21. schôdza

S ďalšou faktickou Helena Mezenská.

Počas celej rozpravy, ale hlavne teraz vo vašom príspevku, pán poslanec Matovič, som si uvedomila, že jediným správnym riešením, ako sa vysporiadať s týmto predloženým zákonom, je stiahnuť ho, nepokračovať ďalej v rokovaní. A to preto, že práve na tomto zákone, tak ako pri zákone o obnoviteľných zdrojoch, demonštrujete silu tejto vlády a vládnej strany, ktorá však nespočíva v nastolení poriadku, v posilnení demokratických zložiek rozhodovania na úrovni obecných samospráv, v nastolení sociálneho zmieru vo vytváraní transparentnej, riadnej hospodárskej politiky, ani uceleného územnoplánovacieho konceptu, ale sila tejto vlády a tejto vládnej strany spočíva v schopnosti a v miere zneužívať túto moc.
Ako som povedala, tento zákon procedúrou, formou, ale aj obsahom je veľmi príbuzný tomu, čo sme tu vypratávali v januári. Preto ešte raz chcem zdôrazniť, ak do utorka máme čas, dajte si čas na to, aby ste premysleli, či pre tento zákon naozaj nie je jediná správna cesta, ako ho stiahnuť.

Nech sa páči, s reakciou Igor Matovič.

Pán kolega Brocka, áno, ide o megakasíno, ale, bohužiaľ, nielen o megakasíno, ale tu ide o zmenu paradigmy, o zmenu princípu. Pri tom megakasíne, to bolo práve o tom, že tí jednoducho sa, tí ľudia sa mohli nejakým spôsobom proti tomu postaviť, primátor mohol naložiť do gatí a povedať, že, hops, voči takémuto tlaku verejnosti on sa nepostaví, lebo, áno, stavebné konanie, hlavné stavebné konanie, lebo to územné je, povedzme si, že omnoho menšiu váhu má jak to stavebné. To stavebné je tá definitívna pečiatka, kedy tú búdu postaviť môžete.
Ale to stavebné konanie stále bolo vlastne v rukách príslušnej, príslušného mesta, obce a takýmto spôsobom ľudia mohli cez svojho zvoleného starostu, primátora vyvíjať vlastne tlak a zastaviť nejakú zvrátenosť, ktorá by sa tam diala. Ale tým návrhom zákona vlastne, nie že teda tou novelou, a nie tou novelou, ale tým zákerným pozmeňováčikom, ktorý bol daný cez výbor, ktorý je v spoločnej správe, cez tie dve slová a jednu predložku sa mení úplne paradigma. Už sa nikto nebude pýtať ľudí, už jednoducho to bude z rozhodnutia úradníka, straníckeho nominanta, šéfa krajského stavebného úradu alebo teda stavebného úradu v sídle kraja a ten si rozhodne o čomkoľvek. Nie o megakasíne v tom jednom, v Petržalke, ale o desiatich, kdekoľvek, na akomkoľvek mieste. Tak ako som ja hovoril, keď sa rozhodne niekto, nejaký zvrátený úchyl, že chce mať najväčší bordel v strednej Európe akurát v kresťanskej Orave, tak ho tam bude mať. Jednoducho príde, príde... (Reakcia z pléna.)
Kolegyni zo SMER-u tu vadí, že veci pomenúvam pravým slovom. Áno, na základe tohto zákonu, keď si nejaký sponzor SMER-u povie, že chce mať najväčší bordel v kresťanskej Orave, tak ho tam bude mať. Ukáže prstom a vláda to schváli, lebo to bude akože vo verejnom záujme.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán kolega Jozef Viskupič, nevidím ho tu.
Nasleduje Alojz Hlina, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už v zásade aj rozmýšľal, že sa stiahnem, ale predsa len naozaj veľmi krátko možno aj vyprovokovaný nejakým updatom.
Ak je paradigma to, že sa doplní "stavebné konanie" a predložka "a", to je trošku nepochopenie. Stavebné konanie je už len konanie, ktoré, pri tom sa nerozhoduje, ktoré sa vykonáva. Ja neviem, jak to mám jednoducho povedať. Keď niečo občania nechcú, tak cez svojich zástupcov to môžu v územnom rozhodnutí vyjadriť. Stavebné konanie je o tom, že či tá tehla, či dodávatelia sú, či TZB a neviem čo, požiarnici, či to má požiarne, únikové východy, dopravná situácia, viete, to už je výkonová zložka. Čiže to je, to, že si to tam dali, je o tom, že aby im to zjednodušili a vôbec to nie je žiadna paradigma. To s paradigmou nemá vôbec nič spoločné.
Ale niekedy možno rozmýšľam, že či aj zmyslom je nevyhrať, niekedy možno aj konanie niekoho vedie tým smerom, že v konečnom dôsledku nevyhrá, lebo iba utvrdí tých ľudí v tom, že teda "a na ten just".
Nebudem vyhodnocovať nejaké konanie, ktoré bude alebo nebude, ale aj to niekedy môže spôsobiť, že niekedy a obzvlášť teraz, keď niekto urobil a prekročil ten rámec, ktorý by sa v zásade prekročiť nemal. Ja už len budem držať palce kolegom, že ak by ich náhodou z tej záhrady ťahali policajti, čo nebudú, lebo však to bolo brutálne odignorované, ale keby ich náhodou a keby im, sa tuná Števovi, môjmu kamarátovi, ušla jedna obuškom, tak ja nebudem, tak ako kolega, tu hovoriť o práve, lebo v tomto prípade bolo právo niekoho asi porušené, kdežto v inom prípade by sme mohli o tom úspešne diskutovať. No.
Ale, hovorím, nechcem, aby to na piatok, už v zásade to už nikoho netrápi tu, to už len taká voľná úvaha, že ak definujeme cieľ, tak k cieľu sú nejaké metódy a prostriedky, jak sa k nemu dopracovať. Mám pocit, že nie sme ďaleko k tomu, aby sme definovali cieľ, ale vyhodnocujem kontraproduktívne niektoré procesy, ktoré v zásade, i keď zdá sa, že sila je obrovská aj napriek povedanému, že nepustia, hej, ale paradoxne niektoré veci môžu len utvrdiť v tom a že na ten just nepustia, hej, alebo na dokazovanie si toho, čo v konečnom dôsledku toho, koho to skutočne trápi a koho skutočne bude trápiť tento zákon, bude ten človek, ktorý sa ráno zobudí a zistí, že sa zrovna na ten jeho pozemok alebo na nejakú jeho časť pozemku niekto zafokusoval a ide sa stať štátnym záujmom.
Takže čo k tomu ešte povedať? Nechcem sa opakovať. Vážení kolegovia, pre mňa a z môjho pohľadu je, môže toto byť len ďalším krokom k nastoľovaniu toho, čo možno nedopatrením alebo vedomím si toho, že to nikdy neuzrie svetlo sveta, v nastoľovaní nového poriadku, tak ho teda nastoľujte. Otázka stojí teda, že či tento sektársky prístup v tejto krajine vám ľudia budú ešte tolerovať, ako dlho vám ho budú tolerovať, prípadne či nezvážia, že už je ho, toho naozaj veľa. A zdá sa, že je toho veľa, lebo tá chuť, ten apetít rastie enormným spôsobom. A keďže končia veci, ktoré sa dali privatizovať, už v zásade neni čo privatizovať, už aj Európska únia je o čosi prísnejšia, ropa v štátnom rozpočte vysýcha, hej, lebo však už keby ste zobrali ešte niečo, tak zoberiete z bielkoviny, obrazne povedané, hej, a to už, teda už aj tam cítia niektorí, že tam sa nemôže, no tak ešte zostáva posledná možnosť, to znamená peniaze tých druhých, no. A teraz zdá sa, že proste sa potrebujeme dostať k peniazom a majetku tých druhých a k tomu vytvárame nejaké zákonné predpoklady prostredníctvom parlamentu.
Ono to je na tom úplne fascinujúce, že to bude mať celé punc zákonnosti a demokratičnosti(demokratickosti), ale možno to hlboké praprapozadie vzadu je, možno, a to bude kľúčová otázka pre mňa tohto leta, aby som si ju zodpovedal, či je SMER sektou, alebo nie je SMER sektou.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie Alojza Hlinu sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, Július Brocka.

