21. schôdza

18.6.2013 - 2.7.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.6.2013 o 14:59 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:34

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No ja som vôbec nemal na mysli, aby sme zvyšovali represívne nálady, naopak, ja súhlasím s tým, že tie poplatky, ktoré tam sú, sú primerané, ani som nenavrhol, aby sa nejakým spôsobom zväčšovali. Navrhol som iba odstrániť diskrimináciu. Myslím si, na to je dosť logický dôvod, ale hlavne by som chcel poukázať na to, čo bolo dôvodom môjho návrhu, a zdôrazniť, že prečo navrhujem tento zákon vrátiť a prepracovať. Práve kvôli tomu, aby sme mali možnosť pripomienky, ktoré nemajú represívny charakter, ktoré majú charakter zlepšenia stavu životného prostredia, akceptovať, aby sme sa nad týmito pripomienkami zamysleli. A predpokladám, že po istom zamyslení by nám nemalo robiť problém ich zakomponovať do tohto zákona, ktorý by sme takým spôsobom vylepšili, a tak by sa stal komplexnejšou a lepšou normou pre cieľ, ktorý predkladatelia tohto zákona určite mali. Takže opravujem, resp. nesúhlasím a opravujem tvoj text, pán spravodajca, resp. tvoje prehlásenie. Žiadna represia, snaha vylepšiť zákon v záujme toho, aby pomáhal lepšie krajine, tudiš všetkým občanom, nám, ktorí používame, ktorí v nej žijeme a ktorí potrebujeme, aby bola bez takýchto ekologických záťaží.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2013 o 14:34 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:35

Róbert Puci
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na pána kolegu Mičovského, na jeho pozmeňujúci návrh. Ak si dobre pamätáte, na výbore, ktorý je gestorským výborom, čiže výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, sme schvaľovali spoločnú správu, kde neviem, možno, možno ja jej celkom dobre rozumiem, jak bola schválená, a v rámci tejto spoločnej správy sme ten problémový bod 10, ktorý riešil dedičov, vypustili úplne. Čiže neviem, či ten pozmeňovací návrh, ktorý sme tu dnes obdržali, je relevantný, alebo mal zmysel, lebo ten bod 10, čo sa týka dedičského konania a dedičov, sme vypustili aj na základe pripomienok právnikov, ktorí mali problém s tým, ako sa predeďujú fyzicky neexistujúce motorové vozidlá. Čiže my sme viac-menej v rámci nášho návrhu chceli vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí sa takto dostali k vozidlám, viac-menej možno aj nechtiac, ale keďže i právnici svoje zdôvodnenie alebo zdôvodňovali svoje tvrdenia tým, že i v rámci dedičského konania je problém predediť fyzicky neexistujúcu vec, tak sme tento bod 10 vypustili úplne. To znamená, že ten návrh v rámci toho, tých poplatkov platí pre všetkých rovnako. Čiže to je jedno, či to auto zdedil, alebo ho kúpil, alebo dostal darom. Každý, kto chce takto fyzicky neexistujúce vozidlo vyradiť z evidencie, musí zaplatiť poplatok podľa veku tohto motorového vozidla do Environmentálneho fondu a následne potom sa to vozidlo vyradí. Čiže tam, to sme sa o tom bavili aj na výbore, ja si myslím, že toto sme akceptovali.
A čo sa týka pripomienok Klubu 500. Sám ste si odpovedal, že tie ich pripomienky nevieme posúdiť, či v praxi sú reálne, alebo nie sú. Pokiaľ by sme mali akceptovať ich pripomienky všetky, nemá zmysel celý tento náš pozmeňujúci návrh, resp. táto novela zákona, lebo keby sme zapracovali všetko to, čo oni chceli, tak sa stratí zmysel a podstata tohto návrhu. Chceme vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí, bohužiaľ, na základe nejakých skutočností vlastnia fyzicky neexistujúce vozidlo, čiže majú len značky a papiere od toho auta, aby sme im dopomohli k tomu, aby sa vedeli tohto auta, ktoré už neexistuje, zbaviť, aby nemuseli zbytočne platiť každý rok povinné zmluvné poistenie napríklad. Takáto šrotová amnestia tu už bola v roku 2009. Platila zhruba 9 mesiacov, v tom čase ju využilo okolo 64-tisíc vlastníkov takýchto neexistujúcich áut. Doteraz evidujeme okolo 4,5-tisíca žiadostí na polícii, ako majú postupovať, pokiaľ sú vlastníkmi, nazvem to, len papierov a technického preukazu a značiek a nemajú to auto už fyzicky, z akého dôvodu, tých dôvodov môže byť viac, ako majú postupovať pri jeho vyradení, keď súčasne platná legislatíva im to neumožňuje. Čiže aj keď auto nemáte, aj tak zaňho musíte platiť povinné zmluvné poistenie a to sú zbytočné náklady pre našich občanov. Takže my sme im chceli vyjsť v ústrety s tým, že po dohovore s ministerstvom životného prostredia sa pripravuje, sa pripravujú novely zákonov o odpadoch, o eurofonde a ďalšie a v rámci týchto noviel sa bude riešiť aj lehota, čo sa týka účinnosti tejto našej novely zákona. Čiže pri novele veľkej v rámci zákona sa, predpokladám, aj ukončí účinnosť tohto nášho návrhu, ktorú momentálne tu dnes prerokuvávame. Takže ja osobne nevidím problém v tom, že by, že by to ľudia mali zneužívať, že by tie autá len nejak papierovo vyraďovali z evidencie a potom na nich chodili po poľných a lesných cestách, jak ste tu uviedli. Lebo máme aj iné zákonné a právne normy, ktoré, ktoré si vieme uplatniť alebo sa vedia uplatniť v praxi, kde aj takéto jazdy na motorových vozidlách - či už po poľných, alebo lesných cestách - nie sú celkom v súlade so zákonom. A je to viac-menej len domnienka určitej skupiny ľudí, že toto sa bude zneužívať. Takže ja predpokladám, že keď by náhodou - čo si osobne nemyslím, že by k tomu malo dôjsť -, by sa to veľmi zneužívalo, tak účinnosť tohto zákona bude časovo obmedzená. Aj tak sa to už pripravuje na ministerstve životného prostredia, aj tak. A viac-menej chceme len ľuďom vyjsť v ústrety, aby mohli takto fyzicky neexistujúce vozidlá vyradiť z evidencie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.6.2013 o 14:35 hod.

