21. schôdza

Ďakujem pekne.
Ďalším do rozpravy prihláseným ústne je Ján Senko, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť vo svojom vystúpení výstižný, vecný, konkrétny a stručný.
Počas prvého čítania aj teraz v rámci druhého čítania boli prezentované isté pochybnosti vo vzťahu k predmetnému návrhu zákona, že by sa v jeho zmysle mohlo postupovať pri prípadnej ťažbe nerastného bohatstva. Konkrétne v Košiciach v Jahodnej či v prípade ťažby zlata v katastri mesta Detva alebo v Kremnici. Vzhľadom k tomu, že, vzhľadom k tomu s kolegom Richardom Rašim sme sa rozhodli a dovolíme si predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorým by sme tieto pochybnosti chceli vyvrátiť s tým, že samospráva by mala naďalej právo byť účastníkom v rozhodovacom procese v prípadoch, ktoré sa dotýkajú, v skratke povedané, banskej činnosti.
Teraz si dovolím uviesť tento pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho a Jána Senka k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý je k dispozícii ako tlač 465.
Pozmeňovací návrh k čl. II 1. bodu. V § 117b sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie, citujem: "Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu", odkaz na poznámku pod čiarou 10ja), "banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou."
Odôvodnenie: Pozmeňovací, pozmeňovací návrh, pozmeňovací návrh zabezpečuje ponechanie súčasného znenia stavebného zákona v prípade územného, ako aj stavebného konania týkajúceho sa banského diela alebo banskej stavby, ktoré boli vládou Slovenskej republiky uznané za významnú investíciu.
Podľa predneseného návrhu tak o územnom rozhodnutí, o umiestnení banského diela alebo banskej stavby bude rozhodovať obec alebo stavebný úrad. Obec ako stavebný úrad, pardon. O stavebnom povolení bude rozhodovať vo vymedzených prípadoch špecializovaný stavebný úrad, obvodný banský úrad. Pri banských stavbách a banských dielach, ktoré stavebné povolenie nevyžadujú, bude obvodný banský úrad pri povoľovaní týchto stavieb postupovať podľa banského zákona č. 44/1988 Zb.
Toľko náš pozmeňovací návrh. Dovolím si odovzdať spravodajkyni. Dúfam, že nájde podporu v pléne Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán Martin Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, je nás tu síce pobiedne, ale, dobre, beriem. Stále tie piatky sú také, aké sú. A Slovensko je asi veľké, takže každý musí ísť po svojom.
Nechcem to znovu nejako veľmi naťahovať. Pretože myslím, že už to odznelo aj v prvom, aj v teraz v druhom čítaní veľmi veľa, hlavne negatívnych, názorov na tento predložený, na túto predloženú novelu zákona, ktorá aj podľa môjho usúdenia nemala ísť poslaneckým návrhom. Mala sa zúčastniť klasického pripomienkového konania, pretože neverím, že by prešla v takomto rozsahu a v takomto znení, ako je momentálne predkladaná.
Musím sa vrátiť do minulosti, nedá sa nič robiť. Pretože začiatkom 90. rokov mnoho občanov, a môžem povedať, státisíce občanov Slovenskej republiky si konečne vydýchlo, že to bezbrehé vyvlastňovanie, ktoré zažili za socializmu, ktoré bolo v halierových položkách, konečne prestane a že to vlastnícke právo, ktoré, chvalabohu, začala garantovať aj Ústava Slovenskej republiky ako novovzniknutého štátu. Občania v to vkladali veľkú nádej. Žiaľ, postupom rokov musím konštatovať ako občan tejto republiky, že to vlastnícke právo docenené neni v takýchto hodnotách, v takýchto vážnych, by som povedal, úlohách, ktoré má zohrávať v bežnom živote v iných štátoch a u nás sa stále po ňom šliape. Vlastnícke právo vyvolených je nad vlastníckym právom nevyvolených. Je to tak. Pokiaľ ste občan, ktorý máte iba tam nejaké podiely, nemáte peniaze, ale ste iba vlastník, máte smolu.
