21. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ďakujem aj mojim predrečníkom, pánovi poslancovi Froncovi a pani poslankyni Žitňanskej. Keďže sme v prvom čítaní, ja by som sa vyjadril tak, tak komplexnejšie, nešiel by som úplne do detailov, ako bolo aj spomenuté, na to je druhé čítanie.
Začal by som citátom z dôvodovej správy: "Pri tvorbe tohto ustanovenia sa vychádzalo z predpokladu, že kredity takto získa okolo 5 % pedagogických alebo odborných zamestnancov, pričom realita je iná." Chcel by som sa pri tom prizastaviť. Dôležité je naozaj vychádzať z reality, aj teraz, aj predtým. Je možno humorné, ak uvádzame - a netýka sa to len tejto dôvodovej správy - nejaké odhady, predpoklady. Je dobré si naozaj veci preveriť, preveriť si ich na mieste, lebo potom musíme takýmto spôsobom tieto veci opravovať. Čo je, samozrejme, dobré, ak zistíme, že realita je iná, že ich opravujeme. Ak sa vám budem zdať kritický, tak to nie je ani tak zamerané osobne na predkladateľov alebo na tento zákon, ale skôr na situáciu v školstve.
Ďalej sa tu spomína, že veľké percento poskytovateľov tohto vzdelávania realizuje akreditované programy ako zdroj finančného obohatenia. Viete, ťažko nariekať, no sme v trhovom hospodárstve, to znamená, že je pochopiteľné, že pre mnohých ľudí, ktorí niečo ponúkajú, podnikajú, je ich kritériom zisk. Ja sám nesúhlasím s tým, aby zisk bol jediným a hlavným kritériom, ale toto je tá realita, o ktorej sa tu hovorí. Takisto, že je to realizované len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia. Ja by som sa od tej dôvodovej správy vrátil teda k tej realite, ktorá sa tam spomína, že je iná. No realita je taká, pretože, tak ako to prebehlo aj dnes a včera v médiách, platy učiteľov sú tak nízke, že sa oplatí, alebo je potrebné, aby učitelia naozaj mnohokrát aj bez seriózneho záujmu alebo bez serióznej potreby sa uháňali o nejakých 25, 30 eur v čistom. Ja vám poviem úprimne, odkedy toto kontinuálne vzdelávanie a získavanie kreditov bolo zavedené, ja ho ignorujem. Nie vzdelávanie, tie kredity. Viete prečo? Lebo ja ako otec rodiny a ako učiteľ som nepotreboval 30 eur k platu, ale 300 eur. A to mi nepomôže žiadne vzdelávanie. Moje vzdelávanie vždy vychádzalo z mojej potreby. Ako som vedel, že sa potrebujem vzdelávať? Pochopiteľne, kontakt s odbornou verejnosťou, s kolegami, ale predovšetkým spätná väzba od študentov a ich rodičov. A to bolo pre mňa dôležité a je to dodnes dôležité. Úplne dobrovoľne, bez akéhokoľvek prinútenia si študujem literatúru, debatujem s kolegami, navštevujem školenia, prednášky a naozaj vám poviem, za nejakých 25, 30 eur čistého mi to nestojí, aby som sa na niečo hral.
Konkrétny príklad. Už to tu bolo spomínané, školenie týkajúce sa počítačov. Možno tým, že chlapi sú tak viac technicky zameraní, tak keď som prišiel a počul som návrh toho vzdelávania tej počítačovej gramotnosti, tak som sa veľmi slušne na záver opýtal, keďže bola predstavená aj záverečná práca, záverečná skúška, či to môžem absolvovať tak, že to teda predložím. No, že samozrejme. Tak som to urobil bez problémov. Pani prednášajúca bola nadšená z tej mojej záverečnej prezentácie a predstavenia. A potom sme skončili tak, že som v zborovni všetkým tým kolegyniam, väčšinou to boli kolegyne pochopiteľne, v školstve je to tak nastavené, som musel ukazovať znova a znova aj tie úplne najjednoduchšie úkony, keď jedna kolegyňa klikala na nejakú ikonku: "Zmizni, ty hnusné oko." Hej?