Ing.

Róbert Puci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:40

Ľuboš Martinák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za možnosť záverečného slova v tejto dosť dlhšie trvajúcej diskusii, ako som skutočne ja ako spravodajca predpokladal. Ja z tohto miesta, práve naopak, na rozdiel od pána poslanca Mičovského chcem vyzdvihnúť tento návrh Jaroslava Bašku, pánov poslancov, a pána Róberta Puciho, pretože práve, ako bolo spomínané v tej spoločnej správe, vznikol problém takzvaného prededenia často nie vlastnou vinou, teda chceme byť ústretoví aj týmto občanom. Jednoducho, ako je u nás zvykom, aby ten jednotný meter bol zachovaný aj pre týchto občanov, keď už nemajú fyzicky, majú fyzicky neexistujúce auto, aby sa ho mohli práve v tejto, po tej evidenčnej stránke zbaviť. Ty si tu dal, pán kolega Mičovský, jednak procedurálny návrh vrátiť na prepracovanie. Ak by ten nevyšiel, dal si pozmeňujúci návrh hlasovať en bloc, takže uvidíme, ako sa rozhodnú poslanci, a o tom všetkom rozhodne hlasovaním plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.6.2013 o 14:40 hod.

Ing.

Ľuboš Martinák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:46

Anna Vitteková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí číslo 536 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30. augusta 2013. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom je explicitne ustanoviť, že podmienka na utvorenie klubu, to jest najmenej osem poslancov, sa rovnako vyžaduje aj pre funkčnosť a ďalšiu existenciu klubu počas volebného obdobia s tým, že ak klesne počet poslancov, počet členov pod ustanovenú hranicu osem poslancov, klub zaniká zo zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 536.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.6.2013 o 14:46 hod.

JUDr.