Pýtam sa, to má byť zmysel ´89. roku? To má byť zmysel demokracie? K tomu sme sa chceli dopracovať, vážení kolegovia a kolegyne? A mne je to jedno, či tu bude vláda prvá, ľavá, modrá, fialová, to stále hovorím, mali by sme dať zadosť, aby ten vlastník, pokiaľ to vlastnícke právo má, a ja tvrdím, že prišiel k nemu normálnou, nie výpalníckou cestou, malo by mu byť priznané tak, ako si zaslúži.
Už v prvom čítaní som kritizoval hlavne to znenie, ktoré hovorilo o, a je, musím povedať, aj v pôvodnom zákone, kde sa hovorí, že tou významnou investíciou môžu byť aj stavby, ktoré nespĺňajú to kritérium finančného obnosu, ale logisticky súvisia. No nehnevajte sa, myslím si, že aj vývoj ľudského myslenia na Slovensku podnikateľov predsa len napreduje a to logistické splynutie tej stavby, resp. jeho zastrešenie, má neobmedzené možnosti, hej. To má neobmedzené možnosti. Nehovorte mi, že nie. (Povedané so smiechom.) Pretože akonáhle, jak som povedal, pokiaľ poviem, že potrebujú tí robotníci topánky, tak logisticky mi to s tým súhlasí, s tou investíciou, a postavím tam továreň na topánky. Keď tam potrebujem postaviť, že by mali paradajky, tak postavíme tam fóliovníky - skleníky. Keď poviem, že tam potrebujeme mať energiu, postavme tam atómku. (Reakcia predkladateľa). Áno. Áno, jasné, jasné.
Ale myslím si, že pokiaľ sa to deklaruje takto, tak tam by som to hlavne teraz, nehnevajte sa, ale pokiaľ tá vláda doterajšia, sme mali, by som povedal, viacfarebnú, v súčasnosti je jednofarebná. Ja nechcem vás vopred nejako zatracovať, kolegovia z vládnej strany, a hlavne vládu, ktorá momentálne tu je, ale nechcem sa toho dožiť, aby sme po nejakých troch rokoch konštatovali, že ako to dopadlo. Hoci, pán kolega, hovoríte, že neuletíte, áno, nechcem uletieť, chcem vám veriť, že to, čo hovoríte, je aj reálna vaša, by som povedal, že tá cieľová nejaká méta, ktorú chcete dosiahnuť. Ale predkladaním aj takýchto zákonov ma o tom veľmi neutvrdzujete v niektorých tých štádiách. A neviem si predstaviť, čo by sa tu mohlo stať, aby ste tie naše pripomienky, prídu sprava, zľava, zvrchu, zospodu, aby ste ich brali vážne.
Ja napríklad som veľmi kvitoval, že tam bolo tých 300 zamestnancov, lebo každý hovorí, ide nám o tú zamestnanosť našich občanov, hej, že nemáme. Zrazu vy, ja som myslel, že ešte pritvrdíte, že keď to nebude 300, a skontrolujeme ho každý polrok, či ich tam má, alebo neviem čo ešte, ja si nechcem tu vymýšľať, ja som myslel, že toto ešte pritvrdíte. A vy ste to vyhodili! Veď tu ide ako kontra pre mňa, hej, však jako, hej? A tým pádom sa dostávame do všeobecných fráz - verejný záujem. No, definujte! Bol som na mnohých súdoch, kde tento verejný záujem som zistil, že nemáme zadefinovaný, akým spôsobom. A takéto všeobecné frázy, že, ja neviem, chceme mať zdravé životné prostredie. No chceme ho mať. Chceme žiť v dobrom štáte. No chceme, to je verejný záujem a to je veľmi široký pojem. To znamená, ten verejný záujem aj z tohto zákona proste môže sa vysvetľovať na milión päť spôsobov a nakoniec zistíte, že vlastne nemáme sa o čo oprieť.