Čiže otázka je, že či naozaj táto vec, opakujem znova, to nie je vaša vina, že či táto vec rieši skutočne kvalitu školstva, kvalitu vzdelávania a financií. Je potrebné, aby, aby sme sa naozaj dostali do tej reality, lebo realita je iná, ako píšete v dôvodovej správe. A tým, ako nastavujeme celý školský systém vrátane platov, vrátane miezd, od toho závisí, kto pôjde učiť. Človek, ktorý bude mať dobre platenú prácu, pokladá za absolútnu samozrejmosť, profesionálnu vec a vec aj udržania si zamestnania, že sa bude vzdelávať a bude špičkový v tom, čo bude od neho vyžadované. Pokiaľ budeme platy držať na tak nízkej úrovni, tak to skončí tak, že buď sa budeme formálne zháňať za nejakým príplatkom, alebo veľká časť učiteľov, zvlášť pokiaľ ide či už o živiteľov rodín, alebo samoživiteľov, bude sa snažiť nejakým spôsobom si tú učiteľskú prácu skrátiť, zjednodušiť a privyrobiť si niekde inde. A garantujem vám, že to bude viac ako tých 30, poprípade po viacerých štúdiách tých nejakých 50, 60 eur. Čiže toto som pokladal povedať, toto som považoval za potrebné povedať na úvod do tejto debaty v prvom čítaní, ak by zákon bol predložený v takomto znení, tak ho nepodporím práve kvôli námietkam, ktoré spomínali moji predrečníci, ale môžme sa o tom baviť v druhom čítaní.
Ale myslím si, že, že v zásade tento zákon nerieši podstatu a ten problém tej inej reality, ale len sa snaží vyriešiť, čo sa dá v možnostiach, ktoré majú predkladatelia.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Myslím si, že súhlasím, čo povedal môj predrečník, že tých 30 euro nevyriešia určite tieto kredity učiteľov. Buď je to učiteľ schopný a samovzdelávanie je tiež forma, ktorá, ktorú si vyžaduje doba, pretože aj v tejto časti môžem povedať na športový príklad. Tí tréneri, ktorí nedržia trend so svetom a nie, samoštúdium nerobia, alebo nepracujú na sebe, tak nikdy nemôžu dosahovať také výsledky. A toto, myslím si, že je takisto aj v školstve a ostatných výukách, nie som tam veľký odborník, ale myslím si, že ak pani predkladateľka v druhom čítaní bude akceptovať naše požiadavky, tak, samozrejme, na výbore môžme ich predniesť a budeme schopní tento zákon podporiť. Pokiaľ nie, tak aj my s tým máme problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, všetkým vystupujúcim za podnety, za odobrenie, najmä tej prvej časti tohto návrhu zákona. Snáď by som tu iba doplnila, že tá prvá časť skutočne iba rieši problém, ktorý nastal. Pretože momentálne sa tam úplne pretrhla reťaz vzdelávania odborných predmetov na stredných školách. Pretože, pochopiteľne, žiadna profesijne zameraná vysoká škola nebude zvlášť otvárať katedru pedagogiky, ktorá bude mať akreditované programy v odbore výchova a vzdelávanie, tak ako to bolo nastavené v predchádzajúcej novele, pretože - povedzme si, učíme na vysokých školách - nemali by vôbec naplnené úväzky, pretože koľko týchto odborníkov na profesijných školách sa hlási za učiteľov, ešte pri tom, čo spomínal pán poslanec Vašečka, aký je status finančného ohodnotenia učiteľa. Ťažko si predstaviť technika, ktorý má zabezpečenie hneď v praxi, aby si ešte dopĺňal pedagogiku na inej vysokej škole, ktorá bude mať akreditovaný tento študijný program. Tak som veľmi rada, že na tej prvej časti sme sa zhodli, že posúvame to vzdelávanie tak, aby sme na odborných školách mali zabezpečených skutočných odborníkov.
K tej druhej časti. Tá druhá časť bola v podstate v návrhu zákona riešená ozaj veľmi málo, iba v § 35 ods. 6. Preto ma prekvapila pripomienka pani poslankyne Žitňanskej, kde spomínala pripomienky zo strany Slovenskej komory učiteľov, pretože to, čo ste hovorili, nebolo úplne k tej novele, ktorú tu máme pred sebou. A k tomu, že hovoríte, že si uzurpujú iba vysoké školy skúšanie učiteľov, aby mohli dozískať kredity, aby dostali osvedčenia o kreditoch, to tiež nie je pravda. Keď si pozriete dobre ten návrh zákona, tak nie sú to len vysoké školy, ale sú to aj organizácie zriadené ministerstvom školstva na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a vzdelávacie organizácie iného ústredného orgánu štátnej správy. Čiže myslím si, že na malé Slovensko je tých organizácií a možností pre učiteľov skutočne dosť.
