21. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, Slovensko je malá krajina a na to, aká sme malá krajina, máme toľko veľkých problémov. Od nezamestnanosti, takmer 15-percentnej, cez vysoký verejný dlh, cez vysoký podiel tieňovej ekonomiky, ktorý odborníci odhadujú zhodou okolností na takej istej úrovni, ako je nezamestnanosť, takmer 15 percent. Čierna práca, nelegálne zamestnávanie, tento problém sme nedávno riešili. Všetko sú to problémy, ktoré nás poškodzujú všetkých, aj štát, verejné rozpočty a vlastne aj jednotlivcov, lebo keď sú nízke výnosy z daní, z odvodov, tak samozrejme možnosti potom štátu, napríklad zvyšovať rôzne pomoci, podpory alebo aj dôchodky, sú výrazne obmedzené.
Jeden problém, ktorý predkladatelia chcú riešiť týmto návrhom zákona, je rovnako veľký. A to je tá krivda a nespravodlivosť, ktorá sa pácha na malých a slabých podnikateľoch. Určite ste sa s týmto problémom stretli, že veľké firmy, ktoré sú úspešné pri získavaní verejných zákaziek, tak zinkasujú od štátu nemalé prostriedky, ale neposúvajú ich ďalej, neposúvajú ich tým, od ktorých práce sú závislí. A to je veľká nespravodlivosť. Pre mnohých malých a slabých je to mnoho razy likvidačné a myslím si, že to je do neba volajúca nespravodlivosť, na úrovni úžery napríklad, alebo iných nerestí, ktorých sme svedkami. Keďže ale pri potieraní iných problémov alebo nešvárov sme v našej legislatíve celkom, by som povedal, dostatočne reagujeme, napríklad pri nelegálnej práci sú tak vysoké pokuty možné, až do 200 tisíc eur pre takého zamestnávateľa, ktorý nelegálne zamestnáva, alebo dokonca existuje verejný register na Národnom inšpektoráte práce, kde do piatich rokov takého nepoctivého zamestnávateľa evidujú a nesmie sa uchádzať o verejné zákazky alebo o štátnu pomoc. Čiže týmito problémami sa zaoberáme takmer na každej schôdzi.
Predmetom tohoto návrhu je pomoc práve tým slabým, poctivým podnikateľom pred tými silnými a zároveň nepoctivými. Ak podporíte tento návrh do druhého čítania, verím, že sa mnohým ľuďom na Slovensku bude žiť ľahšie, lepšie a Slovensko bude lepšia krajina pre život.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som aj v rozprave trošku rozviedol problém ohľadom druhotnej platobnej neschopnosti, samozrejme predovšetkým v spojení s verejnými zákazkami alebo teda v spojení s verejnými zdrojmi, či už štátnymi, teda našimi, našej krajiny, alebo zo zdrojov Európskej únie. Všetky tie zdroje, ktoré sú vlastne nás všetkých, aby sa čo najefektívnejšie využívali, aby to slúžilo hospodárskemu rastu, aby to slúžilo k vyššej zamestnanosti a nie k tomu, aby niektorí bohatli a niektorí chudobneli.
A teda jedným z tých významných ekonomických, ale aj spoločenských problémov súčasnej slovenskej spoločnosti je druhotná platobná neschopnosť. Preto náš návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje práve na tento pretrvávajúci problém, ktorý vzniká pri účasti subdodávateľov na verejných zákazkách. Ešte raz opakujem, verejných zákazkách. My nejdeme riešiť problém medzi, v rámci obchodných vzťahov medzi bežnými podnikateľmi. Ideme riešiť problém s verejnými zdrojmi a ich transparentným využívaním a v súvislosti s tokmi verejných zdrojov predovšetkým, ktoré sú využívané na verejných zákazkách.
Druhotná platobná neschopnosť je stav insolventnosti, do ktorého sa dostávajú predovšetkým malí a strední podnikatelia, živnostníci. Nie však z vlastnej viny, nie preto, aby zle hospodárili, aby nevedeli si tie peniaze zarobiť, ale preto, lebo ich zmluvní partneri im nezaplatili. Buď im vôbec nezaplatili za vykonanú prácu, alebo im zaplatili oneskorene. Samozrejme, že potom takáto firma sa dostáva do problému, že nemá vlastné zdroje. Obyčajne tie malé podniky, živnostníci nemajú dostatočné finančné rezervy, aby vedeli prekonať niekoľko mesiacov bez zdrojov, pretože samozrejme musia potom zaplatiť svojim dodávateľom, svojim zamestnancom, a tým sa vlastne dostávajú do totálnej insolventnosti a potom musia v podstate prikročiť k vlastnému konkurzu.