Milý Alojz, máte sviatok dnes, celý týždeň sme zvádzali ťažké zápasy, od pondelka v prípade tých machinácií a kšeftovania s majetkom, štátnym majetkom v tajných službách, v utorok ten veľký zápas v prípade toho brutálneho lámania ústavy v prípade voľby smeráckeho generálneho prokurátora, ja si myslím, že zaslúžite si po celom týždni príjemný odpočinok cez víkend, pretože po nedeli nás čaká ťažký zápas. Po nedeli nás čaká ťažký zápas v tejto snemovni, dámy a páni. Ja si myslím, že nesmieme dopustiť na Slovensko návrat megakasína. Naozaj, túto neuveriteľnú hanbu pred celým svetom, musíme tomu zabrániť. Vy, páni a dáma zo SMER-u, ak si to neuvedomujete, ak dovtedy, do utorka, nestiahnete ten návrh zákona, tak uvidíte, uvidíte budúci týždeň.

S ďalšou faktickou Jozef Viskupič.

Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, tiež sa pripájam, už som ti aj ruku podával k blahoželaniu k tvojim meninám dneskajším a mal som ambíciu sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť aj v rozprave, ale mám pocit, že pod heslom "psy brechajú a karavána ide ďalej", že po debatách, ktoré som aj tuná v kuloároch práve absolvoval, nie je vôľa tento návrh zákona stiahnuť alebo upraviť ho do nejakej rozumnej polohy, ktorú by vedel niekto rozumne odargumentovať pred občanmi.
Mnohé veci, ktoré tu prijímame, sú verejnosti predstavované ako spôsobom, že poslanci prijali. Ja sa chcem a vzdávam sa teraz práva vystúpiť teda v rozprave, ale chcem sa od tohoto návrhu zákona dištancovať a chcem, aby celé Slovensko vedelo, že nie poslanci prijali, ale prijala vládna väčšina. A dúfam, že tým, že som vzdelaním historik, že história, ak nie konkrétne občania v tejto dobe vystavia za tento konkrétny jeden návrh, ktorý siaha do vlastníckych práv našich dedov, otcov, ktorí si vážia a vážili súkromné vlastníctvo, neviem, podľa mňa v neobhájiteľnom, neobhájiteľnej snahe verejného záujmu a podobne. Pretože, naozaj, či už megakasíno, alebo tuná pán predkladateľ, ktorý hovoril o Eurovei, nemôže ísť jeden záujem nad záujem vlastníckych práv občanov.
Ďakujem.