To, čo sa dialo, ozaj nie je výsledkom nejakého mesačného pozorovania. Viac-menej toto vieme už dlhé roky. Ja vám poviem taký asi najmarkantnejší príklad z tých všetkých, čo som osobne počula. Riaditeľka nemenovanej základnej školy v Bratislave mi hovorila o svojej učiteľke, ktorá bola na materskej dovolenke v Bratislave, je to rodená Bratislavčanka a po skončení materskej po dvoch rokoch jej priniesla osvedčenia o absolvovaní plného počtu kreditov, pričom ich absolvovala na východnom Slovensku a nemá pritom žiadnu rodinnú väzbu s touto časťou Slovenska. Takže túto prax, ozaj, myslím si, je dobré naprávať. Ako povedal pán poslanec Vašečka, ak sa nám objavia problémy, tak treba ich riešiť.
Predikcia bola nejaká, predikcia sa nepotvrdila, takže je určitý stav, pristupujeme k náprave a toto bolo základným cieľom tohto zákona. Ja pevne verím, že všetci poslanci, ktorí si uvedomujú, v akom stave je školstvo, tak budú hlasovať za posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania. A čas na diskusiu stále je.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám vám zákon alebo novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť hlavne praktické skúsenosti pri uplatňovaní tohto zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, keďže v praxi, alebo teda z praxe, a odstrániť tie jeho nedostatky, ktoré spôsobujú ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi prenajímateľom a nájomcom. Návrh zákona sa jednak dopĺňa, návrhom zákona sa jednak dopĺňa súčasná právna úprava o povinnosť nájomcu oznamovať prenajímateľovi zmenu vlastníctva podniku, väčšinového podielu, väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií, a to ich predajom tretej osobe, ktorá vstupuje do právneho vzťahu namiesto pôvodného nájomcu. O tejto skutočnosti je nájomca povinný upovedomiť prenajímateľa bezodkladne a v písomnej forme.
Podľa platnej právnej úpravy túto povinnosť nájomca nemá a prenajímateľ, alebo teda vlastník pozemku sa o tejto skutočnosti dozvie neraz až po uplynutí šesťmesačnej lehoty, počas ktorej je oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať. Návrhom zákona sa tiež spresňuje ustanovenie o čase nájmu lesných pozemkov, ak je účelom nájmu hospodárenie v lesoch. Zákon totiž stanovuje časť nájmu, v týchto prípadoch najmenej 30 rokov, čo v praxi často nevyhovuje tak nájomcom, ako ani prenajímateľom. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa časť nájmu ponecháva za podmienky, ak sa obe zmluvné strany nedohodnú inak. Takýto prístup v minulosti odporúčalo aj ministerstvo pôdohospodárstva vo svojom metodickom pokyne č. 803/2009-700, ktorý upravoval postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu pri jeho nájme. Táto novela zákona by mala prispieť tak trošku k tomu, aby sa zamedzilo nejakým špekuláciám práve pri nájme niektorých pozemkov poľnohospodárskej pôdy, kedy by mohlo dôjsť k zmene vlastníka firmy alebo podniku, ktorý má v nájme poľnohospodársku pôdu vlastníkov. A, samozrejme, tí aj doteraz mali tú možnosť, že sa v šesťmesačnej lehote mohli teda s nájomcom dohodnúť o výpovedi takejto zmluvy, pokiaľ došlo k zmene buď väčšinového podielu, väčšinových akcií, alebo, samozrejme, aj celého podniku.
Súčasná právna úprava však ale neupravovala to, že odkiaľ a akým spôsobom by sa to majitelia pozemkov alebo teda nájomcovia mohli dozvedieť. A tuná práve hrozilo to riziko, že sa o tom mohli dozvedieť až neskoro, kedy by zistili, že zmena majiteľa už bola dávno a oni nestihli, alebo teda možno sa im nepáči nový majiteľ firmy a oni nemali možnosť vlastne túto zmluvu vypovedať a povedzme prenajať ju niekomu úplne inému. Takže tu sa len vložila taká malá klauzulka, kedy sa vlastne dáva povinnosť novému majiteľovi alebo väčšinovému majiteľovi písomne informovať všetkých vlastníkov o tom, že došlo k zmene buď teda firmy, majiteľa, alebo teda väčšinových podielov.