Osobitnými prípadmi tejto druhotnej platobnej neschopnosti, ako som hovoril, sú subdodávatelia v rámci zákaziek financovaných z verejných zdrojov na základe verejného obstarávania. Úspešní uchádzači, ktorí získali zákazky na plnenie, ktorí sa zaviazali na základe verejného obstarávania, často vstupujú do ďalších záväzkov s tretími osobami. Tieto tretie osoby svojimi záväzkami s úspešnými uchádzačmi de facto pristupujú do procesu plnenia zákaziek a nadobúdajú postavenie subdodávateľov. Úspešní uchádzači si však svoje platobné záväzky voči svojim zmluvným partnerom, subdodávateľom, ako som už viackrát spomínal, často neplnia. V prípade zákaziek z verejného obstarávania však dôvodom nebýva ich platobná neschopnosť, pretože verejní obstarávatelia, či už sú to štátne inštitúcie, ministerstvá, samospráva a podobne, si obyčajne svoje platobné záväzky, až možno na niektoré výnimočné prípady, voči úspešným uchádzačom spravidla plnia. Mnohé malé a stredné subdodávateľské podniky sú poškodzované práve veľkými dodávateľmi, ktorí sú víťazmi verejných obstarávaní, a vďaka diskriminačným podmienkam a zneužívaniu síl cez neopodstatnené dlhé splatnosti faktúr, ktoré veľkí dodávatelia zneužívajú na úverovanie malými a strednými firmami a spôsobujú im problémy s hotovosťou. Nedodržiavanie doby splatnosti faktúr a splácanie len časti prác, spôsobuje to samozrejme výrazné finančné problémy až hrozbu krachu menších dodávateľov. A potom tak isto zmluvné obmedzenia referencií pre menšie spoločnosti. Tieto následne nemajú dostatok referencií pri uchádzaní sa o zákazky a napriek tomu, že už preukázali svoje schopnosti práve na takých veľkých verejných stavbách, dodávkach tovarov a služieb.
Ak by sme zobrali do úvahy minulý rok 2012 z hľadiska verejného obstarávania, celý verejný sektor zadal zákazky v hodnote, teraz počúvajte veľmi pozorne, 4,2 mld. eur, 4,2 mld. eur, čo predstavuje obrovské množstvo verejných zdrojov, ktorými verejný sektor ovplyvňuje dianie v slovenskej ekonomike, v slovenskom hospodárstve. Najväčšími obstarávateľmi, čo sa týka objemu zákaziek, boli Eustream, akciová spoločnosť, ministerstvo vnútra, Železnice Slovenskej republiky, Národná diaľničná spoločnosť a tak ďalej. Nebudem tu spomínať, mám tu aj konkrétne čiastky, ktoré, s ktorými vlastne, aké objemy boli aj pridelené v rámci týchto, teda zdrojov v rámci zákaziek, ale nie je nevyhnutné, aby som to tu všetko spĺňal. V každom prípade, ako som už spomínal, tá celková čiastka a potom tie jednotlivé zákazky boli v hodnote stoviek miliónov až miliardách eur.
Je známe, že nesplácanie záväzkov voči menším subdodávateľom je najčastejší problém práve v stavebníctve. Tými najčastejšími dôvodmi pre vstup do insolvenčného konania boli v období od vypuknutia krízy predovšetkým pokles tržieb, zvyšujúca sa druhotná platobná neschopnosť a nedostatočná tvorba rezerv zo strany podnikov. Pri pohľade na rok 2012 zisťujeme, že nepriaznivé podnikateľské prostredie, zlá ekonomická situácia a vzájomné nesplácanie si záväzkov medzi firmami spôsobili, že na Slovensku rapídne stúpol počet firiem, ktoré museli vyhlásiť bankrot. Len na porovnanie: v roku 2009 vyhlásilo krach 279 spoločností, zatiaľ čo v roku 2012 sme zaznamenali spolu až 362 vyhlásených konkurzov. Najvyšší počet vyhlásených konkurzov bol v troch oblastiach, priemyselná výroba a stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov. Odborníci však varujú, že ich počet, ich počet môže v budúcom roku a v budúcich rokoch ešte stúpať.