Anna Vitteková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:49

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vidíte, už táto jedna vetička, s ktorou ste ma pustili k tomu mikrofónu, ukazuje, že potrebujeme niečo zmeniť v rokovacom poriadku. Ja som totiž predseda nefunkčného klubu. Keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Jurinová, tak ma sem zavolá za klub, keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Laššáková alebo pani Zmajkovičová, tak ma sem zavolá za stranu. Keď vedie schôdzu pán predseda Paška, tak ma sem zavolá za klub, ak sa pomýlil. A ak zistí, že sa pomýlil, tak ma sem nezavolá vôbec, lebo mi povie, že klub nie je.
Podľa zákona klub stále existuje. Zákon hovorí, že na vznik klubu je potrebné osem členov. A nijakým spôsobom sa nevyjadruje k tomu, že akým spôsobom klub zaniká, preto tiež pán predseda veľmi šalamúnsky vo svojom rozhodnutí z 14. mája 2013 ani len náhodou nenaznačil ani zánik, ani zrušenie klubu. Pán predseda skonštatoval, že klub sa stal nefunkčným. Z toho dôvodím, že klub stále funguje. Rovnako ako nefunkčné auto stále stojí pred domom, nefunkčný klub stále funguje v parlamente. Stále je v parlamente, hej, lebo... (Reakcia z pléna.) No tak dobre. Nefunguje, ale je. Nefunkčné auto stojí pred domom, nefunkčný klub stále je v parlamente. To je logické. To je veľmi logické. Keď zákon hovorí, že na vznik klubu treba osem, a o zániku nič nehovorí, tak predpokladám, že je to niečo podobné, ako keď vieme, že na vznik dieťaťa je treba dvoch ľudí. Ale o zániku to nič nehovorí. Keď stratím rodičov, furt neznamená, že zanikám aj ja. To znamená, že sú to dve veci, ktoré nemôžeme spájať dohromady. (Reakcia z pléna.) Systémová filozofia ma vylúčila do takéhoto stavu, takto rozmýšľam, preto súhlasím s tým, že zákon treba zmeniť. Ja nechcem byť v situácii, že moje postavenie v tomto parlamente sa odvíja od toho, kto práve vedie schôdzu. Nechcem byť v situácii, že na internete môj klub existuje a v pléne nie. Nechcem byť v situácii, že síce môžem ísť na poslanecké grémium, ale nemôžem sa za klub prihlásiť do rozpravy. Jednoznačne máme v rokovacom poriadku dieru. A teraz čo s ňou?
Pán predseda parlamentu dal vypracovať celkom peknú a inšpiratívnu analýzu, že ako to vyzerá v iných parlamentoch iných krajín. A ja si pamätám, zhruba pred dvoma rokmi bola pripravená veľmi obsiahla novela rokovacieho poriadku a už v nej počas predsedovania Richarda Sulíka bol návrh, aby sme sa riadili českým modelom. V Čechách je to totiž tak, že potrebujete desať poslancov na vznik klubu a ten odráža realitu, ktorú priniesli do parlamentu voľby, ale klub existuje až dovtedy, kým jeho počet jeho členov neklesne pod troch.
To znamená, ešte stále traja poslanci, ktorí reprezentujú stranu, ktorá sa dostala do parlamentu prostredníctvom volieb, tvoria funkčný klub. Až keď klesne počet členov klubu pod troch, klub automaticky zaniká. Môžme sa rozprávať o tom, že či traja sú naozaj klub, či by to nemuseli byť piati alebo šiesti. To je dobrá diskusia. Ale myslím si, že vôľa občanov, ktorá je vyjadrená voľbami, že nejaká strana by mala byť zastúpená v parlamente, by mala byť rešpektovaná viac ako formálne pravidlá pre utváranie alebo neutváranie klubov. V Čechách to majú ošetrené tak, že ak náhodou vznikne nový klub, tak je potrebné na jeho vznik desať ľudí, a v momente, keď klesnú pod desať, tak zaniká. To znamená, je rešpektovaná vôľa občanov pri vzniku klubu na začiatku volebného, na začiatku volebného obdobia. A tá je rešpektovaná až do chvíle, kým počet poslancov v danom klube neklesne pod troch. V prípade, že klesne, klub zaniká. Ak vznikne nový klub, je potrebných desať. V prípade, že klesne pod desať, zaniká, lebo to už nie je vôľa občanov vyjadrená vo voľbách.
Ďalšia vec. Treba sa zamyslieť nad tým, čo je vlastne poslanecké grémium. Pretože podľa mňa poslanecké grémium je pracovný orgán, teda organizačno-politický orgán. Zároveň sa v ňom preberajú politické stanoviská také, ktoré je lepšie prebrať si najprv tam, než prídu sem. Ale zároveň sa na ňom preberajú veci, ako organizácia schôdze. Práve teraz sa môžme dostať do situácie, že ak prejde táto novela v takej podobe, ako je predložená, tak budeme mať 15 nezávislých poslancov. Jednu desatinu. Desať percent zloženia celého parlamentu na grémiu nebude mať svoje zastúpenie. A tým pádom 10 % poslancov sa nebude mať ako vyjadrovať k tomu, ako bude vyzerať program, kedy budú schôdze, akým spôsobom organizujeme svoj čas, či budeme jednať do 19.00, po 19.00. To všetko sú veci, ktoré sa predvárajú na grémiu, a myslím si, že 10 % poslancov by malo mať svoje zastúpenie na grémiu a mať možnosť sa prostredníctvom nejakého svojho zástupcu vyjadrovať k tomu, akým spôsobom si v parlamente organizujeme čas.
Som teda za to, aby sme diery v rokovacom poriadku zaplátali. Nie som za to, aby sme to riešili tým spôsobom, ktorý je načrtnutý v tejto novele rokovacieho poriadku. Ale som rád, že pani predkladateľka povedala v úvodnom slove, že to nie je finálna verzia a predkladatelia sú otvorení diskusii. Preto sa teším na diskusiu v druhom čítaní a dúfam, že finálnu podobu rokovacieho poriadku urobíme jednak tak, aby sa nemusel predseda parlamentu tak filištínsky vyhýbať niektorým slovíčkam, ako to urobil vo svojom poslednom rozhodnutí, a jednak tak, aby som sa nedostal už nikdy do situácie, že nebudem vedieť, na čom v parlamente som, lebo byť predsedom nefunkčného klubu vôbec nie je príjemná vec.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