No a v pôvodnom zákone, ktorý, otvorene musím povedať, tá stodesať, devina, je veľmi krátky, neni to nejaký siahodlhý zákon a vyzerá, že tam sme napríklad mali, v tom paragrafe, teda v § 1 ods. 3, že sa to robilo s tou, že môže byť tá stavba, aj teda technologicko-logisticky súvisí a mali sme tam "alebo bude jej dodávateľom súčiastok, dielov a polotovarov pre finálne výrobky". To znamená, že zase sa to nejak viazalo, hej, že musí to byť aj s tým, hej, ďalšie. My sme to zase vyhodili, to znamená, zase je voľnejší priestor pre mňa, hej, alebo pre toho investora, čiže pre toho, ja hovorím, pre tých, ktorí proste chcú to, dá sa povedať, využiť.
Takže, vážení, ja hovorím, nejak sa mi to nezdá, pretože začínam mať dojem, že aj pri dobrej myšlienke nakoniec sa to tak všetko nakoniec vyvŕbi, že sa tá dobrá myšlienka stratí z tohto návrhu.
Poďme teda ďalej. Ja sa pýtam, keď bol tu aj spomenutý, myslím, že z úst pána Zsolta Simona, prečo prakticky ZMOS nejakým spôsobom, keď mu berieme tú kompetenciu, prečo sa nevyjadruje k tomuto. Žiaľ, no neviem, prečo teda sa nevyjadrujú, to už by museli byť oni, nechcem byť ich nejaký ich zástupca alebo ich hovorca. To už nech si vo svojom svedomí vyhodnotí. Ale ja sa pýtam, prečo potom vznikol ZOMOS, to je Združenie občanov miest a obcí Slovenska. To znamená, asi ten ZMOS nebol až tak pre tých občanov, by som povedal, transparentný, že ich zastupuje, že vznikol nejaký ZOMOS, teda nejaký v úvodzovkách, teda nechcem sa nikoho dotknúť a uraziť ho. Takže vyzerá, že, a tento už vôbec nemá nijaký dosah na debatu s týmto, čo viem. Takže, vážení, tu sa máme, tu by sme si mali uvedomiť, že prakticky my by sme mali byť zástupcami tej najširšej občianskej platformy, ktorá tu je. To znamená tých našich občanov, všeckých našich voličov. Takže aj vyjadrenie takejto organizácie možnože mi aj chýba, lebo tí občania budú v prvom rade trpieť, resp. mať z toho nejaké tie výhody, nevýhody.
Ďalej chcem sa opýtať, nebol som tu, mnohí ste tu boli, niektorí ste tu už 10., 15., niektorí neviem koľký rok, ktoré volebné obdobie, ja sa pýtam, ja som to ešte nevidel, keď niekde to je, usmernite ma, budem veľmi rád, ja nie som vševed. Povedzte mi, ako boli vyhodnocované jednotlivé veľké investície, ktoré tu boli vložené do jednotlivých akcií, ktoré tu prebehli za tých 20 rokov, neviem za koľko, a ako sme sa z nich poučili? Čo sme povedali, že, ja neviem, vy ste boli zodpovední, poďme, nevyšlo to, do basy? Alebo čo sme povedali, urobili sme politickú zodpovednosť, že už nič z toho, lebo...? Povedzte mi, kde máme to vyhodnotenie? Ako sme sa poučili z tých neobsadených priemyselných parkov? Čo sme vlastne, ako sme vyvodili zodpovednosť, nezodpovednosť? Ako budeme vyvodzovať teraz, keď sa to nepodarí?