Minulý rok skrachovalo viacero spoločností. V mnohých prípadoch išlo o firmy, ktoré boli významnými zamestnávateľmi najmä v chudobných regiónoch Slovenska. Samozrejme, že druhotná platobná neschopnosť to nie je len o nedostatku peňazí, to nie je len o probléme hotovostí. To je následný problém, sa prejaví rapídne práve vo zvyšovaní nezamestnanosti, pretože takéto firmy prepustia, aj keď len povedzme desiatky pracovníkov, ale stávajú sa prípady, že aj viac, aj stovky, a malí živnostníci, povedzme aj keď nezamestnáva nikoho, ak skrachuje, tak minimálne tak isto zaradí sa na úrad práce ako nezamestnaný človek.
Podľa údajov Slovak Credit Bureau sa výrazne zhoršila situácia za posledné obdobie hlavne v stavebníctve. Problémy nemajú iba stavebné firmy, ale aj podniky z dodávateľských odvetví, výrobcovia dreva, konštrukcií, či firmy z výroby stavebných dielov.
O zlej ekonomickej situácii svedčí aj vývoj v počte živnostníkov. Kým na začiatku roka 2012 bolo zaevidovaných 367 tisíc živnostníkov, v apríli tohto roka ich bolo podľa údajov Sociálnej poisťovne vyše 348 tisíc. Môžeme tak vidieť úpadok v počte živností za necelý rok a pol o vyše 18 tisíc. Čiže 18 tisíc stratených pracovných miest, 18 tisíc ľudí sa kdesi muselo prihlásiť na úrade práce z dôvodu v podstate insolventnosti, z dôvodu, dosť často, že im nezaplatili ich veľkí obchodní partneri. A dosť často je to práve tým, že im nezaplatili veľkí obchodní partneri v rámci zákaziek verejného obstarávania, čiže tam, kde sa využívajú verejné zdroje.
Preto by malo byť našou snahou predovšetkým v tomto ťažkom období krízy pomôcť tým najzraniteľnejším, teda tým malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí nemajú možnosť sa brániť voči veľkým generálnym dodávateľom, ktorí majú dostatok možností, aby sa presadili v tendroch v rámci verejného obstarávania. Akékoľvek verejné investície potom nebudú ozajstným impulzom našej ekonomiky, pokiaľ dovolíme veľkým objednávateľom pokračovať v neetických obchodných praktikách voči nim.
Preto opakovane prichádzame so zákonom na ochranu subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý by mal byť, napomôcť riešeniu tohto akútneho problému a mal by vytvoriť predpoklady na elimináciu druhotnej platobnej neschopnosti subdodávateľov, ktorí participujú na projektoch financovaných z verejných zdrojov. Chceme zmeniť doterajšie podmienky verejného obstarávania, a to tak, aby po každej platbe medzi verejným obstarávateľom a generálnym dodávateľom dochádzalo bez zbytočného odkladu k splneniu záväzkov medzi generálnym dodávateľom a jeho subdodávateľmi. Nesplnenie týchto záväzkov by malo za následok zastavenie platieb z verejných zdrojov pre generálneho dodávateľa až po úplné ukončenie zmluvného vzťahu a ich registrovanie v zozname subjektov so znemožňujúcim prístupom pre verejné obstarávanie tovarov, služieb, prípadne stavebných prác.
Navrhovaná úprava vychádza z toho, že obstarávateľ vo verejnom obstarávaní vynakladá prostriedky vo verejnom záujme, ktorého súčasťou je aj záujem na tom, aby pri plnení zákazky z verejného obstarávania si úspešný uchádzač nárokoval svoje pohľadávky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom, ale zároveň bezodkladne splnil svoje záväzky voči tretím osobám, a to subdodávateľom. Navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov pre zákazky z verejného obstarávania. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje i maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Čiže my nadstavujeme tie podmienky tak, aby všetky tie platobné lehoty boli brané do úvahy od doby, od toho momentu, kedy dostane víťazný uchádzač zaplatené od verejného obstarávateľa. Po tom sa naťahujú všetky tieto lehoty. Takže toto je veľmi významný aspekt tohto návrhu. A preto si myslím, že tento návrh neobmedzuje, nediskriminuje nikoho. Jednoducho víťazný alebo úspešný uchádzač dostane tieto prostriedky, až po tom sa počítajú všetky tie lehoty, ktoré sú uvedené v tomto návrhu zákona.