No a čo sa týka druhej časti, tak vlastne v nájme lesných pozemkov tam ide len o to, že niekto, samozrejme, pre hospodárenie v lese je dôležité, alebo teda je potrebné mať dlhodobý nájom, pokiaľ chce niekto hospodáriť v takomto lesnom pozemku, ale na druhej strane niekto nechce mať až na tak dlho prenajatý, prenajatý tento lesný pozemok a tam by mohlo vlastne dôjsť k tomu, že on ho má prenajatý na, alebo teda musí ho prenajať minimálne na 30 rokov a tým pádom by bol nejakým spôsobom oklieštený. Takže tuná sa dáva opäť len možnosť, že pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Takže štandardne ostáva minimálne 30 rokov, ale pokiaľ sa nedohodnú inak. Takže to sú len také dve drobné úpravy a ja by som vás poprosil o podporu novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená snemovňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 151 z 5. júna 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 538. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 525 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ja len v krátkosti. Tá prvá časť návrhu zákona, aby do pol roka, respektíve povinnosť oznámiť každému vlastníkovi zmenu majoritného vlastníka, ja si myslím, že to je, na jednej strane myšlienka je dobrá, ale myslím, že prakticky veľmi ťažko realizovateľná vzhľadom na to, že úplne realita hociktorý podnik, ktorý má tisíc, dvetisíc hektárov, má prenajatú pôdu väčšinou minimálne okolo tých päťtisíc ľudí. Takže tento zákon, respektíve tento návrh by nútil tie podniky oznámiť päťtisíc ľuďom, nehovoriac o tom, že aj tých, ktorí nemajú ešte dokončené, nemajú dokončené majetkoprávne vzťahy ohľadom tých, ohľadom pôdy. Takže myslím, že je to neprimerane veľká záťaž pre tieto podniky a nehovoriac o tom, že môže byť potom v budúcnosti predmetom rôznych právnych vzťahov alebo právnych, napadnuteľné právne, že ohlásil som, neohlásil som a zároveň to dopadne. Takže tam potom už je to veľmi ťažké vzhľadom praktického poľnohospodára.
Ďakujem, len toľko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja v tom nevidím absolútne žiadny problém, pretože tento zákon to ukladá nie tým podnikom, ktoré už majú uzatvorené zmluvy, a môže ich byť aj päťtisíc, ale práve takým, ktorí by takéto podniky chceli skupovať. To znamená, že ten, ktorý by chcel kúpiť takýto poľnohospodársky podnik alebo jeho väčšinový podiel, tak až v tom prípade je povinný a, samozrejme, musí niesť to riziko, keď chce taký veľký podnik kúpiť, aby niesol to riziko, že musí rozoslať tým vlastníkom pôdy listy o tom, že sa takéto vlastníctvo zmenilo. Takže to nevyrába problémy súčasným podnikom, ale až tým, ktorí by ich chceli pokupovať. A tuná ide o to riziko, povedzme si na rovinu, že sa tuná hrnú zahraniční investori, ktorí majú záujem o práve o takéto podniky. Takže myslím si, že je v záujme nás občanov Slovenskej republiky, aby sme si túto pôdu len tak ľahko nedali a pokiaľ taký podnik chce skúpiť slovenský poľnohospodársky podnik, tak nech má tú povinnosť oznámiť to aj tým päťtisíc vlastníkom, aj s tou nevysporiadanou pôdou. Takže v tomto, si myslím, že problém nie je, ktorý ste popísali.
Ďakujem.

Ja si myslím, že problém je s tým ako dosť obrovský, a nechápem, že prečo sa dívame na teoretických investorov a teoretických kupujúcich majoritných častí ako na niečo zlé. V mnohých prípadoch ide o záchranu niektorých podnikov, lebo už sú v takom stave, v takej kondícii, že buďto dôjde k exekúcii, alebo vôbec a keď sa nájde nejaký investor, tak mnohokrát môže byť odvedený skrz to, lebo, povedzme si na rovinu, poľnohospodárska pôda je základný pracovný prostriedok. To znamená, že bez pôdy kupovať podnik nemá žiadny zmysel. Akonáhle začneme im robiť nejaké naprieky, tak oni si to môžu dvakrát rozmyslieť a oproti tomu, že by mohli ten podnik uzdraviť a tú poľnohospodársku výrobu brať ďalej, najprv dôjde k fatálnej záležitosti, to znamená, že k zrušeniu podniku, potom sa to zase znova rozoberie, každý, čo je na okolí, a potom znova sa začne skladať. Ja to z praxe hovorím, že to, je to, je to veľmi ťažké a myslím, že treba si tento návrh zákona ešte raz premyslieť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ak je podnik v krachu, to znamená, že nehospodári dobre, alebo nehospodári už vôbec, tak ja byť nájomcom alebo teda vlastníkom toho pozemku, pokiaľ z toho nič nemám a ten podnik tam ani nič neprodukuje, tak ja si tú pôdu od neho zoberiem a radšej ju prenajmem niekomu, kto na nej bude reálne hospodáriť. Hovoríte tuná o oživení podnikov a o tom, že by sa mohlo, mohlo produkovať na našej pôde. Len také podniky, ktoré sú v krachu, tak asi zle hospodárili. A pokiaľ je taký investor, ktorý by ich chcel kúpiť, tak áno, môže, ale on si predsa to môže zabezpečiť úplne jednoduchým spôsobom: novými nájomnými zmluvami. A keď má on svoje nájomné zmluvy podpísané, tak načo bude riešiť takúto situáciu?