Tak ako napríklad som mal pána Blanára, ktorý povedal, keď CVC-čka, ktoré sme tu, viete, ako tiež kritizovali, neviem koľko dní sme do nich búšili, a ja ho chcem chytiť za slovo, povedal, že pokiaľ sa to dokáže, že to nevyjde po roku, po pol, že dôjde k ústupu tých CVC-čiek, že normálne že to prehodnotíte a poviete áno. Tak ja čakám, že kedy príde to vyhodnotenie aj v tomto napríklad prípade. A myslím, že je to logické, však to je logický uzáver nejakých činností, hej. Predsa nemôžem povedať, že je to super a potom povieme nič, že všecko je okej, hoci máme tam stranu a neviem čo. To je, to sa tak nedá fungovať, viete, ako ani v tejto republike našej, nehnevajte sa. Takže ja by som teda chcel vidieť.
A ďalšia vec, veď mne tu stále chýba ten cieľ. Mne stále chýba v tej našej republike cieľ. A pritom tu máme toľko výskumných ústavov kadejakých. Máme tu poradné, neviem aké tímy, všetko možné, ale cieľ mi tu chýba.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme aj toto nejakým spôsobom vedeli vyhodnotiť, keď teda predpokladám, že tento zákon bude prijatý, lebo vieme, aká je konštelácia Národnej rady, aké sú tu počty a tá matematika nepustí, a preto ja by som bol veľmi rád, keby, apelujem na vás, poslanci vládnej strany SMER, aby ste možnože po nejakom tom období urobili vyhodnotenie. Možno aby ste boli čo najtransparentnejší, že, áno, my sa nebojíme pozrieť občanom do očí. Pretože momentálne mi to vyzerá tak, ako by sme sa báli vlastných občanov a voličov, a to aj kvôli tomu, že im nedáme možnosť pripomienkovať takýto podľa mňa závažný zákon, ktorý sa dotkne toho vlastníckeho práva.
Ako som už povedal aj vo faktickej pripomienke, nerobme z toho vlastníckeho práva nejaké pofidérne, pofidérny pojem, pretože pokiaľ nedokážeme slovenského občana presvedčiť, že jeho najväčšie bohatstvo, ktoré tu má, je jeho zem, ktorú nemôžeš preniesť nikam, tak potom to bude veľmi ťažko. A vyzerá podľa doterajších skúseností, tých 20 rokov na to nestačilo. To znamená, 50 rokov socializmu spôsobilo, že viac-menej, alebo 40, to je jedno, spôsobilo, že 20 rokov nestačí, aby sa ten vlastnícky vzťah obnovil, aby sme sa za tú zem bili a aby sme jej dali zadosť aj pri konaniach, ktoré sú možnože vo verejnom záujme a v nejakých veľkých investíciách, a ten vlastník stále ťahá za kratší koniec.
Hovorili sme tu aj o územných plánoch, že územný plán je vlastne to, ktoré povie, a to už je nepriestrelné, a tam sa to dá a nedá. Vážení, hovorte si, čo chcete, ja som bol účastníkom tiež mnohých územných konaní, ktoré fungovali, a keď si niekto povedal, že v tej roli v strede, kde bol poľnohospodársky lán taký že 30-hektárový, a si povedal, že tu postavím to a tam to bolo. Dal štúdiu, okamžite to bolo schválené a ideme. A neni problém. Viete, ako teraz nie že územný plán nám tu zastreší všetko, alebo teda to je strecha, cez ktorú nič neprepadne. Vážení, prepadne tak, že až-až.
Mali sme veľkú polemiku s projektami pozemkových úprav, ktoré viac-menej tiež kolidovali, ako to územie má vyzerať v budúcnosti. Nechcem hovoriť, aké tam boli úniky informácií, aké tam boli ďalšie možné špekulácie s pozemkami, lebo to vlastníctvo pozemkov je veľmi lukratívne, tak to nebudeme si o tom hovoriť, to každý vie. A musím povedať, že ani ten projekt pozemkových úprav neni nejaký nepriestrelný, že by prakticky povedal, že sa to nedá. Dá sa to. Proste je to, je to všetko iba hranie sa na slovíčka a v reálnom výkone nám to v mnohých prípadoch neodchádza.
