich rodičov, vašich starých rodičov, či vie veci urobiť lepšie, či to, čo je váš záujem, dokáže definovať lepšie, lepšie ako vy samotní, vaši rodičia, vaši starí rodičia, vaši starostovia, vaši primátori, vaše mestské zastupiteľstvá. Dobre, že vás tu takto mám.
Nedotknuteľnosť osobného vlastníctva bola jedným z najvýznamnejších výdobytkov zmien, zmeny režimu v ´89. roku. Dlhé roky sme sa tvárili, že všetko patrí všetkým, že verejný záujem je ukrytý práve v tom, že nikto nemá nič vlastné, že všetci máme všetko naše a zároveň sme nemali nikto nič, len pár vyvolených malo, mali právo nakladať s naším majetkom, s majetkom všetkých na vyššej úrovni ako tí ostatní. Všetci si boli rovní, ale niektorí si boli rovnejší.
V prvom čítaní pán predkladateľ neustále opakoval, ale veď tu o vyvlastňovanie vôbec nejde. Teraz, v druhom čítaní, sa zrazu rétorika mení. Už na jednotlivé faktické poznámky hovorí: Ale veď keby sme nemohli šiahnuť na ten a ten majetok, tak by sme nič nepostavili. Niekto sa nám tam zasekne a nebudeme môcť robiť významné investície. Tak kde sme to v prvom čítaní, pán predkladateľ, sa dostali k tomu, že nehovoríme o vyvlastnení, keď vy teraz obhajujete to, že keď sa nám zasekne ten jeden občan a povie nie, teraz hovoríte, že na to, aby bola významná investícia uskutočnená, tak môžeme šahnúť na jeho majetok, lebo inak, aby som vás citoval, "nič nepostavíme, nič nespravíme".
Treba sa ísť pozrieť na Manhattan alebo niektoré iné americké veľké mestá. V centrách týchto miest stoja na niektorých miestach staré maličké domčeky. Uprostred Manhattanu stojí domček už vyše sto rokov. Prečo? Lebo ten deduško povedal: "Nedám. Nedám." (Reakcia z pléna.) A jeho syn a jeho vnuk povedali: "Nedám." A ten domček tam stojí doteraz, pretože žiadny záujem nebol dôležitejší ako záujem toho človeka a mal sväté, nedotknuteľné právo na pozemok pod tým domom. Áno, určite ho vydierali, áno, určite tam boli takí, ktorých vyhnali z ich domov a postavili tam ten mrakodrap, ale právo nakoniec stálo za ním. A ten domček tam je a možno už nie ten deduško, ani babička, ale jeho syn alebo jeho vnuk tam sedí na tom priedomí a povedal, môže si povedať: "Vydržal som."
A presne o tomto sa tu rozprávame, či má nárok na ten svoj domček, či má nárok na ten svoj kúsok role, lesa, čohokoľvek, alebo nie, či existuje vyšší záujem. A dobre, ak sa zhodneme na základe zákona 99, že môže existovať vyšší záujem, tak ale potom na mikrogramy vážme, komu berieme a komu dávame vo vzťahu občana a štátu. Nemôže sa stať, že nám sem pri nedodržaní poriadneho legislatívneho procesu pre tak závažnú vec príde poslanecká novela, ktorá sa významne potom zmení vo výboroch a ešte nám príde pozmeňovák priamo v pléne, a to všetko zo strany vládnych poslancov. Keď by my sme sa tu my naháňali s pozmeňovákmi, opozičníci, no dobre, no tak máme každý tú jednu svoju asistentku, stihne, nestihne, ale, preboha, veď vy máte za sebou tak obrovský aparát! Vlastnou hlavou poobsadzované miesta na všetkých ministerstvách. Veď to vám musí stačiť na to, aby ste vedeli spraviť vec na prvýkrát dobre. Jedine, že by ste nás chceli ťahať za nohu. Že ste najprv predložili maličkú novelku, potom ju trošku zväčšili, že z územného konania je zrazu aj stavebné, že princíp subsidiarity síce budete obhajovať, ale beriete samosprávam možnosť rozhodovať o tom, čo, kde, čo a kde bude stáť, a pán predkladateľ ešte povie: "Ale veď vláda bude dbať o blaho občanov, aby to bolo environmentálne zodpovedné." (Reakcia predkladateľa.) Jasné, cheche, cheche (povedané so smiechom). Tak to áno. Tak bude dbať o blaho občanov, že jeden zo základných princípov aj sociálnodemokratickej politiky v Európe, a to je princíp subsidiarity, odoberie samosprávam, odoberie občanom a ona bude rozhodovať o tom, čo je dobré.