26.6.2013 o 14:49 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56

Vladimír Jánoš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, počúval som váš príhovor v rámci rozpravy. Nie celkom dobre som pochopil jednu vec. Obhajujete teda nezávislých poslancov, že bude tu jedna desatina, hej, 15 poslancov bude tvoriť nezávislý, nejaký kváziklub, alebo skupina, alebo ako to nazvať. Treba si uvedomiť jednu vec. Tí poslanci sem do parlamentu sa nedostali ako nezávislí. Oni by sa sem v živote nedostali ako nezávislí. Oni sa sem dostali na svojich materských stranách, ktoré opustili. To je prípad aj SaS-ky, to, že vás opustila veľká časť poslancov, to nie je problém rokovacieho poriadku, to nie je problém, ja neviem, predsedu Národnej rady alebo koho, to nie je problém grémia, nikoho, to je váš problém vnútorný vo vašej strane a to isté aj v iných politických stranách. Jednoducho, keď odídu, tak odídu, sú to vnútrostranícke problémy politických strán a na to treba reagovať nejakým spôsobom aj v rokovacom poriadku. Hádam nechcete, aby nezávislí poslanci tu tvorili klub? No ja v živote by som za takéto niečo nebol. To je môj osobný názor.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2013 o 14:56 hod.

PaedDr.

Vladimír Jánoš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:57

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Jánoš, áno. Veď ja s vami úplne súhlasím. Každý sa sem dostal na nejakej kandidátke, aj keď pri Obyčajných ľuďoch, ako ideologicky niektorí ľudia sa kvázi hlásili ako nezávislí, nestraníci, ale toto teraz berme podľa rokovacieho poriadku a dostali sa na, na listine strany Obyčajní ľudia, ale stále, oni sem doniesli nejaký mandát, zvlášť, keď sú to ľudia ako ja, ktorí sa prekrúžkovali do parlamentu, tak ten mandát je o to silnejší. A mnohé európske parlamenty to riešia napríklad tak, že majú tzv. technický klub, do ktorého sa automaticky zaraďujú vypadnutí poslanci z ostatných klubov a ten klub má rovnaké právomoci ako všetky ostatné kluby poprípade, a tým pádom každý jeden poslanec, ktorý vypadne z iného klubu, je zaradený do tohoto technického klubu alebo klubu nezávislých poslancov a ten sa pri riadení parlamentu môže zúčastňovať napríklad orgánov ako grémium. Ja nevravím, že má byť rovnocenný. Ja iba hovorím to, že keď napríklad grémium rozhoduje o organizácii schôdze, tak mi príde logické, aby 10 % poslancov parlamentu, ktorí majú svoj mandát, boli nejakým spôsobom zvolení, mali možnosť spolurozhodovať o tom, kedy budú prestávky medzi schôdzami, dokedy sa bude kedy rokovať a tak ďalej. Proste o tých technických veciach, ktoré sa na grémiu riešia.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2013 o 14:57 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:59