Vážení, ja budem veľmi rád, keď, neviem síce prečo teraz, keď pán Senko tu predniesol pozmeňujúci návrh, sa týka iba tých banských nejakých zásahov do územia, prečo by sme to nemohli aj v iných, nejakých ďalších, ktoré by tu mohli byť. Pretože tie investície, ja neviem, možno tam vznikne nejaká, neviem, chemička alebo čo tam vznikne, hej, proste. A teraz ako? Hej. Vy rozhodnete, že tam bude nejaká chemická továreň, ktorá nám bude robiť tu nejaké geneticky modifikované, neviem čo, osivá alebo neviem čo, hej, a prakticky rozhodne o tom vláda, hej. Pretože ona si povie, že, áno, chceme to tam mať.
No tak sa pýtam, tak, vážení, tak potom prečo iba tú banskú činnosť, že iné činnosti nás, by som povedal, alebo tých občanov nebudú ohrozovať na ich nejakom, by som povedal, v tom mierumilovnom žití v tom území, kde sa narodili a kde možno majú svoje korene 300-500-ročné? Iba kvôli tomu, že teraz tu máme vládu, ja neviem, jednostrannú, proste SMER - SD a vlastne oni rozhodli, že tam bude na ďalších 150 rokov nejaká chemická výroba, ktorá, žiaľ, je nejakým spôsobom deklarovaná. Áno, že ona to uzná, že ozaj je nejaká významná investícia. Vážení, to je u mňa, by som povedal, že občan až na nie že poslednom, na ďalekom mieste, ako ho zastupujeme, hej.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby takýto pozmeňujúci návrh prišiel na rôzne činnosti a nie iba na to, na tú banskú činnosť, ktorá tu bola spomínaná. Pretože možnože je to aj apel alebo je to aj výsledok toho, že sa to už kritizovalo možnože v prvom čítaní a hneď som na to zareagoval. Takže asi tak.
Vážení, nemám z toho dobrý pocit, poviem otvorene. Občania Slovenska, uvedomte si, že znovu to vyvlastňovacie konanie, ktoré, tá primeraná náhrada. Ja tvrdím, že primeraná náhrada je tá, s ktorou je vlastník spokojný. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. Keď raz ten vlastník povie, že "chcem pozemok a budem s ním spokojný", nech je ten pozemok. A zažil som to pri náhradných pozemkoch, ktoré sme dávali či už pri reštitúciách, alebo pri záhradkárskych osadách. Koľko ráz sme museli toho vlastníka, dá sa povedať, nie že lámať, ale dať mu šancu, nech si vyberie, z čoho to tam má.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi nerád, aby sme, keď už ten zákon bude prijatý, aby sme možnože po nejakom roku, dvoch, troch konštatovali, že koľko my tu máme zase nejakých odvolaní, koľko tu máme nejakých možno petícií, možnože aj v Štrasburgu súdov kvôli tomu, že bude dehonestované vlastnícke právo možnože aj týmto zákonom, ktorý sa tu prijme, novelou. Pretože vláda povie, že je to významná investícia a nikoho sa nebude pýta. A tá primeraná náhrada bude možno niekde vo hviezdach, s ktorou asi nebude spokojný. A tým pádom urobíme nie krok, ja hovorím, urobíme 5 krokov dozadu a budeme sa vracať do možnože kolektivizácie, resp. nejakého toho vyvlastňovania za smiešne peniaze, ktoré nemá nič spoločné s tým vlastníckym právom, ktoré by malo byť garantovateľné, nedotknuteľné a náhrada primeraná, s ktorou vlastník bude spokojný.
Takže, nehnevajte sa, ja sa s týmto pozmeňujúcim návrhom nemôžem stotožniť, takže budem hlasovať proti. A dúfam, resp. dávam návrh, aby sa nepokračovalo v ďalšom konaní o tomto zákone, aby bol stiahnutý.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca je faktická poznámka pána Mičovského, nech sa páči.

