21. schôdza

Pani poslankyňa Gabániová.

Ja som rada, že je otvorený tento návrh zákona, teda tento zákon, pretože myslím, že áno, ako mnohí majú pocit, ako povedal pán poslanec, je čas, aby sme sa týmto zaoberali. Pretože sme upadli do zvláštneho stavu v našom parlamente, kde za verejné prostriedky, lebo občania dali hlas predsa niekomu inému, ktorý má realizovať, ako pán poslanec povedal, politiku. Niektorí využívajú vlastne verejné prostriedky (aby boli precizované zákony a realizovaná politika strany, ktorá vyhrala) na to, aby si propagovali vlastnú politiku vlastnej strany.
Ešte mi vadí aj to, že niektorí poslanci tu namiesto toho, aby prinášali niečo plodné do návrhov zákonov, tak sa tu vyjadrujú o svojich pocitoch, pudoch a všelijakých iných nuansách, ktoré pociťujú a prežívajú, a je toho proste už dosť. A ešte by som povedala, že by sme sa viac mali zamerať na to, aby sa nepripúšťal odklon od témy, to je ďalšia vec. A ešte by sme sa mali zamyslieť nad tým, že rokovací čas na vystúpenie by mal byť prideľovaný podľa počtu, teda každému poslancovi nejaký čas, čiže každý politický klub, klub podľa počtu poslancov by mal aj čas na vystúpenia.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Číž, ja s vami plne súhlasím, že parlament je nástrojom na demokratické spravovanie štátu a keďže štát spravuje vládna väčšina, tak by predovšetkým tu mal byť vytvorený priestor na to, aby sa presadzoval vládny program. Samozrejme, to nevylučuje aj otázky, že opozícia alebo menšina môže predkladať pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú veci tak, ako ich, ako ich vidí vládna väčšina. Ja s vami plne súhlasím v tom, že parlament by mal byť nie ochotníckou scénou a diskusným klubom, ale priestorom na vecné riešenie problémov v spoločnosti. Správne ste pomenovali napríklad posledne vrátený zákon pánom prezidentom, kde namiesto o pripomienkach prezidenta sme sa jeden deň bavili o vecnom riešení problémov, ktoré sú v zákone popísané, bavili sme sa o týchto problémoch v prvom čítaní, bavili sme sa v druhom čítaní a namiesto pripomienok prezidenta sme sa bavili aj pri vrátení, pri vrátení zákona.
Pokiaľ si opozícia, ctená opozícia nezačne vykladať rokovací poriadok tak, ako je skutočne napísaný, a nebude vnímať parlament ako priestor na riešenie problémov, ale len na vlastnú sebaprezentáciu, tak bude podľa môjho názoru potrebné pristúpiť aj k výraznejším, k výraznejším zásahom do rokovacieho poriadku. Lebo napriek tomu, že je náš rokovací poriadok najliberálnejší, najbenevolentnejší, ja by som povedal, tak tento rokovací poriadok nemôže byť o tom, že príde poslanecký návrh zákona, päť, šesť, osem, desať kolegov z klubu vyjadrí svoje pochvalné faktické poznámky a toto sa opakuje, kým sa nevystriedajú všetci členovia opozičného poslaneckého klubu. Toto nie je riešením problémov.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa tiež chcem veľmi poďakovať pánovi poslancovi Čížovi, aj vôbec za túto debatu, ktorá vznikla. Ubezpečujem vás, že sa cítim veľmi komfortne, ako som sa už dlho necítil, keď môžem takýmto spôsobom debatovať, a hlavne preto sa cítim komfortne, lebo človek vidí, že tu existuje vôľa. Ja reagujúc na pána poslanca Číža, lebo to z toho vyplýva, a musím súhlasiť aj, aj s pánom poslancom Poliačikom, aj s pánom poslancom Sulíkom, z toho vidieť, že tá vôľa po nejakej zmene alebo vôľa po tom, aby sa tá debata a rozprava, ktorá často odchádza mimo, dostala späť. Proste jednoducho tu je, myslím si, že cesta. Cesta by bola, keby tí kompetentní, ktorí majú do tohoto čo hovoriť a zo všetkých strán bez ohľadu na to, či je to koalícia, alebo opozícia, sa stretli, ale za zavretými dvermi, páni, tam na tej druhej strane, a normálne programovo si o týchto veciach povedať. Lebo akonáhle, pred kamerami je nejaký iný vzduch a iná atmosféra a človek sa možno bez ohľadu na to, či je to opozícia, alebo koalícia, neubráni tomu, aby rozprával inak ako vtedy, keď tie kamery nesvietia, povedzme si úprimne. Ja naozaj som presvedčený, že pokiaľ sa všetci dohodneme na tom, že tie debaty treba trošku odpolitizovať.  Myslím si, že na tomto keby sme sa všetci dohodli, tak ako v tej chvíli sme vyhrali, aj v tomto parlamente by sme sa cítili trošku lepšie. Tá profesionalizácia je veľmi podstatná a je podstatná smerom od výborov k parlamentu. Čiže viacej rozpravy v tomto smere smerom od výborov.
Ďakujem za pozornosť.