Verejný záujem bude to, čo povie vláda. Nie pripomienkové konanie k novele zákona, nie pripomienkové konanie k územnému konaniu, nie pripomienkové konanie k stavebnému konaniu, ale to, čo si povedia vlastnou hlavou dosadení úradníci na ministerstve hospodárstva a na Úrade vlády. Takto sa bude dbať o záujmy občanov na Slovensku podľa tejto novely!
Nehnevajte sa, pán predkladateľ, pri všetkých skúsenostiach od roku 2006 po rok 2010 a pri skúsenostiach z vášho vládnutia doteraz ja nemám dôveru k vláde Slovenskej republiky. Nemám. Bol by som radšej, keby zostala tam, kde je. Keby o svojich majetkoch rozhodovali samotní občania, keby o tom, čo sa kde bude stavať a ako sa bude stavať, mali možnosť občania rozhodovať podľa princípu subsidiarity priamo na tom mieste pri územnom aj stavebnom konaní. Chcem im to nechať v rukách. Neverím tejto vláde.
Samozrejme, je tu aj ústavný rozmer, ja sa doňho nebudem nejak veľmi teraz tlačiť, lebo predo mnou bol Paľo Hrušovský a už zbytočne by som vykopával otvorené dvere, ale úplne s ním súhlasím. Áno, vzťah občana a štátu, čo sa týka možnosti šiahnuť na jeho majetok, je ústavnou záležitosťou. A pokladám za veľmi nezodpovedné, ak takáto vec sa mení ešte teraz v pléne Národnej rady a nemá už možnosť napríklad sa k nej vyjadrovať ústavnoprávny výbor, lebo tam by mala prebehnúť diskusia o finálnej podobe toho zákona, ktorý ste doniesli, nie o tom torze, o ktorom sme mohli sa na výbore rozprávať na začiatku.
Paľo Hrušovský tiež hovoril o snahe o vyvážený vzťah štátu a občana, ktorá nemá byť iba dobrou vôľou tých, ktorí štát riadia, ona má byť pravidlom, ktorého sa majú držať. Nielenže volení zástupcovia ľudí by mali chcieť dbať na vyvážený vzťah občana a štátu, oni musia podľa, po niekoľkých rozhodnutiach európskych súdov a takisto Ústavného súdu na Slovensku musia dbať na to, aby neoprávnene neoberali občana o niečo, čo mu patrí, a neoprávnene nepridávali štátu niečo, čo mu nepatrí.
Na mikrogramových váhach musíme pomeriavať, či niekomu zobrať, alebo nechať tak, ako je. A to sa teraz nedeje. Váhy sa nám kývu zo strany na stranu, maličká novela, veľký pozmeňovák, v pléne, na výbore, váhy sa takto kývajú a my to musíme len sledovať. To nie je správny prístup k tomu, ako meniť tak zásadnú vec.
Súhlasím s pánom predkladateľom, nezavádza sa nový poriadok. Áno, mali sme nejaké pravidlá pre vyvlastňovanie, ale tie už sú nejakým spôsobom obrúsené, časom máme nejakú prax toho, akým spôsobom sa veci diali, máme tu niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu. Už samotný SMER si nabil snahu o vyjadrenia Ústavného súdu, ale nestačí to. A ja sa vôbec nebudem čudovať, keď v prípade, ak prejde tento zákon, tak pôjde ďalšie podanie na Ústavný súd. V opozícii sa vždy nájde 30 podpisov, ktoré, keď je vec naozaj dôležitá, sa vedia dať dohromady. A nedivil by som sa, keby Ústavný súd znovu povedal, že takto sa to nerobí.
Preto dávam návrh, aby bol tento návrh zákona vrátený na prepracovanie. Musia ho prepracovať predkladatelia, pani spravodajkyňa, ale veľmi dobre viete, že by som bol radšej, keby ho nabudúce priniesla vláda.