V prípade teda, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom nesplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť, subdodávateľovi možnosť informovať o tom verejného obstarávateľa. Čiže subdodávateľ má možnosť informovať. Doteraz takúto možnosť jednoducho nemá. Tento zákon mu dáva možnosť informovať verejného obstarávateľa, že úspešný uchádzač mu jednoducho nezaplatil. Samozrejme predtým ešte v tomto návrhu je oznamovacia povinnosť víťazného uchádzača, úspešného uchádzača o tom, že koho má vlastne za subdodávateľa v rámci tejto verejnej zákazky. Ak napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu šiestich mesiacov. Je to dôvod, aby úspešný uchádzať stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt samozrejme potom stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky a prakticky tým pádom aj v rámci povedzme Európskej únie, pretože to má svoje asociácie.
Vážení kolegovia, som presvedčený, že schválenie tohto zákona môže zlepšiť výrazne podnikateľské prostredie predovšetkým pre malých podnikateľov a živnostníkov v čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy. Napriek novele zákona o verejnom obstarávaní a novele Obchodného zákonníka tento problém nebol odstránený. Ja som dostal toľko prísľubov z ministerstva vnútra, od ministra vnútra, od kolegov zo SMER-u a kde od koho, že novelizuje sa Obchodný zákonník, že tam sa to vyrieši, že sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, tam sa to vyrieši. Nevyriešilo sa to vôbec. Obchodný zákonník čosi posunul, minimálne znížil tie lehoty splatnosti, ale to je samozrejme vo všeobecnosti pre všetky obchodné vzťahy. My tu hovoríme o tom, že štát môže intervenovať, dokonca nieže môže, on musí intervenovať do procesov, kde sú verejné zdroje a kde toky tých verejných zdrojov, tá hotovosť nejde tak, ako by mala, a že niekto zdržiava tieto peniaze, niekto jednoducho tie peniaze neposunie ďalej. A v konečnom dôsledku, hovorím, je to o krachu firiem, je to zhoršenie podnikateľského prostredia, je to o druhotnej platobnej neschopnosti a je to v konečnom dôsledku o nezamestnanosti, ktorá z toho vyplýva. Keď si toto neuvedomujeme všetci, tak potom neviem, ako to chceme riešiť. Potom minister financií sa môže zblázniť, môže hľadať peniaze kdekade, keď títo, od ktorých očakáva, že mu naplnia balík v štátnom rozpočte, jednoducho skrachujú.
Niektorí bohatnú, samozrejme, obyčajne takí, ktorí sú registrovaní kdekade v daňových rajoch, a tí, ktorí vlastne prinášajú konkrétny efekt, zamestnávajú, tak tí nedostanú zaplatené a v konečnom dôsledku skrachujú a budú si musieť hľadať iný spôsob obživy, respektíve minimálne sa zaregistrovať na úrade práce, čo je ďalší výdaj z verejných zdrojov. Ak toto si niekto myslí, že je to normálne, tak potom ľutujem túto krajinu a zrejme tie dôsledky prídu čoskoro. Nemôžeme teda si dovoliť nechať neserióznym firmám - úspešným uchádzačom, ktoré sú veľké kolosy, v stavebníctve ich poznáme, nemusíme tu ich zrejme uvádzať, v rámci verejného obstarávania svojvoľne porušovať platobnú disciplínu voči dodávateľom, o to viac projektov financovaných z verejných zdrojov. Výsledkom tohto prípadného nášho zlyhania, ak by tento zákon opäť neprešiel, budú ďalšie bankroty a ďalší ľudia bez práce.