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, máme tu takú relatívne novú situáciu v tomto volebnom období. Máme otvorený rokovací poriadok, tak myslím si, že v tejto súvislosti je, možno stojí za to aj povedať niekoľko súvislostí, ktoré súvisia s tým, ako máme stanovené pravidlá rokovania, aké máme skúsenosti z postupu podľa tohto rokovacieho, tohto rokovacieho poriadku vzhľadom na to, že špeciálna situácia je v tom, že na rozdiel od väčšiny iných krajín, kde sú takéto rokovacie poriadky internou normatívnou smernicou parlamentu a nemajú charakter zákona, no tak u nás je rokovací poriadok zákonom. To znamená a zvlášť osobne napríklad po imunite vznikajú mnohé rôzne súvislosti, lebo keďže nemáme už priestupkovú imunitu, takže porušenie rokovacieho poriadku znamená priestupok a potom sú, samozrejme, rôzne konzekvencie, ktoré do budúcnosti vo väzbe na to, čo hovorila pani podpredsedníčka, by pravdepodobne bolo treba doriešiť. Aj keď predpokladám, že všetci robíme všetko preto, aby sme sa do tejto situácie, že porušujeme zákon, dostávali čo najmenej alebo, samozrejme, vôbec. Tomu, prečo, k čomu sme pristúpili ako skupina navrhovateľov len teda niekoľko slov ešte k tomu, čo povedala za nás všetkých pani podpredsedníčka.
Ja som osobne presvedčený ako právnik, že tá situácia je úplne jasná. Dikcia existujúcich a platných ustanovení rokovacieho poriadku je úplne zrejmá, len teda pre verejnosť možno niekoľko takých základných poznámok. Predovšetkým teda v ods. 5 v § 64 sa jednoznačne hovorí, že na utváranie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov, a potom v ods. 2 toho istého paragrafu je napísané: "ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalíciíj alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia sa aj ich poslanecké kluby", a tu je tá veľmi dôležitá veta: "ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona". Je teda úplne jasné, že zákonodarca nechcel nič iné, len povedať jednoznačne, že na utvorenie poslaneckého klubu a na trvanie poslaneckého klubu úplne logicky je treba najmenej osem poslancov. Napriek tomu, vzhľadom na to, že sme rozvinuli relatívne vysokú politickú kultúru a politickú korektnosť, osobne moja strana teda cielene nešla a snaží sa neísť do rokovacieho poriadku, pokiaľ nenájdeme širšiu zhodu, pretože uznávame, že rokovací poriadok sú vlastne pravidlá zápasu aj politického boja a jednoducho, osobne, počas zápasu futbalového sa nepatrí meniť futbalové pravidlá. Takže aj rokovací poriadok sa má meniť vtedy, keď, keď, pre budúce obdobie a nemeniť ich počas, počas trvania, čo sme my aj doteraz urobili. Len vzhľadom na to, že vzniká, a nechceme ísť tvrdo do toho, že jednoznačný ten výklad nie je možný iný.
Pán Poliačik, tie analógie, bohužiaľ, krívajú. Jedna zásadná otázka. Pokiaľ vy hovoríte o tom filozofickom kontexte, že ten klub trvá aj vtedy, keď tam bude nula členov? Lebo ani túto situáciu nemôžeme vylúčiť. No a v takom prípade ako si bude ten klub plniť povinnosti, ktoré tam má uvedené? Musí podávať výročnú správu o činnosti, musí udávať, ako vyúčtoval peniaze a tak ďalej. Nesedí to, pán kolega. Je, samozrejme, vecou diskusií a parlamentná prax v okolitých štátoch ukazuje, že môže byť kľudne uvedené tam, že teda aj traja poslanci ešte môžu byť klubom. Rovnako ako máme napríklad v Čechách situáciu, že jednoducho, alebo v iných krajinách, kde jednoducho veľmi tvrdo dbajú na to, že príslušnosť k tomu klubu je principiálna a že jednoducho v danej situácii na to, aby reprezentoval ten príslušný počet voličov, ktorí za istý program hlasovali, tak jednoducho je potrebný priestor. Ale na druhej strane, tie limity sa stanoviť musia, pretože za týchto okolností, poviem príklad, rozdelí sa strana - 80, 20 % -, ktorí poslanci reprezentujú ktorú časť voličov? To jednoducho nevieme a je tu aj nepriamy nátlak prostredníctvom zákona, aby jednoducho k takýmto situáciám nedochádzalo, čo jednoznačne dokumentuje fakt, že mnohé rokovacie poriadky iných štátov jednoznačne v situácii, keď poslanec prestáva byť členom klubu, v takom prípade dochádza aj k silným reštrikciám. Prestáva mať možnosť byť volený do funkcií v rámci parlamentu, stráca možnosť vystupovať v skrátených formách diskusie, čo je ďalší problém, o ktorom budem hovoriť. Nebýva delegovaný do zahraničných pracovných ciest, pretože nikoho nereprezentuje a tak ďalej.
My takéto reštrikcie v rokovacom poriadku nemáme, čo zase odôvodňuje pravdepodobne, ale aspoň nejaký ten základ toho, aký sme si vytvorili ústavný rámec, jednoducho rešpektovať musíme a ten je jednoznačný: Osem členov je minimálna suma pre fungovanie klubu. Tá, ten počet tam jednoducho musí byť vzhľadom na to, že klub predsa nefunguje ako nejaká hmotná vec niečoho, niečo, čo má nejaký skelet. Klub je združenie poslancov z jednej strany, ktorým sa vytvárajú pre ich fungovanie podmienky na ich činnosti. Prideľujú sa im nejaké miestnosti, v ktorých môžu fungovať. Dostávajú príspevok na svojich členov na fungovanie klubu. Platí sa aj hospodár toho klubu atď. a, samozrejme, má to ešte aj mnohé ďalšie veci, o ktorých možno ani netreba, netreba hovoriť. Takže som presvedčený, že tento zákon nejde ani nad rámec rokovacieho poriadku. To, čo sme zatiaľ povedali, je jednoznačne iba vysvetľujúca norma, aby nedochádzalo k nezmyselným interpretačným konfliktom, aby bolo jasne povedané - a myslím si, že naša strana sa za toto riešenie môže bez akýchkoľvek problémov postaviť, pretože nejde o žiadne, pán kolega Poliačik, diskriminačné ani o nejaké iné. Ide jednoducho o to, že pravidlom slovenského parlamentu za posledných 20 rokov je, že poslanecký klub musí mať počas trvania celého obdobia jednoducho osem členov. Toľkoto k existujúcemu návrhu.
Ešte ak dovolíte niekoľko slov iných. Samozrejme, rokovací poriadok. Je to, je to norma, o ktorú sa, samozrejme, vždycky vedie politický boj. Aj tento parlament už bol svedkom búrlivých diskusií. Je pre mňa osobne až možno takou malou tragédiou, že sa nám nepodarilo vytvoriť politickú atmosféru na to, aby sme si boli, aby sme si boli schopní experti z jednotlivých strán sadnúť a podiskutovať o tých veciach, ktoré sa naozaj dotýkajú základov politickej kultúry, ale dokonca aj fungovania zmyslu parlamentarizmu. Ja som chcel v tomto smere povedať niekoľko slov váženým kolegom z OĽaNO, ale, bohužiaľ, nie je tu ani jeden, napriek tomu teda, že veľmi často apelujú na prítomnosť, a dokonca chýba ešte aj pán Hlina, ale napriek tomu by som teda niekoľko slov k tomu povedal. Odpustite mi, kolegovia, pre ktorých to bude samozrejmé. Zmysel slovenského typu parlamentarizmu. Máme parlamentnú republiku, stojí na tom, že sú, sa uskutočnia voľby. Po voľbách strana alebo poslanci, ktorých je väčšina a sú schopní podpisom stvrdiť túto väčšinu, dostanú právomoc vymenovať člena vlády, odovzdajú teda túto požiadavku prezidentovi, prezident vymenuje tohto kandidáta, tento kandidát zasadne, vypracuje tzv. programové vyhlásenie vlády a požiada parlament o dôveru. Úplne logicky potom tá väčšina poslancov, ktorí teda garantujú, že tá vláda v krajine je schopná vládnuť, je schopná prijímať zákony, je schopná spravovať veci, si pripravuje ešte ďalšie momenty. Pripravia si napríklad plán vecných úloh, pripravia si plán legislatívnych úloh. To znamená, že vtedy spravujeme krajinu podľa schváleného programového vyhlásenia.