V prípade, že neprejde tento môj návrh, tak dávam druhý, a to je vrátiť zákon naspäť do výborov, aby sa minimálne ústavnoprávny výbor mohol zaoberať touto novelou v jej plnej šírke, to znamená v znení všetkých prijatých, v znení všetkých navrhovaných pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega, ste to vystihli. Poslanci SMER-u chcú prelomiť to posvätné tabu v rozpore s princípmi právneho štátu a ľahko sa zmocniť majetku druhého. To, čoho sme teraz svedkami, to je nový trend. Nový, nazval by som to, že nový trend pažravých chamtivcov zo SMER-u. Aby mohli beztrestne kradnúť, musia zmeniť zákony alebo znásilniť legislatívu tak, aby to bolo akože v súlade so zákonom. No ale ak ešte existuje nejaký zákon, ktorý by kradnutím mohli porušiť, poistkou bude generálny prokurátor, smerácky, váš, a môžete beztrestne kradnúť z vášho pohľadu, ale určite nie z pohľadu občanov a z pohľadu nás.
Dáma a pán kolega poslanec, stiahnite tento návrh, inak vám to budeme stále pripomínať, že vy ste stáli za návrhom, ktorý si netrúfala predložiť do Národnej rady ani vaša vláda. Vy budete tie biele kone, ktorých poslali do parlamentu s týmto návrhom, aby mohli pažravci za vaším chrbátom beztrestne kradnúť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spoločná spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona v druhom čítaní a pán kolega Kondrót viackrát argumentuje, že čo vlastne kritizujeme, lebo viac-menej všetko to, čo tam je, tam bolo aj od roku 1999. Ale to, čo tam nebolo, je tá maličkosť, že ľudia nebudú vidieť a nebudú mať dosah na rozhodovanie. Nebudú mať dosah na územné konanie, pretože to odchádza z obcí a miest a z vyšších územných celkov, odchádza na štátny úrad a bude o tom rozhodovať štátny úradník, ktorý je nominovaný touto vládou. Toto bol pôvodný návrh, ktorý ste sem doniesli. V spoločnej správe ste to rozšírili, že aj stavebné konanie beriete od najnižšej úrovne a dávate ju von.
Len trošku ma pousmial, keď kolega Matovič hovoril o tom, že ideme zriadiť mimoriadnu investíciu, bordel, a, pán Kondrót, vy ste na to zareagovali, že to 1 000 dám, ktoré by tam mali pracovať. Tak ja neviem, či to má byť ten bordel, ktorý na Slovensku má byť niekde vytvorený, keď vy to už máte prepočítané, že koľko persón by tam malo pracovať. (Reakcia navrhovateľa.) No, keď to bol pán Matovič, keď som to nepostrehol, tak sa ospravedlňujem, ale keď je to... Ale ja si to, ja si to vyberiem zo záznamu, lebo ja som si to pamätal, že, pán kolega Kondrót. Ale ak... (Reakcia navrhovateľa.) Ja si to vyberiem. Pokiaľ sa mýlim, tak sa dopredu ospravedlňujem za to.
Práve preto by som chcel požiadať o spoločnej správe, hlasovať o bode č. 2 a 8 osobitne. Pretože bod 2, keď vstúpi do platnosti zo spoločnej správy bod 2, tak vypúšťame tú podmienku 300 ľudí. A pokiaľ prejde v spoločnej správe bod 8, tak rozširujeme konanie nielen na územné konanie, ale aj na stavebné konanie na krajský stavebný úrad.
Kolega Hrušovský vystupoval a apeloval na to, že tento zákon nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo duchom ústavy. Osobne si myslím to isté a v plnej miere súhlasím s tým, čo on povedal. Ústava Slovenskej republiky nie je len zdrap papiera, ale má v sebe čosi viac než len právnu normu, ale istého ducha. Ústavný súd niekoľkokrát vyniesol v histórii svojej existencie rozsudok, kde hovoril o tom, že niektoré ústavné práva nemôžu byť nadriadené nad iné ústavné práva. Mne sa zdá, že právo na investíciu alebo na verejný záujem sa tu neúmerne, neúmerne povyšuje nad záujem vlastníctva alebo mať vlastníctvo ako také.