Chcem vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Chcem vás zároveň uistiť, že zoberieme do úvahy všetky rozumné pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu vecne zlepšiť daný návrh a tým aj eliminovať druhotnú platobnú neschopnosť malých podnikateľov a živnostníkov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Mám jednu konkrétnu otázku na vás, pán Hudacký. Hovoríte, že keď tento dodávateľ nebude subdodávateľovi platiť, on to ohlási obstarávateľovi, ten zastaví platby. Čo sa stane so samotnou dodávkou? Povedzme, že stavia sa diaľnica, to je proces, ktorý trvá roky, po pol roku nebude platiť teda tým svojim subdodávateľom, obstarávateľ prestane nejaké čiastkové platby platiť dodávateľovi a potom čo? Prestane sa stavať diaľnica? Toto... Alebo čo sa vôbec stane s tým hlavným kontraktom? Ten prestane platiť alebo čo? Čiže bolo by dobré túto technickú otázku si vyjasniť.
A druhá vec je, že ako chcete, ako chcete zabezpečiť to, respektíve toto má byť zrejme asi jediná sankcia, čo sa stane v prípade poslednej platby, alebo čo keď ten dodávateľ uprednostní nejakých iných, že dostane len časť peňazí, niekoho uprednostní, lebo je to jeho povedzme vlastná firma, dcérska, niektorí dodávatelia majú desiatky firiem, čiže upred..., čiže on bude platiť subdodávateľom, ale len tým svojim vybraným, nejakým iným nebude platiť, lebo povedzme štát mu ešte všetko nezaplatil. Bolo by dobré na takéto prípady tiež myslieť preto, lebo cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Toľko odo mňa.
Ďakujem.

No ja by som nadviazal v podstate tam, kde Richard skončil, a to sú zase eurofondy, lebo tam vlastne sú platby, ktoré aj, aj tomu úplne prvotnému platiteľovi, napríklad štátu, dochádzajú až na základe splnenia podmienok a tie podmienky sú častokrát veľmi prísne viazané na kalendár vykonávania akcií v rámci toho samotného projektu. A ja, ja chápem logiku tohto návrhu, aj v zásade rozumiem tomu, že, že prečo je potrebné subdodávateľov ochrániť, ale ak máme napríklad projekt, kde tých subdodávateľov máme desiatky a nejaké platby chýbajú len jednému, tak ak by sa v rámci vašich opatrení potom celý ten projekt prestal financovať, lebo jemu neprichádzajú peniaze, tak neskoršie škody na strane napríklad štátu by mohli byť oveľa vyššie, než sú škody na strane toho malého subdodávateľa. Lebo jednoducho neplnenie si kalendára pre Európsku komisiu častokrát znamená, že sa neplní projekt tak, ako bol napísaný, a jednoducho to bude vyhlásené za, za, proste neplnenie podmienok. Európska komisia nedá peniaze, peniaze bude musieť vykryť štátny rozpočet a kvôli jednému z desiatok subdodávateľov nám môže krachnúť celý projekt a v konečnom dôsledku to naozaj zaplatia daňovníci Slovenskej republiky. Keby ste sa mohli k tomu vyjadriť, prosím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Naozaj veľa sa hovorí aj v poslednom čase, myslím, že aj vláda k tomu zasadala nedávno, o podpore malého a stredného podnikania. A toto je jedna z oblastí, ktorá môže práve prispieť k podpore malého a stredného podnikania, pretože práve subdodávatelia sú tí, ktorí sú tí menší a strední, a práve tým pokiaľ sa nezaplatí za ich vykonanú prácu, tak samozrejme odchádzajú do krachu. Potom takéto firmy krachujú a ľudia prichádzajú o zamestnania. Ale tí veľkí, ktorí dostali tie veľké zákazky, tak tým sa žije veľmi dobre, ale tí nevytvárajú tú zamestnanosť na tej spodnej úrovni.
Takže myslím si osobne, že naozaj toto je veľmi dobrý zákon predložený. Treba doladiť samozrejme niektoré veci, o ktorých tuná aj kolegovia hovorili. Ale nemyslím si na druhej strane, že pokiaľ by z eurofondov takéto platby išli, tak žeby sa úplne zastavilo financovanie. Alebo v podstate prax je taká, že áno, niektorým vybraným sa platí a niektorým nie. Tak spraviť taký mechanizmus, aby sa muselo zaplatiť úplne všetkým subdodávateľom, pretože štát z tých prostriedkov vlastne uhrádza tomu veľkému dodávateľovi, či už povedzme tej diaľnice alebo nejakej inej megastavby, ale predovšetkým sa jedná o cesty a diaľnice. Takže nie je dôvod, aby ten dodávateľ, ktorý vyhral tú zákazku, nezaplatil akémukoľvek subdodávateľovi, pokiaľ je preukázateľné, že tie práce boli na tú stavbu dodané. Takže ak práce boli vykonané, dodávateľ musí zaplatiť. A samozrejme treba na to nastaviť aj tie mechanizmy.