Čiže vážení kolegovia z opozície musia pochopiť, že vláda, ktorú sme takto konštituovali, bude predovšetkým plniť vládny program. Je to jej hlavná úloha a obvykle parlamentom sa za samozrejmé považuje, že poslanci opozície kritizujú ten vládny program a teda vstupujú a hovoria o tom, že vláda to robí zle a oni by to robili lepšie. Vtedy by to bola logika, vážené kolegyne, kolegovia. Len všímate si situáciu, v ktorej sme? Máme predložených 40 vládnych programov a tuším 50 zákonov opozície. To znamená, je naozaj štruktúra tohto parlamentu na to, aby sme rokovali o návrhu opozície permanentne alebo je hlavným zmyslom tohto parlamentu to, aby sme rokovali o plnení programového vyhlásenia vlády? Tento konflikt, dovoľte mi ako človeku, ktorý je tam dosť dlho, nikdy v tak vypätej polohe, ako je teraz, nikdy nebol. Celé hodiny, celé hodiny sa zaoberáme tým, že vážení poslanci predložia svoj návrh alebo využijú nejaký čiastkový problém - homosexualita, všetko možné na svete - a vedú sa tu dva dni diskusie. Len problém je ten, vážené kolegyne, kolegovia, že jak si všímame, včera rokovali sme o štyroch pozmeňujúcich návrhoch prezidenta, o ktorých sa jedine môže hovoriť, kde žiadne iné návrhy sme nemohli prijať. Rokovali sme celý deň. Je štatistický predpoklad, že Národná rada, prosím, dostane 760 návrhov za rok, o ktorých rokuje. Vyrátajte si, to je 760 dní, je schopný parlament rokovať 760 dní? Pravdepodobne nie. Rokujeme o rozpočte, je možné, aby bola mimoriadna schôdza počas schvaľovania rozpočtu? Tu sme stratili diskusiou o homosexualite a neviem, o čom všetkom, vtedy, v čase schvaľovania rozpočtu. Ja som našiel štyri krajiny v rámci európskej pätnástky, ktoré majú v ústave zakodifikovanú prednosť vládnych návrhov pred poslaneckými návrhmi. Je to otázka, o ktorej môžme diskutovať, aby sme to dali aj do ústavy, aby to bolo jasné, že jednoducho základným zmyslom fungovania parlamentu je zabezpečiť spravovanie štátu a že veľmi dôležitá, ale predsa len sekundárna činnosť je potom právo opozície kritizovať parlament. Ani na chvíľočku nechcem hovoriť za to, aby sme obmedzovali aj právo zákonodarnej iniciatívy poslancov, aj opozičných. Veď kedykoľvek môžeme byť opozičnými poslancami aj my. Ide jednoducho o to, že existujúca vláda v danom prípade musí mať priestor pre to, aby mala primeraný čas na schvaľovanie zákonov, ktoré ona považuje v zmysle platného vyhlásenia vlády programového za dôležité. Tuto dochádza k tomu, že ja mám pocit, že vážení, osobne pán Hlina a páni poslanci z OĽaNO sú v permanentnej obštrukcii. Pretože naozaj toto je, toto je prvá scéna, myslím si, pre slovenskú verejnosť, ktorej treba primeraným spôsobom a, samozrejme, aj dostatočne kvalifikovane pracovať s náležitosťami správy štátu. Toto, obávam, sa tu deje zle a mali by sme porozmýšľať v takom prípade aj na to, aby pre prípad, že by sa to trvale opakovalo, aby sme mali možnú brzdu. Jedno z nich je, pokiaľ poznáte rokovanie aj medzinárodných organizácií, hlavne ak poznáme rokovanie Európskeho parlamentu, kde napríklad otázka, či netreba limitovať diskusie k jednotlivým zákonom na istú časovú dobu.
Druhá vec je, ak si pozriete zase príklad Európskeho parlamentu, no tak čas sa prideľuje na vystúpenie v rozprave podľa dostaného počtu hlasov poslancov. Mne sa sťažoval pán poslanec Zala minule, že šiesty mesiac sa usiluje, aby mohol vystúpiť na rokovaní Európskeho parlamentu, lebo stále sa tam nedostal. Pretože jednoducho podľa situácie, ktorá tam bola, frakcia rozdelila hlasy inak a udelila právo vystúpiť za tú frakciu konkrétnemu poslancovi a jednoducho sa k tomu nedostal, okrem jednominútových, tzv. inštitútu jednominútových poznámok, kde môžte v rámci tých tzv. otázok, ktoré tam sú, sa vyjadriť k čomukoľvek.
U nás dochádza k permanentnému zneužívaniu rokovacieho zákona, že nabúchajú sa sem zákony. Úplne zložité, je to, čo robí pán Kaník a už aj pomaly pán Hlina, obchádzajú hrubo rokovací poriadok tým, že predložia zákon, vedú tu dva dni sami medzi sebou nezmyselnú rozpravu a potom ten zákon stiahne, aby to isté mohol urobiť na ďalšej, na ďalšej schôdzi. Nie je to téma tých, ktorí sa naozaj chceme zaoberať kultúrou parlamentu, či sme koaliční, alebo opoziční, aby sme sa o týchto veciach porozprávali? (Potlesk.) Veď predsa každá politická strana, ktorá tu je dneska, je predsa aj bulvár, aj iná tlač je hladná po všetkých kritických hlasoch. Predsa majú k dispozícii svoje tlačové besedy, majú, majú k dispozícii všetky možnosti, aby sa prostredníctvom médií k veci vyjadrovali. Ale jednoducho za týchto, to, čo sa tu deje, že 90 % rokovaní parlamentu pomaly, keď zoberiete, pán poslanec je najčastejšie vystupujúci poslanec tu, ktorý tu je. Ak by to robili všetci, jak by to vyzeralo? Však sa nepohneme! To schválime 10 bodov programu za týždeň. To jednoducho nejde!
Takže ak hovoríme o právnej kultúre, ak hovoríme o kultúre politiky, musíme hovoriť aj o kultúre a etike rokovania parlamentu. Jednoducho opozícia musí pochopiť, že teda tá koalícia alebo tí, ktorí majú v parlamente väčšinu, musia mať reálnu možnosť, aby mohli plniť predovšetkým svoj program ako primárne. Po druhé, nezamieňať si túto scénu za lacný nástroj na permanentnú propagáciu svojich vlastných cieľov. My rokujeme v parlamente predovšetkým o plnení programového vyhlásenia vlády. Je úplne logické a z politickej praxe parlamentu je, že predsa ja, nemáme toľko času, ani to jednoducho nejde, aby som plnil politické programy napríklad SaS-u. Nepochybne, konštruktívna spolupráca je veľmi žiaduca, ale k tej dochádza minimálne. Sami vieme, že je absolútne konfrontačný tón v našich diskusiách, tak v takom prípade robme to, čo sa tu dialo doteraz, že doteraz napriek tomu, že, že boli veľmi ohnivé diskusie a či keď sme boli v opozícii my, ale aj staré strany v parlamente, vždy sa rešpektovalo, že teda áno, dávame si aj my prostredníctvom, prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov si vytvárame vlastný rokovací čas v priestore, ale že to musí byť primerané, zmysluplné. Vždy to bolo päť, desať opozičných návrhov, ale dneska je ich šesťdesiat, je to viac ako polovica! Tým pádom jednoducho hrozí, že rokovanie parlamentu stratí racionalitu, že, že, a bude zvyšovať a bude dochádzať k principiálnemu znižovaniu kvality toho, o čom sa tu hovorí. Ale naozaj všetci by sme mali mať záujem na tom, aby parlament bol pôdou, kde naozaj my ako poslanci sprostredkovávame skutočné vrcholové poznanie z jednotlivých odvetví správy štátu, že diskutujeme, že sa pripravujeme na tieto stretnutia, že nikto nebude zneužívať nezmyselne utilitárne na svoje politické malé ciele tento, túto pôdu. A toto sú veci, ktoré jednoducho by bolo možno, som presvedčený, lebo v kuloároch som sa rozprával s viacerými váženými kolegami aj z opozície a mnohí tento moment uznali. Čo je dobrý znak, že teda slovenský parlamentarizmus je niečo, k čomu máme mať všetci nejakým spôsobom vzťah a ak, ak sa nedokážeme aspoň čiastočne zhodnúť na tom, že niektoré opatrenia sú, sú potrebné, v takom prípade obávam sa, že kvalita parlamentu rásť nebude, ale budeme pozorovať proces opačný.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2013 o 14:59 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:13