S reakciou pán poslanec Číž.

Predovšetkým vám chcem poďakovať, vážené kolegyne, kolegovia, za konštruktívny tón vašich faktických poznámok. Je to nádejné, možno by tá diskusia naozaj mohla, mohla vzniknúť, ak to bude takto.
Pán Sulík, ste tu neboli, chcem len pripomenúť, problém je, že máme 760 podaní ročne a ak bude jedno podanie, pri tom, že každý bude takto využívať svoje poslanecké právo, tak aj každý bod budeme prerokovať deň, by sme museli mať 760 rokovacích dní. Tam nastupuje tlak na racionalizáciu rokovania. Verte mi, že spolu s vami urobím všetko preto, aby sme nepotlačili žiadny hlas. Ja som zažil v rokoch 2002 - 2006 aj to, ako sa tento liberálny poriadok dá vykladať reštriktívne, pán kolega, veľmi konkrétne. SMER si preto povedal, keďže mal negatívnu skúsenosť, my bez korektnej dohody všetkých klubov neprídeme s pozmeňovacími návrhmi na rokovací poriadok. V rokoch 2006 až 2010, keď sme vládli, pán kolega, ja vás ubezpečujem, sme sa ani nedotkli rokovacieho poriadku napriek tomu, že tlaky na to boli, no však, potom chvíľu síce sme takýto proces zažili a to si už pamätáte, ja viem, veľmi dobre. A teraz sa znovu vraciame k tomu, že chceme dohodu. Rokovací poriadok sú pravidlá súboja a korektnosť si vyžaduje, aby sme o tom hovorili.
Od opozície je nevyhnutné, aby pochopili, že musíme mať priestor pre zmysluplné spravovanie krajiny a to potrebuje každá budúca reprezentácia, ktorá bude mať vládnu zodpovednosť. A na druhej strane potrebujeme primeraný priestor pre opozíciu, ktorý nebudú zneužívať. Pán expredseda, teda keď, mám malú, drobnú poznámku, je problém, aby k zásadnému problému hocijakému aj k zákonu vystúpili dvaja členovia klubu v polhodinových prejavoch, veľmi podrobne vysvetlili to, čo chce. Ste presvedčený, že treba viac? Tu je ten, ten námet na racionalitu a diskusiu, aby sme naozaj hľadali za tým, keby sa toto dialo, nemáme žiadny problém ani my, v živote toto ani nespomenieme v parlamente. Len naozaj, iracionalita a keď porovnáte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pani podpredsedníčka ako navrhovateľka, stanovisko záverečné. Nech sa páči.

Ja len veľmi krátko, kolegyne, kolegovia, chcem vám poďakovať za vaše vystúpenia, za naozaj konštruktívnu diskusiu, ktorá tu bola, a chcem vysloviť presvedčenie, že tak, ako boli tu navrhnuté niektoré otázky, ktoré by bolo potrebné v rokovacom poriadku upraviť, máme na to čas medzi, v druhom čítaní, aby sme sa stretli a aby sme tie mnohé otázky, ktoré naozaj sú brzdou niekedy v takom konštruktívnejšom rokovaní, aby sme ich upravili. Ale v túto chvíľu ja by som nebola veľmi za, aby sme obmedzovali rozpravu pre poslancov, ale to je len môj osobný názor, možnože z diskusie vyplynie niečo iné.
Tak poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona a sme pripravení na diskusiu v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)