A ako hovoril aj kolega Hudacký, tak v druhom čítaní je možné urobiť nejaké dodatky, zmeny a vylepšenia. Takže ja sa, dúfam, že sa tieto podarí zapracovať, a skutočne tento zákon prejde a pomôže malým subdodávateľom.

Ďakujem pekne za slovo. Tá druhotná platobná neschopnosť je reálnym problémom, je to hlavne problém tých malých a stredných podnikateľov. A práve tá dnešná právna úprava, akú teraz máme, ich jednoducho nedostatočne chráni pri tom verejnom obstarávaní. Problém je ten, ja si myslím, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorí potom zamestnávajú tých ľudí v tých regiónoch, kde sa tie stavby realizujú, a platia im tie a platia im výplaty a realizujú tú samotnú stavbu, majú potom problém. A naši starostovia si myslím, že by vedeli o tom napísať román, že, a to je právo to, o čom Rišo a Martin rozprával, že keď ten malý subdodávateľ nedostane peniaze, tak nedokončí tú stavbu, a jednoducho ten, ktorý vyhrá to verejné obstarávanie, musí naháňať ďalšieho a proste tie stavby sú, sú nedokončené, sú nedokončené školy, nedokončené rôzne námestia, atď., a tak ďalej.
Takže ja si myslím, že tento zákon je veľmi dobrý a užitočný, lebo ten, ten uchádzač, ktorý vyhrá to verejné obstarávanie, veľakrát jednoducho nie preto neplatí, lebo nemá tie peniaze, ale zneužíva svoje postavenie, lebo on tie peniaze od štátu dostane. To znamená, to je len na ňom. A ja si myslím, že každý subdodávateľ by mal dostať svoje peniaze, lebo oni sú tí najcitlivejší, alebo jak by som to povedal, to znamená, ich treba najviac chrániť. Takže ja si myslím, že tento zákon alebo tento návrh zákona jednoznačne, jednoznačne by mal dostať našu podporu, a keď sú ešte nejaké problémy, tak v druhom čítaní by sa mohli odstrániť.
Ďakujem.

Ďakujem. Kolegovia, kvitujem ideový zámer predkladateľa návrhu zákona. Taktiež sa pripájam k tomu a verím, že ak bude podporený v prvom čítaní, bude dostatočný priestor na to, na upresnenie mnohých technických detailov.
Jeden zo všetkých, ktoré by som si dovolila ja dať do pozornosti, súvisí nielen s druhotnou platobnou neschopnosťou, ale aj so, s komplexným zásahom do rôznych reťazení tejto platobnej neschopnosti, pretože sa ukazuje, že práve pri štátnych zákazkách, kde tečú verejné zdroje, nejde o zazmluvnenie dvoch, troch subjektov, ale dokonca, ako som mala možnosť vidieť, niekoľkých, pavúka, celého pavúka takýchto dodávateľských firiem alebo subdodávateľských firiem.
Pre ukážku alebo konkrétny príklad, znova len spomeniem to, čo, na čo som poukázala aj na hospodárskom výbore. Je mi známy podnet niekoľkých živnostníkov, ktorí vykonávali externé služby pre jadrovú energetiku, a napriek tomu, že Úrad pre jadrovú energetiku vzniesol požiadavku na navýšenie platieb a príspevkov do spoločného fondu práve z titulu zvýšených požiadaviek zabezpečovacích služieb externých dodávateľov, napriek tomu tým posledným v reťazci, živnostníkom do dnešného dňa neboli vyplatené práce za november a december. Takže budem rada, ak takýto zákon bude mať nielen preventívne, ale aj retroaktívne účinky.
Ďakujem.

