21. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Csicsai, jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Csicsai.

Dobrý deň, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ja len v krátkosti. Tá prvá časť návrhu zákona, aby do pol roka, respektíve povinnosť oznámiť každému vlastníkovi zmenu majoritného vlastníka, ja si myslím, že to je, na jednej strane myšlienka je dobrá, ale myslím, že prakticky veľmi ťažko realizovateľná vzhľadom na to, že úplne realita hociktorý podnik, ktorý má tisíc, dvetisíc hektárov, má prenajatú pôdu väčšinou minimálne okolo tých päťtisíc ľudí. Takže tento zákon, respektíve tento návrh by nútil tie podniky oznámiť päťtisíc ľuďom, nehovoriac o tom, že aj tých, ktorí nemajú ešte dokončené, nemajú dokončené majetkoprávne vzťahy ohľadom tých, ohľadom pôdy. Takže myslím, že je to neprimerane veľká záťaž pre tieto podniky a nehovoriac o tom, že môže byť potom v budúcnosti predmetom rôznych právnych vzťahov alebo právnych, napadnuteľné právne, že ohlásil som, neohlásil som a zároveň to dopadne. Takže tam potom už je to veľmi ťažké vzhľadom praktického poľnohospodára.
Ďakujem, len toľko.

Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Hraško, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja v tom nevidím absolútne žiadny problém, pretože tento zákon to ukladá nie tým podnikom, ktoré už majú uzatvorené zmluvy, a môže ich byť aj päťtisíc, ale práve takým, ktorí by takéto podniky chceli skupovať. To znamená, že ten, ktorý by chcel kúpiť takýto poľnohospodársky podnik alebo jeho väčšinový podiel, tak až v tom prípade je povinný a, samozrejme, musí niesť to riziko, keď chce taký veľký podnik kúpiť, aby niesol to riziko, že musí rozoslať tým vlastníkom pôdy listy o tom, že sa takéto vlastníctvo zmenilo. Takže to nevyrába problémy súčasným podnikom, ale až tým, ktorí by ich chceli pokupovať. A tuná ide o to riziko, povedzme si na rovinu, že sa tuná hrnú zahraniční investori, ktorí majú záujem o práve o takéto podniky. Takže myslím si, že je v záujme nás občanov Slovenskej republiky, aby sme si túto pôdu len tak ľahko nedali a pokiaľ taký podnik chce skúpiť slovenský poľnohospodársky podnik, tak nech má tú povinnosť oznámiť to aj tým päťtisíc vlastníkom, aj s tou nevysporiadanou pôdou. Takže v tomto, si myslím, že problém nie je, ktorý ste popísali.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

Ja si myslím, že problém je s tým ako dosť obrovský, a nechápem, že prečo sa dívame na teoretických investorov a teoretických kupujúcich majoritných častí ako na niečo zlé. V mnohých prípadoch ide o záchranu niektorých podnikov, lebo už sú v takom stave, v takej kondícii, že buďto dôjde k exekúcii, alebo vôbec a keď sa nájde nejaký investor, tak mnohokrát môže byť odvedený skrz to, lebo, povedzme si na rovinu, poľnohospodárska pôda je základný pracovný prostriedok. To znamená, že bez pôdy kupovať podnik nemá žiadny zmysel. Akonáhle začneme im robiť nejaké naprieky, tak oni si to môžu dvakrát rozmyslieť a oproti tomu, že by mohli ten podnik uzdraviť a tú poľnohospodársku výrobu brať ďalej, najprv dôjde k fatálnej záležitosti, to znamená, že k zrušeniu podniku, potom sa to zase znova rozoberie, každý, čo je na okolí, a potom znova sa začne skladať. Ja to z praxe hovorím, že to, je to, je to veľmi ťažké a myslím, že treba si tento návrh zákona ešte raz premyslieť.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, zaujať stanovisko k rozprave, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ak je podnik v krachu, to znamená, že nehospodári dobre, alebo nehospodári už vôbec, tak ja byť nájomcom alebo teda vlastníkom toho pozemku, pokiaľ z toho nič nemám a ten podnik tam ani nič neprodukuje, tak ja si tú pôdu od neho zoberiem a radšej ju prenajmem niekomu, kto na nej bude reálne hospodáriť. Hovoríte tuná o oživení podnikov a o tom, že by sa mohlo, mohlo produkovať na našej pôde. Len také podniky, ktoré sú v krachu, tak asi zle hospodárili. A pokiaľ je taký investor, ktorý by ich chcel kúpiť, tak áno, môže, ale on si predsa to môže zabezpečiť úplne jednoduchým spôsobom: novými nájomnými zmluvami. A keď má on svoje nájomné zmluvy podpísané, tak načo bude riešiť takúto situáciu?
Okrem toho, teraz berme vlastníkov, vy teraz hájite akoby záujmy skôr tých podnikov, vyzerá to tak, ale tuná sa jedná o tých vlastníkov, ktorí majú tú pôdu a oni ju v dobrom, v dobrej viere prenajímajú tým majiteľom firiem, ktorí na nej chcú hospodáriť, ale ak sa zmení podnikateľ, ktorý hospodári na tej ich pôde, mne ako vlastníkovi sa to nemusí páčiť. A ja by som mu tú, ja mám predsa právo do šiestich mesiacov tú zmluvu vypovedať. Takto je postavený súčasný zákon. Ale odkiaľ sa ja dozviem, že nastala zmena právneho subjektu? Odkiaľ? Kto mi to povie? A pokiaľ budú špekulanti, pokiaľ budú špekulanti, ktorí ani nebudú mať záujem na tom, aby sa o tom niekto dozvedel, skúpia väčšinový podiel a tuná je potom ešte väčšie riziko, kde môže nastať, alebo dôjsť k odpredaju menšinových podielov takejto pôdy.
Takže tuná sa zamedzuje akurát jednej veci a to je riziko, že by chceli špekulanti narábať s takouto pôdou. Nevidím v tom ja žiadny zlý úmysel. Myslím si, naopak, že tá novela toho zákona je postavená v prospech občanov Slovenska a slovenskej poľnohospodárskej pôdy. Takže ešte raz by som chcel poprosiť a požiadať o podporu tejto novely.
Ďakujem pekne.