Práve preto som sa zapojil do tejto diskusie, pretože osobne si myslím, že nech vláda nechce zrealizovať akúkoľvek investíciu, všetka investícia sa dá zvládnuť podľa doteraz platnej právnej normy. Nie je treba zobrať kompetenciu a právo vidieť občanom do rozhodovacieho procesu z miest a obcí. Môžme ich tam nechať. Môžme menovať kopec veľkých investícií, ktoré sa udiali v tejto krajine preto, lebo miestna štátna správa, teda mestá a obce, spolu s vládou dokázali presvedčiť občanov, že táto investícia je pre nich prospešná a prospešná aj pre krajinu. Nevidím najmenší dôvod, prečo by sme to mali robiť. Jedine, keď vláda tu chce rozhodovať o všetkom. O tom, že kto má prácu a kto prácu nemá.
Pani kolegyne, kolegovia, ja nevnímam v tomto návrhu pána Kondróta nič zlého, je to prirodzené od neho. Ľavica odjakživa chcela silný štát a pravica odjakživa chce silné kompetencie pre občana a pre miestnu samosprávu. Ale je treba niekde si nájsť hranicu, že kde. Doteraz vláda o mimoriadnych investíciách rozhodovala podľa tých parametrov, ktoré tam sú. To, čo ma v tomto návrhu rozčuľuje, je, že aj tých 300 ľudí berieme stade von. To, čo ma rozčuľuje, je, že ľudia nebudú môcť už zasahovať do rozhodovacieho procesu, do stavebného konania, do územného konania.
Kolegyne, kolegovia, pozrite sa na prípad pezinskej skládky. Pokiaľ by to bolo absolútne zobraté z toho mesta, tak tí ľudia nemajú najmenšiu, ale ani najmenšiu šancu na to, že ten proces zvrátia. Štátny úrad by im pod oknami urobil smetisko. Ťahá sa to roky, súdia sa, zdá sa, že existuje, alebo resp. svitá nádej na to, že ľudia si presadia svoj záujem alebo svoju vôľu, že to tam nechcú mať. Skúsme si spomenúť, keby takýto návrh zákona, to, čo teraz vy predkladáte, keby bol niekoľko rokov už v platnosti, tak v Kremnici je ťažba zlata dnes realizovaná.
To, čo ma nesmierne rozčuľuje nad týmto návrhom, je, že aj tí starostovia a primátori, ktorých sa to bezprostredne dotýka, tu, na tomto mieste, nevystupujú. Nehnevajte sa, musím povedať, že chýba mi vystúpenie kolegu Rašiho. Ťažba uránu na Jahodnej má priamy vplyv na každého občana v Košiciach a na jeho okolí. Kolega Raši tu za týmto pultom nepríde a nevystúpi a nepovie svoj názor. Primátor hlavného mesta Bratislavy vie o tomto návrhu a verejne sa nevyjadrí k takémuto návrhu, kde mu berú kompetencie a reálne a reálne mu hrozí, že v Bratislave vznikne kasíno, a reálne hrozí, že cez Petržalku budeme ťahať ropovod.
To, čo ma nesmierne rozčuľuje, že ZMOS sa zapredal tejto vláde a nevyjadruje sa k zákonu, v ktorom táto vláda mu berie elementárnu kompetenciu vyjadrovať sa k veciam, ktoré sa dejú na jeho území. To je podstatný problém. Treba sa spýtať - prečo? Prečo títo predstavitelia miestnej samosprávy, ktorých sa to dotýka, sa verejne nevyjadria k tomu, že berieme im kompetencie?
Pán kolega Kondrót, ja som pri prvom čítaní pri reakcii povedal, že tento návrh je neškodný, pokiaľ vypustíte čl. II z tohto návrhu zákona. Lebo pointa nie je v čl. I, ale v čl. II, v novelizácii § 117b, tam, kde beriete kompetencie z miestnej správy na krajský stavebný úrad. Tam je podstata. Keď ste sa pýtali nás, pravicu, že ale čo nám na tom vadí, tak ja sa pokúšam toto naformulovať. Vadí, že zoberiete kompetenciu a občania, ktorí na miestnej štátnej správe mali možnosť sa doteraz vyjadrovať, spolupodieľať sa na rozhodovaní, či sa zmení územný plán, či tam bude ťažba uránu v Košiciach, či bude ťažba zlata v Kremnici, či bude ťažba v Detve, či bude kasíno v Bratislave, tak to dnes, keď prejde tento návrh zákona, už môcť nebudú.