Pán predkladateľ, chcel by som vás určite podporiť v návrhu, ktorý predkladáte, a nemusí byť dokonalý, ale presne to, čo ste povedali na koniec, ako ste otvorení. A myslím si, že každému, komu ide o vec, je to prirodzené, že je otvorený akýmkoľvek pozmeňovákom, aby sme návrh vylepšili.
Situácia, do ktorej sme na Slovensku dospeli v platobnej disciplíne, alebo lepšie povedané, v móde, v úvodzovkách, podnikať na neplatení faktúr, sa však nám tak vymkla z rúk, že obávam sa, že, že aj toto riešenie ešte môže byť možno, možno menšie. Mali by sme nabrať odvahu možno aj na taký odvážnejší krok. A ja som to už párkrát navrhoval a neviem, dúfam, že sa SMER toho chytí, keďže nám dnes vládne, ale myslím si, že zaviesť rovnaké pravidlo, ako platí pre firmy, ktoré sú už vlastne v platobnej neschopnosti, kedy ak by uprednostňovali veriteľa jedného pred druhým, tak vlastne mali by, spáchali by trestný čin konatelia, ktorí by tak činili. Že zaviesť takéto pravidlá aj v podstate všeobecne v podnikateľskom prostredí, že plaťme faktúry do poradia, by mohol byť liek, ktorý by takúto situáciu riešil, a možno by sme nemuseli vymýšľať špeciálny zákon na ochranu subdodávateľov.
Ale hovorím, samozrejme podporujem tento návrh a zároveň teda som rád, že sa nám pri novele zákona o verejnom obstarávaní podarilo presvedčiť poslancov strany SMER a podporili náš návrh, kde sme časť z toho svojho, vášho návrhu už vlastne implementovali, kde v podstate tí, ktorí systematicky neplatia, tí, ktorí už majú záväzky, ktoré sú v riešení, sú v konaní, presne sa to tuším nazýva, tak ktoré sú už vymáhané, tak vlastne nemôžu sa zúčastniť verejného obstarávania. Čiže v podstate je to určitá ochrana subdodávateľov, ale samozrejme som za to, aby sme išli ešte ďalej.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa krátko reagovať. Ďakujem samozrejme za všetky vaše faktické poznámky. Som veľmi rád, že aj týmto spôsobom jednak ste mi dali nové impulzy, na druhej strane, že bude treba uvažovať, aj ďalšie možné doplnenia do tohto návrhu zákona, samozrejme, pokiaľ sa dostane do druhého čítania.
Čo sa týka vás, pán kolega Sulík, no, samozrejme, že naokolo sú tu reálne problémy, ktoré môžu z toho vystáť, teda, že verejný obstarávateľ zablokuje ďalšie platby, respektíve tak, ako ste hovorili, že čo sa týka uprednostňovania, neuprednostňovania, každý jeden subdodávateľ má možnosť v rámci tohto návrhu zákona oznámiť verejnému obstarávateľovi, že mu nebola splnená jeho pohľadávka, a teda, že nemal vyplatenú faktúru. Čo sa týka poslednej splátky, toto platí do posledného vyplatenia všetkých záväzkov, pretože ešte aj tam hrozí tomuto úspešnému uchádzačovi, tej veľkej firme, že môže byť vyškrtnutý napriek tomu, že už nebude mať čo zaplatiť, teda že už obstarávateľ mu zaplatí, ale hrozí mu, že ak do šiestich mesiacov, lebo hovorím, všetko to počítame od toho, kedy dostane  úspešný uchádzač prostriedky od obstarávateľa na účet, čiže všetky lehoty sa rátajú vlastne od toho dňa, takže môže byť vyškrtnutý v konečnom dôsledku zo zoznamu podnikateľov a nebude môcť vstupovať do ďalších verejných súťaží v budúcnosti.