Ďakujem, vážený pán podpredseda. Mne, Martin, pri tvojom vystúpení prišla na um jedna predstava a tá predstava je predstava futbalového rozhodcu, ktorý sa upískol a potom pocítil, že to upísknutie asi nebolo úplne fér, tak skúsil to napraviť a upískol sa opäť a potom opäť a už nevedel, kedy píska tak, aby napravil svoju chybu, a kedy píska dobre. Napadlo ma to v tej chvíli, keď si spomínal tú zvláštnu diferenciu medzi banskou činnosťou a inými činnosťami, ktoré môžu obyvateľom sa vskutku nepáčiť, a nejde o to, že sa im môžu nepáčiť, ale môžu ho reálne ohrozovať. A z toho mi teda tak vyplýva, že predkladatelia zákona si uvedomujú, že niektoré veci ozaj neboli odhadnuté, čo sa napokon stáva asi všetkým predkladateľom, a je to úplne v poriadku, že proces legislatívny sa musí vybrúsiť.
Ale predsi len pri toľkých závažných poznámkach a toľkých významných opravách, ktoré tu zaznievajú, a toľkej kritike, ktorá, to zrejme to všetci cítime, nie je to kritika, kvôli tomu, aby sa opozícia vyrozprávala a všetko išlo ďalej, bolo by asi veľmi dobré, keby sa ten hlavný rozhodca zamyslel nad svojimi upísknutiami, povedal si, že tento zápas sa skrečuje a že sa zahrá na tejto zaujímavej pôde vo veci významného zákona zápas úplne nanovo. Myslím, že by to bolo fér voči obidvom stranám ihriska.
Ďakujem.

Nech sa páči, Martin Fecko s reakciou.

Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoju reakciu. Samozrejme, je to o tom zápase, ktorý sa tu hrá, a ako vlastne ten rozhodca vie si uznať možnože aj tú chybu, ktorú tam urobil. A ja viem, že tu nebudú mať asi nejakú audiotechniku, aby si to mohli znovu prehrať, ako to bude, a preto som apeloval na to proste, aby to vyhodnotenie tu bolo. Tých ich, reálneho výkonu toho, z tých prijatých zákonov, ktoré sú tu, aby sa z nich poučili a urobili príslušné nápravy, ktoré možnože budú trvať, žiaľ, aj niekoľko rokov. Ale, áno, je to o tom, takže vystihol si to presne. Ďakujem pekne.

Ďalším prihláseným do rozpravy je Jozef Mikuš, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, či je to príznačné pre tento parlament, že malé novely, ktoré môžu spôsobovať obrovské dosahy na hospodárstvo tejto krajiny, sa prerokovávajú bez nejakého väčšieho záujmu aj poslancov, ale hlavne médií. Aj na reakciu mojich ostatných dvoch predrečníkov, teda predrečníka, ten, ktorý reagoval na faktickú poznámku, aj keď nezvyknem z tohto pultu hovoriť politicky, niekoľko viet musím povedať.
Páni kolegovia, ktorí si myslíte, že sa tu niekto upískol, tak hovorím, táto vláda systematicky vie presne, čo robí, podporuje vybrané skupiny tých, na ktorých jej záleží, napríklad v zákone o obnoviteľných zdrojoch energie. Centralizuje rozhodovanie ohľadne štátnej moci alebo vykonávanie štátnej moci, napríklad zákon o verejnom obstaraní alebo zákon o štátnej správe, a včera sme mali, včera sme mali prerokovávanie zákona o usporiadaní miestnej štátnej správy. Vyvlastňuje súkromný majetok, boli sme toho svedkami už aj za prvej Ficovej vlády, pretože aj zisky zdravotných poisťovní sú súkromný majetok. A otázka viery, myslím, pán Daniš pred niekoľkými minútami, že on verí tejto vláde, no aj vtedy poslanci verili tej vláde. Dnes nás to stojí takmer 30 mil. eur. Táto vláda chce zlikvidovať pluralitu zdravotných poisťovní, to je opäť siahnutie na súkromný majetok. A dnes sme svedkami siahnutia na súkromné, resp. privátne, aj privátne, možno niektoré budú štátne, pozemky.