Okrem toho, teraz berme vlastníkov, vy teraz hájite akoby záujmy skôr tých podnikov, vyzerá to tak, ale tuná sa jedná o tých vlastníkov, ktorí majú tú pôdu a oni ju v dobrom, v dobrej viere prenajímajú tým majiteľom firiem, ktorí na nej chcú hospodáriť, ale ak sa zmení podnikateľ, ktorý hospodári na tej ich pôde, mne ako vlastníkovi sa to nemusí páčiť. A ja by som mu tú, ja mám predsa právo do šiestich mesiacov tú zmluvu vypovedať. Takto je postavený súčasný zákon. Ale odkiaľ sa ja dozviem, že nastala zmena právneho subjektu? Odkiaľ? Kto mi to povie? A pokiaľ budú špekulanti, pokiaľ budú špekulanti, ktorí ani nebudú mať záujem na tom, aby sa o tom niekto dozvedel, skúpia väčšinový podiel a tuná je potom ešte väčšie riziko, kde môže nastať, alebo dôjsť k odpredaju menšinových podielov takejto pôdy.
Takže tuná sa zamedzuje akurát jednej veci a to je riziko, že by chceli špekulanti narábať s takouto pôdou. Nevidím v tom ja žiadny zlý úmysel. Myslím si, naopak, že tá novela toho zákona je postavená v prospech občanov Slovenska a slovenskej poľnohospodárskej pôdy. Takže ešte raz by som chcel poprosiť a požiadať o podporu tejto novely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vyjadrím sa k tej časti, ktorá pojednáva o prenájmoch lesných pozemkov. Skutočne je tam riešená takým spôsobom táto oblasť, ktorá môže na prvé počutie vzbudiť isté obavy, pretože sa navrhuje, že prenajímateľ aj nájomca sa môžu dohodnúť aj na dobe kratšej pri prenájme lesných pozemkov, ako je 30 rokov. A to je fakt, že z hľadiska lesníckych zásad krátka doba prenájmu môže vyvolávať isté podozrenia, že sa môže jednať o účelové spravovanie lesných pozemkov, ktoré nemá za cieľ kvalitné hospodárenie, ale isté vyťaženie lesa v tom období, keď on počas svojej storočnej doby poskytuje v priebehu niekoľkých rokov úžitok.
Ale toto je ozaj obava, ktorá sa dá veľmi ľahko vylúčiť práve tým pohľadom, že obidve strany by sa museli na niečom takom dohodnúť. A je málo pravdepodobné, aby majiteľ lesa - či už by to bol štát, alebo súkromník - súhlasil s niečím takým, aby sa teda prenájom urobil účelovo len na takú dobu, aby sa dal lesný porast vyťažiť, speňažiť a potom dej sa vôľa Božia, respektíve zase ďalších sto rokov sa staraj.
Treba sa na to pozrieť opačným pohľadom, že návrh pána poslanca Hraška rieši to, aby napríklad drobný majiteľ lesného pozemku, ktorý považuje za neúčelné hospodáriť v istom krátkom období, a na druhej strane nájomca tohto pozemku považuje za účelné z hľadiska povedzme scelenia svojich pozemkov takýto pozemok si prenajať, aby sa mohli dohodnúť. Ťažko by bolo možné podozrievať, že sa dohodnú za iným účelom ako tým, aby obidvaja naplnili svoje zákonné predstavy. To znamená, aby majiteľ pozemku v istom období, ktoré bude kratšie ako 30 rokov, prenajal tieto pozemky pre účely, ktoré potrebuje využiť nájomca, ale vzápätí aby mohol už v období, ktoré bude kratšie ako 30 rokov, zase sa k svojmu majetku vrátiť a užívať ho práve v tej dobe, keď bude ako majiteľ mať logický záujem na tom, aby doba prinášania úžitku v tomto lesnom poraste bola už dobou, keď bude opäť rozhodovať o svojom majetku on. Takže sa tu urobí vec, ktorá je svojím spôsobom správna, a chcel som len ozrejmiť tú istú obavu, ktorá by mohla vyplynúť z pohľadu lesníka na to, že sa tu 30-ročná doba môže znížiť.
Ďakujem pekne.