No, samozrejme, ja vnímam tie problémy, ktoré ste hovorili, ktoré môžu nastať pri zablokovaní platieb, respektíve pri zastavení tejto konkrétnej zákazky, tohto projektu. Ale ak sa tento zákon uplatní...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za možnosť ešte takýmto spôsobom reagovať ďalej. No my musíme, ak sa dostane tento návrh do tej legislatívnej praxe, ja vám garantujem, že tí obstarávatelia, respektíve aj veľké podniky, ktoré vyhrávajú verejné zákazky, si budú musieť trikrát rozmyslieť, či zaplatí tomu subdodávateľovi, alebo nezaplatí. Áno, môže sa stať, že tie prvé prípady budú také odstrašujúce, možnože sa zablokuje na niekoľko mesiacov nejaká výstavba diaľnice alebo čo, napriek tomu tu musíme už urobiť poriadok v tej krajine. Napriek tomu musíme zlepšiť platobnú disciplínu. A ja si myslím, že aj takýmto spôsobom, cez verejné zdroje možno sa zlepší situácia aj vôbec v rámci obchodných vzťahov bežných, teda už nie tam, kde sú verejné zdroje. Tam, kde sú samozrejme súkromné zdroje, tečú v rámci toku v hotovosti, pretože viete dobre, však ste podnikali, ste ekonóm,  cash flow, tá životodarná tekutina pri manažovaní firmy, a bez toho firma jednoducho nemôže fungovať.
Takže my musíme urobiť možno aj takéto radikálne zmeny. Ja neviem, samozrejme, ak sa ten návrh zákona dostane do druhého čítania, ak ste schopní povedzme prísť s nejakým návrhom, ktorý možnože ešte vycibrí, vylepší tento návrh, budem len rád.
To isté v podstate hovorím aj k vám, pán Poliačik. Jednoducho,  to je vlastne ten istý problém. My tam dávame jasne termín. To nie je, že zo dňa na deň po oznámení subdodávateľa, že nemá zaplatené, okamžite sa zablokuje platba. Tam sú trojmesačné odstupy, čiže on má ešte dosť času na to. A na to, že by vlastne bol vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, má šesť mesiacov. Čiže úspešný uchádzač, tá veľká firma, má stále dostatok času na to, aby sa spamätala, aby jednoducho čosi robila, aby si tie svoje záväzky splnila. Čiže to je k tomu.
Pán Hraško už tu nie je, samozrejme, že s ním môžem len súhlasiť. Takisto ako aj s pánom Sólymosom, ktorý tam vidí problém samozrejme dosť často u starostov, u tých menších zákaziek teda, ktoré takisto majú. Možnože to nie sú stovky miliónov eur, sú to možno desiatky tisíc alebo až stovky tisíc eur na tých menších projektoch, ale takisto majú výrazný podiel na tom, že tí živnostníci, ktorí dosť často na tom robia, tak potom dopadnú obyčajne zle.
Pani kolegyňa Mezenská tu už tiež nie je. Tak ako ona má mnoho prípadov,  vlastne tí malí podnikatelia, živnostníci, ktorí ju oslovujú, takisto aj mňa, už len tým, že sme pred viac ako polrokom ten návrh dávali. A problém u našich podnikateľov a tých malých podnikov, živnostníkov, je ten, že sa boja hlásiť tieto veci. Ja som hovoril, veď môžeme urobiť aj nejakú platformu na internete, na sociálnej sieti, atď., oni sa boja, boja sa, že už takúto ďalšiu zákazku v rámci verejného obstarávania ako subdodávku nedostanú. Takže... (Reakcia z pléna.) No samozrejme to súvisí s tou oznamovacou povinnosťou. Takže ale na druhej strane, hovorím, my musíme prekročiť ten svoj tieň. A musíme to posunúť ďalej. Lebo necháme to tak? Ja si nemyslím, že by sme to tak mali nechať.
No a ešte pán Matovič, už tu nie je, on zobral z tohto môjho prvého návrhu nejaké jedno ustanovenie a dal ho ako pozmeňujúci návrh v rámci novely zákona o verejnom obstarávaní. No len problém je v tom, že on to rieši, vlastne už tú záležitosť vyškrtnutia z registra a pod., až po rozhodnutí súdu. A keď si zoberieme problém vymožiteľnosti práva na Slovensku, koľko je to? Polroka? Rok? Dva roky? Tri roky? Potom bude vyškrtnutý z nejakého zoznamu? No takže tento návrh je predsa len ďaleko radikálnejší, to chápem, ale na druhej strane, ešte raz opakujem, musíme čosi robiť, aby sa tá situácia v oblasti platobnej disciplíny na Slovensku a hlavne tam, kde tečú verejné zdroje, ďaleko viac zlepšila.
Ďakujem pekne.