To, že či a ako sa vyvlastní, koľko sa vyvlastní a ako sa vyvlastní, to je vec druhá. Pretože bezpochyby ústava hovorí, vyvlastniť len v obmedzenej miere za primeranú náhradu. Potom je možné sa baviť o tom, že aká je primeraná náhrada. Ale pre mňa je podstata práve v tom, že štátny úradník vymenovaný touto vládou bude rozhodovať. Nie som presvedčený, že o týchto záležitostiach vláda má rozhodnúť a rozhodovať len z úrovne vlády preto, lebo je to mimoriadna investícia.
Takže pokiaľ to naozaj myslíte vážne, tak tento návrh zákona stiahnete a vrátite ho naspäť bez čl. II tohto návrhu a nedôjde k zmene kompetencií presunu z miestnej správy na krajský stavebný úrad v územnom konaní ani pri stavebnom konaní.
Práve preto podávam ešte jeden procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, tých 300 ľudí von, ktorých ako si spomenul, bol to dobrý zámer, len sme narazili na to, že to je také dosť vachrlaté, ste to sami kritizovali a vychádzam z toho, že sme počúvali pozorne, čo sa nepáči, prečo nie 200, prečo nie 400, už som to tu, myslím, hovoril, prečo nie 500 a tak ďalej. Potom, teraz treba povedať, koľko budú tí ľudia zamestnaní: pol roka, rok, 5 rokov, 10 rokov? Ako dať nejaké trvalo udržateľné miesto? Je to dosť zložité naformulovať. A vychádzame z toho, že ak niekto chce investovať minimálne 3 mld. korún, čiže vyše 100 mil. euro, ak je to národohospodársky významné a vláda má plné právo, aby o tom rozhodla, tak určite netreba definovať, že koľko majú byť zamestnaní ľudia, pretože tú investíciu za 2 roky nezavrieš. To nevychádza. Takže tých 300 ľudí mňa tam neruší, že vypadlo, bol to pokus, ktorý sa ukázal ako nie asi úplne zhodný alebo vhodný.
Ďalej čo sa týka súhlasu. Je to v mnohom o komunikácii. Súhlasím s tebou. Sú niekedy, vznikne veľká búrka nevôle kvôli niečomu, otázne je, či je to od občanov alebo či to je podnecované. Je to o komunikácii s občanmi. Sú oblasti, kde sú ľudia spokojní s ťažbou toho či onoho, sú oblasti, kde sú ľudia nie spokojní. Spomínal si kolegu Rašiho. Viem, že je pripravený aj kvôli tomuto, čo si spomínal, je pripravený pozmeňujúci návrh kolegu Rašiho a kolegu Senka, ktorý bude prednesený, aby sa nedal tento zákon nevhodným spôsobom použiť v oblasti ťažobného zákona. Takže to tam doplníme, ako môžete byť, myslím, spokojní tí, ktorí sa obávajú, že by to mohlo byť akokoľvek zneužité. Ak vláda rozhodne a pridelí štatút významnej investície, nech si to vláda aj dotiahne. To je o tom presune kompetencií, ktoré kedysi na štátnej správe boli.
Ďakujem.

Mne zastáva rozum. Ja som si teraz uvedomil, že návrh zákona nepredkladá len pán kolega Kondrót, ale aj primátor Hnúšte Michal Bagačka, starosta obce Ploské František Petro, primátor a starosta, páni, rozumiete, čo predkladáte? Vy navrhujete, aby vaša obec, aby vaše mesto prišlo o zákonom dané kompetencie v stavebnom a územnom konaní v prospech dosadených úradníkov SMER-u. Páni, veď to je taký konflikt záujmov ako delo, ako hrom! Veď to je na vaše odvolanie poslancami Hnúšte alebo Ploského. Alebo na vaše odstúpenie.
Páni, čo vy na to hovoríte, ostatní primátori, pán primátor Choma, pani primátorka Vaľová, pán starosta zo Šenkvíc, vy súhlasíte s týmto návrhom? Páni, naozaj ste tu biele kone! Ak sa k tomuto nevyjadríte, ak nevystúpite v rozprave a nepoviete svoj názor, čo si o tom myslia vaši poslanci v obci, vaši voliči vo vašom meste, vo vašej obci, tak ste tu, naozaj ste tu len biele kone dosadené Robertom Ficom!