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Číž, budete sa tomu čudovať, ale súhlasím s vami vo väčšine vecí, ktoré ste povedali. Nesúhlasím úplne s tým začiatkom, že je jednoznačný výklad rokovacieho poriadku, pretože podľa mňa keby jednoznačný bol, tak pán predseda by to riskol a vo svojom rozhodnutí by náš klub zrušil. Ale on to neurobil, on konštatoval jeho nefunkčnosť a tým v podstate si nechal otvorené dvierka. A aj vtedy ja som bol jeden z tých ľudí, ktorí, ktorí tlačili na to: poďme teda zmeniť zákon, aby boli pravidlá jasné.
Ďalšia vec, súhlasím s vami v tom, že máme jeden z najliberálnejších rokovacích poriadkov v Európe. Mnohí poslanci mnohých iných parlamentov môžu len snívať o tom, že by mali taký obrovský priestor. A už som to niekoľkokrát tiež povedal, že keď sa bude ten rokovací poriadok šponovať, tak sa nebudem diviť, keď sa pristúpi k obmedzeniam. Obávam sa, že práve vaším prejavom sa to začína črtať, že by to mohlo byť realitou.
Je tu zaujímavý návrh zo strany Obyčajných ľudí na zavedenie všeobecnej rozpravy. V prípade, že ten by bol prijatý, tak mnoho tých návrhov, o ktorých hovoríte, že tu máme predkladaných len na sebaprezentáciu, by sme si mohli ušetriť, lebo vo všeobecnej rozprave v nejakej forme by mohol každý poslanec vystúpiť v akejkoľvek téme by chcel a tým pádom by sme si odbremenili toto množstvo iba formálne podaných návrhov, pretože, pretože by bol nejaký priestor, kde sa môžme rozprávať takmer o čomkoľvek. Tam, to je jedna vec na zváženie. A skončím tam, kde začala pani Laššáková, ja sa naozaj teším na tú diskusiu o možných zmenách, pretože, ako hovorí, máme tu niekoľko modelov. Vy určite máte tú analýzu parlamentného inštitútu v rukách, tak poďme sa rozprávať o tom, ako to spraviť čo najfunkčnejšie. Ja niekoľko nápadov mám.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2013 o 15:13 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:16