Pomaly, potichu, plíživo táto vláda robí kroky, ktoré sa približujú k spôsobu výkonu štátnej moci pred rokom ´89 za socializmu. Tento zákon je ešte o to nebezpečnejší, že on jednak prejavuje sa tam alebo v ňom sa prejavuje ten princíp centralizmu a aj ten princíp vyvlastňovania. A ak tu niekto hovoril predtým, že hocikto a hocikde, tak, áno, po prijatí tohto návrhu zákona využitím inštitútu vyvlastňovania samo môže vyvlastniť hocikto, hocikde, hocikomu, hocikoľko z hľadiska metráže a teoreticky aj za hocikoľko z hľadiska peňazí. K tomu sa ešte dostanem.
Bohužiaľ, vláda nemala odvahu prísť s týmto návrhom do parlamentu. Preto ho použila alebo využila poslancov, aby sa jednoducho tento návrh zákona neprerokoval v akomkoľvek pripomienkovom konaní. A dokonca ešte aj spôsob predkladania je asi taký, že pán predkladateľ, podpredseda výboru pre hospodárstvo, zdôvodňuje, a aj dnes sme boli toho svedkami, že vlastne nič sa nedeje, ten zákon je takmer ten istý, čo prijala druhá Dzurindova vláda. Áno, z hľadiska vyvlastňovania je ten inštitút takmer taký istý. Problém, ale zásadný problém a vlastne celá pointa tohto návrhu zákona je v možnosti využitia tohto inštitútu. Totiž v súčasne platnej novele, resp. v súčasne platnom zákone vyvlastňovať alebo o tom, že sa môže vyvlastňovať, rozhodne vláda, ale o všetkom ostatnom rozhoduje niekto iný ako vláda. Väčšinou sú to obce, samozrejme, aj regionálna samospráva a všetci tí, ktorí môžu pripomienkovať územné plány a stavebné konanie následne.
A práve celá pointa tohto inštitútu, celá pointa tohto návrhu zákona je v možnosti využitia, využitia inštitútu vyvlastňovania podľa tohto zákona. To, že v pôvodnom návrhu novely bolo len územné konanie, spadne pod štátnu správu, to znamená pod toho občas, niekedy nazývaného gubernátora tu pri prerokovávaní zákona o umiestnení miestnej štátnej správy, že ten bude ten, ktorý bude zodpovedný za územné konanie. Dnes, aj keď fakticky to spraví jeho podriadený, ktorý bol donedávna krajský stavebný úrad. A jednoducho v druhom čítaní vo výbore prišiel kolega Kolesík s pozmeňujúcim návrhom, kde ešte aj stavebné konanie je pod kuratelou štátnej správy.
Prečo je úplná zmena v možnosti využitia tohto inštitútu alebo tohto, tohto návrhu zákona po schválení tejto novely? Ak dnes nejaký veľký investor chcel na nejakom území niečo postaviť, mohol dosiahnuť to, že vyvlastnenie mu teoreticky mohla vlád odklepnúť podľa novely zákona, ale muselo prísť k dohode s miestnou samosprávou. Ak pán Muňko pred chvíľou povedal, že Kiu doniesol sem pán primátor Slota, no tak nie je to pravda. Kiu sem prinieslo ministerstvo hospodárstva, ale muselo spolupracovať s miestnou samosprávou mesta Žilina.