Chcem sa spýtať, pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vyjadrím sa k tej časti, ktorá pojednáva o prenájmoch lesných pozemkov. Skutočne je tam riešená takým spôsobom táto oblasť, ktorá môže na prvé počutie vzbudiť isté obavy, pretože sa navrhuje, že prenajímateľ aj nájomca sa môžu dohodnúť aj na dobe kratšej pri prenájme lesných pozemkov, ako je 30 rokov. A to je fakt, že z hľadiska lesníckych zásad krátka doba prenájmu môže vyvolávať isté podozrenia, že sa môže jednať o účelové spravovanie lesných pozemkov, ktoré nemá za cieľ kvalitné hospodárenie, ale isté vyťaženie lesa v tom období, keď on počas svojej storočnej doby poskytuje v priebehu niekoľkých rokov úžitok.
Ale toto je ozaj obava, ktorá sa dá veľmi ľahko vylúčiť práve tým pohľadom, že obidve strany by sa museli na niečom takom dohodnúť. A je málo pravdepodobné, aby majiteľ lesa - či už by to bol štát, alebo súkromník - súhlasil s niečím takým, aby sa teda prenájom urobil účelovo len na takú dobu, aby sa dal lesný porast vyťažiť, speňažiť a potom dej sa vôľa Božia, respektíve zase ďalších sto rokov sa staraj.
Treba sa na to pozrieť opačným pohľadom, že návrh pána poslanca Hraška rieši to, aby napríklad drobný majiteľ lesného pozemku, ktorý považuje za neúčelné hospodáriť v istom krátkom období, a na druhej strane nájomca tohto pozemku považuje za účelné z hľadiska povedzme scelenia svojich pozemkov takýto pozemok si prenajať, aby sa mohli dohodnúť. Ťažko by bolo možné podozrievať, že sa dohodnú za iným účelom ako tým, aby obidvaja naplnili svoje zákonné predstavy. To znamená, aby majiteľ pozemku v istom období, ktoré bude kratšie ako 30 rokov, prenajal tieto pozemky pre účely, ktoré potrebuje využiť nájomca, ale vzápätí aby mohol už v období, ktoré bude kratšie ako 30 rokov, zase sa k svojmu majetku vrátiť a užívať ho práve v tej dobe, keď bude ako majiteľ mať logický záujem na tom, aby doba prinášania úžitku v tomto lesnom poraste bola už dobou, keď bude opäť rozhodovať o svojom majetku on. Takže sa tu urobí vec, ktorá je svojím spôsobom správna, a chcel som len ozrejmiť tú istú obavu, ktorá by mohla vyplynúť z pohľadu lesníka na to, že sa tu 30-ročná doba môže znížiť.
Ďakujem pekne.