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Číž, no nestihol som celý váš prejav, ale to, čo som počul, s tým viac-menej súhlasím, dochádza k zneužívaniu. Máme, ako aj Martin Poliačik vravel, veľmi liberálny rokovací poriadok, len ja si myslím, že buďme radi. A ja teda krátku dobu som bol predsedom parlamentu a tým pádom som spoznal málo parlamentov, možnože len tri alebo štyri, a nemecký, rakúsky. A musím povedať, že, že to je veľká výhoda, že máme takýto rokovací poriadok. Myslím si, že je to dobré, nemeckí poslanci napríklad nám môžu len závidieť, že ktokoľvek sa môže do rozpravy prihlásiť, po prvé. Po druhé, môže rozprávať ako dlho len chce. Nesnažme sa stratiť túto veľkú vymoženosť napriek tomu, že dochádza k zneužívaniu. Rokovací poriadok je podľa mojich informácií dokument, ktorý zrel 20 rokov, možnože by bola veľká chyba ho teraz len tak hodiť do koša a nahradiť niečím, čo okopčíme bohvie od koho. Naopak, si myslím, že pokračujme v tej evolúcii ďalej.
Áno, keď Ľudo Kaník predloží zákon, stiahne, predloží, stiahne, robí s tým divadlo, tak túto jednu vec vyriešme, keď neexistuje dostatočná politická kultúra, že toto jednoducho poslanec robiť nebude, takúto šaškáreň. Dobre, v tejto veci zmeňme rokovací poriadok. A takisto, čo sa týka iných poslancov, ktorí tuná využívajú nejaké, nejaké tie medzierky. Ale nesúhlasím s vami v tom, keď vy vyčítate alebo konštatujete, ja som si to aj zapísal, že "rokovací poriadok sa zneužíva na permanentnú propagáciu svojich vlastných cieľov". Tak ste to povedali doslova, ja si myslím, to je veľmi dobré. Buďme radi, že tu sa snažia jednotliví poslanci propagovať svoje vlastné ciele a no škoda, že mi končí čas, ale myslím, že rokovací poriadok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2013 o 15:16 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video