Keď bude schválená táto novela a chcela by sem prísť nejaká Kia, pán Slota sa k tomu nebude ani vyjadrovať. Môže sa vyjadrovať, ale nebude, ako keby bol teraz primátor. Je účastník konania, ale nemôže, nemôže, ak sa štát rozhodne nejako, tak on ako primátor alebo akýkoľvek iný primátor, samozrejme, alebo starosta sa môže postaviť na mihalnice a jednoducho. Ak štát nebude chcieť, tak nebude brať ohľad na jeho názor. A v tom je nebezpečenstvo tejto novely. Ak dnes sa možný investor dohodne s niekým, kto presadí, že vo vláde prejde režim, tak je rozhodnuté.
A k tej cene, ak vtedy ten dotyčný investor alebo za súčasne platného zákona chcel niekde stavať, musel stavať buď tam, kde bol schválený už územný plán, alebo mohol ísť mimo územných plánov, ale územný plán musela robiť samospráva, to znamená, majitelia pozemkov boli včas a dostatočne jasne informovaní o tom, čo sa ide diať na ich pozemkoch. A, samozrejme, mohli alebo nemuseli potom súhlasiť s cenou. A, samozrejme, aj v Kii, aj v iných a nielen v stavbách alebo investíciách, ktoré išli pod režimom vyvlastňovania, investori vykupovali za rôzne ceny na jednej alebo na jednej stavbe za rôzne ceny, ceny pozemkov.
V dnešnej dobe, pán predkladateľ, spýtam sa, neviem, čo bude skôr. A otázka je, koho skôr to bude myšlienka, či je myšlienka niekoho, že idem niekde niečo stavať, alebo myšlienka, chcem využiť tieto pozemky, lebo sú lacné. Čiže čo bude skôr? To, že budeme riešiť územný plán alebo vôbec sa začne diskutovať o tom niekde tam na tej samospráve alebo u majiteľov pozemkov, alebo prvá myšlienka bude, že ja získam lacné pozemky a potom to, samozrejme, cez štátnych, cez štátnu mašinériu od vlády dole bez problémov, bez problémov vybavím a zrealizujem. Toto je nebezpečenstvo tejto novely.
A poďme ďalej ešte, pretože to, akým spôsobom je táto novela pripravená, nedáva záruku, že aj dobrá myšlienka, dobrá myšlienka môže byť reálne dobre zrealizovaná. Spomíname si len nedávno, že vláda podpísala memorandum pre investora na východnom Slovensku a za pár dní, pár týždňov alebo pár mesiacov jednoducho zlyhal investor. No, vyvlastníme pozemky za lacný peniaz a investor zlyhá, bez ohľadu na to, či predá, nepredá, zaplatí pokutu, predá majetok. Zodpovedná samospráva, ktorá tiež prešla takýmito nuansami a chybami, zodpovedná samospráva, hlavne keď dostala kompetenciu stavebného úradu, tak väčšinu s investorom, keď je to jej pozemok, robí zmluvy o budúcej zmluve s tým, že prevod majetku sa prevádza reálne na kataster pri kolaudácii.
Pán predkladateľ, len tak na úvahu, že dobrý nápad (zasmiatie sa rečníka), áno, možno v pripomienkovom konaní by ho bol niekto vzniesol a bol by zapracovaný v návrhu zákona. Ja len hovorím, že tento zákon je veľmi, veľmi účelový pre niekoho, to znamená niekoho, opäť niekoho, kto buď má záujem niekde niečo robiť, alebo má záujem kšeftovať s pozemkami, alebo, a to uznávam v dobrom úmysle, ak štát na verejnoprospešnú stavbu, ja neviem, budeme stavať nové letisko alebo novú vodnú, ja neviem, nejakú priehradu, alebo nejaké energetické dielo štátne, čo ešte môžme, keďže sme v Slovenských elektrárňach spolumajiteľ, tak, samozrejme, môže sa to využiť aj na, aj na dobré ciele.
Preto si myslím, že tento návrh zákona nemal uzrieť vôbec svetlo sveta v takej podobe, v akej ho máme. A ak, tak určite ho mala predniesť do tohto parlamentu vláda Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)